Rád vytváram novú kategóriu povolaní a keďže ja som sám o sebe veľké špecifikum, rozmýšľal som, ako by som pomenoval samého seba. Už dlhšie čítaš od nás akési špecifické články, ktoré sú viac založené na empírii, ako faktoch, no zároveň sa v nich snažím venovať rôznym aspektom auta do hĺbky. Som akýsi žurnalistický experimentátor. Na svoj ďalší experiment som si teda prevzal Peugeot 308, ktorý sme hodili cez umelú inteligenciu, do ktorej sme napísali príkaz: „prompt: nech vyzerá ako URUS a pridaj k tomu Cyberpunk kolesá #4k #2086 #retro“. A tak sme ako výsledok tohto príkazu dostali zdvihnutý crossover s označením 408 a s extrémne naloženými kolesami, za ktoré by sa nehanbil ani Xzibit v Pimp My Ride!
Experiment však nespočíva v samotnom testovaní tohto auta. Alebo lepšie by som povedal, že nespočíva v komplexnom testovaní tohto auta. 408-čku sme predsa mali na test prvýkrát, čiže určite niečo málo poviem aj k tomu, no hlavne mi teraz ide o samotný pohon. Tu sa práve dostávam k tomu experimentu, ako keď Oppenheimer vytvoril prvú atómovú bombu, tak ja som otestoval Plugin Hybrid, tak že skoro tiež vybuchol. Na konci týždňa a od zlosti 🙂
Rozhodol som sa totižto nebyť jeho sluhom, ale tentokrát byť jeho mučiteľom a trýzniteľom. Celý jeden týždeň som totižto tento Plugin Hybrid ani jeden jedinýkrát nenabíjal. Jazdil som teda vyslovene v hybridnom režime a testoval extrémný scénar človeka, ktorý si kúpi plugin hybrid a nemá ho povedzme kde tak často nabíjať. Poďme si ho teda rozbaliť.
Unifikácia na svojom vrchole
Už si postupne začínam zvykať, že všetky autá sa posledné roky na seba veľmi podobajú. Pribúda čím ďalej viac tých, ktoré sú bez akejkoľvek zmeny aj v interiéri. Výrobcovia už neexperimentujú s dizajnom interiéru tak ako niekedy a často nájdeš jednu a tú istú palubnú dosku vo viacerých modeloch. V prípade 308/408 je to však naozaj pochopiteľné, keďže sa pri o 100 vyššom čísle jedná len o akúsi karosársku obmenu bežnej 308-čky. Považujem to za niečo ako Octaviu Scout. Ale viac chic.
Okrem interiéru tu však nájdeme aj ďalšie podobnosti. Samozrejme hovorím o motorizáciach a platforme. Ako 308 tak aj 408 je postavená na platforme EMP2 V3, ktorá je sama o sebe modifikovaná na použitie batérie a elektromotora. 408-čka je však auto pre človeka, ktorý hľadá niečo výstredné, s vyšším posedom a zaujímavým dizajnom. Veľmi zaujímavým dizajnom. Vďaka unifikácii však majú značky výhodu, že môžu na trh prinášať autá, ktoré ich nestoja prehnane veľa prostriedkov a ponúknu tak niečo iné. Tieto coupé SUV, či CUV sú toho jasným dôkazom.
Samozrejme z jedného skladu konštruktéri čerpajú aj pri osádzaní motorizácii. Nečakaj v 408, aj keď by mohla na to vyzerať, že bude mať pohon všetkých kolies. 408-čka je číselne priamym nástupcom modelu 407, čo bola limuzína nižšej strednej triedy. Okrem limuzíny však ponúkala aj celkom zaujímavú karosériu SW a hlavne veľmi obľúbené Coupé, ktoré mali mnohí z nás vyvesené na plagátoch doma. A práve to Coupé malo pod kapotou aj 6 valec. No tu takéto prekvapenia čakať nemusíš. Aj keď výkonovo tento Hybrid prekonal aj ten 6 valec, je práve toto ten vrchol ponuka.
Zároveň netreba očakávať od 408-čky pohon všetkých kolies. A to akokoľvek. Nie je tu taká možnosť a vlastne v prípade Peugeotu sme si na to mohli už zvyknúť. Značka ani neavizovala, že by v budúcnosti uvažovala vybaviť ho systémom Hybrid4, ako má 3008-čka, či 508-čka. Zatiaľ si teda musíme vystačiť len s predokolkou. Hneď na začiatku však musím povedať, že ma mrzí, že Peugeot úplne zarezal verziu Gti. Tú neponúka v už ani jednom modely a vždy vrcholom líniovej ponuky je len verzia GT. Tá sa však odlišuje skôr dizajnovo a výbavovo. Chýba mi v Peugeote to Gti, keďže ich hothatche boli vždy niečo, čo človek chcel vyskúšať.
