…všetko dobré. Tak sa to hovorí, však?! Nie, nie je toto už tretie Tarraco, ktoré máme na test. Je úplne prvé a patrilo by sa ho teda uviesť. Pamätáš si časy, kedy bol trh na vzostupe vo vývoji nových, pekných hatchbackov, či sedanov. Boli to roky počnúc niekedy v 1980 až takmer do roku 2010. Ford Cortina, Sierra, Renault 5, BMW 3er e30, Audi 80 a mnoho ďalších tvorilo olymp toho, čo sme mali možnosť jazdiť. Všetci hovorili len o tom, kedy vyjde nová, lepšia výbava, prípadne, kedy dostane to ktoré auto športové alter-ego a akýsi feel niekdajšieho motoršportu. V detských izbách nám viseli plagáty tých najexkluzívnejších áut a popri Lamborghini Countach nám mnohým zdobili izby práve tieto počiatky éry hot-hatchov. A viete, že sa teda ani nečudujem, že dnešné decká radšej hrajú Fortnite, ako keby sa mali zaujímať o automobilový priemysel?!

Sám si spomínam, ako som vyrastal pri otcovi, ktorý sa vždy úpenlivo staral o svoju Embéčku 125L (synonymum dostupných ČSR hothatchov) a autá som si zamiloval. Práve druhé v poradí bol parádny Ford Escort Ghia, ktorý ma len presvedčil o tom, že môj život zasvätím autám. A dnes?! Deti hrajú nezmyselné hry, kupujú si hoverboardy, najnovšie iPhony, smart hodinky, bluetooth repráky a rodičia ich vozia na MPV-čkach a SUV-čkach. Tých druhých v poradí len pribúda a pribúda. Nepoznám snáď značku, ktorá by nemala auto kategórie SUV, či crossover. Čiže tu máme odpoveď na otázku, prečo máme vymleté deti. Ak nechcete, aby Vaše dieťa fetovalo, či hralo Fortnite do štvrtej rána, kúpte si domov poriadny hot-hatch! Tak, a toto je test k novému Seatu Tarraco. Takto nasrať som sa však nechcel, mali by sme sa vrátiť späť k tomu, na čo tu som.

Už v minulosti som aj sám uznal, že SUV-čka nie sú zlé autá. Sú fajn, sú obľúbené a ich cenovka je často nižšia ako rovnako vybavenej limuzíny z D segmentu. To, že naše deti neprekypujú záujmom o autá, za to si môžeme koniec koncov aj sami. Doba sa uchýlila k tomu, že rodiny síce majú dve autá, no jedno je najmenšej kategórie pre ženu a druhé je plnohodnotné SUV pre tatinka a pre rodinu. Niekedy SUV do garáže vôbec nepatrilo. Dnes len značka Seat má vo svojej garáži tri modely SUV. Započala to Ateca, pokračovala Arona a my sa pozeráme na nové Tarraco. Je fešné, no koho kosti si to oblieklo?!

 

 

Ateca AllSpace či Tiguan Tarraco?!

Pozornému očku určite neunikla podobnosť. Na Atecu ani tak moc nie, keďže Tarraco je už model z nového dizajnového jazyka značky Seat, no Tiguan a konkrétne vo verzii AllSpace je v princípe rovnaké auto. Seat mu dal výzor roku 2019, techniku zo svojich vlastných zásob a meno po prímorskom mestečku Tarragona. Nie je žiadnou novinkou, že značky VW Group majú niektoré modely takmer rovnaké. V minulosti sme tak mali možnosť skúsiť si Alhambru, ktorá je jednovaječné dvojča k Sharanu. Nie je to však žiadna chyba. Značka musí využívať to, čo už má pod strechou a za čoho vývoj nemusí platiť obrovské milióny. Takto zaplatila len šikovného dizajnéra, ktorý sa ujal prevažne vzhľadu prednej a zadnej časti a takmer úplne prekopal interiér. Pravdu povediac, vďaka týmto úpravám sa mu lacno podarilo vytvoriť model auta, ktorý má moderný dizajn a osloví práve klientelu Seatu. Značku Seat si totižto vyberajú v dnešnej dobe skôr ľudia, ktorí sa chcú dizajnom jemne odlíšiť od šedého nemeckého priemeru.

