A je to tu. Prišiel na psa mráz a potom, čo mi všetci hovorili, že raz sa tomu poddám a ja im neveril, tak tu teraz stojím pred jednostopovým motorovým vozidlom. Áno, nie som motorkár a ani sa ním nechystám byť. Ale vraj aj dieťa sa učí chodiť postupne po jednom, či dvoch krokoch. No a toto má byť práve ten môj prvý krok z toho štvornožkovania sa v autách. Vraj až na dvoch kolesách človek pocíti, čo je život. Tak som si teda trúfol na kubatúru 125 ccm s mojim vodičákom typu AM, B a B1 😀 A aby som to nemal hneď tak jednoduché, tak som vychytal týždeň v auguste s počasím pripomínajúcim apríl. Vonku sotva 20ºC a každú hodinu dážď. No a ja som z Trnavy a Vespa ma čakala na druhom konci Bratislavy. Hups.

Takže čo – sadám rýchlo do mne komfortného auta a trielim sledujúc radar zrážok do BA. Vyzerá, že by som to mohol stihnúť. Som však absolútny debil. Vonku je presne 19ºC, zamračené a ja len v košeli a saku so skútrovou prilbou v ruke hodlám zdolať cestu BA-TT. Mišo sa mi patrične pri odovzdávaní Vespy aj zasmial, že on by bez bundy dnes neišiel. Hovorím si, zvládnem to! Po krátkej inštruktáži čo ako na skútri funguje, si ho beriem pod zadok. Je to pre mňa absolútne nový svet, keďže naposledy som na skútri sedel vo svojich 17-tich rokoch, kedy som ešte pred autom jazdil s kamošom na 50-ke. To je však 10 rokov a ja som dokonca už tri roky nebol ani len bicykli. Okej, tak sa prežehnám a šup ho na cestu, kým som ešte nezmokol.

Už keď idem cez Dolnozemskú 70-kou, tak si potichu mrmlem: „Bože Rišo, ty si ko*ot, ty si jeden nebetyčný ko*ot…“, ako by povedal Kočner. Sako mi je na dve veci, keďže absolútne nebráni vetru, aby sa dostal na moje kríže a košeľa s nátelníkom tiež veľa vody nenamúti. Navyše v takejto teplote by som pri tejto rýchlosti zniesol už aj nejaký šál a rukavice. Ak by za toto dávali cenu, vyhral by som. No a to som ešte len na začiatku svojej cesty. Nezabúdaj, idem do Trnavy. Na obchvate som si na to nejako postupne zvykol a zakusol som sa. Plyn naplno a maximálkou 110 km/h si to šiniem pomedzi autá k môjmu cieľu. Na Vespe nie je žiadny vízor, či veterný štít, takže pri tejto rýchlosti som rád, že zo mňa nie je šarkan.

Obchvat som nejako zvládol a teraz si hovorím, že príde tá ľahšia časť. Prd! Pri Metre v Ivanke pri Dunaji totižto frézujú cestu. Na tých malých 12″ kolieskách skútra behám zo strany na stranu ako keby tam ani nebol normálny pevný povrch. Malé kolesá sa ľahko dostanú do drážok od frézy a mal som veru čo robiť aby som sa nezje…spadal. Mimo mesta idem cez zákonný limit, nech som čím skôr doma a v meste je to celkom chill. Vtedy som pochopil, že Vespa asi nebude úplne na dochádzanie do roboty z Trnavy do Bratislavy. Darí sa mi však celkom úctyhodne napredovať a je to rýchlejšie ako som čakal. Predsa len, idem stále 110, do kopca občas len 100, ale idem! Míňam tak obec za obcou a v diaľke sa mi už črtajú obrysy Trnavy. Ako vchádzam po starej Bratislavskej tak zrazu sa dostávam na vodu. V Trnave musela byť riadna prietrž, keďže z Vespy sa zrazu stal Jetski. Veeeeľmi opatrne teda manévrujem po meste, až sa konečne dostávam do kaclu. Kolegovia sa na mne tak smejú, že som chvíľku reálne chcel ísť plakať na záchod 😀 Mám to však za sebou!!!!

