Náš príbeh s modelom 208 je niečo ako telenovela. Alebo ako príbeh Waltera White-a, kým sa dostal konečne k tomu, aby skončil s biznisom, ako najväčší drogový producent v Breaking Bad. Neďakuj za spoiler, my radi. Celé to bolo až priveľmi zamotané. Prvýkrát sme toto auto mali dostať na test ešte v roku 2020 v Apríli, kedy nám však termín bol zrušený z dôvodu prvého lockdownu. Tak sme to preplánovali na Júl. Auto však znova dostupné nebolo. Tretí termín bol teda Október, kedy si preňho išiel odídenec zo Startstop.sk. Príbeh sa však opakoval a auto nebolo. Stratilo sa, termín nebol, no proste 208-čka k nám nechcela ísť. Síce sa hovorí do tretice všetko dobré, no ja som neveril ani tej štvorici, ktorá bola Február 2021. Takmer rok potom, čo sme mali naplánovaný test prvý. Nám to však nejako nevadí. Možno aj toto bol jeden z dôvodov, prečo ten spomínaný redaktor išiel naspäť do Startstop-u. Sorry Paťo :D. Všetko sa však deje z nejakého dôvodu, no ja už som mal neuveriteľný chtíč toto milé autíčko, ktoré navyše medzičasom vyhralo anketu medzinárodného auta roka 2020, otestovať. Po Trnave nám ich behá viac, ako Fábií a to je hlavne prítomnosťou výrobného závodu, kde si ich zamestnanci húfne kupujú na operatívny leasing doslova za pár drobných. Niečo o tejto veci som vysvetľoval už pri teste 2008-ky, ktorých tu tiež nebehá zrovna málo.
Osudové stretnutie sa však na moje obrovské počudovanie uskutočnilo. A nie len tak hocijaké. Teraz už viem, prečo nám osud prinášal do cesty prekážky a nechcel, aby sme 208 dostali skôr. Dovtedy sme mali v ponuke len benzínové varianty. Od tej najslabšej, až po tú najsilnejšiu 130-koňovú, no klenot sa nám skrýval. A ten klenot má prefix „e“. Otvorili sme truhlicu a zobrali si tak perlu z ponuky malej 208-ky. Peugeot e-208 GT a mňa čakal týždeň s týmto navonok, aj na dotyk dokonalým autom. Neviem, ako to máš ty, no mňa čím ďalej tým viac bavia autá zo segmentu B. 208, Ibiza, Fabia, Honda E, či iné sú podľa môjho osobného a veľmi skromného názoru, klenotom, ktorý sa nám pomaly stráca v zákulisí koncertu SUV-čiek. A vieš kto stojí na stupni víťazov tejto kategórie? Aj papierovo aj subjektívne je to práve 208-čka. A povieme si prečo.
iPhone, Rolex, Dom Pérignon, Rolls Royce a Peugeot e-208
Zdanlivo za vlasy pritiahnutá kombinácia, no dôkladne premyslená. Ak sa spýtaš na najlepší mobil, dostaneš odpoveď iPhone, ak hodinky, tak Rolex, šampanské – Dom Pérignon a výrobcu áut, tak určite Rolls Royce. My sme do tejto našej analógie pridali aj Peugeot e-208 a to hneď z niekoľkých dôvodov. Bez výčitiek a predsudkov k iným značkám, môžem povedať, že 208-ka je kvalitatívne najlepší model v B-segmente malých áut. Nechytá sa naozaj nič a to sme takmer všetko aj vyskúšali. A poviem narovinu, pri 208-čke sa prémiová Audi A1 môže vyslovene hanbiť. V mnohých aspektoch. Poďme však pekne poporade a k tejto nami vyhajpovanej kvalite sa ešte dostaneme neskôr.
