TEST: Hyundai Santa Fe HYBRID Premium - výkladná skriňa

Existujú autá, ktoré sú pre našu redakciu z praktického a hlavne logického hľadiska často nezaujímavé. Predsa len sme skupina mladých chalanov, ktorí nemajú rodiny a žijú si tak povediac na voľnej nohe maximálne so svojou frajerkou. Čo by sme teda už len tak my mohli povedať o novom Santa Fe?! Po pravde, pred samotným testom som to ani ja úplne nevedel. Fakt som netušil, čo ma čaká a na čo sa pri tomto aute zamerať, aby som z toho vypustil plnohodnotný výstup, ktorý okrem týchto našich bežných prázdnych slov, bude obsahovať aj relevantné informácie. Santa Fe malo však v tomto veľmi ťažkú úlohu. Na test sme ho totižto dostali len dva týždne potom, čo sme dotestovali jeho brata Tucsona v rovnakom prevedení Premium a dokonca aj s rovnakou motorizáciou. Čiže samozrejme hneď na začiatku mi vzišla na um jedna vnútorná dilema, prečo by si niekto chcel kúpiť 5-miestne hybridné SantaFe, keď za výrazne menej peňazí môže mať Tucsona?! A v tomto momente sa mi začalo SantaFe páčiť. Totižto, vznikli otázky, ktoré bolo potrebné otestovať a nájsť na nich odpoveď. A vtedy ma začne auto zaujímať a viem na čo sa môžem sústrediť.

Santa Fe, tak ako ho dnes poznáme, je už ostrielaný model v portfóliu značky. Aktuálne nám tu jazdí jeho štvrtá generácia, ktorá len prednedávnom prešla faceliftom. A práve na ten sa máme bližšie pozrieť. Verzia pred faceliftom sa nám žiaľ neušla, no mám pocit, že nemusíme ľutovať. Santa Fe sa výrazne za ten rok zmenilo a toto je jeho najlepšia verzia samého seba. Poďme však pekne porade. Prvá generácia tohto modelu prišla k nám na trh v roku 2001, čo je presne 20 rokov od jej uvedenia. Aj preto možno Hyundai oslávil tento model faceliftom jeho štvrtej generácie. Určite nie. To by mohli osláviť tým, že by ich dávali za polovicu ceny. Prípadne zadarmo ?. „Suché vtipy redaktora.“ Prvá generácia sa udržala na trhu až do roku 2006, kedy ju nahradila generácia druhá a rok na to prišiel aj model ix55. Ten však nechcel byť konkurentom pre Santa Fe, keďže ponúkal 7-miestne usporiadanie a hlavne celkovú dĺžku 4,84 metra. Pod kapotou však ukrýval len V6 motor, čo Santa Fe nikdy v Európe nemalo. Teda aspoň nie oficiálne.

Tretia generácia bola skôr evolúciou tej druhej. Priniesla nové systémy, novú výbavu, no veľkostne narástla len o necelé dva centimetre. Počas života tretej generácie skončil svoju životnú púť aj model ix55. Tak logicky muselo prísť na svet sedem miestne SUV. Hyundai tak predstavil model Grand Santa Fe. Ten mal na dĺžku až 4,9 metra a samozrejme sa ponúkal len ako 7-miestna verzia. Pre Hyundai však bolo nerentabilné držať na trhu dva takéto modely a rozdeľovať tak jeden koláč. Štvrtá generácia to teda všetko zmenila. Oproti tretej výrazne narástla a ponúka sa aj ako 7-miestna varianta. Okrem veľkosti však zásadne zmenila dizajn. Dá sa povedať, že toto už bola riadna revolúcia a úplne nové auto. Čo však svet nečakal a ja rovnako nie, že facelift prinesie toľko zmien až máte pocit, že je to už jeho piata generácia. A presne o tom poslednom sa ideme dnes baviť. Teda nazvi si to ako chceš. Ja som sa s týmto autom veľmi bavil.