Seat však vsadil hlavne na obľúbené agregáty, zatiaľ čo VW so svojim Tiguanom ponúka aj 220 koňový benzín, či 240 koňový bi-turbo nafťák. V nami testovanom Tarracu bol teda strop ponuky naftových jednotiek a to 2.0 TDi s výkonom 140 kW respektíve 190 koní. Skrz automatickú 7-stupňovú prevodovku DSG posiela motor výkon samozrejme na všetky štyri kolesá cez systém 4Drive. Ten je v princípe len prebrandovaný Haldex. No ja sa teraz pokúsim ťa presvedčiť, prečo si kúpiť Tarraco a uprednostniť ho pred sesterskými modelmi Tiguan AllSpace a Škoda Kodiaq. Tých dôvodov je hneď niekoľko.

 

 

 

Motor vytrvalec

O motoroch TDi všeobecne kolujú veľmi dobré chýry. Dlhé desaťročia dokazujú to, že ich nejakých 400 tisíc kilometrov nezastaví a medzi ľuďmi sa rozprávajú pozitívne vtipy ako tie, že 200 tisíc je len zábeh pre tieto motory. Platilo to pre 1.9 TDi, platí to aj pre 2.0 TDi. Čo im síce trochu pošramotilo meno, bola aféra diesel-gate. Aj napriek tomu však patrí v ponuke značiek VW grupy práve 2.0 TDi k tým najobľúbenejším a stále hojne vyhľadávaným. Jeho použiteľnosť v rôznych modeloch je tiež naozaj rôznorodá. Od menšieho Leonu, či Golfu, cez Atecu, naše Tarraco, či až po úžitkové autá VW, alebo po novom aj Audi A7. Pravda je, že motory TDi vyhrali naposledy anketu motor roka v 1999 práve s 1.9 TDi 110kW a od vtedy ich nikto neocenil. Cenia si ich však majitelia a to aj napriek rane pod pás Diesel-Gate.

Nie je však úplne dokonalý. Jeho zvukový prejav je výraznejší než by si človek prial a studené štarty prebudia dobre známu sídliskovú symfóniu rapotajúceho nafťáka. Takisto pri voľnobehu mierne cítiť vibrácie od motora, čo všetci pripisujú len trojvalcom. Dynamika mu však ide. 190 koní dokáže veľmi slušne autom rozhýbať a najväčším prekvapením bola finálna spotreba. Auto váži bez pár desiatok kilov takmer dve tony a v spojení s automatom a štvorkolkou nás potešilo hlavne spotrebou 5.6 litra na 100 km mimo mesta. V meste sa dlhodobo pohybovala okolo hodnoty 7 až 7.5 litra. Keby som sa mal venovať dynamike, keďže ako ideálny rodinný “kočár” by mal pre siedmych pasažierov zabezpečiť aj komfort pri nutno predbiehaní, tak by to určite bol práve tento motor, ktorý by som odporúčil.

V ponuke je síce aj rovnako výkonný 2.0 TSi, no čo sa dynamického zrýchlenia týka, ten nafťák je na tom určite lepšie. Stovku pokorí aj vďaka Launch controlu za slušných 8.4 sekundy a z 80 na 120 km/h akceleruje na štvorke za 6,7 sekundy. To vôbec nie je zlé a pre pasívnu bezpečnosť je to ideálny koeficient. Takže motor+prevodovka+pohon je ten najväčší ideál práve pri tomto spojení. Sám by som neveril, že to niekedy poviem, no v tomto aute mi diesel jednoducho sedí. Benzínový agregát by som v prípade Tarraca odporúčil len ak má ísť o mestský autobus pre deti a to určite siahnite po motorizácii 1.5 TSi s automatom. Benzínový dvojliter je fajn, no treba rátať so spotrebou na úrovni 11 až 12 litrov a to pri vození deciek do školy nechcete. Motor 2.0 TSi 190k mi najviac sedel v športovo strihnutej Atece FR. Keď sa teda samozrejme bavíme už o tých SUV-čkách.

 

 

 

Vrchol ponuky

Motor spoločne s prevodovkou a pohonom tvoria akýsi pomyselný strop toho, čo Tarraco ponúka. Samozrejme, je tu aj druhá strana cenníka, kde sa nachádza benzínový 1.5 litrový TSi motor s výkonom 150 koní a manuálnou prevodovkou. Úprimne si však tento motor v aute veľkom ako Tarraco ani predstaviť neviem. Samozrejme je to len akýsi predsudok, keďže výkonu má dostatok, no zvyknutý som, že práve 1.5 TSi je súčasťou oveľa menších áut, ako napríklad mojej Ibizy. O motore sme si teda už povedali. K prevodovke sa vyjadrím len v krátkosti a to tým, že je to 7-stupňový automat s dvojicou spojok, ktorý už veľmi dobre poznáme. Prevodovka však na mňa už pôsobí zastaralým dojmom. V dobe, kedy značky v húfoch prichádzajú s novými prevodovkami, ktoré radia hladšie a rovnako majú aj viac stupňov – rádovo 8 a vyššie je predsa len 7-DSG už takým deduškom.

