Volajú to „hothatch segment“, no v skutočnosti ide o masový exodus. Kým značky, ktoré ešte pred dekádou napínali svaly a ukazovali zuby, dnes so stiahnutým chvostom opúšťajú scénu ako zbabelci z postapokalyptickej bitky, kde sa už nebojuje o slávu, ale o gramy CO₂. Ford zvesil Focus ST ako poslednú vlajku na potápajúcom sa Titanicu spaľovacích motorov, Renault si s Megane R.S. radšej hrá na elektrického hipstera a Hyundai? Ten už ani nevie, či je Kórea, alebo Nórsko. A tak tu stojí – nie ako pozostatok, ale ako kráľ. Volkswagen Golf GTI.

Nie je to relikvia, nie je to pamätník. Je to živý, dýchajúci, benzínom kŕmený dôkaz toho, že keď chceš niečo robiť poriadne, tak to proste spravíš. Žiadne alibi, žiadne „bohužiaľ museli sme skončiť kvôli emisiám“. GTI je tu. S dvojlitrom, s mechanickým samosvorom, s 265 koňmi a s postojom, ktorý hovorí: „Držte si svoje hybridné SUV-čka, my si ešte ideme dať posledný poriadny tanec.“

Toto nie je rozlúčka. Toto je manifest. Výkrik do tmy, že ešte stále existujú ľudia, ktorí si chcú užiť zákrutu, preklz, výkrik turba a dupnutie na plyn bez toho, aby ich auto vypočítalo uhlíkovú karmu za jazdu. Golf GTI nie je auto pre budúcich intelektuálov s nabíjačkami v garáži. Je to auto pre ľudí, ktorí vedia, že volant nie je len na držanie a benzín nie je hanba.

GTI: Genealógia Tornáda

Mk1 (1976):
Tu to celé začalo. Golf GTI bol ako keby si niekto povedal: „Čo keby sme dali športový motor do auta pre študentov a matky?“ Výsledok? Kult. Auto, ktoré vyzeralo ako plechová krabička od čaju, no dokázalo spraviť z každého nedeľného šoféra petrolheada. 110 koní, manuál, hmotnosť pod tonu a charakter ostrejší než pohľad tvojej svokry. Nikto nečakal, že to bude fungovať. A ono to fungovalo ako diablovo espresso.

Mk2 (1984):
Väčší, ťažší, ale stále nasraný. Dostal 16V motor a vyzeral, že sa snaží dospieť. Nebol to už ten zúrivec z diskotéky, ale skôr bitkár z telocvične, čo má kľúč od šatne a rešpekt. GTI tu už nebolo vtipom – bolo inštitúciou. A konkurencia sa začala potiť.

Mk3 (1991):
A potom prišla puberta. Mk3 GTI je ako tínedžer s akné, čo si myslí, že je frajer, lebo má vodičák. Ťažký, mdlejší a akoby sa bál vlastného tieňa. Hej, mal aj VR6 verziu, ale to už bol úplne iný príbeh. Klasický GTI? Ako zohriata pizza – stále GTI, ale nie si z toho nadšený.

Mk4 (1997):
Nie. Proste nie. Toto nebolo GTI, ale dizajnérsky kompromis po prepitom brainstormingu. Emócie nula, dizajn fádny, jazdné vlastnosti ako detská trojkolka na pieskovisku. Jediné, čo tu stálo za zmienku, bolo logo. A aj to už pomaly plakalo.

Mk5 (2004):
A potom sa stalo niečo nečakané – GTI sa vrátilo. Silnejšie, pevnejšie, so slušným podvozkom, skvelým TSI motorom a – pozor – DSG prevodovkou, ktorá fungovala lepšie ako polovica francúzskych politikov. GTI bolo späť. Nie ako relikvia, ale ako moderný gladiátor s kufrom.

Mk6 (2009):
Mk6 bol v zásade facelift Mk5-ky, ale v tom najlepšom zmysle. Znížili turbo lag, pridali viac výbavy, auto prestalo vibrovať ako stará chladnička a konečne si mohol dať GTI aj kávu do držiaka bez strachu, že ti vypáli stehno. Elegantný psychopat.