Do rúk sa nám dostala aktuálne najsilnejšia verzia z portfólia tohto malého modelu francúzskeho Leva. Pod kapotou sa nám ukrýva synchrónny motor s výkonom rovných 100 kW, teda 136 koní a krútiacim momentom 260 Nm. Pre triedu, aká je táto, je to akýsi štandard. Ani veľa, no zároveň ani málo a autu to postačuje na účely, na aké je určené. Okolo technológie, ktorá je v elektrickej 208 použitá, je verejne akési rúško tajomna. V Medziplyne nám funguje určitá investigatíva a hlavne v prípade elektromobilov ma veľakrát zaujíma, kto je výrobcom dielov použitých na pohonnom ústrojenstve týchto áut. Doteraz sa mi vždy potvrdilo, že sa jedná o modulárne časti, ktoré zdieľajú aj mnohé iné značky. V drvivej väčšine prípadov a elektrifikovaných áut roku 2021 sa pod motorizáciu podpisuje Bosch. Stal sa zlatým štandardom elektrifikácie a značky okolo PSA nie sú výnimkou. Preto som sa automaticky domnieval, že e-208 používa rovnakú technológiu, ako Peugeot 3008 HYbrid4 a teda Bosch eAxle. Pravda je však taká, že pod technológiu motora sa podpísala firma Continental skrz svoju dcérsku spoločnosť Vitesco Technologies.
Tá vyrába aktuálne len jeden typ elektromotora pre autá typu BEV a to tento konkrétny. Jeho využitie je v Peugeot e-208 a v Opel CorsaE. Je plne prispôsobený pre platformu e-CMP, ktorú využíva PSA skupina. Môžeme očakávať, že sa určite objaví aj v ďalších modeloch tejto skupiny. Nie je novinkou, že sa PSA group spojila s FCA skupinou a vytvorili obrovský automobilový gigant s názvom Stellantis. Je fajn teda mať v zásobe modulárne riešenia, ako je aj toto. Relatívne príjemným prekvapením v prípade tejto technológie, bola spotreba energie. Batériu ma e-208 s kapacitou 50 kWh s tým, že využiteľná časť tvorí 45 kWh. Aj v chladnom počasí a s teplotami pod nulou sa nám podarilo jazdiť s hodnotou 17.2 kWh/100 km v meste. Mimo mesta to bolo o niečo viac – 19.6 kWh a na diaľnici si elektromotor vypýtal 23 kWh. Po meste sme dokázali spraviť relatívne slušných 326 kilometrov od nabitia, po dojazd 10 kilometrov. Palubná nabíjačka dovoľuje nabíjať rýchlosťou až 100 kW, cez DC, čo sme však nemali možnosť vyskúšať. Na bežne dostupnej 50 kW DC nabíjačke bola z 1% nabitá na 100% za 1 hodinu a 41 minút. Na 80% a teoretický dojazd 270 km mu to pritom trvalo len 43 minút.
Autodrom, ako inak
Málokto bude tušiť o čom hovorím, kým si to sám nevyskúša. Jazdným vlastnostiam elektromobilov som sa venoval už x-krát, je to akési opakovanie starej známej veci, ale pozitíva týchto áut vždy treba pripomínať. Tým najväčším benefitom je jednoznačne správanie sa auta na ceste. Nielen v meste, no i mimo neho. Toľko omielané nízko umiestnené ťažisko zmení pohľad kohokoľvek, kto predtým ešte s elektromobilom neišiel. Ono je to síce len placebo efekt, ktorým maskuje auto fakt, že má o 300 kg viac, ako bežná, rovnako výkonná benzínová verzia. No ako efekt, čisto len pre ten pocit, je to príjemná zmena. Mňa tentokrát zaujímal rozdiel medzi bežnou a elektrickou 208-čkou. Bežná 208-čka jazdí lahodne a s výraznou dávkou ľahkosti. Jej prevádzková hmotnosť ledva dosahuje 1200 kilogramov a tak je sama o sebe veľmi agilná.
