Malé autá boli pre mňa vždy čarovné. Mám na ne svoju špecifickú úchylku a aj napriek mojim rozmerom, naozaj zbožňujem kategóriu super-mini. Clio, Polo, Fabia, Ibiza, Fiesta, 208…a mohol by som ešte ďalej menovať. Niekedy tieto autá patrili medzi tie najobľúbenejšie a aj napredávanejšie na našom kontinente. Ich miesto pomaly ale isto nahrádzajú SUV modely, ktoré sa derú na ten vrchol v predajnosti. A mne je z toho z časti aj smutno. Za svoj život som mal štyri autá. Tri z toho boli práve Super-Mini segment. Nie je to teda náhodou, že mám takýto milý vzťah s týmito malými autami. Nemôžem si pomôcť.
Vždy mi tieto autá prišli najšikovnejšie na akýkoľvek život. Či už na každodenné dochádzanie do práce, alebo aj nejaké tie dovolenky. Absolvoval som v nich všetko. A dokonca prvé auto, ktoré som chcel, bolo Renault Clio druhej generácie po facelifte. To bola moja tajná túžba ešte v časoch, keď som žil stance tuningom a miloval som autá na veľkých kolesách, vzduchovom podvozku a najlepšie v matnej fólii. Nechci ani vedieť, ako som si svoje auto predstavoval v tých časoch. Nakoniec som síce Clio nekúpil, no môj prvý tuning skončil tak, že som z R16 diskov prešiel na R15 kvôli úspore peňazí za gumy a dal som fólie na zadné sklá. Takže tak 🙂
Clio sa mi však aj tak vždy páčilo. Nielen spomínaná druhá generácia, no následne aj tretia, či štvrtá. Hlavne však v prevedení R.S. Mal som tú česť sa viesť ako spolujazdec na oboch. Aj keď mnohí tvrdia, že štvrtá generácia s 1.6 turbo motorom už nebola „vončo“, paradoxne mne osobne viac šmakovala. Týmto pozdravujem Miša, ktorý ma viezol v jeho niekdajšom Cliu R.S. Trophy. Malo 220 koní, Akrapovič výfuky a na jeho veľkosť robilo vééľky bordel. Doteraz si občas pozriem bazárové stránky, či nejaký podobný kúsok nie je na predaj. Tieto Trophy si však držia dosť výrazne cenu a v lepšom stave s málo kilometrami pod 23 tisíc len ťažko nájdeš.
Musíme sa teda presunúť do dnešných dní, ktoré sú žiaľ jemne poznačené prísnymi euro-normami, ktoré zahatali cestu autám ako Clio R.S. Na svete teda máme už piatu generáciu Clia a aj napriek mojim smutným myšlienkam spominajúc na R.S., môžem povedať, že Clio piatej generácie po facelifte je to najlepšie v B-segmente. A poviem to otvorene hneď na začiatku testu. Poďme si však povedať tie dôvody za tým.
Duch Alpine
Aj keď možno neviete, tak Alpine v prípade rovnomennej značky označuje práve pohorie Álp. Francúzsko je známe celosvetovo kadečím, no málokomu napadne to, že sú tu Alpy. Každý, vrátane mňa, si hneď predstaví Švajčiarsko, Taliansko, či Rakúsko. Aj keď svojou rozlohou zasahujú Alpy do Francúzska len veľmi okrajovo, krásou to však dobiehajú. Je to predsa práve vo Francúzsku, kde nájdeme najvyšší vrch Európy – Mont Blanc. Francúzske Alpy nie sú vo všeobecnosti extra známe ani pre svoje šoférske cesty. Ak si však trošku pogoogliš, zistíš, že práve sem chceš ísť na svoj najbližší trip. Nie sú absolútne vyhľadávané, keďže sa v ich okolí nenechádza toľko zaujímavostí, ako v Taliansku, no o to lepšie. Pozri si napríklad Col du Galibier, či Col de la Bonette. Krásne a prázdne cesty.
