Volkswagen je nám všetkým veľmi dobre známa značka, ktorú mnohí poznáme ako takú tú konzervatívnu nemeckú značku. Naozaj dlhé roky, teda lepšie povedané od jej vzniku, vyrába autá, ktoré vždy poslúžili, vyzerali veľmi priemerne, až tak tabuľkovo a neposkytovali dizajnové emócie, ako ich konkurencia. Už som to niekde písal, no Volkswagen je v ponímaní kultúry výroby a dizajnovania svojich áut niečo podobné ako Apple pri mobiloch.  Je to taká tá overená klasika, ktorá nikdy neurazí a poskytne tie najlepšie vnútornosti v porovnaní s inými značkami v rovnakej triede. Na druhú stranu však majú niekde vo svojom sídle oddelenie, ktoré sa práve s týmito upravenými límcami nemôže stotožniť a do dizajnu áut sa snaží vkladať emócie.

Namiesto toho, aby zasahovali do dizajnu bežných modelov a aby Golf mal neviem ako divoký dizajn, keďže by týmto ľuďom nedali tú želanú voľnosť, tak im dali priestor tvoriť svoje vlastné autá. Neviem, či to je tak aj naozaj, ale pri pohľade na súčasné a historické portfólio Volkswagenu mi to tak príde. Veď sa pozrime do minulosti. Volkswagen vždy mal model auta, ktorý istým spôsobom v danej dobe vyčnieval nad tie ostatné. Ako prvý a najstarší model ma napadol hneď Karmann Ghia. Neskôr to bolo pre mňa legendárne Corrado a v ére 2000’s to bol novodobý Beetle, či práve Passat CC. Aj keď vo Volkswagene dobre vedeli, čo im robí najlepšie čísla predajov, vždy sa našiel niekto, kto povedal, že musíme značku zatraktívniť. A tieto kroky nás doviedli až k úžasnému a nezabudnuteľnému Arteonu.

Ten v logických pochodoch je priamym nástupcom práve Passatu CC. Prečo sa však Arteon nemohol volať Passat CC?! Je za tým hneď niekoľko dôvodov. Jedným z nich je napríklad aj ten, že ak značka VW spraví dizajnovo výstrednejší model, tak len málokedy v ňom pokračuje aj druhou generáciou. Je to akési poučenie práve z moderného Beetla, ktorý bol predajným prepadákom a okrem iného aj škaredým autom. Aby teda značka nezničila meno svojich úspešných modelov a aby zároveň ľudia nemali tendenciu ich stále porovnávať, príde vždy s novým názvom. Výnimkou sú samozrejme len dlhé roky osvedčené modely, ktoré však nepatria do tejto kategórie „sexi VW modelov“.

Táto dizajnovka má už síce svoj vek, no stále pôsobí veľmi aktuálnym dojmom. Arteon sa k nám dostal úplne prvýkrát a ja som možno rád, že som potreboval naň vyzrieť. Dnes sa pozerám na tento model absolútne odlišnou optikou, ak viem, že už je predstavená najnovšia generácia modelu Passat a zároveň viem, že Arteon v blízkych rokoch nebude mať pokračovanie. A to, či raz príde niečo nové v podobnej kategórii, je nateraz naozaj otázne. Volkswagen ešte poriadne nevie, čo bude robiť so všetkými tými elektromobilmi a nie ešte uvažovať o nástupcovi Arteonu.

 

 

Základ ponuky

Aj keď sa to na prvý pohľad možno nezdá, tak Arteon Elegance s 2.0 TSI 190k je základom ponuky tejto hot limuzíny. Označenie „hot“ som tam dal kvôli jej vzhľadu a nie výkonu samozrejme. Motor, ktorý nájdeme pod kapotou Arteona je presne to, čo od tohto auta aj očakávaš. Nám už dobre známy EA888 v prevedení EVO 3b sme už mali na test dokopy 11-krát v rôznych koncernových vozidlách. Tento motor sa vyznačuje veľmi príjemnou dynamikou, veľmi dobrým odhlučnením, teda aspoň v Arteone a zároveň aj vynikajúcou spotrebou. V prípade Arteonu je spriahnutý s výhradne predným pohonom a samozrejme výhradne s automatickou prevodovkou. Arteon bol niekedy veľmi-veľmi dávno dostupný aj s manuálnou prevodovkou a dokonca mal v ponuke aj slabší 1.5 TSI s výkonom 150 koní. To už však nie je príbeh dnešného Arteonu.

