Hneď na začiatku sa priznám. Tento test bol pre mňa premiéra. Doteraz ste odo mňa mohli čítať akurát tak novinky, rebríčky a najnovšie aj reporty z pohľadu traťového komisára (to je ten, čo je v smetiarskej veste a kričí na vás, keď idete na cestu počas pretekov). Nevytrhnem sa zo štandardu medziplyn recenzií a tak sa budeme skôr venovať pocitom, prvým dojmom, ako tomu, koľko dB je v kabíne, keď idete 50, či koľko litrov zmestí tento krpec do kufra.

Ibiza je v katalógu Seatu stálica. Veď bodaj by aj nie, toto supermini je s nami už od 1984, kde po slabšom rozbehu dosiahlo za prvú generáciu úctyhodných predajov (okolo 1 342 000ks). Z vlastnej skúsenosti však o nej povedať neviem, na svete som ešte nebol a za život som asi ani jeden kus nestretol. Druhá generácia okrem civilných verzií priniesla aj Cupra verzie, po facelifte dokonca dve. Konečne sa začínal ukazovať potenciál. Týchto malých krpcov som od mala sledoval na kopcoch, ako na troch kolesách rezali zákruty. Tretiu generáciu zasiahla naftová móda a tak sme ostré verzie často mohli stretnúť, ako klepocú a hlavne dymia na cestách. A vlastne môžeme aj doteraz.  Aby som pokračoval, tak prišla samozrejme aj štvrtá a prvýkrát sme si okrem klasického manuálu mohli vybrať aj automat (DSG). Na malé auto prevažne do mesta by sa to asi aj patrilo, no nie? Na cenníku piatej generácie krásne vidieť, ako nafta v malých autách upadá. Pri štvrtej bolo na výber zo siedmych vznetových motorov. V piatej? JEDEN. Ber alebo nechaj tak. Čo sa Ibizi týka? Radšej naftu nechám len v cenníku. Tí rýchlejší si stihli zaobstarať Ibizu 5. generácie s 1.5TSI EVO vo výbave FR. Tento motor už žiaľ v ponuke nie je. V súčasnosti je vrchol ponuky motorov nami testovaný 1.0 TSI. Či je to zlé, prezradím neskôr. Dejepis by bol za nami, poďme na auto.

Naschvál som si o Ibize dopredu nič nečítal a spoliehal sa na prvý dojem. Bol som zvedavý aj na to, ako dlho mi bude trvať si na auto zvyknúť. Ja a koncern nie sme zrovna kamaráti. Skôr taký známy, ktorého registrujem, no nevyhľadávam. Vždy som tak nejak viac inklinoval k autám francúzskym a japonským. V priebehu týždňa ma však čakalo zopár povinností a tak som vedel, že sa s Ibizou zoznámime vo všetkých smeroch a okúsim ten pravý, nefalšovaný koncern, aj keď so španielskym nádychom.

Zoznámenie

Zložitý názov, jednoduché auto. Tak by som nazval prvé pocity z auta po prevzatí. Exteriér je neopozeraný, farba Mystery Blue jej pristane, aj keď tak nevyniknú všetky krivky. Preberám kľúče, odomykám tlačidlom a štartujem otočením kľúča. Okej, na danú cenovú kategóriu chápem. Menším nemilým prekvapením však bola absencia navigácie. Dobre, vstavané navigácie sú síce všeobecne nezmysel, kvôli pomalej a krátkej podpore. Čo by som však odporučil, je dokúpiť za pár drobných podporu CarPlay/Android Auto (v cenníku ako Full Link), ktoré tak posunú vstavaný multimediálny systém o level vyššie. S tvrdením že som o Ibize nič nečítal som trošku preháňal. Niečo som predsa len vedel, Ibiza bude s automatom, a spolupracovať bude s momentálne najsilnejším motorom v ponuke. Po ceste domov som preto tak nejak zablúdil na PKB. Chcel som ju prebudiť z mestského stereotypu. Viem, že pre Ibizu samozrejme PKB nie je ani druhým, ani tretím domovom. No zvedavosť mi nedala. Auto sa krásne vyšplhalo nahor bez zaváhania a zbytočného podraďovania. Prečo teda škatulkovať a hovoriť o nej, ako o aute do mesta? Celý týždeň bude so mnou viac mimo neho ako v meste. Všetci vieme že po meste by auto excelovalo a dozvedeli by ste sa len to, čo všade. Dá sa však použiť aj na okreskách či dokonca na diaľnici?