 

 

Prvý dotyk

Príprava pred samotným testom spočíva v tom, že si prečítam špecifikáciu konkrétneho vozidla. Teda ak ju importér nám zverejní a sprístupní. V tomto si Hyundai odvádza perfektnú prácu, keďže špecifikácie press vozidiel sú nám voľne dostupné. Tak si viem pred samotným testom a aj po ňom naštudovať presnú výbavu vozidla spoločne aj s cenou. Ak táto informácia nikde uvedená nie je, som odkázaný len na kolegov z iných médií, ktorí už to ktoré auto testovali. Veľakrát sa však stáva, že informácie na webe tretích strán sú nepravdivé, alebo neúplné. Aby som sa však vrátil k Santa Fe, tak viem vopred o ňom, že je to výbava Premium. Viem aj to, že to bude Hybrid, čiže nami už testovaná motorizácia v Tucsone s kombinovaným výkonom 230 koní a pohonom všetkých štyroch kolies. Glacier White hovorí o označení farby, ktorá je za príplatok 660€. Viac ako farba ma však zaujala sada Luxury za 2500€. Tá mení auto na nepoznanie a katapultuje ho do prémiového segmentu. Podrobnosti ti poviem neskôr.

Tak keď už poznám špecifikáciu, tak sa teším na to auto o čosi viac a som zvedavý na viaceré veci, ktoré mi to auto za týždeň ponúkne. Prvé stretnutie je veľmi príjemné. Santa Fe je prekvapivo veľké a páči sa mi viac ako na fotkách. Na prvý pohľad preskočila iskra, ktorú však z úzadia hasia disky kolies. Tie sú pre Hybrid žiaľ len vo veľkosti 19″ a luxusný výraz auta trošku dehonestujú. Verzia s motorom 2.2 CRDi má v ponuke vo výbave Premium štandardne 20″ disky kolies. Tie vyzerajú už o poznanie lepšie. Na nich si však zvyknem. Farba je skôr perleťová a autu veľmi pristane. Zároveň do seba skrýva chrómové doplnky, ktorých je na aute početné zastúpenie. Páči sa mi však, že chrómové doplnky majú matné prevedenie a nepôsobí to lacno, naopak veľmi hodnotne. Aj tieto doplnky sú súčasťou sady Luxury.

Cez chrómom lemovanú kľučku sa dostávam do interiéru, ktorý ma ožiaril, ako keď sa ti otvorí nebeská brána. Počujem fanfáry, spievať vtáčikov a vrátnik raja, ktorého miestny volajú Svätý Peter, ma pozýva dovnútra. Sadám si na sedadlo vodiča, pamäť ma prisunie, ako keby predomnou v aute sedel Maroš Čabák, čiže volant mám opretí o brucho a začína sa naše zoznamovanie. V prvom rade si musím sedadlo nastaviť, čo vykonávam tlačítkami na bočnej časti. Zisťujem, že je bohate nastaviteľná a okrem sklonu sedáku si nastavujem aj jeho dĺžku. A to všetko elektronicky. Ukladám si to pre istotu do pamäte auta, aby znova zo mňa nechcelo po nastúpení spraviť lekvár. Veľkým hliníkovým tlačítkom štartujem, teda lepšie povedané, zapínam hybridný pohon a vydávam sa na cestu.

 

 

 

Ako by sme sa videli včera…

Pod kapotou služobníka nebeského služobenstva máme už nám známy motor. Nie je to predsa tak dávno, čo sme mu nedali pokoja v Tucsone. Na vlas rovnaký agregát z Tucsona utiekol a skryl sa pred nami v Santa Fe. Neúspešne. Aj tak sme si ho našli. Tentokrát ho však budeme trápiť v omnoho väčšom aute a sám som bol veľmi zvedavý, ako zvládne spotrebu a naše očakávané celotýždňové jazdy v meste. Najprv ti však tento motor priblížim po jeho technickej stránke, obzvlášť, ak si nečítal náš test Tucsonu, kde sme sa mu tiež trošku venovali. V prípade modelu Santa Fe je rovnako vrcholom ponuky. Tu však má ťažšiu úlohu, keďže narozdiel od Tucsonu, v Santa Fe si viete objednať húževnatý nafťák s objemom 2.2 litra a výkonom slušných 202 koní. Hybrid je tu teda len veľmi dobrou alternatívou pre tých, ktorí potrebujú veľké auto do mesta a nechcú v jeho uliciach ničiť diesel.