Aj preto ber nadpis tejto kapitoly s miernou rezervou, keďže základ ponuky je už naozaj poctivý motor. Táto motorizácia má však jeden jediný nedostatok. Absencia pohonu 4Motion. Ten je žiaľ v prípade Arteonu aktuálne dostupný len vo vrcholnej motorizácii s výkonom 280 koní, respektíve v Arteone R. Možno si povieš, že na čo je komu štvorkolka. Ja som však stále toho názoru a budem si za ním pevne stáť, že štvorkolka je v prípade výkonnejších motorizácii už takmer povinnosť. Zabezpečuje totižto výrazne vyššiu mieru aktívnej bezpečnosti pri nutných okamžitých zrýchleniach na neprehľadných križovatkách. Neskúsený vodič sa bez pohonu 4Motion môže dostať do problematickej situácie, ak mu na mokru prehrabnú kolesá a elektronika obmedzí výkon motora.

Navyše ak sa pozriem na priamu konkurenciu, ktorá aktuálne spočíva v BMW 4 Gran Coupe, či Audi A5, tak obe ponúkajú pohon všetkých štyroch kolies aj v tejto výkonovej verzii. Práve hranica 190 až 210 koní je v tomto segmente najobľúbenejšia a najvyhľadávanejšia. Skôr sa v tomto smere domnievam, že Arteon naschvál neponúka túto variantu práve kvôli Audi A5, ktorej dlhodobo kradol zákazníkov. A ak si ťukáš po čele, že ako môžem tieto tri autá dávať do priameho porovnania, tak čítaj ďalej.

Ja sa však vrátim ešte k samotnému motoru. Dôležitý parameter, ktorým je spotreba, v tomto prípade určite každého poteší. Arteon s dvojlitrovým benzínom po meste jazdí bez akýchkoľvek ťažkostí za 8.5 litra na 100 kilometrov. Zvyknem spotrebu testovať v reálnych podmienkach a nie v simulovaných, čiže tieto údaje vzišli z bežných rušných dní, kedy ma Arteon vozil do práce. Mimo mesta, teda hlavne na diaľnici jazdí tento dvojliter za 6.3 litra pri 130 km/h, čomu vďačí hlavne veľmi dobrej aerodynamike. Tá hrá v prospech spotreby už na prvý pohľad. Koeficient odporu vzduchu je v prípade Arteonu len Cx=0.23. Rovnaký má napríklad aj úplne nový elektromobil Volkswagenu iD.7.

 

 

Arteon = CC (Comfort Coupe)

Arteon sa jednoznačne poučil z chýb svojho predchodcu a zbavil sa označenia CC aj v zmysle karosérie. Passat CC označovalo auto s prívlastkom Comfort Coupe. Komfortný jednoznačne bol a Coupe bola jednoznačne jeho najslabšia stránka. Jednalo sa totižto len o 4-dverové auto, keďže kufor sa otváral ako na sedanoch, respektíve práve kupéčkach. Nakladací otvor inak veľkého kufra bol malý a tak zaujal skôr klientelu, ktorá nevyhľadávala vyslovene praktické auto, ktorým nikdy ani nebol. Aj dnes, ak sa pozrieš na demografické zloženie majiteľov Passatu CC, tak bez urážky, ale jedná sa skôr o mladých „ambicióznych“ špekulantov podnikateľov, alebo vyslovene odrbávačov, ktorí ti predajú iPhone 15 tri dni pred jeho predstavením. Passat CC si žiaľ aj vďaka jeho atraktívnemu vzhľadu vybral takúto cieľovku a obávam sa, že rovnaký osud postretne za pár rokov aj takýto Arteon. Vieš ako to je, generácia biznismenov sa vyvíja a autá s ňou. Tí čo dnes jazdia Passat CC, za dva roky budú jazdiť jazdené BMW X6 generácie F16 a ich miesto vystriedajú mladší chlapci. Tento test by teda určite mal zaujímať aj generáciu chlapcov, ktorí čerstvo zmaturovali a budú si za 5 rokov kupovať jazdený Arteon 🙂

Arteon si však svoju cenu udrží omnoho dlhšie, keďže je omnoho praktickejší. Má už totižto karosériu typu fastback, čiže sa otvára práve aj zadné sklo spolu s kufrom. Ten je v tomto prípade naozaj obrovský a má až 563 litrov. Ak by to niekomu nestačilo, tak Shooting Brake má až 590 litrov. A to už je určite aj na menšiu rodinnú dovolenku. A chcel by som s Arteonom ísť na dovolenku? Jednoznačne! A pokojne by som sedel aj vzadu. Arteon je naozaj veľmi komfortné auto a už v jeho štandardnom nastavení ponúka neuveriteľný komfort pre svojich pasažierov.