Hybrid ktorému nedám plug
Ako si sa možno už dovtípil, tak nami testovaný kúsok je vo vrcholnej motorizácii označenej ako Hybrid. Pod kapotou teda ukrýva hneď dvojicu motorov, z ktorých jeden je elektro. Ten spaľovací sa označuje 1.6 PureTech, je to samozrejme štvorvalec s turbom a výkon má rovných 180 koní. Elektromotor je od spoločnosti Bosch a výkon dosahuje 110 koní. Kombinovaný výkon pri zapojení oboch dostaneme teda 225 koní. Spoločný krútiaci moment majú 360 Nm. Ja som tento systém podrobil naozaj extrémnemu testu. Verím však, že sa nájde človek, ktorý tento náš test ocení.
S autom som teda žil od pondelku do pondelku. Preberal som si ho v pondelok hneď ráno a samozrejme sa nestihlo za tak krátky čas nabiť, keďže to bola moja špeciálna požiadavka. Bolo natankované do plna a dojazd ukazovalo 520 kilometrov. Dojazd na elektrickú energiu samozrejme nula. Už vtedy som vedel, že auto nabíjať nebudem a išiel som teda testovať. Hneď ako prvé viem otestovať diaľnicu, keďže tú mám po ceste do Trnavy. Keďže je na tomto úseku rýchlosť obmedzená na 110 km/h, tak chodím jemne nad limit a to 120 km/h. Auto v Trnave ukázalo spotrebu 6.3 litra na 100 km. Na diaľnici by aj v prípade nabitej batérie išlo čisto len na spaľovací motor, takže tento údaj je skôr taký informatívny.
Omnoho podstatnejšia bola informácia v meste, kde to auto strávilo celý pracovný týždeň. Vôbec som nejazdil na spotrebu, no snažil som sa minimálne vnímať hybridný systém, do kedy som mohol využívať elektromotor pri jeho vybití. Informuje ťa o tom malá šípka pri ukazovateli výkonu vozidla, ktorá ozančuje bod, dokedy vie pracovať elektromotor. Ak teda pridáš prudko, okamžite ti naštartuje spaľovací motor. V takomto režime jazdenia si radšej ani nechcem predstaviť tú spotrebu. Pri mojom dynamickom, no stále vnímavom jazdení som sa v meste dostal na spotrebu 7.8 litra na 100 kilometrov. Výrobca dokonca uvádza na benzínový motor 8.2 litra na 100. Bez pomoci hybridného systému by však ľahko táto spotreba mohla byť aj na úrovni 9 litrov. Ak by si však auto nabíjal, vieš sa pri prvých 100 kilometroch dostať na úroveň cca 3 litre na 100 kilometrov. To však nebol náš prípad.
Mimo mesta dokázal však aj hybridný systém jazdiť úsporne, kedy si vedel na okreske dobiť batériu na takú úroveň, že 2 kilometre cez dedinu išiel kompletne na elektrickú energiu. Tak som sa vedel na okreskách pri výletnej jazde dostať na úroveň spotreby 4.3 litra na 100, čo už je veľmi pekné. Ak si v pohode, že by si chodil po diaľnici 110 km/h, tak sa aj tam vieš dostať na sympatickú spotrebu 5.2 litra. Nie je to teda také hrôzostrašné. Najzásadnejší rozdiel teda ucítiš v meste, kde určite odporúčam auto doma nabíjať s nočným prúdom, kedy ťa jazdenie vyjde omnoho lacnejšie, ako každých 450 km auto tankovať s jeho malou nádržou s objemom len 40 litrov.
Ak si chceš silou mocou kúpiť toto auto kvôli štvorvalcu a výkonu a nezaujíma ťa elektrifikácia, tak ti to vyhovárať nebudem. Dá sa reálne to auto využívať aj takto, no prídeš o ten najhlavnejší benefit. Toť vsio k tejto téme.
Ako zvláda 20″ koláče?!
Platformu EMP2 V3 už dôverne z modelu 308 poznám. Jazdili sme ju však doteraz maximálne na 18″ diskoch kolies, ktoré podvozok zvládal naozaj solídne. S 308-čkou som sa veľmi dobre povozil a to nielen v jej najvyššom prevedení s 225 koňmi, ale aj so 130 koňovým 1.2 PureTech, ktorý doteraz považujem za môj veľmi obľúbený motor. 408-čka má jemne pozmenené nápravy, má tuhšie stabilizátory, hrubšie pružiny, no na zadnej náprave nájdeme jednoduchú torznú priečku. V prípade, ak si vyberiete variantu s 20″ diskami kolies, dostanete aj inak nastavené tlmiče, ktoré sú samozrejme konvenčné, adaptívne tu nenájdeme.