Mk7 (2013):
Moderný vrchol. Golf GTI tu už vedel, čo robí. Ako ostrieľaný boxer, ktorý ti ešte aj s úsmevom na tvári rozbije nos. Verzia Performance s mechanickým samosvorom bola čistý heroín pre volant. A GTI Clubsport? To bol crack. Najlepšie GTI ever. Bodka. Keby malo penis, zapisuje sa do Guinnessovky.

Mk8 (2020):
A sme doma. Ostal dvojliter, zostal charakter, no dizajn sa posral niekde na ceste z výkresov. Infotainment ako z beta testu a čudné digitálne interiéry, čo viac otravujú ako pomáhajú. Ale jazdne? Krv a hnev. Samosvor, 265 koní, výfuk, čo niečo povie, a pocit, že si stále v aute, ktoré chápe, čo znamená GTI. Nie je to najlepší Golf GTI všetkých čias. Ale je to ten, čo sa postavil ako posledný vojak. A to sa ráta.

Zrodenie Mk8.5: Náprava digitálneho hriechu

Volkswagen zistil, že sa to celé trošku… ako to povedať diplomaticky… posralo. Keď vypustili Golf Mk8, tvárili sa, že dotykové plochy a hladké displeje sú nový svätý grál. Lenže ukázalo sa, že nie každý šofér chce počas jazdy hrať Piano Tiles na ovládači klimatizácie. A GTI sa medzičasom zmenilo na technologického mnícha – všetko digitálne, no emócia niekde v cloude medzi Mníchovom a Wolfsburgom.

A tak sa stalo, čo nikto nečakal: vo Wolfsburgu niekto vypol PowerPoint a zapol zdravý rozum. Mk8.5 prišlo ako pokánie. Ako posledná cigareta po abstinenčnom záchvate trendových električiek a pseudo-eko moralizátorov. Dostali sme späť tlačidlá. Skutočné. Hmatateľné. Klikateľné. Tlačidlá, ktoré ti nebudú hádzať error pri snahe zapnúť výhrev zadku v mínus desiatich.

A zrazu – pozri sa – Golf GTI vyzerá ako Golf GTI. Nie ako niečo medzi roztečeným ID.3 a ázijským konceptom z autosalónu, kde sa dizajnéri inšpirovali hologramom morskej vlny. Facelift priniesol poriadne svetlá, výraznejšiu prednú masku, a hlavne tie disky. Bože tie disky! Konečne niekto vyhrabal dizajnéra, ktorý ešte pamätá, čo je to Monza. Jasné, 9 z 10 ľudí ti najprv povie, že je to Alfa Romeo, ale potom pochopia. To nie je krádež. To je hommage. A veľmi, veľmi vydarený.

Interiér? Káro tam stále je. Ale už sa zaň nehanbíš. Už to nie je lacná utierka z benzínky pre hipstera, ale dôstojné GTI s vyšitým logom a postojom „áno, som originál, a som na to hrdý“. Dokonca aj infotainment už neseká ako videohovor cez Edge. Vlastne… ono to celé začína dávať zmysel.

A Clubsport? No… znie to síce ostro, športovo a všetky tie PR kecy okolo, ale niekde medzi agresívnejším difúzorom a stratou šachovnicových hmloviek si ten model prestal pamätať, odkiaľ vlastne pochádza. GTI Mk8.5 je ako ten súrodenec, čo nechodí na crossfit, ale zvalí ťa slovom, štýlom a podceňovaným výkonom. A práve preto je to on, kto sa jedného dňa zapíše do histórie ako posledný pravý. Budúca klasika. Garantované.

Technická časť: Motor, čo nespí, ale drieme ako nadržaný pitbul

Pod kapotou Mk8.5 GTI stále búši známy dvojliter – EA888 evo4, teda najnovšia generácia tohto legendárneho agregátu. Kód konkrétneho motora je DKZC, a nie, to nie je označenie pre mikrovlnku z Ikei, ale pre 265-koníkový preplňovaný štvorvalec, ktorý je teraz silnejší než pred faceliftom (pre Mk8 to bolo 245 koní). Aj keď rozdiel 20 koní znie ako bonus z vernostnej karty, na ceste to cítiť. Najmä, keď prepneš z režimu „pohodový otec od rodiny“ do módu „zúrivý tínedžer s ADHD“.

