„Opakovanie je matka múdrosti“, alebo aj „Do tretice všetko dobré“, je už veľmi otrepaná fráza aj u nás a to sa snažím vždy vymýšľať niečo nové, ako zaujať čitateľa hneď v úvode testu. Obidve tieto veľmi otrepané frázy by som však mohol použiť aj v tomto prípade. Vypýtali sme si totižto od importéra Superb. Škodu Superb s dvojlitrovým naftovým motorom a vo verzii Sportline. Aj tento dvojliter sme už u nás mali a aj Superb a dokonca aj Sportline. Nedostatok súčiastok a omeškané výroby áut sa podpísali aj na skladbe vozidiel u importérov a tak sme sa nedostali k faceliftu Kodiaqu a zatiaľ ani k novej Fabii a vybrali sme si z ponúkaných to najstaršie. A nielen v súčasnej modelovej línii, ale aj historicky najstaršie. Aktuálna generácia by totižto po správnosti, tej historickej, mala byť už v poradí štvrtá. Úplne prvá Škoda Superb bola totižto svetu predstavená ešte v roku 1934 a to málokto vie. Výrabala sa následne od roku 1938 a vytrvala do roku 1949. Prežila teda druhú svetovú vojnu a aj Protektorát Čiech a Moravy. Vo vojnových rokoch sa na pár rokov značka Škoda pod vládou nacistov premenovala na Reichswerke Hermann Göring a výroba sa vo veľkom rozsahu orientovala na muníciu a zbrane.
A Superb aj tak prežil. Prežil, aby následne dominoval a ukázal, kto je kráľom nižšej strednej triedy a aby sme ho mohli tretíkrát v rade otestovať. A že mi to teda robí obrovskú radosť! Takže, aby som bol historicky korektní, Superb svojej štvrtej generácie sa nám po prvýkrát dostal do rúk v jeho karosárskej verzii Liftback. A prvýkrát aj v jeho unikátnej farbe Dragon Skin. Novinkou v „Béčku“ je aj motor 2.0 TDI, ktorý v priebehu roku 2021 zavítal aj pod kapotu tejto limuzíny. A práve tu nachádzam zmysel celého nášho testu. Lebo, síce sme už Superb na test mali, no nikdy to nebol liftback, dvakrát sa nám ušiel kombík a hlavne pri jednom z tých testov sme skúšali 190-koňový dvojliter diesel staršej generácie EA288 bez označenia EVO. Takže máme už aj námet a môžeme sa pustiť do roboty!
Transplantované srdce
Súčasná medicína, aj vďaka pokroku 21. storočia, sa dostala na takú úroveň, že transplantácia srdcia je dnes už bežnou operáciou. Nájde sa vhodný darca a pomôže tak inému človeku, ktoré ma srdce choré, alebo nefuknčné, viesť ďalších niekoľko rokov viacmenej normálny život. Rovnaké šťastie postretlo aj Superb a jeho starý, aférami zhnitý motor, bol vymenený za nový, fungujúci na 100%. Už sme si v jednom teste spomínali, že motor z generačnej rodiny EA189, ktorý nie tak dávno používali viaceré koncernové modely, bol práve ten inkriminovaný, ktorý na sebe niesol štítok „Diesel-Gate“. Koncern musel vytvoriť náhradu a napraviť si svoje pošramotené renomé. Tento mega-prúser bol spúšťačom mnohých procesov, vďaka ktorým tu dnes máme napríklad metodiku WLTP, alebo aj neočakávanú normu Euro 7. Po EA189 prišiel EA288, ktorý mal celý koncern spasiť. Z časti sa mu to aj podarilo, no predaje naftových agregátov výrazne klesli oproti predchádzajúcemu obdobiu. Práve EVO je tou záchranou pre dieselové motory nemeckého koncernu.