Pre mňa osobne bolo prekvapením použitie torznej priečky na zadnej náprave, no je to už akýsi trend. Dôležitou správou je však to, že aj napriek veľmi ťažkým kolesám, auto veľmi dobre zvláda aj rozbité cesty. 20″ disky kolies okrem väčšieho priemeru ponúkajú aj výrazne širšie obutie, ktoré je v tomto prípade 245/40. Oproti tomu napríklad o palec menšie 19″-ky majú obutie 205/55. Nie som si však úplne istý následnou stabilitou auta v zákrutách. Môžem bez obáv povedať, že na týchto 20″ diskoch auto jazdí veľmi ochotne a bezpečne. Zvládalo aj svižnejšie prejazdy zákrutami a veľmi som si užíval vyššiu svetlú výšku, keďže kde tu som to mohol aj reznúť poza okraj cesty. Osobne by som sa teda určite nebál v prípade 408-čky siahnúť po najväčších diskoch v ponuke.
Okrem toho, ako sakra dobe vyzerajú, poskytujú aj pridanú hodnotu v iných tlmičoch, ktoré by mohli byť po rokoch odolnejšie a poskytujú väčšiu oporu v zákrutách. Druhá strana mince je však spotreba, ktorá by na 19″ diskoch mohla byť o poznanie nižšia kvôli podstatne nižšiemu valivému odporu ich tenkých pneumatík. Väčšie a ťažšie disky však majú zároveň aj väčšiu zotrvačnosť, čo môže valivý odpor dorovnať. Museli by sme v tomto prípade vyslovene spraviť porovnanie na rovnakom úseku cesty, aby sme vedeli dať objektívne stanovisko k tejto téme.
Ten dizajn je že :O
Tento konkrétny kúsok som si vybral ja sám. Vedel som, že jazdí aj toto auto s tými 20″ diskami kolies a to bola zároveň moja podmienka. Nechcel som tie 19″-ky keďže si stojím za svojim názorom, že disky robia auto. Tu to platí dvojnásobne, keďže celý dizajn je vyslovene futuristický. Jeho základný motív vychádza zo známych dizajnov značky Peugeot, ktorý však bol ešte viac vytiahnutý a dostal viacero ostrých a výrazných prvkov. Okrem teda diskov, ktoré boli inšpirované konceptom Inception, tu máme ďalšiu dominantu dizajnu. Je ňou určite výrazné oplastovanie spodnej časti, ktoré je päsťou na oko a plynulo sa zväčšuje jej pomer k lakovanej časti k zadnej časti. Vpredu potom už samozrejme nájdeme už typický zub leva, ktorý však faceliftom niektorých modelov už Peugeot vymenil znova za tri zárezy drápov.
Páčia sa mi veľmi svetlá, ktoré sú po vzore 308-čky veľmi úzke a zasadené do proporcií dizajnu a v zadnej časti potom spájajú siluetu auta a umocňuju coupe karosériu. Tým výrazným oplastovaním dáva 408 jasne najavo, že sa nebojí aj horšieho povrchu a viem si predstaviť s týmto autom dávať niekde bomby na šotoline. Vždy ma to tak láka s týmito oplastovanými zdvihnutými modelmi a vždy mi imponovali výrazne viac ako SUV.
Predsa len však poviem jednu námietku k tomu dizajnu. Z tej prednej časti mohla 408 vyzerať trošku viac odlišne od menšej 308. Ja viem, že sa snaží značka držať nejakú identitu svojich modelov, ale predsa len zopár vecí mohli prerobiť a spraviť to viac Coupe aj na prednom nárazníku, či maske.
Aspekt, ktorý určite bude zaujímať mnohých z vás a vlastne celý ten dôvod, prečo sa Peugeot rozhodol niečo takéto spraviť, je svetlá výška a výška nastupovania. Na Novú 308-čku mali v Peugeote tak dobré ohlasy, že potrebovali samozrejme vyhovieť každému. Nie všetkým však vyhovoval nízky posed v 308, ktorý povedzme si pravdu, je naozaj len pre zdravé kolená a chrbát. 408 túto chybu však napravila. Jej svetlá výška je 189 mm, čo je o celých 50 mm viac ako v prípade 308. To sme teda už na hranici mnohých SUV. Tu však je výška nastupovania predsa len o čosi nižšia, ako v prípade SUV aj kvôli nižšej línie strechy. V prípade modelu 308 je výška posedu 57 cm a 408 ho má na úrovni 63 cm. Kvôli inak umiestnenej aj palubnej doske pribral posed celých 6 centimetrov, čo už nie je málo. Napríklad 3008 má výšku posedu až 72 cm a pre niekoho to už môže byť teda veľa. Toto je práve tá zlatá stredná cesta.