Reč je samozrejme aj o podvozku, ktorý v prípade týchto 19″ diskov kolies krásne žehlí každú nerovnosť a po ceste sa pohybuje ako veľmi dobre vyladená menšia jachta. Veľmi mu napomáha jeho adaptívna funkcia, ktorá však aj v komfortnom režime udržuje celé auto relatívne tuhé. Neprejavuje sa tak nepríjemné búchanie od podvozku. Druhým dôležitým aspektom je komfort vnútri. Arteon nie je len krajší Passat a dôkazom toho je aj o takmer 5 centimetrov dlhší rázvor od Passatu. Celkovo 2837 mm versus 2790 mm v prospech Arteonu. Aj vďaka tomu má Arteon o celých 5 centimetrov viac miesta na zadných sedadlách, kde je to už bez problémov na úrovni obrovského Superbu. Ale stále je to o poznanie exkluzívnejšie. V Arteone by som sa naozaj nehanbil jazdiť na zadných sedadlách.

A do tretice, čo napomáha perfektnému komfortu, je už spomínaná aerodynamika a odhlučnenie. Ak má auto takto nízky koeficient odporu vzduchu, prejaví sa to okrem spotreby aj na celkovej kultúre jazdy. Auto je pri diaľničných rýchlostiach veľmi príjemne tiché a to aj napriek bezrámovým oknám. Sklá sú v prípade tohto Arteona dvojité a aj vďaka tomu je vo vnútri úžasné ticho. Netreba sa však zmýliť, keďže toto je príplatková výbava a štandardne má len klasické sklá bez akustických fólií. Až nad 160 km/h sa začnú jemne ozývať tesnenia práve okolo okien, no dovtedy je v aute zlaté ticho. Samozrejme to platí aj o podvozku.

V nami testovanom kúsku boli navyše aj ergo-sedačky, ktoré sú dostatočne nastaviteľné, aby si človek naozaj našiel sebe ideálnu polohu. Sedačky majú však aj veľmi dobré bočné vedenie, ktoré dostatočne podrží vodiča v zákrutách a v tejto línii aj sakra dobre tie sedačky vyzerali. Páčia sa mi v tomto novinárske autá, keďže to je jediný moment, kedy sa človek, čo to skladá, nebojí experimentovať. Väčšinou sa následne na trhu stretávame s nudnými špecifikáciami, len aby boli praktické. Tieto sedačky nie sú síce praktické, keďže v ich strede nájdeme bielu alkantaru, ale čo ma po tom!

 

 

Dizajn ho jednoznačne predal

Volkswagen Arteon sa za 6 rokov na trhu stal veľmi obľúbeným. Pri jeho predstavení v roku 2017 mal spočiatku vlažnejší štart čo sa predajov týka, no to sa razom zmenilo. Ľudia niekoľko rokov neboli na takéto niečo zvyknutí a Volkswagen minimálne na Slovensku trafil klinček po hlavičke. My ako slováci si totižto veľmi potrpíme na vzhľade nášho auta. Tento trend sa však posledné roky začal zvýrazňovať príchodom mnohých iných športovo strihnutých „bežných“ modelov. Dnes Arteonov vidíš po cestách jazdiť nespočetne veľa a stal sa zároveň aj výrazne obľúbenejším ako Passat. Ten však stále ostal na trhu pre tých konzervatívnejších zákazníkov.

O fetiši slovenských zákazníkov svedčí aj fakt, že až 70% predaných Arteonov bolo práve vo verzii R-Line. Raz darmo, na vzhľade auta si naozaj potrpíme a berieme ho ako súčasť imidžu. Zrovna však my tu máme verziu Elegance, ktorá sa však podľa môjho názoru absolútne nemá za čo hanbiť. Aj keď pri pohľade spredu je evidentné, že sa jedná o tú sociálnejšiu variatnu aj vďaka lacne pôsobiacim falošným otvorom v bočnej časti nárazníku. Keby aspoň tieto dva plasty dali v leštenej čiernej farbe a nie v tom najlacnejšom možnom plaste.

Na konkrétnom kúsku sme mali obuté tie rozumnejšie 19″ disky kolies. Nie vždy som fanúšikom týchto menších rozmerov na veľkom a fakt peknom aute, no tu mi vôbec nevadili. Auto ja na 19″ diskoch vyzeralo veľmi proporčne vyvážené a absolútne mi ich rozmer nevadil. Osobne by som však možno len siahol po tých turbínových 20″ diskoch s označením Rosario. Tie vyzerajú naozaj geniálne a rozdiel oproti týmto 19-kam je len 600€.