Čo sa teda zmenilo oproti predchodcovi?! Primárne sa jedná o zmeny v redukcii emisií CO2 a NOx. 2.0 TDI EVO s celohliníkovou konštrukciou dostal dvojicu vstrekovačov močoviny AdBlue umiestnených pred a za filter pevných častíc. Za DPF-ko sa presunul aj EGR ventil, ktorý teraz po menšou teplotou vracia plyny naspäť do sania. Rozdielne je aj vstrekovanie paliva, ktoré po novom využíva prevádzkový tlak 2200 barov. Aj kvôli vyššiemu vstrekovaciemu tlaku museli konštruktéri pristúpiť k väčšiemu odhlučneniu motora. To zabezpečili použitím penovej výplne veka hlavy valcov, ktorá účinne tlmí hluk do motora. A to je ten najvýraznejší rozdiel. „Chrochták“ tu už nenájdeme.
Ten typický rapotavý zvuk naftových motorov VW sa vo verzii EVO naozaj eliminoval na minimum a Superb je po zvukovej stránke výrazne komfortnejší. Zároveň však motor neostal výkonovo utlmený a 200 koní naozaj je cítiť. Napomáha mu aj rovných 400 Nm, ktoré sa hlásia v nízkych otáčkach. Čím však, okrem nižšej hlučnosti, je lepší tento nový motor, je určite spotreba. Už pri preberaní auta ma pozitívne zaskočil dojazd, ktorý ukazovalo. Ten bol 1100 kilometrov a prvých 200 kilometrov jazdy sa ani nepohol. Potom prišlo natáčanie zrýchlenia, tak poklesol na cca 900 kilometrov, no stále sa držal vyššie, než som kedy videl. Po celom týždni sme mali na Superbe spotrebu 6.2 litra a čiastkovo to vyzeralo nasledovne: studený motor v meste: 7.3 litra, teplý motor v meste: 6.6 litra, mimo mesta 5.1 litra, diaľnica pri 140 km/h 6.2 litra, pri 110 km/h 5.3 litra. Už vieš, prečo na diaľnici stretávaš také množstvo Superbov? A vtedy prichádza tá lotéria, či je policajný, alebo nie 😀 Malá nápoveda, policajný radar má dve reálne koncovky, keďže majú upravený 2.0 TSI.
Takže, ak by som mal uzavrieť kapitolu o motore, tak môžem uznať, že toto je najlepšia voľba, ktorú v Superbe dnes nájdeme. Áno, áno, je tam ešte ten 280-koňový benzíňak, ale to je skôr úchylarčina, ako praktické. Superb chceš pre komfort a preto, že papá 6 litrov a nie naháňať sa na okreskách. Už som asi vyrástol z týchto chujovín. Presuňme sa o kapitolu ďalej.
Lekcia jazdy od najlepšieho
Nejdeme jazdiť rally, ani okruh a ani dakar. Takže nepotrebujeme blázna, ktorý nás bude chcieť vytriasť, zabiť, zlikvidovať, obrátiť žalúdok naruby. So Superbom ideme my a každý kto si ho kupuje, žiť bežný život na cestách. Nekvalitné diaľnice, ešte horšie okresky a o cestách v mestách ani radšej nebudem hovoriť. Nútená voľba padla u nás na Sportline, aj keď z vlastnej skúsenosti viem, že táto disciplína najviac sedí Scoutu. Prekvapením pre mňa bol aj počet nalietaných kilometrov tohto auta. Na budíkoch svietilo číslo 30 tisíc, čo je zatiaľ rekord u nás. Logicky ma teda zaujímalo aj to, aký je Superb po 30 tisíc novinárskych kilometroch a jednom rally. Paradoxne, nepoznal som to na ňom. Zo začiatku týždňa nám trošku šarapatu robili brzdy a mal som pocit, že majú vysokú ovalitu a niekto ich pred nami upiekol. Po zopár kilometroch sa to však ustálilo. Zrejme boli len dlhšie niekde na mokru a oxidoval na nich brzdný prach.