Za tie roky som si zvykol už aj na tento Peugeot kokpit. Zároveň môžem povedať, že Peugeot sú prvé autá, kde aj ja ako 195 cm vysoký človek nesedím v najnižšej polohe, ale nechávam si sedadlo asi o 2 cm vyššie, ako je jeho najnižší bod, aby som prehľadne videl celý i-Cockpit a zároveň mal volant v ideálnej polohe na šoférovanie. Razom teda mám výšku posedu až 65 cm a do auta som veľmi príjemne nastupoval a aj z neho vystupoval bez potreby načahovať nohu na zem.
Následne celý kokpit a palubná doska je Ctrl+C a Ctrl+V z menšej 308-čky. Tu ostalo všetko úplne rovnaké a mne to vlastne tak aj vyhovuje. Vychválil som tento systém už trikrát, môžem pokojnej aj štvrtý. Peugeot sa s týmto naozaj vyhral, veľmi sa mi páči ten ich 3D kokpit, ktorý je plne individualizovateľný a zatiaľ čo niektorí tvrdili, že je príliš prekombinovaný, ja poviem, že len toľko, ako si ho človek nastaví. Ja som si tam ponechal len základné informácie a úplne mi celý čas vyhovoval. Jediný problém, ktorý som si však uvedomil až po presadnutí z iného auta je, že tento displej nad volantom je príliš ďaleko. Pre niekoho, kto má teda trošku slabší zrak a prípadne nosí multifokálne okuliare, toto môže byť reálny problém. Je to totižto presne na tej pomyselnej hranici toho, čo je blízko a čo ďaleko. Ak na šoférovanie nosí človek okuliare do diaľky s multifokálom do blízka, tak je možné, že tá časť do blízka tento kokpit nezaberie. Ak to má niekto vyskúšané, budem rád za feedback.
Ak už však hovoríme o tom fokále. Focal je názov audiosystému, ktorý nájdeme v celej modelovej línii značky Peugeot. V 308-čke však hrá aj vďaka menšej kabíne lepšie a akustika je tam lepšie riešená. V 408-čke je cítiť väčšiu vzdušnosť kabíny a už v niektorých tónoch nebol audiosystém až tak presvedčivý a zaslúžil by si väčšiu mieru odhlučnenia pre elimináciu echa v hudbe. Vďaka vyššiemu podvozku je však výrazne cítiť menšiu hlučnosť v interiéri od kolies, čo je na druhú stranu fajn.
„Cakomprask“ dizajn aj jeho funkčnosť je super. Konečne niekto prišiel s originálne vyzerajúcim autom, ktoré sa reálne môže zaradiť do kategórie CUV. A ver mi, že o tejto kategórii ešte budeme čosi počuť, keďže výrobcovia čím ďalej, tým viac k tomu inklinujú. Teda aspoň tí progresívnejšie zmýšľajúci.
Tak na-biť, či nena-biť?!
Ak chceš auto so štvorvalcom, ktoré bude mať ako taký výkon, tak si ho kúp. A pokojne ho nenabíjaj, ale aj tebe to časom začne byť ľúto, že predsa len si kúpil auto za 50 tisíc €, ktoré môže jazdiť za polovicu a ty debil ho nenabíjaš. Áno, tak som sa po celom týždni cítil. Radšej by som v takom prípade odložil nabok svoje ego a povedal si, že okej, ja asi nepotrebujem štvorvalec, že možno mi len predsa ten dobrý 1.2 trojvalec aj bude stačiť. Nebudem so sebou vláčiť baterky a bude to o 10 tisíc € lacnejšie vozenie.
A ak si rozhodnutí nabíjať, tak určite vrelo odporúčam. Pri kapacite batérie 13.8 kWh dokáže spraviť reálne aj 70 kilometrov na čistú elektrinu, čo som si mal možnosť vyskúšať na 308 a 308 SW. Ak by som si však ja osobne mal vybrať, tak asi siahnem po 308 krátkej. Proste sa mi to auto fakt páči a 408 mi príde už zbytočne veľká a nafúknutá. Ale zato pekná.