Jej elektrická alternatíva síce o niekoľko centimetrov znížila umiestnenie ťažiska, no jazdou je to takmer iné auto. Elektrická verzia nepoužíva pneumatiky so širším behúňom a pri jej hmotnosti to žiaľ je cítiť. Na kruhových objazdoch a v ostrejších zákrutách má tendenciu ísť nosom na pred a o grip prichádza omnoho skôr, ako benzínová 208-čka. Ak ju však rozbehneme na väčšiu rýchlosť, jej správanie je na ceste omnoho stabilnejšie. Znova som mal pocit, že sedím v o triedu väčšom aute. Výraznou úpravou prešiel samozrejme aj podvozok, kde sa nachádzajú kompletne iné diely, ako v prípade konvenčnej verzie. Tlmiče, pružiny, ramená, no aj zadná tuhá priečka sú o niečo pevnejšie. Peugeot sa však rozhodol nevyvíjať za každú cenu nové podvozkové dielce, no použiť tie, ktoré im stoja na sklade. Peugeot e208 tak na prednej náprave používa zavesenie kolies zhodné s modelom 308 SW. Tlmiče, pružiny, ložiská tlmičov pochádzajú práve z väčšieho modelu. Ramená na prednej náprave typu McPherson dostali nové, pevnejšie silentbloky, inak ostali bez výraznej zmeny. Unikátne bol na prednej náprave dimenzovaný len stabilizátor, ktorý je v prípade elektrickej verzie hrubší o pár mm. Presnú hodnotu však nikde neuvádzajú.
Zadná polotuhá náprava rovnako dostala silnejšie pružiny aj tlmiče, no samotná priečka, hlavne kvôli jej rozmerom, ostala pôvodná. Celková torzná tuhosť bola však zvýšená vďaka vystuženej podlahe auta, ktorá chráni pred poškodením batérií. Celá karoséria je vďaka tomu výrazne tuhá a podpisuje sa to na excelentných jazdných vlastnostiach. Jediným výraznejším negatívom sú práve relatívne úzke pneumatiky. Na hmotnosť ako je táto, by auto potrebovalo minimálne o dva centimetre hrubšie pneumatiky. Aj napriek označeniue GT je však podvozok naladený vďaka jeho dielcom, skôr do komfortu, ako tvrdosti. Auto vie odolávať aj väčším nárazom.
Jeden deficit sa však ešte nájde. Tým sú brzdy. 208-čka GT prináša aj v prípade benzínovej aj elektrickej verzie vpredu kotúč s priemerom 283 mm, vzadu 249 mm. V prípade benzínovej verzie sú geniálne. Naozaj. Brzdia veľmi dobre a v danej triede sa jedná o najväčšie brzdy, aké viete v bežnom modely nájsť. V prípade však, že auto priberie o 300 kilogramov, ich výkon už nie je to, čo čakáte pod označením GT. Väčšinu času sa auto snaží riešiť brzdenie deceleráciou motora, no v prípade núdzového brzdenia nemáte moc na výber. Brzdové diely vrátane platničky sú zhodné s bežnou verziou. Pár milimetrov navyše, prípadne iná zmes platničky, by autu určite pomohla.
To najlepšie nakoniec
Dizajn. Kvalita. Prepracovanie. Tri slová, ktoré najlepšie vo všeobecnosti vystihujú tento model značky Peugeot. Pred samotným testom moje očakávania boli relatívne triezve. Koniec koncov, ako pred každým testom. Nečakám radšej nič extra, aby som potom subjektívne nebol sklamaný. Peugeot e208 mi však v dobrom slova zmysle vyrazil dych. Ja ani nemôžem povedať vetu, že by sa za takéto auto nehanbila ani Audina, lebo by som Peugeot bol urazil. Vyslovene urazil. Audi A1 je oproti Peugeotu 208 len chudobný konkurent. Akokoľvek to smiešne znie, myslím to smrtelne vážne! To, s akým spracovaním a úrovňou detailov, ich kvality, prišiel Peugeot do B-segmentu, som ešte nikdy v žiadnom aute nevidel. Navonok auto nepôsobí nijak väčšie, ako by malo. Neklame svojim dizajnom a jasne dáva najavo, že je auto s rozmermi štyroch metrov dĺžky. Dizajnovo sa mi opcia GT páči určite najviac. Najväčší sexappeal majú pre mňa určite čierne plastové lemy blatníkov. To je vlastne jediný výraznejší prvok, ako odlíšite nižšiu verziu od GT. V prednej a zadnej časti výrazné dizajnové rozdiely budeme hľadať márne. To je trošku škoda.
