Arona nie je v našej garáži žiadne nováčik. Úvodných zopár minút písania tohto testu som strávil čítaním našich predchádzajúcich výstupov. Ak viem dobre počítať, toto je už piata Arona, ktorú máme na test. Nejako sa od nej neviem odtrhnúť. Ak príde ponuka a je v niečom málo odlišná od tej predchádzajúcej, tak beriem. Zároveň sa mi otvára moje tretie nostalgické oko a spomínam si na obdobie takto pred tromi rokmi. Január 2018. My a Arona FR 1.5 TSi. Bola veľmi podobná zima tej tohtoročnej. Vonku niečo pod nulou, celkom dosť snehu, s tým rozdielom, že svet neriešil pandémiu. Život bol gombička. Zároveň som v úvode toho testu prirovnal kategóriu SUV k bubline, akou bol Bitcoin. Áno, vtedy výrazne padol. A ja som bol hlúpy, že som ho nekúpil. V polovici Januára tohto roku bol na hodnote 32 tisíc €! V Januári 2018 mal hodnotu niečo málo cez 7000€. Tiež ti je to teraz ľúto?! Neplačme však nad rozliatym mliekom. Sme tu kvôli Arone.

Moje predikcie o páde segmentu SUV boli však vysoko nereálne a ani náhodou sa nenaplnili. Jediné, čo sa nám tu plní, je segment malých SUV a aj SUV kompaktného segmentu. Arona sa stala ochotným pešiakom tohto segmentu, aj keď ani náhodou nie kráľom. Je to škoda, no práve tá tomu kráľuje. Ak sa teda vrátim k histórii Arony v našej redakcii, tak sme mali možnosť vyskúšať takmer všetko, čo Arona ponúka. Začalo to už spomínanou 1.5-kou s manuálom vo výbave FR a oranžovej metalíze, pokračovalo „sladkou“ bielou Xcellence výbavou a tentokrát s 1.0 TSi a konečne aj s DSG. Rok sme si následne dali pauzu a následne sa k nám dostal audiofil. Arona Beats. Bolo to pekné auto, no nezmyselne predražené. Beats audio nie je to, čo mi v Arone chýbalo. Štvrtým pešiakom bol najslabší variant. Arona FR, no v skromnom prevedení TGI, ktoré má nahradiť elektrifikáciu v Arone.

Môžem teda povedať, že sme v prípade Arony vyskúšali naozaj z každého rožka troška. Tendenčne mám vždy pri teste potom potrebu spájať tie najdokonalejšie aspekty z každého testovaného do jedného auta. A bez toho aby som to spravil v prípade Arony, niekto ma tajne vyslyšal a spravil to za mňa. Tak som sa dočkal Arony FR na 18″ diskoch a s milým prekvapením pod kapotou.

 

 

Má, čo si zaslúžila

Za to, že celé tie roky poslúchala, dostala od svojich rodičov darček. Nemyslím samozrejme nič iné, ako prevodovku DSG v kombinácii s výkonným motorom 1.5 TSI, ktorý by bol za mňa voľbou číslo jedna. Tak ako som pred pár rokmi obhajoval trojvalce, nejako som sa ich už objedol. Faktom totižto je, že tých áut, kde ma tie trojvalce naozaj bavili a nevadil mi ani raz ich prejav, bolo len zopár. Preto som bol veľmi rád, keď Seat vrátil do ponuky Arony motorizáciu 1.5 a rovno s DSG-čkom. I keď jednoliter s označením TSI patrí do tej lepšej polovice, ak to rozpočet dovoľuje, určite by som omnoho radšej aj na tvojom mieste siahol po tomto väčšom motore. A tých dôvodov je hneď niekoľko. Odhliadnem však úplne od tej stránky veci, ako mnohí tvrdia, že by trojvalce boli zle zkonštruované a tým pádom nerentabilné z dlhodobého hľadiska. Za tie roky sa osvedčili aj po stránke spoľahlivosti. Ide mi skôr o niečo iné.

Tento testovací týždeň bol pre Aronu a hlavne jej motor veľmi náročný. Aj na západe sme mali teploty blížiace sa – 15°C a takáto teplota preverí nejeden motor. Ako rýchlo bude schopný zohriať vodu, či bude schopný udržať ju na rovnakej teplote, ako sa zohreje olej a aká bude finálna spotreba. A samozrejme, aký komfort budem mať ja v interiéri. To je nemenej dôležité. 1.5 TSI už veľmi dobre poznám a viem, že na začiatku výroby mali v prípade takto chladných dní svoje muchy. Mala to vyriešiť servisná akcia, ktorá však správanie motora ešte zhoršila. Pri studenom motore vedel pri rozbiehaní plyn robiť zmätky a celým autom šklbal tak, ako by sa učil vodič práve šoférovať. Toto bolo eliminované až príchodom novej verzie s filtrom pevných častíc. Zo zákulisia som zároveň zistil, že koncern prestal v prípade 1.5 TSi používať plazmový nástrek na stenách valcov. Vrátil sa teda ku klasickým vložkám vo valcoch, ktoré majú overenú a lepšiu frikciu.