Na našom kúsku bolo príplatkové metalické lakovanie s označením Kingfisher. Slabou stránkou Arteonu sú rozhodne však nezaujímavé farby. Na výber ich je len 7 a z toho sú tri síve, čierna, biela a táto modrá spolu s červenou metalízou. Predfacelift aspoň ponúkal zaujímavú farbu v podobe žltej Kurkuma metalízy a niečo podobné a trendy mi chýba aj tu. Je mi však jasné, že odchodom tohto modelu z trhu sa už ani ľudia vo VW nesnažia nejako experimentovať s farbami. Je to pochopiteľné. Zaujímavým aspektom je aj výber motorizácii naprieč jednotlivých výbavových línií. Napríklad pre Elegance je dostupná aj motorizácia s výkonom 280 koní, teda známy 2.0 TSI, ale pre R-Line je vcholom práve tento 140 kW (190 koní) dvojliter, ako máme aj tu. Je to však preto, že VW stále ponúka aj verziu Arteon R s výkonom až 320 koní a nemôžu si predsa konkurovať s o 40 koní slabším motorom. Nikto by potom R-ko nekupoval. Možno.

Doteraz ma mrzí, že som nemal možnosť otestovať práve Arteon R. Jeho dynamicky pôsobiace telo by podľa mňa malo čo povedať aj v zákrutách, ale to som s touto verziou Elegance samozrejme skúšať nechcel. Alebo má byť Arteon R ideálny diaľničný krížnik?! A vieš si predstaviť, ako by Arteonu svedčal pod kapotou trojliter V6 v naftovom prevedení?! Ani nesranduj! To by bolo najlepšie auto spod krídiel VW spoločne aj s Touaregom!

Poďme však späť na zem. Pre mňa bol tento týždeň s Arteonom v mnohom nový. Keďže som mal tento model v rukách úplne prvýkrát aj mnohé veci boli pre mňa spoznávaním neznámeho. Táto relatívne rozumne vybavená verzia s celkovou cenovkou 53 tisíc € nebola ešte stále vrcholom celkovej ponuky, no ajtak ponúkla všetko čo v takomto aute treba. Inteligentné matrixové svetlá sú síce ešte staršej generácie a nemajú také funkcie ako iQ.lights v Golfe, či novom Passate. Svieta však postačujúco a o ich matrixovú funkciu sa stará mechanická clona. Fungujú tak len v jednom smere a nedokážu občas úplne efektívne vykresliť obe strany vozovky. Ich sveteľný výkon je však ďaleko postačujúci.

 

 

Veľmi podarený zub času

Medzi najnovšie nepatrí ani infotainment, ktorý je v tomto prípade v rozmere 8″. Za príplatok viete mať v Arteone o niečo málo väčší, 9.2″ displej, ktorý však má výhradne dotykové ovládanie všetkých funkcií. V prípade tohto menšieho je obrovská výhoda toho, že aspoň ovládanie hlasitosti je stále pekne fyzické. Osobne mi to veľmi vyhovovalo, keďže to boli jedny z mála fyzických tlačítok v interiéri. Dokonca už aj komplet klimatizácia je riešená dotykom. A tu sa práve možno dostávam k takým jemný ergonomickým prúserom interiéru Arteona.

Je tu totižto málo odkladacích priestorov. Navyše, tie čo tu sú, tak sú veľmi malých rozmerov a pri dnešnej dobe tabletov namiesto telefónov by som prijal omnoho väčšie, lepšie prístupné a hlbšie odkladacie priestory. Najväčší prúser je ten práve pod panelom klimatizácie. Je veľmi ťažko dostupný a ak chceš odtiaľ mobil dostať, tak musíš robiť akrobatické kúsky s prstami a často mi s jednou rukou ani neišiel mobil vytiahnuť. Ak sa mi to už podarilo, tak nechtiac som hánkami na prstoch poťukal na dotykový panel klímy a prenastavil ju na hocičo, len nie fúkanie. V tomto je riešenie dotykovej klímy v tomto priestore jemne nešťastné.

Možno budem znieť ako fanatik, ale paradoxne mi dotykové ovládanie na volante vôbec nevadí. Viem, že zazneli hlasy, že je to sprostosť a Volkswagen pri nových modeloch od toho upustil, mne sa to však páči a rýchlo som si na to zvykol. Je to moderné a po krátkej chvíľke veľmi intuitívne. Nemal som ani problém s tým, že by som sa netrafil, prípadne si prepínal tlačítkami kdečo len tak náhodou. Je škoda, že výrobca v tomto nedáva na výber. Ja by som si určite zvolil toto moderné dotykové ovládanie. Sú veci v aute, ktoré mi ako dotykové vadia, ale v tomto prípade toto nie je jedna z nich.