Krútiaci moment? 370 Nm, čo je presne tá hranica, kedy sa predokolka začne pýtať, či ešte stále držíš volant alebo už máš iba obrovské ego. Ale tu prichádza do hry VAQ samosvorný diferenciál – elektrohydraulicky ovládaný, lamelový LSD, ktorý v praxi robí to, že keď to v zákrute preženieš, auto sa ti nesmeje, ale pomáha. Funguje geniálne, rýchlo, presne – a hlavne ti dáva pocit, že „hej, aj keby si bol idiot, ešte stále ťa vytiahnem z priekopy“.

Prevodovka? DQ381, teda 7-stupňová dvojspojka DSG, vyvíjaná na základe skúseností z ostrých verzií MQB áut. Oproti bežnej DQ200 je robustnejšia, olejom chladená a schopná zniesť viac krútiaceho momentu bez toho, aby sa rozpadla pri ostrejšom kickdowne. Radenie je rýchle, síce nie úplne tak brutálne ako ZF v M-kách, ale stále dosť na to, aby si zničil dôstojnosť každého hybrida pri semafore.

Zmeny oproti predfaceliftu Mk8?
Nie je ich milión, ale tie, ktoré prišli, dávajú zmysel. Motor nie je nový, ale naladenie je ostrejšie, odozva plynu lepšia a celý prejav je viac GTI a menej „unavený fleetový Passat“. Podvozok zostal v základe rovnaký – MacPherson vpredu, multilink vzadu, ale optimalizovali softvér adaptívnych tlmičov DCC. Inými slovami – auto sa menej háda samo so sebou, keď prechádzaš rozbitou okreskou v móde Sport.

A výfuk? Akrapovič si do GTI objednať nevieš, nech ťa marketingový optimizmus nemýli. Je to výsada Clubsportu (a R-ka). Ale môžeš si vybrať lepšie športové sedačky – napríklad tie s integrovanou opierkou hlavy a výraznejším bočným vedením. Samozrejme, s tým slávnym károm a GTI vyšívkou, lebo kto by chcel športové auto s obyčajným poťahom ako v Tourane pre včelára.

Pneumatiky?
Štandardne 225/40 R18 alebo 235/35 R19 – podľa výbavy a príplatkov. Testovaný kúsok sme mali na zimných pneu, takže sme si toho extra gripu užili ako na šmykľavke v lyžiarskej škole. Ale šírka 235 na predku je presne to, čo treba, aby GTI dokázalo preniesť výkon na asfalt bez toho, aby si pri každom rozjazde cítil, že ti to trhá volant z rúk ako husárska paľba.

Jazdné dojmy: Keď sa predok hryzie a zadok ticho súhlasí

Vieš, že máš do činenia s poriadnym GTI, keď ti po prvých dvoch zákrutách začne vnútorný hlas šepkať: „Poď, ešte jednu… ešte jednu…“ Nie ako gambler, skôr ako narkoman. Golf GTI Mk8.5 nie je auto, ktoré ťa vyzýva kričať. Ono len podá volant a povie: „Ukáž, čo vieš, ja ťa podržím.“

V zákrutách pôsobí ako vyvážená zbraň. Predok sa zaryje do asfaltu s takou chuťou, že si chvíľu myslíš, že si dostal zadarmo aj pohon všetkých kolies. Ale nie. To len ten VAQ samosvor robí svoju robotu ako ostrieľaný sádrokartonista – bez rečí, bez pátosu, presne a rýchlo.

Volant má ideálny odpor – nie umelo ťažký, nie ľahký ako marketingový sľub o ekologickej budúcnosti. Presný, komunikatívny, s náznakom toho, čo sa deje pod predkom. V normálnom režime je to komfortná nemecká raketa, v Sporte stuhne všetko – tlmiče, plyn, prevodovka aj tvoj rešpekt voči fyzikálnym zákonom.

Prevodovka DSG je tu naozaj v top forme – nezdržuje, nerobí drámu, nekecá ti do života. Radenie smerom hore je bleskové, smerom dolu dostaneš decentné podrazenie aj s typickým DSG fuknutím, ktoré síce už nie je tak teatrálne ako kedysi, ale stále tam je – ako pripomienka, že toto nie je civilné TDI s chromovými puklicami.

A ten výfuk? To je kapitola sama o sebe. Žiadne reprákové humbugy. Toto je reálny, benzínový, prirodzený a príjemne športový zvuk. V záťaži si poriadne zavrčí, vie si decentne odfúknuť a keď podradíš v správnom režime, tak ti jemne prskne a strelí ako dobre vychovaný pyrotechnik. Nie je to barbarské, nie je to teatrálne – ale je to autentické. A to sa dnes cení viac než polovica karbonových difúzorov vo svete.