Vôbec však nie je zlá, práve naopak. Jej najväčšou prednosťou je práve rýchlosť radenia. Aj keď jej občas jej rýchlosť je daňou za menší komfort pri preradeniach, svoju úlohu plní viac než dobre. Vôbec by som sa však nehneval a skôr by som sa potešil, keby auto týchto rozmerov dostalo k motoru spriahnutú aspoň osem-stupňovú prevodovku, ktorá by mala techniku hydrodynamického meniča krútiaceho momentu. Takmer dve tony by tomu viac sedeli. Vývoj automobilového priemyslu ukazuje presne takéto smerovanie, takže je len otázka času, kedy na to prejde aj VW Group. Dvojspojky sa pomaly stávajú výsadou čisto športových áut a ich použitie v rodinných či bežných autách býva dnes už len výnimočné.

Systém 4Drive však tradične nesklamal. Pre nás je to už overený a dobre známy systém pohonu všetkých štyroch kolies cez techniku Haldex 5. generácie. V našom testovanom Tarracu pridali Haldexu ešte barličku v podobe voľby jazdných režimov, kedy si viete jednoduchým otočením ovládača nastaviť režim Off-Road kedy systém pohonu uprednostňuje práve stále pripojenie štvorkolky. Pri bežnej jazde po ľahšom teréne ma hneď prekvapila schopnosť Tarraca prekonávať aj ostrejšie zlomy, prípadne strmšie výjazdy. Jeho previsy a rázvor najprv napovedajú, že maximálny terén, ktorý zdolá je spomalovač pri hypermarkete, no to som sa sakra mýlil.  Výjazd ku víkendovej chate niekde na Lazoch zvládne hravo a jediné na čo si treba dať pozor sú veľké 20″ kolesá. Je však pravdou, že v dnešnej dobe málokedy nájdete auto kategórie SUV, ktoré by nezdolalo mierny terén. Prekvapením, či sklamaním býva vždy len nastavenie pohonu všetkých štyroch kolies. Pri jemných skríženiach náprav sa roztriedia pohony do tých lepších a horších.

 

 

Tarraco patrí však do kategórie tých lepších. Haldex tradične nesklamal. Skôr ma však zaujímalo jeho správanie sa na suchom povrchu a v rýchlejších zákrutách. Predpokladám, že práve toto bude jeho častejší polovný revír, tak hor sa na apexy. Zase až tak dramaticky to brať nebudem, no potreboval som si Tarraco vyskúšať aj pri bežných jazdách. Predstav si modelovú situáciu. Cestuješ s rodinou na výlet a pred tebou sú len neprebádané cesty neznámych krajov. Ideš komfortných a legálnych 90 km/h, no z ničoho nič sa pred tebou objaví takmer pravoúhla zákruta. A Tarraco?! Ochotne zatočilo a na brzdách v zákrute bolo bezpečne neutrálne. Auto získava nedotáčavosť skôr pri dlhšom pôsobení priečneho preťaženia, čo však skôr je chybou pneumatík. Podvozok je určite veľkým plusom nového Tarraca. Zároveň pomocou adaptívnych tlmičov veľmi poctivo tlmí rázy od cesty aj napriek veľkým diskom s nízkym profilom.

Pri riadení Tarraca nemá však človek pocit, že jazdí na extra veľkom aute. Pri tejto kategórii SUV-čiek je to skôr výnimka ako pravidlo a mne to veľmi vyhovovalo. Nie som extra fanúšik veľkých áut a predovšetkým ich jazdných vlastností, ktoré pripomínajú skôr riadenie malej lode. Tarraco šikovne maskuje svoju veľkosť a z jeho jazdy som mal skôr pocit, ako keby mám v rukách menšiu Atecu. Práve jeho riadenie nie je príliš preposilované a strmosť je prispôsobená kompromisu jazdenia po meste a aj mimo neho. Nemá variabilný účinok a ani zmenu progresivity, no dokáže ponúknuť bezprostrednejší pocit z cesty.

 

Zvonku či zvnútra?!

Tak odkiaľ je krajšie? Zvonku, kde ho zdobia veľké disky, či spojené zadné svetlá, alebo zvnútra kde zasa nájdeme pekný poťah sedadiel kombinovaný s hnedou farbou brúsenej kože?! Za mňa jednoznačne zvonku. Interiér, ak mám byť úprimný, vo mne extra veľa emócii nevzplanul. To, čo som hovoril na začiatku, že sa vlastne pozeráme na prebrandovaný Tiguan AllSpace je v podstate pravda. Na tom však nie je nič zlé, Tiguan je predsa pekné auto a nie je mu čo vytknúť. A práve toto zobrali chlapíci zo Seatu a dali do toho kus seba a kus Španielska. Práve ľuďom z Barcelony sa darí pretvárať poslednú dobu autá po dizajnovej stránke do pekných tvarov a aj už relatívne starší skelet pretvoriť na moderne vyzerajúce auto, ktoré predčilo naše očakávania.