Výkon celej sústavy je 230 koní a krútiaci moment 350 Nm. Na parametre turbo-benzína a elektromotora to nie je veľa, no v praxi to nič neznamená. Samotný benzínový motor má svoj vlastný výkon 180 koní a krútiaci moment 256 Nm. Čiže z týchto parametrov vyplýva, že už samotný benzíňák by dokázal s autom relatívne slušne pohýbať. Hybridný systém mu však výrazne pomáha a pridáva práve ten krútiaci moment, ktorý má výraznejšie slovo v 2.2 CRDi. Spoločne pracujú v symbióze a už hneď na začiatku som pochopil, že aj v Santa Fe je to ten najlepší motor, respektíve kombinácia motorov, ktorú si môžeš vybrať. Hyundai to so svojimi hybridmi myslí vážne. Aktuálne ide trošku mimo prúdu s tým, že do svojich cenovo dostupných hybridov nedáva CVT prevodovku, ale štandardný 6-stupňový hydrodynamický menič. Ten je špeciálne navrhnutý práve do tela hybridného Tucsonu a Santa Fe, kde sa počíta s vyššou hmotnosťou a hlavne je nútený prenášať vyšší výkon.

Elektromotor je v prípade Santa Fe umiestnený pod prednou kapotou a je umiestnený na pozícii zotrvačníku, kde sa pripína cez lamelovú spojku k prevodovke. Je to zaujímavé riešenie a hlavne dôkaz pokroku v hybridných systémoch. Čím ďalej tým viac sa stretávame s týmto riešením, kedy nie je elektromotor napojený priamo na kolesá cez svoju jednostupňovú prevodovku, ale využíva služby prevodov automatickej prevodovky. Čiže aj v tomto prípade, ak jazdíte v hybridnom režime a auto je poháňané dopredu len elektromotorom, tak je cítiť radenie rýchlostí. Teda samozrejme, ak sa na to zameriaš. Rovnako to riešia už aj mnohé iné značky a upúšťajú tak od „uhučaných“ CVT systémov.

V prípade tohto riešenia je tu aj pohon 4×4 riešený tradične mechanicky kardanom a medzinápravovou spojkovou jednotkou, ktorá rozdeľuje výkon podľa potreby. Prípadne podľa nastaveného režimu. Nami testované Santa Fe malo teda aj Terrain Management, kde si vieš prepnúť niekoľko jazdných režimov. Tie povšimnuteľne menia nastavenie elektroniky ako prevodovky, plynu, no aj samotného pohonu 4×4. Veľmi milo som bol prekvapený, ako sa pohon správal v teréne, kedy dostal aj nejaké prekríženie náprav a išli sme na hranu trakcie pneumatík. Tu sa zároveň prejavila aj relatívne solídna svetlá výška 176 mm. Môžem uznať, že Santa Fe zvládne aj stredne obtiažny výjazd na chatu v horskom prostredí s množstvom prekážok. Samozrejme plnokrvný offroad v tom nehľadaj. Za svoje označenie SUV sa však určite hanbiť nemusí.

Ja by som však prepol režim do tých dôležitejších parametrov a tie sú spotreba. Predpokladám, že len veľmi malé percento z predaných Santa Fe bude jazdiť v teréne a krížiť nápravy. Skôr sa dostane do pozície medzimestského krížnika, prípadne rytiera v uliciach mesta. Pri mojej bežnej trase po Trnave, kedy som Santa Fe skôr týral, sa spotreba nedostala cez 7.5 litra na 100 kilometrov. Mojím štýlom jazdy rozumej ráno zápcha, poobede zápcha, počas obeda rýchly presun po fastfoodoch a všeobecne výrazne agresívny štýl jazdy s častými pohnutiami sa. Mimo mesta samozrejme klesla spotreba na výrazne nižšiu hodnotu, a to 5.7 litra na 100 kilometrov.