A komfort? S DCC tlmičmi si vieš z GTI spraviť takmer rodinný hatchback. Naozaj. V Comforte zvláda hrbole, mestské retardéry aj rozbité slovenské cesty s gráciou tanečníka. Ale daj ho do Individualu, všetko vyškrtaj do tvrdého a zistíš, že aj predokolka vie byť šialená.

A brzdy? Ostré, modulovateľné, žiadny prepad pedálu. V kombinácii s presným podvozkom ti dávajú sebavedomie jazdiť na hrane bez toho, aby si si musel volať do poisťovne.

GTI Mk8.5 nepôsobí ako auto, ktoré niečo predstiera. Nie je to simulátor športovosti ako niektoré japonské „kultovky“ s CVT-čkom, nie je to ani elektrický tank so športovým módom, ktorý len zmení podsvietenie na červené. Toto je ozajstný hothatch. Jeden z posledných. A správa sa tak, akoby to vedel. Hrdý, presný, rýchly. Bez výčitiek.

Dizajn a interiér: Keď sa šachovnica vráti a golfová loptička ostane na driving range

Facelift GTI dostal facelift, aký si zaslúžil. Žiadne revolučné plastiky, len estetické doladenie tam, kde to bolelo. A zrazu to celé dáva zmysel – ako keď ti niekto konečne ukáže, ako sa má správne nosiť sako: so švihom a bez toho, aby ti trčal štítok von.

Najviac na seba strhne pozornosť nový svetelný podpis. Lebo keď už musíš v noci čakať na kruháči, aspoň nech ostatní vedia, že čakajú za GTI. A že to nie je len tak hocijaké LED svetielko – tu svieti aj logo Volkswagenu a cez masku sa tiahne svetelná línia až k svetlometom. Možno trochu teatrálne, ale keď si Golf GTI, môžeš si to dovoliť. A medzi nami, pôsobí to výborne. Prémiovo. Sebavedomo. Výrazne.

A potom je tu šachovnica. Ikonické denné LED svetlá v štýle kockovaného štartu, ktoré sú také… GTI, až máš chuť ich zapínať aj za slnečného dňa len preto, že môžeš. A ja som to, samozrejme, robil. Opakovane. Lebo to je detail, ktorý nie je len dizajnom – je to gesto. Malé „fuck you“ tej nudnej digitálnej sterilite dnešných áut.

Volant? Povedzme si pravdu – ten guľatý airbag z čias Mk7 chýba ako posledná cigareta pred detoxom. Dnešný volant je síce športovo tvarovaný, príjemný do ruky a dizajnovo v poriadku, ale ten WOW efekt tam už nie je. Je to ako keď ti obľúbený DJ zahrá remix, čo znie dobre… ale nie je to tá pôvodná pecka. Aspoň, že tlačidlá sú konečne tlačidlá. Nie dotyková lotéria.

Najväčšia rana však prichádza zo spodného priestoru medzi sedačkami. Kde je tá golfová loptička?! Tá malá, ikonická radiaca páka, ktorou si mal pocit, že hráš nie golf, ale šach s fyzikou… je preč. GTI už nemôžeš mať s manuálom. A to je rana pod pás. Aj keď DSG radí výborne, kdesi v srdci cítiš, že tu chýba spojenie. Emočný handshake. Malý, guľatý pozdrav z minulosti, ktorý by si zaslúžil zostať.

Interiér ako celok pôsobí kvalitne. Pevne. Logicky. Ale trochu sterilne. Chýba tomu štipka GTI korenia… alebo teda, myslel som si to. Kým som neobjavil GTI režim prístrojovky – obrovský centrálny otáčkomer, digitálne logo GTI, a celé to konečne začína pôsobiť tak, ako má. Len škoda, že som to zistil až po fotení. Áno, smútok reportéra v priamom prenose. No aspoň som to zažil. A verte mi, oplatí sa to zapnúť – celé auto zrazu ožije.