Jediné, čo mi bolo ľúto, že sme ho nemali v tej zelenej metalíze. V menej výraznej šedej farbe síce nie je o nič horšie, ale akosi tá zelená mi práve k Tarracu veľmi pasovala. Dôležité pre dobrý look Tarraca je však práve farba. V akejkoľvek bledej farbe je auto doslova škaredé. Neviem prečo tomu tak je, no videl som ho v striebornej, či zlatej farbe a doslova sa mi to auto nepáčilo. Osobne by som teda určite siahol po tmavej farbe ako táto šedá, zelená, či dokonca aj čierna. Pri kombinácii s viacerými chrómovými detailmi sa práve tmavé farby k autu nesmierne hodia. Rovnako tak pre vizuálnu spokojnosť musí mať Tarraco presne tieto 20″ disky. Menšie 19-ky sú ako zo sociálnej výbavy.

Zdanlivo nepekný zovňajšok pri bledom lakovaní môže vo mne evokovať práve to, že vtedy vyniknú nepekné čierne plasty na spodku karosérie. Vo výbave Xcellence je toto žiaľ ako štandard, ktorý sa nedá zmeniť za exkluzívnejšie vyzerajúcu farbu karosérie. Možno v budúcnosti, keby značka uvažovala nad výbavou FR, bude tento neduh už potlačený tým, že tam nebude tak veľký kontrast. Teraz však keď si tak predstavím, verzia FR by v prípade Tarraca mohla vyzerať naozaj pekne. 2.0 TSi 240k, veľké 20-ky kolesá, nejaká ostrá farba a rodinný autobus ako vyšitý.

 

 

Teraz sa však prenesiem slovne do interiéru. Na kritickú nôtu budem hrať ešte asi najbližších pár riadkov, tak začnem z tej lepšej stránky. Tarraco Xcellence má úžasné sedačky. Toto platí hlavne po ich vizuálnej stránke, keďže jemnú sivú farbu veľmi vkusne dotvára hnedá farba, ktorá až tak zvyčajná pri poťahoch nebýva. Sedačky sú kombináciou kože a brúsenej kože a na dotyk je ich materiál kvalitný a uspokojí tvoje zmysly. K sedadlá sa naozaj nedá byť kritický. Veľmi dobré tvarovanie či už vpredu alebo aj vzadu a na dlhú trasu sú viac než dostatočne pohodlné. Možno by som sa ešte neurazil, keby ponúkali aj možnosť ventilácie. To by som však už od VW chcel asi moc. Takéto fičúrky si nechávajú výhradne pre svoje najdrahšie modely a čo tam po nejakom Seate.

Zvyšok interiéru ma však neohúril. Značku Seat mám veľmi rád aj vďaka ich interiérom, kde dokážu skĺbiť jednoduchosť nemeckého auta a svoj vlastný temperament a prinesú tak symbiózu veľmi pekných tvarov a účelovo využitých priestorov. Viď napríklad nová Ibiza. Pekný zapracovaný 8″ displej, všetko po ruke a žiadne prestrelené dizajnové kreácie. Viem, nebývalo to tak vždy a tento posun nastal asi len pár rokov dozadu pri novom Leone. No nové Tarraco s jeho vystúpeným “tabletom” na mňa dojem nespravilo. Osobne mi vôbec nevadia tieto tablety vysunuté nad úroveň palubnej dosky. Tu mi vadilo skôr prevedenie toho tabletu. Jeho veľkosť je ohromujúca, no z plochy tohto výstupku tvorí asi len 60% displej. Samotný monitor mohli pokojne zväčšiť aj o dva palce a pridalo by to nielen lepší pocit na prvý pohľad, ale aj akúsi prémiovosť. Štandardná veľkosť na mňa pôsobila letargicky.

