TEST: Seat Tarraco 1.5 TSi DSG Style - Kočiar pre mladú rodinu

O automobilových novinároch, či žurnalistoch sa toho už nahovorilo hodne. A poviem asi len toľko, že hoooodne zlého. Však bodaj by aj nie, máme k dispozícii stále nové autá a väčšinou sa na výbave nešetrí a máme tak možnosti vyskúšať si tie toľko nenávidené novinárske „fullky“. Často-krát taká výbava, ktorú nikdy inokedy nenájdete v žiadnom aute, ale práve my máme to privilégium také auto na týždeň mať. Málokedy si predsa výrobca pri uvedení nového modelu na trh povie, že dám tú najnižšiu výbavu, ktorá ani náhodou nevyzerá, ako ten najvyšší výbavový stupeň a budem dúfať, že to niekoho aj tak zaujme. Novinári budú znechutení, že nedostali auto nabité technikou a bežného čitateľa to možno až tak nezaujme. Aj novinári sa však delia na viacero skupín. Dve z nich sú však najpočetnejšie. Tí, čo to robia tvrdo pre prachy a tí, čo to robia freelance, viacmenej ako koníček. Aktuálne je samozrejme oveľa viac zastúpená tá prvá skupina, kto by predsa chcel niečo robiť za „dobré slovo“. Potom si však predstavte tú situáciu, že dostanete auto na test a k tomu províziu za to, že niečo spracujete. Nemôžete predsa kritizovať, lebo vám reálne bude hroziť, že výrobca s vami rozviaže spoluprácu a posunie nabudúce auto niekomu inému. Je to biznis a na konci dňa sú všetci len predĺženou rukou marketingového oddelenia značky.

Potom sú tu však freelance magazíny. O čo prídeme?! No nabudúce nám možno nedajú auto na test, ale aspoň budem mať pokojné svedomie, že som v prípade chýb toho ktorého auta neklamal čitateľa, a že si kvôli mne nekúpi nejakú chujovinu. Koniec koncov, aj tí čitatelia sú v dnešnej dobe oveľa viac prezieraví, ako niekedy. Neuveria zasa hocičomu a tak aj novinár musí uvážiť, čo vychváli a čo nie. Nespočetne veľa krát som sa stretol s tým, že ak je na aute niečo zlé, tak sa takýto žurnalista tomu nevenuje vôbec. Radšej zvyšných x minút rozpráva o zbytočných informáciach. A prečo toto píšem práve teraz?! Vrátim sa k tým novinárskym fullkám. Zároveň ťa aj odkážem na test Tarraca Xcellence, kde sme tiež presne videli nabombované auto s celým cenníkom. A teraz? teraz stojí pred nami jeho sociálna verzia. Ale len zdanlivo. Seat Tarraco Style, ako entry model z cenníku s najslabším ponúkaným motorom, ale automatickou DSG prevodovkou. Je však hodný označenia „Entry-model“?

 

 

Kritika na prvom mieste

Najprv budem kritizovať.

Dôležité pre dobrý look Tarraca je však práve farba. V akejkoľvek bledej farbe je auto doslova škaredé. Neviem prečo tomu tak je, no videl som ho v striebornej, či zlatej farbe a doslova sa mi to auto nepáčilo.

Toto je môj vlastný výrok z prvého testu. Zmenilo sa niečo?! Nie. Bohužiaľ pre Tarraco. Je to samozrejme vec vkusu, ale v tejto striebornej a výbave Style so 18″ diskami kolies „je auto doslova škaredé“. Keď som si teraz narýchlo preklikal konfigurátor, zisťujem, že zlatá farba v ponuke už nie je, už len akási béžová Titanium a v tej to vyzerá relatívne schopne. No ak by som chcel siahnuť po Tarracu v najnižšej špecifikácii Style, tak jednoznačne len v tmavej farbe. Tá totižto zamaskuje výrazne oplastovanie a auto tak pôsobí o niečo hodnotnejšie. Iná pieseň je nová verzia FR. Tam si zasa neviem predstaviť inú farbu ako bielu. Som horší ako žena v prechode. To, že naše auto má obuté len 18″ disky kolies mi však nevadí a beriem to ako daň za veľmi slušnú cenovku. A tu moja kritická časť končí.