A čo ti povie, že si kúpil dobre, je zvuk. A teraz nemyslím ten z výfuku. Audiosystém, ktorý tu bol nepríplatkový, hrá tak prekvapivo dobre, že som si chvíľu myslel, že sa niekto v konfigurátore pomýlil. Vyvážené výšky, solídne basy, nič nepíska, nič neduní, žiadne „trabant efekt“. V tomto smere jedno veľké prekvapenie, za ktoré dávam virtuálne pivo tomu, kto to vymyslel.

Matrixové svetlá IQ.Light patria k najlepším vo svojej triede – ostré, inteligentné, nie hysterické. Vieš, čo robia, a robia to dobre. A čo je najkrajšie? Neoslepujú, ale pôsobia, akoby si mal pred autom svetelného inžiniera z NASA.

Kamera? Áno, len zadná, ale aspoň taká, akú chceš – ukrytá pod logom, takže sa nezablatí, neoslepne pri prvej mláke a neukazuje ti zadný nárazník cez špinavý Instagram filter. Ostrý obraz, presné navádzanie – úplne stačí.

Asistenčné systémy? Fungujú tak, ako mávajú fungovať. Nie sú vlezlé, nekazia ti deň, a keď už zasiahnu, tak spravidla správne. Front Assist má občas paniku, akoby si šiel naraziť do času a priestoru, ale okrem toho je to istota. Adaptívny tempomat, udržiavanie v pruhoch – všetko je tam, kde má byť. A hlavne – neberie ti auto z rúk, ale dopĺňa ťa. A o tom to celé má byť.

A na záver detail, ktorý možno očakávaš v Passate pre zodpovedného otca od troch detí, ale určite nie v hothatchi: Isofix na sedadle spolujazdca. Čo tým chcel výrobca povedať? Možno nič. Alebo možno to, že inžinieri GTI vedia, že raz príde deň, keď si povieš: „Idem sa povoziť… a vezmem aj malú.“ A to je krásne.

Epilóg: Amen, bratia GTI

Nie je to rozlúčka. Nie je to pohreb. Je to fanfára. Golf GTI Mk8.5 je presne ten typ auta, ktoré ti nepristane ako darček od osudu, ale ako dôkaz, že ešte stále existuje svet, kde má spaľovací motor zmysel. Kde volant spája emócie s asfaltom a kde ťa turbo presviedča, že radosť z jazdy je fyzikálne merateľná.

Je to hothatch pre každý deň. Pre každého, kto má v tele aspoň zvyšok benzínu namiesto krvi. Či už jazdíš do roboty, preháňaš sa po kopcoch alebo ideš do škôlky s isofixom vpredu – GTI je pripravené. Nie ako náhrada, ale ako srdcovka. Ako auto, ktoré by mal mať každý petrolhead v garáži, nech už má primárnu diagnózu akúkoľvek – workoholik, snílek, Miaťák, alebo nostalgický fetišista.

A spotreba? Áno, v meste ma trochu prefackala – 11 litrov nie je žiadna dieta z Applu. Ale kto by sa krotil, keď máš 265 koní pod pravou nohou? A potom… príde diaľnica. 125 km/h, pohodová jazda, a zrazu displej ukazuje 5,9 litra. To nie je len dobré, to je takmer nefér voči hybridom. A ak si to niekto chce racionalizovať – vraj sa dá v meste dlhodobo jazdiť za 8,5 litra. Možno. Ale kto by chcel?

A teraz k číslam, lebo aj tie majú svoj rytmus:

➡️ Volkswagen Golf GTI 2.0 TSI DSG (265 k)
📋 Cenníková cena: 42 790 €
🎯 Akciová cena po bonuse: 40 790 €​

Za túto sumu dostaneš:
– skutočný samosvor,
– výborný podvozok,
– adaptívne tlmiče (za príplatok, ale stoja za to),
– plnú armádu asistenčných systémov,
– kárované sedačky, ktoré ťa nenudia,
– nové svetlá, ktoré ťa rozžiaria,
– a výfuk, ktorý ťa nezahanbí.

Golf GTI Mk8.5 nie je rozlúčková párty. Je to tvrdohlavý výkrik radosti, ktorý hovorí: „Ešte sme tu. A ešte to vieme.“ V ére elektrifikovaných výčitiek a pseudo-eko konverzií ostáva GTI symbolom hrdosti, tradície a poriadneho šoférskeho DNA.

Moje hodnotenie? 10 z 10. Bez debaty, bez výhrad. GTI je späť. A tentokrát poriadne.