Páči sa mi, ako je auto poskladané z detailov. V prípade verzie e208 tu nájdeme také menšie easter eggs v podobe tyrkysovo zfarbeného loga Peugeot vpredu, aj vzadu. Na C-stĺpiku nájdeme v rovnakej farbe malé písmeno „e“. Iná je aj predná maska, ktorá dostala menšie segmenty a objavuje sa tu modrá farba, ktorá odkazuje na elektriku pod kapotou. Za mňa pekným prvkom je aj čierna strecha, či čierne kryty spätných zrkadiel. Najvýraznejším prvkom exteriéru sú však jednoznačne svetlá. Predné, no aj zadné sú typickým prvkom nových Peugeotov. Keďže v nami testovanom aute svietia tie najdrahšie príplatkové Full LED svetlomety, tak tu máme aj typické tri „pazúry“, z ktorých jeden trhá hladkú siluetu nárazníku. Tieto svetla sú po dizajnovej aj funkčnej stránke vydareným prvkom. Nejako som len dúfal, že ako smerovka bliká ten najväčší pazúr. V skutočnosti však nebliká ani jeden. Smerovka, síce LED-ková, sa nachádza separátne. Auto kvôli svojmu dizajnu nemá samozrejme predné hmlovky. Chýbali mi?! Možno. Hlavne asi pri odbočovaní, kedy by mohli, podobne ako na 2008-čke, slúžiť na prisvietenie. Výkon hlavných svetiel je však dostatočný. Šošovka nemá široký rozptyl svetla, no jeho umiestnenie na ceste je rovnomerné. Najdrahšie svetlá v ponuke majú aj automatické prepínanie stretávacích a diaľkových svetiel. Aj keby som ich možno nevolil, kvôli ich výkonu, z dizajnového hľadiska by som inú možnosť ani nemal.
Najväčšia diskotéka však začína vnútri. Už po otvorení dverí ma privíta veľmi dobre navrhnutý interiér auta. Nevadí mi v ňom dokonca ani poloha volantu, či jeho veľkosť. Nevadí mi v ňom nič. Pátram skôr, či je niečo, čo by som nevedel v interiéri pomenovať superlatívom. Veľkú vychytávku si však všímam už pri odomknutí auta. To funguje automaticky bez nutnosti dotknutia sa klučky dverí. Rovnako aj zamykanie. Stačí od auta odísť, ono len pípne a oznámi tak, že sa uzamklo. Nič však nezamykajme a poďme naspäť za volant. S palubnou doskou, ako má 208-čka, sme sa už stretli. V princípe je to rétorika Peugeotu a každý jeden model, okrem staršej 308-čky ho má riešený veľmi podobné. V 2008-čke mi však nesadol tak, ako práve tu. Možno to je tým, že väčšia 2008 má oveľa viac konkurentov a v kategórii SUV-B je tých perfektných áut hneď niekoľko. Model 208 je však jednooký kráľ medzi slepými. Interiér nie je prehnane obrovský, no poskytne bohatý priestor dvom osobám. Núdzovo aj štyrom.
Najviac ma však dostala kvalita jeho spracovania. Úroveň detailov, ako nájdeme v tomto aute, je mimo tohto segmentu. Palubná doska je celá potiahnutá imitáciou kože s prešitím v jej spodnej časti. Model GT dostal toto prešitie v atypickej jedovato-zelenej farbe. Rovnaké nájdeme aj na sedačkách, kde mu supluje aj jemné pastelovo-modré prešitie. Sedačky sú mimochodom geniálne. Ich tvarovanie a poloha je super a o ich vzhľade sa ani baviť nemusíme. A to dokonca nie sú tie najdrahšie s masážnou funkciou. Kombinácia sivej látky a čiernej kože je veľmi pekná. Okolo celej posádky sa vpredu tiahne hrubý pás karbónu. Teda jeho imitácie of course. Ak by si pred desiatimi rokmi chcel auto, ktoré má karbón, prípadne jeho imitáciu, musel si siahnuť po autách s cenovkou prevyšujúcou 100 tisíc €. Dnes tento prvok nájdeme takmer v každom druhom aute. Tu sa však Peugeot s tým obzvlášť pohral a krásne to zladil s celým interiérom. Nie je to iný odtieň čiernej a tak to pôsobí relatívne jednoliato.