 

 

A teraz už vážne k testu

V prológu som zhrnul svoj zážitok z prvej cesty skútrom po desiatich rokoch. Poviem pravdu, že som si to predstavoval inak. A hlavne aj celý týždeň som si predstavoval úplne inak a ešte pred mesiacom som sa tešil na teplé Augustové počasie a ako budem každý deň do práce chodiť na Vespe ako najväčší swager. „Hovno, hovno zlatá rybka…“, z celého týždňa nepršalo len v stredu a vo štvrtok. Tak som samozrejme chcel naplno tento čas využiť a jazdil som na Vespe všade – na obed, na nákup, za frajerkou, s frajerkou, večer len tak po meste. Nezdá sa to, ale len za dva dni som na Vespe narátal 180 km čisto len po meste. Potreboval som sa totižto čo najviac s týmto mne neznámym druhom dopravného prostriedku vžiť.

Vespa GTS Super má vo svojich útrobách relatívne moderný štvortaktný jednovalec, ktorého výkon je bežných 14 koní. O prenos tejto sily sa stará samozrejme klasická variátorová prevodovka CVT, ktorá je v tomto prípade už obohatená aj o štart/stop systém. Ten tu však funguje odlišne, ako pri autách. Tu si ho musíš totižto vynútiť a sám aktivovať, nie naopak. Osobne som však jazdil bez neho, keďže som nechcel zažiť nejaký stres na križovatke, že by mi Vespa nedajbože nenaštartovala naspäť. Po prvej jazde som mal dilemu, že ktorá brzda je ktorá, tak som potom na to laicky na stojane prišiel, že ľavá je zadná 😉 Nechcel som totižto na vode dostať šmyk a že by som sa vyrúbal. Vespa je však natoľko moderný stroj, že má aj ABS, ktoré by ma práve v takejto situácii malo zachrániť. Skúsil som to len na zadnej brzde, kde naozaj nedostalo skúter do šmyku, ale pekne zasiahlo. Aj pri núdzových brzdeniach si teda v bezpečí aj keď nemáš extra skúseností ako napríklad ja.

Jazda na Vespe je veľmi špecifická, aj keď som toho nenajazdil na skútroch veľa. Hneď prvé čo ma zaujalo, bola jej manévrovateľnosť, ale aj horšia stabilita kvôli krátkemu rázvoru. To je vec, na ktorú si pri Vespe treba zvyknúť ak prechádzaš z iného, bežného skútru s dlhším rázvorom. Posed na Vespe je veľmi zvláštny. Nemohol som si pomôcť, ale cítil som sa na Vespe zvláštne. Vespa mi príde ako perfektná štýlovka, ale skôr pre nežnejšie pohlavie, keďže aj ten posed je taký – noo ehm. Pre trojbojára, murára alebo ochrankára z diskotéky to zrovna stroj nie je. Nevyzeráš proste na Vespe ako džefo, či nejaký kápo. V obleku mi to však imponovalo a cítil som sa ako riaditeľ niekde v Miláne.

 

 

 

Retro 2023

Vespa GTS nie je už v žiadnom prípade skúter, ktorý by nemal technológie roku 2023. Okrem už spomínaného štart/stop systému tu máme hromadu moderných výdobytkov techniky. Napríklad bezkľúčové štartovanie či dokonca odomykanie. Správne čítaš. K Vespe nepotrebuješ vyťahovať kľúč. Všetko robíš keyless. K Vespe prídeš, ona blikne, že ťa registruje a už môžeš ovládať čo chceš. Štartovanie následne funguje bežným pootočením ovládača zapaľovania a stlačenia tlačítka štartovania pri pravom gripe. V tejto časti zároveň nájdeš aj odomykanie skrinky pod sedadlom. To je efektné, že nemusíš vyťahovať stále kľúč a otvárať si tak skrinku. Štartovať vieš len mimo stojan, inak motor nefunguje.

Následne máš pred sebou panel, ktorý ti ukazuje spojením analógu a digitálu potrebné informácie. Je ešte jedna verzia Vespy, ktorá má plne digitálny tento panel. Nádrž Vespy má 7 litrov, čo ti v meste pokojne vystačí na cca 300 kilometrov, keďže priemerná spotreba počas testu bola cca 2.4 litra. Vespa je drahá len na kúpu, ale na prevádzku už nie 🙂

Čo ma osobne milo prekvapilo, boli Full LED svetlá Vespy, ktoré naozaj veľmi dobre svietili. Tie majú dva režimy, jeden je vraj stretávací a druhý diaľkový. Ja som si ich premenoval skôr na mestský a mimo-mestský. Na tých stretávacích svetlách sa mimo mesta totižto jazdiť nedá, keďže reálne svietia tak 5 metrov pred motorku. Diaľkové potom svieta ako bežné stretávacie v aute a dá sa bez problémov s nimi jazdiť aj mimo mesta. Na nejaké dlhšie cestovanie v noci to však určite nie je, keďže vôbec neosvetľujú krajnicu a pri 100 km/h nechceš na Vespe zraziť ani len zajaca a nie to ešte srnku. Súčasťou Full LED svetiel sú aj LED smerovky. Všetko dokopy vytvára klasicky vyzerajúci skúter z minulého storočia obohatený o tieto srandičky.  V automobilovom svete by som Vespu prirovnal k Fiat 500-ke. Tiež vyzerá stále tak klasicky, ale vlastne je vyslovene moderná.

