Tento test nebude tak úplne tým bežným testom. Budem ho písať v mene akéhosi týpka menom Bojislav (reálne meno – meniny 5. septembra). Tomu žiaľ diagnostikovali schizofréniu a chudák má aj bipolárnu afektívnu poruchu. Jeho mánio-depresívne dni sa obzvlášť zhoršovali v momente, keď do svojho 23-ročného benzínového Citroena musel tankovať plnú nádrž. So spotrebou 10 litrov v kombinovanom cykle mu nepomohlo ani obdobie mánie, kedy sa tešil zo života a veľmi rýchlo tak upadol do hlbokých depresií. Z platu operátora call-centra pre predajcu paušálov mu moc peňazí neostávalo, a tak jeho život so starým Citroenom bol hotové peklo. Dlho hľadal šťastie v živote no akosi stále nechodilo. Jeden deň sa mu však pošťastilo. Teda no, ako sa to vezme. Mamu, ktorá ho v jeho dvoch rokoch odvrhla, a ktorú v živote nevidel, postihli kruté chodníky zubatej a úrady mu oznámili jej tragickú smrť. Keďže ju však vôbec nepoznal a ona odmietala s ním stretnutie po celý jeho život, nebral si to moc k srdcu a slza z neho nevyšla.

Od notára sa však dozvedel, že po svojej matke podedil majetky. Veľmi sa potešil, predsa len v jeho šedo-čiernom živote vyšlo aj slnko a konečne si bude môcť dopriať niečo viac, ako len segedín s knedľou z miestnej robotníckej vývarovne. Zdedil pojazdnú maringotku. Cirkusantom ju vzápätí predal za slušných 18 840€ a s peniazmi hneď vedel, čo spraví. Kúpi si predsa auto. Ale chce také, ktoré nebude stáť viac ako to, čo dostal za maringotku vzhľadom k skutočnosti, že odložené peniaze nemá žiadne. Chcel však niečo, čo bude aj ekonomické na prevádzku, aby nemusel tankovať toľko, čo do jeho starého Citroena. Keďže internet nemá, počítač rovnako nie, nemohol si svoje nové auto vyhľadať len tak na Googli. Tak si jeden deň vzal dovolenku v svojej krásnej práci a vydal sa na potulky autosalónmi. Tam mu ponúkli to, tam zas ono a vo finále mal z toho hlavu ako kvetináč.

Sklamaný, smutný a navyše prepchaný informáciami išiel poobede peši domov do svojej dediny, až tu zrazu na výpadovke zazrel showroom značky Seat. Hovorí si, že: „Autá pre mladých, veselých ľudí, to žiaľ nie je nič pre mňa.“ Potom sa lepšie zapozeral a za sklom uvidel červenú Aronu, na ktorej svietila jasným písmom cenovka 18 840€. Podišiel tíško bližšie k autu a začal si čítať popisku. Dočítal sa, že je to hybrid, a že to žerie nejaké CNG, dokonca až 5 kg na 100 kilometrov. To sa hneď zľakol, veď „Ta skadzi to CNG šebe zoberem?!“. Ešte k tomu 5 kilogramov, veď to bude drahéé. Podišiel k nemu predajca a začalo úmorné vysvetľovanie. Nie moc technicky zdatnému človeku je zbytočné vysvetľovať, že CNG znamená Compressed Natural Gas, čo v preklade znamená stlačený zemný plyn. Rovnako argument, že to je ekologické a šetrné k životnému prostrediu neuspel a predajca už pomaly zošedivel. Potom ho osvietilo a na mentálne jednoduchšieho Bojislava išiel jednoduchšou rečou. Rečou peňazí. „100 kilometrov Vás bude stáť len 4€!“ A bolo dodebatované. Objednávka na stole a úsmev na perách obidvoch.

Už za pár dní si teda náš Bojko preberal svoju červenú Aronu FR vo výbave Limited s CNG hybridným motorom 1.0 TGi. To, že dosahuje maximálny výkon 90 koní, mu vôbec nevadilo, skôr sa zameral na to, čo mu spomínal predajca, že bude vedieť jazdiť za 4€ na 100 kilometrov. To je predsa preňho najväčšia úspora. Tu sa náš príbeh trošku rozchádza do dvoch odlišných koľají. Schizofrénia sa hlási ku slovu a od tohto momentu sa začneme na Aronu CNG pozerať okuliarmi dvoch odlišných ľudí s rovnakou diagnózou.