Mimo dverí sa dokonca jedná o mäkčený kus, ktorý je zároveň príjemný na dotyk. Žiadne lacné plasty sa nekonajú. A to dokonca ani na dverách. Jedinou päsťou na oko v interiéri je kus čierneho lesklého plastu v okolí voliča automatickej prevodovky. Toto si už naozaj mohol Peugeot odpustiť. Ovládacie prvky, ktoré tu nájdeme, sú pekne nadizajnované a kombinujú dotykové ovládanie s tým „klavírnym“. Dokopy to vyzerá pekne a funkcionalita ostala zachovaná. Nechýbalo mi tam nič a dokonca som si už v prípade Peugeotu zvykol aj na dotykové ovládanie klímy. Nie je to tak zložité. Priestorovo interiér rovnako ponúka veľa možností. Pod ovládaním rádia nájdeme hneď dvojicu odkladacích schránok aj s prítomným indukčným nabíjaním mobilu. Toto riešenie sa mi páči a odkladacie miesta mi tu veru nechýbali. Za mňa určite interiér hodnotím na jednotku s hviezdičkou.
Multimediálny systém dostal do vienka väčší displej s uhlopriečkou 10″, no to nie je ten najdôležitejší displej v tomto aute. Ten, ktorému som venoval maximum svojej pozornosti, sa nachádzal priamo predomnou. Ide o unikátny digitálny prístrojový panel Peugeot i-Cockpit, ktorý dostal technológiu 3D. Ak by si sa ma spýtal, ktorá značka má nejprepracovanejší prístrojový panel, tak znova poviem, že Peugeot. Jeho zobrazenie je doslova nepochopiteľné a túto techniku som nikdy predtým a nikde nevidel. O niečo „3D“ sa pokúsil aj Mercedes, ktorý však len vďaka kamere sleduje pohyb hlavy vodiča a podľa toho mení zobrazenie displeja, ktorý je však na 100% 2D. Peugeot to naozaj a nefalšovane vyriešil dvojicou displejov, ktoré sa navzájom prekrývajú. Prvý v rade je transparentný, na ktorý sa systémom zrkadlenia len premieta obraz. Za ním je už klasický displej. Geniálne.
Čo mi však v interiéri trošku chýbalo pre môj komfort, bol napríklad vyhrievaný volant. Ďalej by som pre takto naložené auto prijal aj prítomnosť prémiového audia. Focal z 508, či 3008 je na tom veľmi dobre a tu by si tiež určite našiel miesto. Sú to však všetko veci, ktoré sa dajú ľahko vyriešiť a možno príchodom nového modelového roku takéto niečo pribudne aj tu. Potešilo ma však ambientné osvetlenie, ktoré rovnako v tejto kategórii konkurenciu nenájde. Je nastaviteľné v ôsmich farbách a všetky pôsobia veľmi prirodzene. Počas týždňa som však väčšinou volil práve organickú zelenú. Tu sa mi naozaj páčila. Inak dobrou správou ešte je aj to, že všetky spotrebiče na palube dokážu fungovať aj počas nabíjania. Čiže si vieš jednoducho zakúriť, prípadne počúvať rádio bez toho, aby ťa auto nejako obmedzovalo.
Vyhralo anketu, u nás si prvenstvo obhájilo
Toto bolo naše prvé stretnutie s plne-elektrifikovaným autom značky Peugeot a pevne verím, že nie posledné. Značka má našliapnuté byť pri výrobe elektromobilov naozaj úspešná a tvrdo to demonštruje dvojicou svojich „béčok“ – 208-čkou a 2008-čkou. Práve tento menší model vyhral za rok 2020 cenu medzinárodného auta roka a môžem s pokojným svedomím potvrdiť, že oprávnene. Je to naozaj veľmi vkusné a veľmi, veľmi dobre spracované dielo značky. Už teraz sa teším, keď značka predstaví svoje nové elektrické GTi. Zatiaľ sú to síce len dohady, no práve výrobca motoru, firma Vitesco, potvrdila, že majú vyvinutý motor práve pre hot-hatch B-segmentu pre PSA koncern. Čo iné by to mohlo byť?! Hmm?