A z praxe môžem tieto vylepšenia potvrdiť. Bol to krok vpred a Arona ani v zime nebola rozpačitá. Motor bol na moje počudovanie zohriaty veľmi rýchlo. Pri úplne studenom motore, ktorý celú noc stál vonku, bola voda na 90°C zohriata v priebehu dvoch kilometrov mestskej jazdy. Čo bolo na moje prekvapenie až moc rýchlo. S olejom, aj napriek jeho viskozite 0W20, to bolo už trošku horšie. Na úroveň 50°C sa dostal po ustálenej 10 kilometrovej jazde po meste. Jeho maximálna teplota pri vonkajšej teplote -10°C sa dostala na hodnotu 77°C. Tá vedela ešte klesnúť pri jazde vyššou rýchlosťou, kedy náporom chladnejšieho vzduchu sa v motorovom priestore teplý vzduch nedokázal až tak dobre udržať. A z veľkej časti to ovplyvňuje aj teplota nasávaného vzduchu.

Ďalším potešením bola však spotreba. S Aronou som jazdil tak, asi ako budú s ňou jazdiť všetci. Nedával som si cieľ spraviť s ňou exemplárne najnižšiu spotrebu. Chcel som nájsť tú spotrebu, ktorú bude mať 90% ľudí, ktorí si Aronu s týmto motorom kúpia. Bežné mestské jazdy si vypýtali aj v takto chladnom počasí len 6.9 litra na 100 kilometrov. To bolo dokonca lepšie, ako v prípade manuálu. Hold, ten automat má asi viac rozumu ako my. Výhodou prevodovky je aj jazda mimo mesta. Keďže má o jeden stupeň viac, ako prevodovka manuálna, presnejšie teda sedem, pri rýchlosti 100 km/h točí motor len 1900 otáčok a pri 120 km/h točí 2400 otáčok. V priemere je to o 500 menej, ako manuál. Mimo mesta po okreskách sme zrazili spotrebu na 5.7 litra a diaľnica pri danej rýchlosti si vypýtala 6.3 litra.

Pre porovnanie, 1.0 TSi s rovnakou prevodovkou, no v lete, spravil mestskú spotrebu 6.3 litra a mimo mesta jazdil za 5.5 litra na 100 kilometrov. A to je už na zváženie. Najväčšou devízou tohto motora je však jeho dynamický prejav. Nie je to teda žiadny slaboch, keďže je aktuálne najsilnejším agregátom v prípade Arony. Jeho výkon je 110 kW/ 150 koní a krútiaci moment rovných 250 Nm. Stovku z pevného štartu sme odmerali za 8.1 sekundy, čo je tiež o 0.3 sekundy lepšie ako manuál v Arone. Tento motor je v prípade tejto kategórie taká čierna ovca. Všetci totižto používajú s podobnými výkonmi trojvalce. A to je ďalší plusový bod pre Aronu.

 

Po piatykrát, no aj tak plná prekvapení

Človek si myslí, že po toľkých rokoch ťa pôvodná Arona nemá ako prekvapiť. No, pravda je trošku odlišná. Prvým a asi najlepším prekvapením bola prevodovka DSG. K tej sa ešte v krátkosti dostanem. Tých príjemných prekvapení si však Arona pre nás pripravila viacero. Teraz už môžem s pokojom v duši povedať, že som v prípade Arony vyskúšal všetko. Tento červený kúsok mal krásne 18″ disky kolies, za ktorými sa ukrývali červené brzdové strmene. Tie sú súčasťou Red Pack-u, ktorý okrem nich sfarbil na červeno aj okraje bezpečnostných pásov. 15 rokov dozadu by takáto úprava pridala autu 15 koní. Doba sa však zmenila. Z estetického hľadiska je to okej. Cítil som sa omnoho bezpečnejšie, ak ma držal pás s červeným okrajom. A v prípade bŕzd červené strmene odokryli malé kotúče, ktoré majú priemer len 276 mm. Na bežné používanie však postačujú. Cez športové okuliare by som sa však na ne radšej nepozeral.

Na podvozku sme sa, okrem červených strmeňov, stretli ešte s jednou novinkou. Tou bol adaptívny podvozok. V prípade Arony/Ibizy je to rovnako premiéra tohto prvku. Nastaviteľný je len v dvoch úrovniach – Normal a Sport. Nie je teda vyslovene rovnaký s Leonom, kde je tých úrovní viacero, vrátane tej Comfort. V bežnom režime Normal sa podvozok choval štandardne, ako sme v prípade Arony FR zvyknutí z konvenčného podvozku. Režim Sport jej dodal vyššiu mieru tvrdosti a často som ho nepoužíval. Tvrdé nastavenie tlmičov v prípade takto zameraného auta je vyslovene účelovou záležitosťou. Majiteľ tým dostavá len pocit, že si môže nastaviť o jednu vec v aute naviac.