 

Základná motorizácia

Vôbec však nie je na hanbu. Motor 1.5 TSi sme už viackrát mali v našej pomyselnej garáži a vždy nás milo prekvapil. Najväčšie prekvapenie nás čakalo v Atece FR na ceste z Prahy, kedy pri plne naloženom aute piatimi dospelými chlapmi, plnom kufre a pri tempomatových 140 km/h sme dostali spotrebu na úroveň 7.5 litra na 100 km. To bolo až neskutočné a doteraz sa mi tomu nechce veriť. Rovnakú špecifikáciu v prípade motorizácie a aj prevodovky máme aj v tomto Tarracu. 150 koní, 250 Nm a automatická 7-stupňová prevodovka DSG. Celé je to viac než postačujúce a ako vstupný motor do brány Tarraca sa vôbec nemá za čo hanbiť. Stovku pokorí za 9.5 sekundy a popri tom zožerie v kombinovanom režime len niečo málo cez 6 litrov. V meste sme dokázali spraviť spotrebu 6.9 litra a mimo mesta 5.7, čo je na takúto kategóriu auta veľmi uspokojivé. Čo ma v Tarracu hlavne potešilo, bol akustický komfort motoru. Oproti naftovej verzii neporovnateľne tichší a nehovoriac aj oproti Ibize FR, kde sa nepekný klepotavý zvuk tohto motoru vo veľkej časti dostáva aj do interiéru. Z trojice testovaných – Ateca, Ibiza, Tarraco, bol práve tu najlepšie odhlučnený. A zároveň konštatujem, že práve tu najlepšie spolupracoval s automatickou 7-stupňovou prevodovkou. Tým, že je to z tejto trojice najťažšie auto, pridalo to prevodovke jemne komótne správanie, čo Tarracu náramne sedí.

Ak by som mal hovoriť o dynamike motora ako takého, tak by som to vyjadril známym výrokom zo seriálu Chernobyl: „Not great, not terrible“. Motor má dostatok výkonu a aj dostatok krútiaceho momentu. V prípade, ak chcete predbiehať, treba si na to nechať väčší priestor, ak veziete v aute štyroch ľudí, odporúčam zvážiť tento krok, či je naozaj potrebný. Ak ide pred vami auto 85, ale vy chcete ísť 90, no nemáte pred sebou dostatočne dlhý rovný úsek cesty, prehodnoťte to, koho veziete.

 

Nie je to predsa žiadny športovec a som rád, že sa ma prevodovka nesnažila presvedčiť o opaku. Je však pozorná a akonáhle dá človek kickdown, podradí sama veľmi rýchlo a celkom presne. Nestala sa mi tu tá vec, že by prevodovka pri 80-ke hekticky podradila na dvojku a dúfala, že spravila dobre. Koniec koncov som sa tu však nad tou problematikou ohľadom automatických prevodoviek trošku zamyslel. Ja aj moji kolegovia často zdanlivo súdime prevodovku v bežných osobných autách podľa jej reakcií pri športovej jazde. Ale načo?! Automatická prevodovka v aute takejto kategórie musí plniť diametrálne odlišné úlohy s gráciou. A to radenie bez nejakého zašklbnutia a pomoc motoru pri dosiahnutí optimálnej spotreby. My ako vodiči, by sme jej v tomto prípade do toho nemali vôbec kecať. Od toho predsa aj slovo samočinná, či automatická. Ak niekomu vadí to, ako radí automatická prevodovka s argumentom, že on by preradil inak, nech si kúpi manuál. Easy riešenie.

Tento agregát nie je k dispozícii však s pohonom všetkých štyroch kolies. Je to však škoda. Osobne by som prijal aj najslabší motor ponuky s možnosťou 4Drive. Nehovorím, že by si to zákonite objednal každí, no zopár ľudí by sa určite našlo. Ak túži človek po benzínovom motore s pohonom všetkých štyroch kolies, tak musí siahnuť až po dvojlitrovej jednotke s výkonom 190 koní a dostupného až od výbavy Xcellence. Tým samozrejme cenovka porastie. V nižšej výbave Style je dostupná štvorkolka len pri naftovej verzii, ktorá je samozrejme samá o sebe o čosi drahšia. Obávam sa však, že aktuálne platné prísne emisné limity aj tak nedovoľujú značke používať slabší benzín s pohonom 4Drive. Istú dobu totižto táto kombinácia bola k dispozícii v Atece, no aj odtiaľ následne vypadla. A to ma mrzí.