 

 

Bojislav žijúci v Suchej nad Parnou, pracujúci v Trnave a jeho život s autom CNG

Po odjazde zo showroomu prišiel náš aktér na prvú pumpu. Čudovalo sa chlapča, prečo natankoval len 9 litrov benzínu, no snáď mu tam asi niečo natankovali oni. Nerozumel čo sa deje, keď po usadnutí do auta mu stále svietila rezerva. Povedal si, že však je to nové auto, tak ho skúsi zabehnúť, možno sa spamätá a bude dobre. Prešiel 100 kilometrov a dojazd mu ukazovalo rovných 0 kilometrov. Vystrašilo ho to, no využil bezplatnú službu Seat Mobility a nechal sa dotiahnuť do servisu. Tam mu zopár hodín vysvetľovali, že jeho auto tankuje palivo CNG a rovnako mu museli vysvetliť, že najbližšia stanica CNG je v Bratislave a ak si to chce natankovať, musí ísť tam. Doplnili mu teda benzín a poslali na vandrovku s mapou v ruke.

Náš hrdina si to teda namieril smer naša hrdá metropola, inak nazývaná aj Bradavica na Dunaji a šiel pátrať po prvej pumpe na CNG. Už aj tak nie moc šťastný a zdeptaný z faktu, že nikde v Trnave sa nedá toto jeho nové auto tankovať, našiel CNG pumpu podľa mapy v uliciach Bratislavy. Po natankovaní doplna, čo znamená cca 13 kilogramov, mu teoretický dojazd pri spotrebe 4.2 kg na 100 kilometrov, svietil 300 kilometrov. A tu nastal problém a práve toto bol aktuátor depresie nášho chlapíka. Na plnú nádrž CNG vydržal jazdiť ani nie týždeň, keďže si z tohto dojazdu musel vždy odrátať 120 kilometrov, čo bola vzdialenosť z jeho rodnej dediny do Bratislavy. Tú musel teda absolvovať vždy raz do týždňa, keďže po jeho výskume zisťuje, že nová Arona CNG papá po meste 5.1 kg CNG na 100 kilometrov. Čiže v meste sa jeho teoretický dojazd znížil na necelých 250 kilometrov.

Keď si to následne tak prepočítal, tak za cestu do a z Bratislavy zaplatil zbytočne cca 5€ navyše pri diaľničnej spotrebe 4.5 kg CNG/100 km. S týmto výsledkom už nebol až tak spokojný. Vo finále by za silnejší benzínový motor v Arone FR zaplatil nižšie peniaze a s rovnako veľkými výdavkami by chodil len po okolí svojej dediny a priľahlého mesta a nemusel tak merať cestu do Bratislavy. Jeho mánio-depresívna diagnóza mu o to viac napomohla k tomu, že z pocitu zlyhania pri kúpe nového auta to už nevydržal. Auto zapálil a užil si aspoň pekné divadlo pri výbuchu poloprádznej nádrže CNG. Neviem, ako sa mu toto podarilo, keďže takéto nádrže sú voči tomu chránené a CNG nie je výbušné, ale moc sa tešil. Poistenie GAP mu nejakým zázrakom vyplatilo plnú obstarávaciu cenu a nabehol naspäť do Seatu a za rovnaké peniaze si kúpil Aronu FR s benzínovým motorom 1.5 TSi 150k. Legenda hovorí, že toto ešte nezhorelo a veselo si jazdí po cestách druhej triedy v Trnavskom okrese.

 

 

Bojislav žijúci v Pezinku, pracujúci v Bratislave a jeho život s autom CNG

Naša druhá osobnosť toho istého hrdinu je už o niečo mentálne vyspelejšia. Trpí rovnako bipolárnou poruchou, no úspešne sa lieči a v jeho živote prevláda obdobie pokoja a radosti. Bavme sa teda o ňom, ako o úplne novej postave, ktorá však tiež nezvládala svoj doterajší životný údel. Vysvetľovanie v showroome od predajcu však pochopil trošku viac a s našou prvou osobnosťou má teda spoločné len to dedičstvo. A teda aj potrebu minúť 18 840€ za konkrétne auto. Náš frajer číslo dva vedie však relatívne alternatívny spôsob života. Na dvore svojho domu si vybudoval domácu kompostáreň, zeleninu a ovocie si dopestuje výhradne sám a na streche domu má vybudovaný veterný mlyn, ktorý mu však melie o poschodie nižšie pšenicu, aby si aj chlieb mohol upiecť „zo svojho“.