 

 

Ibizu na 18″ diskoch poznám veľmi dobre a samozrejme hlavne to, ako jazdí. Aronu sme na tomto rozmere dostali teraz vôbec prvýkrát. Hneď som si všimol, že celkovo je o niečo komfortnejšia oproti Ibize. Je to zaručene tým, že Arona dostala vyššiu pneumatiku a zároveň aj viac pružiny. Jazda s Aronou je preto veľmi komfortná, no predovšetkým presná. 18-ky jej veľmi pomohli v smere jazdnej stability a predovšetkým vzhľadu. K celkovému vynikajúcemu pocitu napomáha veľmi aj automatická prevodovka DSG. To bol ten posledný diel skladačky, ktorý Arone celé tie roky chýbal. Tento motor a práve táto prevodovka. V malom aute robí s autom doslova čary a do mesta sa javí, ako ideálna voľba. A môžem to len potvrdiť. Oproti jednolitru nepodtáča zbytočne motor, no hlavne 1.5-ke nevadia absolútne ani nízke otáčky.

 

V interiéri narušiteľ

Na prvý pohľad ostalo všetko rovnaké. Volant ten istý, budíky pôvodné, sedadlá rovnako, strop je samozrejme čierny. Adaptívny tempomat máme na pôvodnom mieste tiež, ručná ostala, no príchodom modelového roku 2021 sa predsa len niečo zmenilo. A to ešte pred príchodom riadneho faceliftu. Tou zmenou je multimediálny systém. Navonok pôsobí rovnako, rozdiel vodič zbadá až po jeho naštartovaní. Arona pre tento rok dostala do daru ten systém, ktorý poznáme z nového Leonu, Atecy, či Formentora. A môžem povedať, že v tom najlepšom možnom prevedení. V kombinácii s fyzickými tlačítkami, dotykovými tlačítkami a klasickým ovládaním klimatizácie. V Arone mi tento systém nevadil ani sekundu. Naopak sa mi veľmi páčil a málinko jej interiér osviežil. Nová Arona by vraj mala dostať výraznú zmenu v interiéri, tak predpokladám, že týmto sa s ergonomicky dokonalým interiérom môžem rovno rozlúčiť.

 

 

Všetky dôležité prvky človek nájde v podobe fyzických tlačítok. Podobne, ako tomu bolo v Atece, no tu o to viac, že sa tu stále nachádza aj otočný ovládač na rádio a prepínanie trackov. Vypínanie štart/stop systému je na svojom mieste a takisto aj parkovacie senzory. Pecka! Nemám výhrady. Chýbal mi len vyhrievaný volant, na ktorý som si zvykol v prípade Leonu, či Atecy. Snáď aspoň toto pridajú, ak už budú chcieť uberať počet tlačítok. No som zvedavý.

V prípade konkrétnej špecifikácie mi jemne chýbali plne digitálne budíky. Neviem, nejako som si sa na ne za ten čas zvykol tak, že ich už akosi automaticky očakávam aj tu. Zrejme by to však vo výsledku auto výrazne predražilo. Už aj tak nie je cenovo najlacnejšie. Zvyšok je nám potom už veľmi dobre známy. Ak si nenašiel relevantné údaje o výbave Arony v tomto teste, určite ti odporúčam prečítať si aj naše zvyšné štyri testy: Arona FR 1.5 TSi M6, Arona Xcellence 1.0 TSi DSG, Arona Beats, Arona CNG.

 

 

Do pätice…

Alebo môžeme povedať, to najlepšie nakoniec. Arona FR je nám veľmi sympatický crossover s príjemnými rozmermi a veľmi atraktívnym dizajnom. Nič mu nesvedčí viac, ako práve verzia FR a vôbec sa nemusí hanbiť, červená mu sekne. Ak by som chcel Aronu, rád by som bol aby vyzerala práve takto. A hlavne, aby jazdila ako táto. A tým hovorím práve o motore a jeho prevodovke. Cenovo atakuje hranicu 25 tisíc, no ak si to zhrnieme, oproti konkurencii je to stále relatívne rozumná cena. Hlavne za štvorvalec, ktorý Seat ponúka ako jeden z mála.

Doménou tohto motoru je hlavne jeho spotreba a uspokojivá dynamika. Nemôžeme ju považovať za hot-hatch, no pre dynamickejšieho mladého človeka je to ideálnou voľbou. Poteší v meste, na diaľnici, no aj na okreskách, kde sa o slovo hlási dobre nastavený podvozok. Ďakujeme Arona za pekne strávené chvíle spolu a tešíme sa na tvoju novú tvár.