Konečne doma

Po prvotnom zoznámení a jazde domov, som sa vrhol na preskúmanie exteriéru. Testovaná výbava patrila k tým základným. Naznačovali to svetlomety, ktoré boli halogénové. Halogénové bolo aj denné svietenie, či koncové svetlá. Full LED vyzerá samozrejme atraktívnejšie, no musím sa zastať aj halogénov. Počas týždňa nijak neprekážali, skôr naopak. Veľmi dobre poslúžili počas neskorých jázd na horských prejazdoch. Pomáhalo im prisvetlovanie zákrut hmlovkami. Na prednej maske sa ukazuje veľký senzor zvaný Front Assist, ktorý monitoruje dianie pred vozidlom a je schopný núdzovo zastaviť. Základnú výbavu naznačovalo aj obutie, hlinníkové 15″ disky s pomerne vysokým profilom. A možno to je len dobre. Móda nezmyselne veľkých diskov, s nízkoprofilovými gumami sú na bežných autách skôr na obtiaž ako úžitok. Posledný detail na exteriéri, ktorý mi padol do oka bol zadný difúzor, ktorý autu proste dodával ten správny štýl.

Deň druhý

Nestrácal som čas a hneď druhý deň sme si s Ibizou spravili výlet na Stredné Slovensko. Cestou som si tak vďaka rozmanitosti prostredia mohol otestovať pohodlie na palube, intuitívnosť kokpitu vodiča, dynamiku auta a samozrejme aj s ňou súvisiacu spotrebu. Nakoľko je už jeseň v plnom prúde, a s ňou späté chladné rána, ocenil som hneď niekoľko detailov. Kožený paket, vďaka ktorému volant nebol až tak studený a dvojstupňovo vyhrievané sedačky. Keď už som sa dostal k interiéru, priestoru je pre 4 osoby tak akurát. Ideálne však pre 2 plus dieťa. Za 2 metrového vodiča si tu sadne málokto. Spomínané sedačky boli bez bočného vedenia a musel som si na ne zvykať. Taký priemer. Na plastoch sa štandardne šetrilo a tak na mäkčené plasty môžete zabudnúť. Musím však pochváliť množstvo odkladacieho priestoru. Do dverí dokonca zmestíte 1,5 litrovú fľašu. Trochu dizajnu sa snažili dotvoriť chrómové prvky na volante či budíkoch. Základnú výbavu naznačovali aj švihadlá, naštastie len v zadnej časti. Interiér, ako celok, však prekvapivo pôsobil príjemne. Jednoducho. Človek sa tu cítil príjemne a rýchlo som sa dokázal udomácniť.

Čo mi trhalo srdce, bol Start Stop, ktorý sa snažil za každú cenu ušetriť palivo. A tak som bol rebel a vypol ho pred každou jazdou.. Tak ako to robia všetci na každom aute, na ktorom sa to dá. Pokračujem v ceste, oceňujem spomínané 15ky spolu s mäkko naladeným podvozkom a neriešim tak bežné nerovnosti na našich cestách. Nerovnosti a vlastne skoro nič som však necítil ani na volante. Počas celého testu som si zvykal na preposilované riadenie. To ukazovalo pôvodné zameranie auta. Mesto. Je toho však škoda. Motor a aj prevodovka mi ukazovali že majú na viac, ako na bezduché presuny po meste. 1-litrový trojvalček bol dravý, s autom vážiacim kúsok cez tonu sa netrápil ani v kopcoch ani pri prebiehaní. 7 stupňová DSG prevodovka vedela čo robí. Väčšinou. V štandardnom režime D sa samozrejme snažila čo najskôr zaradiť najvyšší stupeň. Výsledkom tak boli nepríjemné vibrácie, ktoré sa prenášali najmä cez volant. Pri plachtení okreskami či na diaľnici som s ňou nemal problém. Zato režim S. To bol môj obľúbenec. Rozumné otáčky, promptná odozva plynu a bez vibrácií. K Ibize som sa počas tohto výletu správal tak ako s súkromnému. Výsledkom bola kombinovaná spotreba 5,4. Pri ľahkej nohe sa to bude dať určite ešte podliezť.