Určite budú veci, ktoré mi časom v moderných autách začnú chýbať. Jednou z nich bude napríklad aj klasická páka voliča automatickej prevodovky. Značky ako už vieme od tohto riešenia upúšťajú a všetko sa deje cez „shift-by-wire“. V tomto prípade tu máme ešte tú dobre známu klasiku. A mne táto klasika vyhovuje, keďže si mám kde vyložiť podľa „frajerských“ predpisov a noriem ruku. Vieš ako to je. Pozícia štvrť na jednu, ti niečo hovorí?! No tá je predsa vtedy keď máš ľavú ruku na vrchnej časti venca volantu aby boli vidieť hánky tej ruky, ktorá posiela nepriateľov do nemocnice a druhá ruka, tá „cintorínska“, je položená na radiacej páke. Pri novších autách už títo gangstri budú mať jednu ruku prázdnu, lebo frajerku nemajú a tak nemajú čo tou rukou držať 😀

Čo ma v interiéri trošku sklamalo je, že pri facelifte prišiel Arteon o povestné analógové hodiny. Pre mňa to bola súčasť interiéru prémiovej limuzíny, ktorá tam jednoducho patrí a musí sa rozvíjať a nie ju úplne zrušiť. Veľká škoda tejto zmeny. Namiesto hodiniek tu máme len tlačítko výstražných smeroviek a nič viac. Passat po facelifte tam dostal aspoň ešte nápis „Passat“. Niečo podobné, ale pekným písaným písmom mohlo byť pokojne aj tu. Pozri nižšie, ako si to asi predstavujem. Takto je tam len prázdne miesto, ktoré mi príde ako nevyužité.

Ak sa však pozriem na zvyšok interiéru, tak je naozaj premakaný a veľmi hodnotný. Vo verzii Elegance nájdeme imitáciu dreva na palubnej doske a aj na dverách. V tejto konkrétnej verzii je pocit prémiovosti umocnený ešte bielým kontrastom výplne dverí a stredov sedačiek. Tie sú navyše kombinované s akousi veľmi tmavou hnedou kožou. Na prvý pohľad sa možno javí ako čierna, no v skutočnosti nie je. Táto kombinácia látky a kože sa označuje ako Mistral/Raven. Pekne by to vyzeralo ešte s čiernym stropom, ale nemôžme mať všetko. A tak napríklad nemáme v tejto špecifikácii ešte prémiový audiosystém Harman Kardon, či panoramatickú strechu, head-up displej a zopár drobností. Inak je to takmer dokonalé auto.

 

 

Najlepšia rozlúčka s touto érou?!

Volkswagen sa nikdy netajil tým, že luxusné, či športové limuzíny vedel robiť. Phaeton, Passat CC a teraz Arteon dokazujú to, že niekto v konštruktérskom a dizajnovom tíme Volkswagenu má ešte gule spraviť niečo nekonvenčné a dizajnovo výstrednejšie. Neviem ako to robia, no na rozdiel od francúzov im to vždy výjde. Neviem popravde, čo bude nasledovať po Arteone ak vôbec niečo. Nechcem sa zatiaľ tváriť, že by iD.7 bol jeho priamym nástupcom, keďže tomu chýba práve ten povestný sex-appeal. Vieš, autá môžu byť pekné a môžu byť vážne sexy. V tomto prípade platia obidve tieto označenia a Arteon je jedno z najpríťažlivejších áut, aké Volkswagen kedy mal. Nemôžeme predstierať, že by sa im to nebolo vydarilo.

Ja sa upokojujem tým, že Arteon ešte nekončí vo výrobe tento rok a že sa mi možno ešte raz k nemu podarí dostať a užiť si ho možno aj trošku šoférskejšie v prevedení Arteon R a najlepšie ešte aj Shooting Brake. Ak by som si však mal vybrať môjho favorita, bol by ním na konci dňa asi ajtak takýto Elegance s 2.0 TSI a 190k. Tomuto autu v zásade nič extra nechýba a na život bez pohonu všetkých kolies, by som si rýchlo zvykol. To auto to svojmu majiteľovi vynahradí tisíckrát niečím iným. Arteon, ďakujem ti za krásny týždeň! Cítil som sa aspoň na týždeň ako fakt veľký frajeeer!