No a práve toto bolo inšpiráciou pre Jean Rédélé, pôvodom francúza, ktorý založil značku Alpine. Pri jej názve sa nechal inšpirovať pohoriami Álp na východe Francúzska, kde ako malý chlapec trávil veľa času a kam sa neskôr vracal s autami na výlety. Alpine od jej vzniku vyrábala autá, ktoré mali poskytnúť radosť a pôžitok. Nevyrábali žiadne praktické autá, ktoré by previezli rodinu, či pomáhali pri práci. V súčasnosti je Alpine malovýroba pod krídlami Renaultu, s ktorým však vždy mala blízky vzťah. Vieme veľmi dobre, že dnes vyrábajú jediný model a to Alpine A110 v niekoľkých derivátoch. Vo svojej domácej fabrike v meste Dieppe vo Francúzsku ročne vyprodukujú cca 3500 áut. Čoskoro sa však značka Alpine má rozrásť o model A290 – elektrický hot-hatch, A110e – elektrické coupé a neskôr aj elektrické SUV. Mala by si však zachovať svoje DNA a myslí sa hlavne na jazdný pôžitok.
A o tomto všetkom píšem hlavne preto, že Renault už dnes so značkou Alpine ráta na 100%. Nie náhodou má svoje nové modely v ich dizajnovo dravejších prevedeniach pomenované ako Esprit Alpine – teda Duch Alpine (Álp). A v jednom takom teraz aj sedím. Renault Clio Esprit Alpine.
Menej ako Renault Sport, viac ako GT
Esprit Alpine je v súčasnosti pomenovanie najvyššej dostupnej výbavy Renaultu a to nielen pri Cliu. Tento názov dnes nesie už aj Austral, či nový Espace. Autu zväčša pridáva drsnejší vzhľad obohatený o už dobre známe dizajnové hrátky Renautlu, ako F1 lišta v prednom nárazníku, excelentné sedačky, pekné kolesá a špeciálnu farbu. V našom prípade máme tú česť s hybridným prevedením E-tech, kde sa ukrýva kombinovaný výkon 143 koní. Mnohých možno táto informácia poteší, no Clio E-tech Hybrid kombinuje spaľovací benzínový štvorvalec s objemom 1.6 litra s elektromotorom. Áno, presne tak. Nájdeme tu atmosferický motor, ktorý sa vyznačuje spoľahlivosťou a zároveň efektivitou. V tejto disciplíne teda Renault na plnej čiare porazil konkurenciu, ktorá tiež v tomto segmente ponúka hybridné agregáty.
Samotné pohonné ústrojenstvo nie je pre nás nič novým a takisto ani pre Renault. Tento systém používajú už zopár rokov v modeloch Arkana a Captur. Rovnaký motor, rovnaká prevodovka a totožný výkon. Tentokrát to však nájdeme v malom Clie, čo znie samozrejme sebavedomejšie. Je to pre nás taká malá náplasť na dušu, keď sme už prišli o ten R.S. model. V tomto prípade je však údaj 143 koní skôr orientačný, keďže na dynamických parametroch sa žiaľ až tak nepremietne, ako by sme čakali. Clio E-Tech totižto zrýchli z 0 na 100 km/h za 9.3 sekundy. Nepatrí teda medzi najdynamickejšie autá vo svojej triede. Vyniká teda skôr tou ekonomikou celej jazdy.
Aby sme si však povedali aj technické fakty k tomuto stroju, tak sa radšej pusťme do toho, keďže je toho naozaj veľa na pochopenie. Spaľovací motor nesie označenie 1.6 SCe a jedná sa o dobre známy agregát s výkonom 94 koní používaný v minulosti vo viacerých modeloch značky. Výkonovo druhý v poradí je elektromotor s výkonom 49 koní a tretí v poradí je štartér-generátor HSG s výkonom 20 koní.
Poďme však na ťažšiu tému, a tou je prevodovka tohto systému. Renault sa pri jej vývoji inšpiroval vlastnými technológiami vo Formule 1. Ak poviem, že pod kapotou máme robotizovaný manuál, nebudem úplne ďaleko od pravdy. Prevodová skriňa sa nazýva multimódová automatická prevodovka a ponúka niekoľko naozaj atypických riešení. Jedná sa totižto o sekvenčnú prevodovku s označením „Dog-box“, ktorá na svoju prácu nepotrebuje ani spojku a ani synchrónne ozubenie. A tu sa dostávam k celej logike fungovania. Prevodovka má dokopy 6 rýchlostí. Z toho elektromotor ovláda dve. Jedna dopredu a jedna dozadu. Spaľovací motor ma tie zvyšné štyri rýchlosti. Veľmi zjednodušene povedané, funguje tento systém takto: Pri rozjazde využíva hlavne elektromotor, ku ktorému sa následne pripojí cca pri rýchlosti 40 km/h spaľovací motor. To však platí len v prípade potreby. Ak nie je potrebné zapájať benzín, elektromotor vie fungovať samostatne až do rýchlosti 130 km/h. Nám počas testu vydržal najviac do 60 km/h aj kvôli zlému počasiu.