Tento dizajn však nikdy nezostárne. Tento skúter je tu s nami plus mínus v rovnakej podobe od roku 1947. Za tie roky samozrejme vystriedal mnoho verzií, ale vždy vyzeral tak klasicky. Je to žijúci exponát dejín povojnovej technologickej revolúcie v Európe. Vespa bola vždy luxusná a prestížna značka motoriek. Cena hovorí sama za seba. Aktuálne takúto GTS Super kúpiš za 6400€. Len pre zaujímavosť, Hondu PCX 125 kúpiš za polovicu. Ale bude to len obyčajný skúter. Aj Xiaomi stojí polovicu iPhonu.

Páči sa mi na tomto konkrétnom kúsku aj látkové sedlo, aj keď na druhú stranu je vrcholne nepraktické. Odporúčam osobne siahnuť po plne-kožennom sedle, alebo bude potrebné následne riešiť ochranu proti vode. Akonáhle ti naprší na Vespu, tak si to odnesieš od tohto mokrého sedadla ty. Na Vespe sa mi veľmi páčil aj ten typický kryt za predným kolesom, ktorý ťa oddeľuje od vody na ceste. A môžem povedať, že to pomáha nielen pri tvojej jazde, ale aj pri jazde ostatných, že tvoje nohavice ostanú naozaj čisté. Bežný skúter takéto perfektné prekrytie ani náhodou nemá.

Pod sedadlom nájdeš samozrejme aj väčší úložný priestor na prilbu, prípadne tašku do práce, či na nákup. Tento priestor je pekný a aj veľký. Až kým tam nechceš dať bežnú skútrovú prilbu. Nezmestíš ju tam 🙂 Musíš si kúpiť špeciálnu od Vespy. Pripomína ti to znova ten iPhone?!

 

 

Mám pocit, že som takýto život nepochopil

V piatok, keď pršalo, som nechal Vespu znova na konci dňa odparkovanú v podzemnom parkovisku a išiel domov samozrejme na aute. Zhodil som zo seba sako, sadol som si suchého auta, zapol si obľúbenú hudbu a vyrazil som do daždivého počasia. Neviem si predstaviť, že by som si mal vytiahnuť s úložného priestoru Vespy pršiplášť, skryť si tam notebook z práce a vydať sa do takéhoto daždivého počasia, ktoré ma môže v lete zastihnúť hocikedy. Viem si možno predstaviť mať doma nejaký skúter, ale na konci dňa mi to nejaký extra zmysel ani nedáva.

Nepociťoval som na ňom voľnosť, ako všetci motorkári hovoria. Čo som len stále bol v kŕči, či ma niekto z vedľajšej nezopáli dole, lebo si ma nevšimne. Osobne som mal pocit, že tento život naozaj nie je na mňa. Vespa je super stroj, ktorý mi ukázal čo je to žiť bez bezpečnostných pásov, či pasívnej bezpečnostnej zóny. Svojim spôsobom som si to užil, no spätne mi to nechýba a netúžim po tomto živote. Možno by som hovoril úplne inak, ak by som býval v Bratislave, kde to človek určite skráti čas v zápche. Trnava je však väčšia dedina, kde je všade na skok a tu mi to moc zmysel žiaľ nedávalo. A aj to je asi dôvod, prečo tu skútristov takmer nevidno.

V Barcelone, kde som tento rok dovolenkoval, je skúter, či motorka najlepšia možná voľba a tomu úplne chápem. Jeden deň som si tam požičal auto a nikdy by som tam mať auto nechcel. To je fakt strašné. Na skútri tam budeš všade tak o polovicu času skôr a tým pádom ti to je naozaj pomocou. Ak by som chcel u nás na SK skúter, tak už skôr nejaký komfortnejší, s ktorým môžem ísť aj na menší výlet. A aby mal hlavne vízor. Vespa je na veľmi krátke presuvy, keďže už po 20-tich minútach ťa bolí z toho špecifického posedu chrbát. A lepšiu polohu si veru nenájdeš.