 

Balóny mu pomohli

Hovorím samozrejme o podvozku. Benzínový motor, väčšie SUV a automatická prevodovka. Zrejme si takéto auto človek nevyberie, ak robí denne 200 kilometrov po diaľnici. A práve v meste sa zjavne Tarraco cítilo najlepšie. Veľmi mu k pohodliu dopomohli aj spomínané „balóny“. Síce nie až tak vábne 18″ disky kolies dostali obutie 235/55, ktoré je priam ideálom do mestskej džungle. Vysoké obrubníky, hlboké jamy na cestách po zimnej údržbe, nebudú pre tieto pneumatiky problémom. A tak sa nemusíš báť o to, že by si poškriabal disk, prípadne ho sekol. Čím ďalej, tým viac považujem obutie tejto veľkosti za zmysluplnejšie, ako obrovské 19″ kolesá, či nebodaj 20″ disky. Samozrejme, o vizuálnej stránke sa v tomto prípade spolu baviť nemusíme. Disky samé o sebe sú dvojsečná zbraň, no predpokladám, že záujemca, ktorý chce verziu Style so základnou motorizáciou, nebude mať potrebu si doobjednávať väčšie kolesá. Tieto 18-ky tomu bohato postačujú.

Podvozok je naladený skôr do komfortnejšieho režimu. Zatiaľ, čo verzia Xcellence na mňa pôsobila takým tvrdším dojmom, pri tejto verzii nechýbali ani menšie náklony, či jemné pohupovanie karosérie. Časť mali na svedomí určite aj pneumatiky. Osobne by mi však nevadili ani 17″ papuče a to z titulu spotreby. O palec menšie disky obúvajú o dva centimetre užšie pneu. Pri benzínovej jednotke by ste rozdiel pocítili. Podvozok však nie je ubuchotaný, neodskakuje, nehučí, len nie je zrovna určený na ostré zaobchádzanie, ale to zrejme všetci chápeme.

 

 

Nie je sociálka ako sociálka

Vybavenosť tohto konkrétneho auta je viac ako slušná. Dávno už neplatí, že v sociálke nedostane človek ani klímu. V našej „sociálke“ sme dostali klímu automatickú a dokonca troj-zónovú. A tým to len začína. Tarraco pri svojom uvedení na trh bolo prezentované ako veľmi slušne vybavené auto už v základnej verzii. Až teraz som mal možnosť sa o tom presvedčiť aj na vlastnej koži. V základnej výbave nájdeme napríklad Full LED svetlá Seat Lightning aj vpredu a aj vzadu, 8″ displej multimediálneho systému, síce bez navigácie, ale za to s podporou Android Auto a Apple CarPlay a k tomu všetkému navyše aj Full Digital Cockpit. To znamená displej namiesto bežných budíkov. V nami testovanom modely však aj tak bolo už pár príplatkov. Skôr sa však jednalo o také bežné veci, bez ktorých si v dnešnej dobe človek už auto predstaviť nevie. Vyhrievanie sedadiel, či parkovací asistent alebo navigácia.

Práve navigácia je v prípade Tarraca veľmi príjemnou záležitosťou. Chápem, že pre mnohých to nutnosť nie je a máme medzi nami stále klasikov, ktorým stačí bežná mapa a buzola, aby sa dostali do Juhoslávie, no pri Tarracu by mohli spraviť výnimku. Keďže disponuje Full Digital Cockpitom, navigácia vie premietať mapy aj na tento displej. V tomto prípade musím uznať, že práve VW grupa všeobecne, má tento výmysel najlepšie vyšperkovaný. Zároveň ho používajú aj najdlhšie. Dnes už takmer každá značka má svoj plne digitálny kokpit, no málokto doňho dokázal elegantným spôsobom implementovať aj mapy. Vďaka širokým možnostiam individualizácie vie človek mapu zobraziť hneď viacerými spôsobmi.