Auto vie cúvať výhradne na elektromotor, keďže prevodovka nemá reverznú rýchlosť pre spaľovací motor. To máme teda tie dve rýchlosti elektromotora. Následne, spaľovací motor disponuje štyrmi rýchlosťami. Pripája sa počas jazdy súbežne a buď poháňa priamo kolesá, alebo cez štartér-generátor dobíja batériu pre pohon elektromotora. Zaujímavosťou je to, že akonáhle sa motor pripojí do systému, tak prevodovka má zaradenú rýchlosť číslo jedna a relatívne vysoké otáčky na úrovni 3200 ot./min. Pri dynamickom zrýchľovaní z miesta sa spaľovací motor pripojí na druhý stupeň pri rýchlosti 35 km/h a má ho zaradený do rýchlosti 130 km/h! Pri tomto preradení je však cítiť výrazné okno, kedy štartér generátor synchronizuje otáčky motora s prevodovkou, aby neprišlo k trhnutiu pri preradení. Toto sa deje z dôvodu absencie spojky a synchrónnych krúžkov na tomto type prevodovky. Štvrtú rýchlosť v zásade používa len na diaľnici, keďže má veľmi nízky prevodový pomer a tak slúži výhradne pri vyšších rýchlostiach.
Celé toto riešenie má primárne zabezpečiť ekonomickú prevádzku auta. V skutočnosti sme sa po meste s Cliom pohybovali spotrebou 6.2 litra na 100 km a mimo mesta sme sa vedeli dostať na 4.8 litra na 100 kilometrov. Verím, že to vie byť ešte lepšie, no na obhajobu systému poviem, že počasie mu moc neprialo a hlavne som ho užíval s ťažkou nohou. Predsa len, Clio u nás pristálo v predvianočnom hektickom čase, čo nie je ideálna kombinácia na meranie spotreby. Zo zohľadnením tohto je to však viac než fajn.
Clio však vie byť aj EV vozidlo. Ak je batéria nabitá, tak jednoduchým stlačením tlačítka EV zapneš čisto elektrický režim. Tento je možné využiť v emisných zónach vrámci Európy. K nám sa to síce zatiaľ ešte nedostalo, no myslím, že aj to raz bude. Osobne by som ešte prijal, ak by som si predtým vedel nastaviť nabíjanie batérie, aby som ju mal naplno nabitú, nech viem elektrickú jazdu využívať následne čo najdlhšie. Osobne sa mi podarilo na tento režim EV spraviť najviac 2.8 km. Pri kapacite batérie 1.2 kWh by to podľa môjho odhadu vedelo spraviť cca 5 až 8 km na čistú elektrickú energiu.
Oduševnený Béčkar
Autá super-mini segmentu za posledných 5 rokov veľmi poskočili, hlavne čo sa týka komfortu, či jazdných vlastností a v neposlednom rade aj ceny. Požiadavky na bezpečnosť nútia výrobcov investovať do technologických zlepšení, tuhších a tučnejších karosérii a tak tento malý segment z toho profituje najviac. Samozrejme v prípade profitu sa bavíme v prospech koncového užívateľa a nie značky. Je už dlho známe, že tieto modely sú pre mnohé značky stratové. Predá sa ich stotisíce no buď s veľmi malým ziskom, alebo v horšom prípade so žiadnym. Následne sa dúfa, že sa niečo zarobí na servise, ak ich bude jazdiť väčšie množstvo. V tomto segmente sú zároveň ľudia najviac náchylný na zmenu ceny a to je tiež jeden z dôvodov, prečo pomaly tento segment končí a Clio má stále menej konkurentov. Tento rok tak skončila Ford Fiesta, minulý rok Nissan Micra a budúci rok to podľa všetkého bude Seat Ibiza a Kia Rio.