Keďže autá s pohonom na elektrickú energiu berie ako veľmi nadčasový ekológ, veľmi negatívne, potreboval si nájsť iný zdroj dopravy. Predsa len si uvedomuje fakt, že na Slovensku sa vyrába el. energia z Jadra a tak moc zelená nie je. Navyše aj batérie umiestnené v autách nesplnili jeho eko-túžby v prípade vyraďovania. Vodíkové auto tak rovnako nepripadalo do úvahy, keďže je tam vodík len na to, aby dobíjal články batérie a tak rovnako sme pri „nie-eko“ riešení. Stlačený zemný plyn totižto produkuje významne menej emisií skleníkových plynov, ako bežné spaľovacie motory a tak aj jeho dobrá kamarátka Greta mu tento výber schválila. Aj keď by bola stále radšej, keby do práce dochádzal na bicykli. Infraštruktúra cyklochodníkov mu to však nedovoľuje a tak volil cestu toho najmenšieho zla.

Z predajne si to rovno namieril na jednu z dvoch čerpačiek CNG v Bratislave, ktorá je zhodou okolností po ceste do jeho práce. Načerpal prvú nádrž, zaplatil necelých 16€ a usmiaty odišiel domov. Po týždni jazdenia a celkovej spotrebe na úrovni 3.9 kg CNG na 100 km si prepočítal aj svoje výdavky pri tomto autíčku. A tie mu vyšli úmerne nižšie, ako keby vlastnil rovnako výkonný benzínový motor, prípadne za rovnakú cenu práve spomínanú 1.5 TSi. 100 kilometrov ho takto stálo len cca 4.5€, čo by pri bežnej mimomestskej spotrebe 4.6 litra benzínu pri 1.0 TSi nedal nikdy. Nehovoriac tak o 1.5 TSi. A tak s dobrým pocitom, že nešetrí len životné prostredie, ale aj svoju peňaženku, spokojne užíva CNG Aronu a nemá dôvod ju podpaľovať.

Druhá legenda teda hovorí o tom, že po Bratislave už nejaký čas jazdí človek na Arone CNG, ktorý sa úspešne vyliečil z bipolárne afektívnej poruchy. Gratulujeme!

 

Epilóg

Verím, že som dostatočne jasne dal najavo, čo som týmto chcel povedať. Vymyslený príbeh jednej osoby s dvomi osobnosťami týmto spôsobom vypovedal o výhodách a nevýhodách auta s pohonom CNG. V dnešnej dobe sa k tomuto alternatívnemu palivu hlási hlavne VW koncern s viacerými svojimi modelmi. Myslím si, že aj toto je cesta redukcie emisií CO2, hlavne v dobe, kedy na to Európska únia vo veľkom tlačí. Táto technológia je stále omnoho dostupnejšia ako čisto elektrické vozidlá, aj keď trošku pokrivkáva s infraštruktúrou čerpacích staníc, čo bol prípad nášho prvého aktéra.

Ak však človek má premyslené tankovanie a býva v okruhu pár kilometrov od CNG čerpačky, tak je vybavený. Nepotrebuje ani zbytočne veľké peniaze na to, aby trošku ušetril na prevádzke svojho auta. Stále to však skôr vnímam, ako pomoc našej prírode s redukciou skleníkových plynov, ktoré naše autá vypúšťajú. Zamyslel si sa napríklad niekedy, prečo v mestách mnohé autobusy MHD jazdia práve na CNG? Dôvodom je práve dopad na životné prostredie.

Ak ťa teda ekológia priťahuje a chceš napomôcť k zlepšeniu ovzdušia v mestách, práve pohon CNG je riešením. A prečo si vybrať Aronu? Odpoveď nájdeš v jednom, druhom a treťom teste Arony.

 

 

Galéria Arony CNG:

 

Privacy Preference Center