 

Deň Tretí

Čakal som, že po druhom dni, z ktorého väčšinu som strávil za volantom, na jazdu v Seate ani nepomyslím. Navyše som musel ísť do práce na celý deň… Ach ako som sa mýlil, Ibiza mi tak nejak nedala pokoj. Začala ma pokúšať, aj keď odo mňa bola desiatky kilometrov. Už po pár hodinách som s istotou vedel, že tak skoro domov neprídem. A tak som si to namieril po robote priamo do garáže, kde na mňa už čakala. Otváram garáž, schovávam civilné a beriem si krpca. Pripájam mobil k audiosystému a ideme na to. Audio tam je základné, bez prívlastku Beats. Aj tak sa však nedá zahanbiť a jeho výkon som si priam užíval. Výkon podvozku a vysokých gúm som naplno ocenil až teraz. Po 3-hodinovom nočnom túlaní mestom som nebol vytrasený, či zničený z hľadania aj tej najmenšej nerovnosti. A tak som si po dlhom čase potulky mestom užil. Parkovanie bolo vďaka malým rozmerom a tomu preposilovanému riadeniu jedna báseň. Únava sa začína hlásiť a tak som ju radšej išiel vrátiť do bezpečia garáže. O tom, že hneď ráno sme v našich výpravách pokračovali, nemusím hádam ani začínať. A vlastne každý deň až kým som sa s ňou nemusel rozlúčiť.

 

Konečná

Poďme si to teda zhrnúť. Exteriér je moderný a bude zaujímavý ešte dlhú dobu. Interiér je jednoduchý, priestranný a funkčný. Technológie? 6,5 palcový dotykový displej, cez ktorý si viete sledovať údaje o aute, skontrolovať tlak v pneumatikách, prepínať hudbu a samozrejme počúvať rádio. Teplotu si budete musieť nastaviť manuálne a v zime si môžete pomôcť vyhrievanými sedačkami. Cestu vám ďalej uľahčí tempomat, na únavu upozorní systém sledovania pozornosti vodiča a v kopcoch vám pomôže asistent rozjazdu do kopca. Pri parkovaní si budete musieť vystačiť so zadnými parkovacími senzormi bez kamery. Bezpečnosť? O tú sa postará Front Assist a (ak dobre počítam) 6 airbagov. Na cestu vám posvietia klasické halogénové svetlá. Kombinácia 7-stupňovej DSG prevodovky s 1-litrovým trojvalcom je voľba o ktorej netreba dlho uvažovať. Hodí sa nie len do mesta ale aj na výjazdy mimo, či dokonca na dlhšie výlety. Po 1200 kilometroch som skončil na priemernej spotrebe 6.5l/100km. Not Bad. Berte do úvahy že absolvovala aj kopce ako Pezinská Baba či Jankov Vŕšok. Ibiza sa proste nestratí. Už sú to dva týždne čo nás rozdelil termín odovzdania, stále som na ňu však nezabudol. Pravdepodobne to ešte potrvá. Zatiaľ si idem jednu skladať do konfigurátora Seatu.

Technické údaje:

Motor

Objem: 999 ccm
Najväčší výkon: 85 kw (115k)
Najväčší krútiaci moment: 200 Nm

Špecifikácia vozidla

Zrýchlenie 0 – 100km/h: 9,5s
Maximálna rýchlosť: 193 km/h
Kombinovaná spotreba (WTLP): 6.2l/100km (počas testu 6.5l/100km)
Objem palivovej nádrže: 40 l

Rozmery vozidla

Celková dĺžka: 4059 mm
Celková šírka: 1 1780 mm
Celková výška: 1 444 mm
Rázvor: 2 564 mm
Objem batožinového priestoru: 355 l

Hmotnosti a zaťaženia

Pohotovostná hmotnosť: 1 097 kg
Maximálna hmotnosť vozidla: 1 590 kg

Cena

Cena testovaného vozidla: 14 868€

 

 

 

 

Privacy Preference Center