Renault sa však so svojim Cliom nevzdal. Facelift ho výrazne oživil a je to veľmi abstraktnou a unikátnou evolúciou toho, čo sem predtým poznali. Podvozkovo je postavený na platforme CMF-B HS a faceliftom sa zmenila len jeho vizuálna identita. Rozdiel je však naozaj obrovský a presne takto nejako by mal vyzerať facelift. Ako však Clio jazdí? Vďaka nárastu všetkých áut, nie len týchto malých, je Clio veľmi dobre pripravené na plnohodnotný život nielen v meste. Osobne som Clio jazdil pár dní aj po diaľnici a okrem subjektívneho pocitu „menšieho“ auta, som sa v ňom cítil veľmi dobre.
Auto je na moje prekvapenie veľmi dobre odhlučnené a ani pri vyšších rýchlostiach nie je výrazne počuť aerodynamický hluk. Na podvozok sa dá vo všetkých ohľadoch spoľahnúť aj napriek jednoduchej zadnej náprave, ktoré je akýmsi jediným štandardom v tejto triede. Podvozok je odladený veľmi čitateľne a skôr tuhšie. Auto je tak v rukách dobre cítiť a nemusí sa vodič bát nepredvídateľného správania. Vo všetkých ohľadoch sa dá naň spolahnúť.
Ako vidíš, Clio dostalo aj skúšku snehom. A tu mi práve prichádzali na um moje fantazmagórie. „Keby tak Clio bolo R.S. a ešte k tomu s pohonom 4×4.“ Áno, samozrejme by som si to bol užil, ale Clio je hlavne auto pre mladého človeka, či naopak starších vodičov. Má byť v prvom rade bezpečné a predvídateľné a nie rýchle a odtrhnuté z reťaze. Na snehu som sa teda nepovozil podľa mojich predstáv, ale čo som vôbec aj čakal.
Technologický etalón triedy
Full LED svetlá, bezkľúčový vstup so senzorom priblíženia, BOSE audiosystém, bezdrôtový Android Auto, digitálny kokpit, či 360º kamera robia z Clia najlepšie vybavené auto v tomto segmente. Ak si naozaj potrpíš na technológiach, tak Clio je presne pre teba. Dá sa povedať, že všetky prvky výbavy z drahších modelov nájdeš aj v Cliu a teda nie len v nejakej demo-verzii. Všetko zo spomenutých prvkov tu funguje viac než fajn a spríjemňujú každodenný život s autom. A to platí aj pre fajnšmekra, ktorý si potrpí napríklad na dobrú hudby, či na šoféra začiatočníka, ktorý potrebuje mať prehľad na ceste.
Hneď v prvom momente ma však okrem dizajnu auta dostala úroveň spracovania. Veľmi ma tešili detaily, ako napríklad dôsledne prepracovaná grafika svetiel, farebná kombinácia, či plaketky Esprit Alpine. Auto obúva 17″ disky kolies a úplne mu stačia. Dizajnovo k autu veľmi ladia, no umývať by som ich veru nechcel 🙂
Auto je na pohľad naozaj športovo vyzerajúce a pozýva svojho majiteľa za volant. Pri každej možnej príležitosti som sa na Clio tešil aj ja sám, čo som už za tie roky šoféroval rôzne rakety. Ak si nejaké auto naozaj získa moje srdce, tak musí v ňom už niečo byť. Iskra rozhodne preskočila. O preskočenie tejto iskry sa však musel postarať aj interiér, keďže ten je zvládnutý do dokonalosti. Už na prvý pohľad pôsobí prémiovým dojmom. Jeho dizajnový jazyk vychádza ešte zo staršej generácie značky Renault. Nie je teda zatiaľ inšpirovaný novým, prepojeným panelom, aký poznáme z Australu. Rovnako aj ovládanie je tu staré známe.
Napríklad volič automatickej prevodovky má stále svoje čestné miesto v stredovom tuneli a nie je teda riešený pákou pod volantom. Rovnako tak aj ovládanie klímy nájdeme formou troch otočných ovládačov, ktoré majú pre mňa obrovské čaro. Veď predsa vyzerajú moderne a na 100% plnia svoj účel. Zároveň tu nájdeme ešte starú architektúru volantu, ktorý má priznané fyzické tlačítka na všetko potrebné.