V celom aute aj v tých horších podmienkach, nič nevŕzglo, nič nebuchlo a statočne zvládol test ohňom nás novinárov. Celý týždeň som jazdil v režime Comfort, kedy mi Superb vyhovoval najviac. Jazda v ňom bola ako balzámom a tešil som sa na každý jeden hrb na ceste, ako krásne ho znova vyžehlí. Adaptívne tlmiče sú tak výborne nastavené, že v režime Comfort dostáva auto charakter plávajúcej lode. Niekomu to možno vadí, no mne to vyhovuje. Prirovnal by som to k starým francúzskym autám. Toto je presne to auto, v ktorom chcem chodiť na služobky, alebo na dlhšie roadtripy. Milujem to. A to aj napriek veľkým a ťažkým 19″ diskom kolies. Na jazdnom komfortne sa nijak negatívne nepodpísali.
Rovnaké city prechovávam aj k pohonu 4×4. Tu máme predsa len ešte jednu novinku. Haldex je už pod zemou a na scénu prišiel Borg Warner. Presne tak. Po vzore iných áut, aj Superb dostal novú medzinápravovú spojku Borg Warner, ktorá je značne efektívnejšia a rýchlejšia. Až ma chvíľami mrzelo, že nám nenasnežilo a nemohol som ho vyskúšať aj dverami napred. Možno niekedy sa toho dočkám. Auto však dokáže slušne maskovať hmotnosť a možno by ma to bolo na snehu vytrestalo. Všetko v ňom ide s takou ľahkosťou, až mi to bolo podozrivé.
Zlatý zub času
Sú autá, ktoré majú jednoducho nestárnucí dizajn. Jedno z nich je aj Superb. Stačil mu facelift, aby bol stále aktuálny. Možno len dopláca aktuálne na túto dobu, kedy mu predaje trošku prekazila Octavia a zároveň aj nedostatok súčiastok. Aktuálne je čakacia lehota na Superb šialených 11 mesiacov. Tento rok nám však značka predstaví zrejme novú generáciu ich úspešnej limuzíny. Prvé špionážne fotky odhaľujú, že sa bude jednať skôr o evolúciu súčasného dizajnu, ako o nejaký radikálny redizajn. Pamätám si, ako ľudia v dobrom slova zmysle odpadávali, keď Škodovka predstavila aktuálnu generáciu. A aký to bol skok od tej druhej generácie. Sám som naozaj zvedavý, čoho sa dočkáme teraz. A najhoršie na tom je, že ani netuším, čo máme očakávať, keďže zatiaľ ani Passat nebol predstavený nový. Moje osobné predpoklady sú také, že nový Superb dostane dizajn interiéru aj exteriéru po vzore Enyaqu. Tým myslím veľkú podsvietenú masku chladiča, zavalitejšie línie a možno by sme sa mohli dočkať aj spojených zadných svetiel. Vnútri by som osobne rád videl veľký displej a veľký head-up, tak ako to má práve Enyaq. Je to veľmi vydarené riešenie.
Vráťme sa však späť do súčasnosti a pozrime sa na dizajn Superbu teraz. Je aktuálny. Zvonku až moc aktuálny v porovnaní povedzme aj s novou Octaviou. Extra sa mu nedá vytknúť nič a až za volantom je vidieť zopár vecí z minulých generácii modelov značky. Výduchy klimatizácie, ovládanie svetiel, tlačítka okolo radiacej páky, či aj kľučky dverí. Majú už niečo odžité a úprimne mi to už trošku vadí v tak moderne vyzerajúcom aute. Problémom tohto dizajnu bolo to, že jemne vychádzal z predchádzajúcich modelov. Takže pocitovo je ešte starší, ako v realite. Pomohol tomu trošku nový trojramenný volant po vzore iných modelov. Ten to jemne omladil. Za čo som však vďačný, aj keď to má svoje roky, je climatronic. TLAČÍTKA! Toto mi bude v Superbe raz chýbať, už teraz to viem.