A keď sa nad tým tak zamyslím, práve toto bol ten najväčší rušivý element celého interiéru. To, že nájdeme v aute prvky z Tiguana, to už riešiť nebudem. Fungujú, sú pekne uložené a basta. Čo je mojim želaním je zmena voliču automatickej prevodovky. Prajem si aby kompletná VW grupa prešla už pomaly na Shift by Wire systém, aký používajú už napríklad v novom Touregu. Aby sme sa konečne už v autách zbavili týchto veľkých nevkusných kutáčov s nápisom DSG navrchu. Rovnako si prajem aj pozmeniť ovládanie automatickej klímy. Chápem, keď niečo funguje, na čo to meniť, no keď si uvedomím, že panel Climatronic-u prešiel za 13 rokov len jemnou modifikáciou, moc mi to v roku 2019 nehraje. Toto však nie je kritika Seatu, ale koncernu VW Group.

Napriek tým páč výčitkám smerom k dizajnu interiéru, páči sa mi. Nie je už ako keby taký Seaťácky, no ponúka hromadu technológií, pekne rozmiestnených ovládacích prvkov. To, že už v základe ponúka virtuálny kokpit s uhlopriečkou 10″ už asi vieš. Aj to, že Tarraco má v základe Full LED svetlá, o tom už tiež písali všetci. Balík je to naskladaný dobre, no je pri tak veľkej konkurencii aj predajný?!

 

 

Čo to tá tretica znamená?

Tiguan, Kodiaq a teraz už aj Tarraco. To je svätá trojka koncernu v ponuke 7-miestnych SUV. A práve Seat prišiel do kompletného počtu troch mušketierov ako posledný. Stojac na technologickom základe rovnakom ako Tiguan a Kodiaq no ponúkajúc odlišný dizajn, ktorý by mohol ľudí zaujať v prospech Španielskej značky. Rovnako tak ponúkaný za cenu veľmi podobnú zvyšným súrodencom. Prečo si ho teda kúpiť?! Poznáš odpoveď?

Ja áno. Tiguan nie je zlý. Nie je ani škaredý a vo verzii R-Line vyzerá naozaj pekne. No vo zvyšných výbavových líniách je ako 4 roky starý model. Teda tú spojku “ako” môžem pokojne vynechať. Kodiaq?! Ten by som si ja osobne už nekúpil len z princípu. Ja viem, novinár by mal písať objektívne, no ja na moje šťastie novinár nie som a Kodiaq neznášam. Toľko humbuku, čo sa okolo neho dialo a aj deje, koľko ľudí za ním šalie len z dôvodu “aby ho mali”, mi vôbec pod kožu nejde. Navyše Škodovka nedokáže do svojho najdrahšieho modelu dať volant iný, ako je v základnej Fabii. Nie, ďakujem. Chcem Tarraco! Ale chcem ho v FR špecifikácii a chcel by som v ňom presne tento motor s touto prevodovkou a s týmto pohonom. Vlastne, aby som neklamal sám seba, nechcem žiadne SUV-čko. Chcem Lanciu Deltu Integrale, či Imprezu WRX Sti. No ak ty uvažuješ nad kúpou 7-miestneho SUV a vieš, že chceš nemca, tak siahni po troške telenovely z útrob Pyrenejského polostrovu a ver mi, že nebudeš sklamaný.

A že si sa nedozvedel o mieste na zadných sedadlách, či o objeme batožinového priestoru?! Šípka späť a listuj ďalej na googli.

 

Plusy:
  • + 20″ disky
  • + Odlišný dizajn
  • + 7-stupňová DSG prevodovka
  • + Pohon všetkých kolies 4Drive
  • + Poťahy sedačiek
  • + Bohatá základná výbava
  • + Launch Control – áno aj Tarraco ho má!
  • + Nový dizajn Full LED svetiel
  • + 10″ digitálny kokpit
  • + Obstojné schopnosti v teréne
  • + Doplnková výbava
Mínusy:
  • – Nemali sme zelenú farbu
  • – Zastaralé ovládacie prvky
  • – Zložitá pozícia na trhu
  • – Vyšší prah dverí
  • – Tablet

 

Technické údaje:

Motor

Objem: 1968 ccm
Najväčší výkon: 140kw (190k) pri 3500-4000 ot./min
Najväčší krútiaci moment: 400 Nm pri 1750 ot./min až 3250 ot./min

Špecifikácia vozidla

Zrýchlenie 0 – 100km/h: 8,0s (odmeraných 8,2s!)
Maximálna rýchlosť: 210 km/h
Normovaná spotreba paliva (l/100km)
Mesto: 6,4 l (počas testu: 7,0 l – 7,6 l)
Mimo mesta: 5,1 l (počas testu: 5,6 l)
Kombinovaná: 5,6 l
Objem palivovej nádrže: 60 l

Rozmery vozidla

Celková dĺžka: 4735 mm
Celková šírka: 1 839 mm
Celková výška: 1 658 mm
Rázvor: 2 790 mm
Objem batožinového priestoru: 700 l