Všade na teba kričia malé detaily, ktoré určite pridávajú Cliu na hodnote. Napríklad francúzska tri-kolóra na palubnej doske, či na sedadlách, zároveň aj logo Alpine na sedadlách a čo sa mne veľmi páčilo, bolo ambientné osvetlenie v strednej časti pri radiacej páke. Interiér je samozrejme tmavý, no na moje potešenie dostal výnimočne sfarbený strop. Ten tu nie je čisto čierny, ale tmavosivý s melanž dekorom. Je to drobnosť, ktorá však pri Renaulte vždy poteší. V aute sú použité aj mäkké plasty, ktoré dotvárajú celý dobrý dojem. Ak si raz do Clia sadneš, tak ťa samé presvedčí o tom, že je naozaj dobré a že nie je to len akési „polovičné auto“ s lacnými plastami.
Audiosystém si zaslúži svoju vlastnú kapitolu, keďže tento BOSE v takto malom aute je jednoducho geniálny. 9 reproduktorov spoločne so subwooferom hrajú perfektne čisto, no zároveň úderne, keď je potreba. V malom aute tohto typu si vždy dobrý audiosystém užijem najviac. Vďaka veľmi dobrej akustike malého priestoru bez veľkých plôch je prejav repro-sústavy veľmi presvedčivý. Subjektívne hrá tento BOSE lepšie, ako drahšie audiosystémy v omnoho väčších autách. Za tento audiosystém sa tých 500€ naozaj oplatí obetovať. Za 1200€ sa však dá priplatiť aj do nižšej výbavy Techno.
Rozdiel ceny rovnakej hybridnej verzie v prípade výbavy Techno a Esprit Alpine je dnes 2300€. Za tento príplatok však dostaneš kopec výbavy navyše, ako napríklad adaptívny tempomat, 9.3″ displej + 10″ digitálny prístrojový panel, parkovaciu kameru, sledovanie mŕtveho uhlu a veľa dizajnových prvkov odlišujúcich vrchol ponuky.
A koľko že táto sranda teda stojí? Po zľave a vrátane všetkých doplnkov 25 820€. Obhájilo sa však Clio svoju cenu? Za mňa určite áno. V tejto triede podobné autá s nižšou výbavou stoja rovnaké ak nie aj väčšie peniaze. Cena je za daný segment teda nastavená priemerne. A tu už platí aj to, že ak chce človek malé auto, pomaly si zaň musí priplácať a môžeme to považovať za výberový tovar. Ak však nepotrebujete v Cliu toľko výbavy, tak cena začína na 14 200€ s 90 koňovým trojvalcom a za 15 000€ máte dokonca LPG verziu. A to podľa môjho názoru je naozaj fér ponuka aj pre nás bežne zarábajúcich smrteľníkov.
Clio? Áno prosím.
Renault Clio Esprit Alpine chtiac, či nechtiac ukončilo náš testovací rok 2023. Hovorí sa, že najlepšie nakoniec. Ak sa na toto príslovie pozriem cez moju dioptriu, musím len súhlasiť. Tento rok bol určite výnimočný a mali sme u nás na test kde-aké mašinérie často s cenovkami nad 100 tisíc €. Počas tohto roka som teda na chvíľu zabudol, aké je to žiť nohami na zemi a zaujímať sa o tie bežné autá, ktoré väčšina ľudí na Slovensku aj vyhľadáva.
Áno, samozrejme, mne ako novinárovi sa lepšie vozí na 500 koňovom športiaku. Čo máte však z toho vy?! Absolútne nič. Toto je teda test a auto pre vás, pre nás všetkých. Auto, ktoré naplní vo všetkom naše očakávania a bude nám robiť radosť, nech aj my cítime, čo je to mať niečo nové. Renault Clio je perfektné auto, ktoré si viem naozaj reálne aj cenovkou predstaviť v mojej garáži. A zároveň je to to auto, do ktorého by som sa tešil vždy po týždňovom teste nejakej prémiovky. Je to auto, ktoré stále stojí nohami pevne na zemi.