Nami testovaný kúsok má za 800€ aj alkantarový strop. A ten je úžasný! Toto sa mi naozaj páči a celému autu to pridáva neskutočne na hodnote. Na celkovú atmosféru pozitívne vplýva aj ambientné osvetlenie, ktoré je decentne a elegantne zapracované do palubnej dosky a dverí. Pesnička pohodlia a komfortu pokračuje aj na zadných sedadlách. Koľko miesta je tu, to je až neuveriteľné. Superb je auto, v ktorom sa odvezú úplne pohodlne aj štyria dospelí plnohodnotní chlapi cez polku Európy. Vo verzii Sportline mi možno trošku chýbajú roletky na zadných oknách a hlavne asi vyhrievané zadné sedačky. Inak je tu všetko, čo človek potrebuje. Nastavenie klímy, priestor a USB nabíjačky. Nemôže chýbať ani veľká lakťová opierka s dvomi miestami na nápoj. Stredné sedadlo je skôr núdzové aj vzhľadom k obrovskému stredovému tunelu.
Zvlášť pozornosť si zaslúži aj audiosystém Canton. Ten má 12 reproduktorov a mám pocit, že v tomto konkrétnom kúsku hral nejako horšie, ako si pamätám z predchádzajúcich dvoch Superbov. Neviem čím to je, no možno mu niekto pred nami dal poriadnu forsáž. Jeden z výškových reprákov navyše aj nepríjemne rezonoval pri určitých tónoch. Ktovie, čo sa s ním porobilo. Inak si ho pamätám, ako veľmi kvalitný a presvedčivý systém. Svetlá ALS s matricovaním však fungovali výborne! Tým ťažko niečo vytknúť. Podľa mňa sú najdôležitejšou súčasťou aktívnej bezpečnosti auta a to ako dobre osvetľujú krajnicu a vyrezávajú oproti idúce autá, je na nezaplatenie. Súčasťou našej výbavy bol aj 360º kamerový systém. Má zmysel si ho priplácať? Podľa mňa áno, už len kvôli obrubníkom, kedy si ľahko človek pozrie, ako je ešte ďaleko, aby nepoškodil disk. Inak je to možno rozmar a osobne by som sa zaobišiel aj bez neho. Ak na to máš, určite to kúp.
A máš na Superba?!
Superb nikdy nebol auto, ktoré by chcelo v najvyššej výbave podliezať nejakú cenovú hranicu. Začína síce na 28 tisíc €, ale kto by už len chcel Superb s 1.5 TSI a navyše manuálom… Ak chceme Superb aspoň s dvojlitrovým nafťákom a automatom, tak si pripravíme minimálne 34 tisíc €. Stále však sme len pri Active verzii, ktorá nemá ani parkovacie senzory. Už normálnejšie vybavená Style s rovnakým 150-koňovým 2.0 TDI a s DSG stojí 38 tisíc. A to sme stále len pri bežných verziách. Nazrime do cenníku Sportline. Ten si rovnako vieš kúpiť aj so základným benzínovým motorom a manuálom. Bude ta to stáť 36 tisíc €. Ak sa presunieme na koniec cenníka, nájdeme našu verziu. 2.0 TDI 200k DSG 4×4 – 46 590€ s DPH. Doskladáme výbavu, ako alkantaru na strope, či 360º kamerový systém, 19″ disky kolies a sme na cene testovacieho exempláru 53 tisíc € s DPH.
A to nie sme na konci. Ak si vyrátame celý cenník doplnkovej výbavy bez tých, ktoré sa navzájom vylučujú, prípadne tých, čo nie sú v paketoch, tak narátame 13 600€!!! Pripočítaj to teda k tej cene vyššie a máš za krásnych 60 litrov Superb vo Fullke. A teraz si sadni. Jedna tretina z tých Superbov, ktoré stretávaš na cestách, sú podľa štatistík práve takéto. S celým cenníkom. Či už Sportline, L&K, alebo Scout. A takýto obľúbený ten Superb vlastne v populácii je. A podľa mňa má byť aj prečo. Ďakujeme mu za krásny týždeň a tešíme sa až sa raz znova stretneme.