 

 

Čo sa mi na interiéri Tarraca Style páčilo najviac, boli sedačky. Veľmi pekný látkový poťah, ktorý pridal exkluzívnejší feeling. Popri nie až tak pekným, teda pre mňa, ozdobným lištám, práve sedačky dotvárajú interiér najviac. Čo musím Tarracu vytknúť, je aj celé teleso multimediálneho displeju. Toto som kritizoval už minule, zopakujem to ešte raz. Hrubý rám okolo displeja pôsobí, ako by ste tam mali vsadenú mikrovlnku. Toto mohli vyriešiť o niečo krajšie. Čo sa však týka samotného posedu, ten je príjemný. Teda pre mňa, ako vysokého človeka. Štandard Seatu, ich tenké A-stĺpiky sú prítomné aj v ich najväčšom modely. Za čo som veľmi rád, lebo práve značka Seat má podľa mňa najlepší výhľad z auta spomedzi konkurentov. A to platí pri každom modely.

Jednoznačne však najsilnejšou stránkou tohto modelu je jeho priestor. Či už životný, alebo užitkový, ponúka naozaj obrovskú kapacitu. Kufor má 760 litrov, po sklopení sedadiel „moc“ litrov a ten priestor vzadu. Kategória veľkých SUV ma presvedčila, že aj vzadu dokáže byť toho priestoru až až. Či už na nohy, alebo na plecia. Pri výške auta ako je toto, sa na priestor na hlavu ani zameriavať nemusíme. Ak by som si chcel zopakovať výlet do Prahy so Seatom, volil by som jednoznačne Tarraco. Aj traja kamoši vzadu by sa odviezli omnoho pohodlnejšie, ako v Atece. A v kufri by ostal priestor aj na kolobežku Seat KickScooter, ktorá musela vtedy ostať doma.

 

 

 

Presvedčili ma?

Nikdy som nebol celkom zástanca najnižších výbav. Keď si spomeniem na Fabiu Junior, asi rozumieš prečo. Dokonca nie je to tak dávno, keď som kupoval Ibizu FR a na testovacej jazde som sa viezol na Ibize Reference a veľmi dlho som váhal, či vôbec to auto objednať. Keďže to bol grc bez klimatizácie, musel to brať s rezervou. Doba sa však aj v tomto posunula a minimálne pri kategórii aká je táto vzala značka do úvahy fakt, že nemôžu ponúkať auto za 24 tisíc, ktoré bude „holé bosé“. A v konečnom dôsledku, pre automobilku by to nebolo moc rentabilné. Takto majú jeden dizajn interiéru a exteriéru a teda unifikovali výrobu tak, aby ponúkali cenovo agresívne auto, ktoré je veľmi dobre vybavené. Ak by mali ešte vyvíjať halogénové svetlá do Tarraca, stálo by ich to o pár grošov viac. Lenže výrobca by nebol ten, ktorý by si odniesol navýšenie ceny výroby. Tú si vždy odnesie zákazník.

A tak sa naozaj nie je v prípade základnej výbavy za čo hanbiť. Ak teda uvažujete nad kúpou Tarraca Style, tak nič nepokazíte, ak doňho pôjdete. Moje odporúčania poznáte, no v tomto momente sú irelevantné. Farba je subjektívnou vecou každého človeka zvlášť. Za mňa by som ho volil určite v tmavej sivej farbe a pokojne aj s týmito kolesami. A tmavými sklami, inak to vyzerá ako akvárium na vozenie deciek. Za mňa všetko. Tebe sa Seat Tarraco vo verzii Style páči?! Daj nám vedieť v sekcii komentároch. Aha! A ešte to najdôležitejšie.

Cena testovaného modelu sa zastavila na cifre 33 771€. Začínajúca cena v prípade automatickej prevodovky je 30 480€. Na o toľko vyššiu cenu sa Tarraco dostalo aj vďaka viacerým príplatkom, ktoré boli v teste spomenuté. Okrem toho však malo aj adaptívny tempomat, cúvaciu kameru, či iný súbor asistenčných systémov. Stále však slušná kúpa.