 

 

 

The Atchison, Topeka & Santa Fe Railway

Názov Santa Fe dobre vieme, že bol inšpirovaný rovnomenným mestom Santa Fe v Novom Mexiku v USA. Nové Mexiko, to je ten štát, kde je aj mesto Albuquerque. Tí, čo videli Breaking Bad, tak vedia. Hyundai sa pomenovaním svojho prvého SUV chcelo čo najviac priblížiť americkému trhu, kde bola táto kategória veľmi obľúbená. Je to logické, keďže USA zároveň bol pre tento model dlho kľúčovým trhom. Bola by hlúposť ho pomenovať London, alebo Rothenburg ob der Tauber. Santa Fe bolo zvučné a hlavne má obrovskú históriu aj vzhľadom k jednej paralele, ktorá možno tak nepriamo súvisí práve s týmto modelom. Reč je o nadpise tohto odseku. Atchison, Topeka a Santa Fe bol názov svetoznámej a zrejme doteraz najznámejšej železničnej spoločnosti, ktorá pôsobila v USA. Jej časť, a to práve Santa Fe, existuje doteraz ako súčasť spoločnosti BNSF (Burlington Northern & Santa Fe). Legendou sa však práve stali vlaky spoločnosti Santa Fe. Santa Fe, tentokrát však Hyundai Santa Fe, je pyšným nositeľom tohto názvu a háji jeho legendárne meno na veľmi vysokej úrovni.

Hyundai Santa Fe svojim princípom teda nechce byť náhrada mestskej hromadnej dopravy. Jeho podvozok je však nastavený tak všestranne, že dokáže zastúpiť akýkoľvek spôsob prepravy. Od MHD autobusu až po intercity vlak. A to je práve jedna z jeho najväčších domén. Komfort na palube a schopnosť hltať stovky, či tisíce kilometrov. Motor v tomto prípade nejako extra rolu nehrá. Hybrid zvláda veľmi dobre aj dlhé trasy, no je samozrejmé, že naftové prevedenie to spraví lacnejšie vzhľadom na cenu nafty vs. cenu benzínu. Ja by som si osobne však zvolil benzínové, respektíve toto hybridné prevedenie len z dôvodu akustického komfortu. Auto je s týmto agregátom nesmierne tiché. Jeho 6-stupňová prevodovka sa nestratí ani na diaľnici, kde pri 130 km/h točí len 2700 otáčok. Zároveň mu prospievy vyššia hmotnosť oproti naftovej verzii, ktorá pridáva autu na stabilite. Jeho bežný prejav je teda veľmi podobný práve vlaku, ktorý sa len jemne pohupuje na nerovných koľajách.

Santa Fe má podvozok nastavený výrazne odlišne od Tucsonu. Pri jazde sú citeľne nižšie náklony karosérie, ako v prípade Tucsonu a auto si stabilne drží svoju stopu. Jediné vlnenie, ktoré sa za jazdy prejavuje, je spôsobené pneumatikami s vyšším bočným profilom, ktoré nemajú taký talent viesť stopu, ako nízkoprofilové. Auto sa však odvďačí vyššou úrovňou komfortu a hlavne som sa nebál s ním ochutnať aj menší terén. Čiže ak by som mal zhrnúť charakteristiku Santa Fe v jednom slove, tak je to určite komfort. Ale ten komfort je v tomto prípade bezpečný. Žiadne prehnané náklony, žiadne plávanie po ceste a ani odskakovanie od nerovností. Karoséria je tuhá a dokonca sme v tomto prípade ani nemali adaptívny podvozok. Do Santa Fe sa nedá na rozdiel od Tucsonu, ani doplatiť. Nemôžem však hovoriť, že je to škoda, keďže tento konvenčný sa správa veľmi dobre.

 

 

 

Prekvapivo prémiové

Myslím si, že k tomu najlepšiemu v prípade Santa Fe, sa dostávam až ku koncu testu. Ako som už v úvode stihol spomenúť, nami testovaný kúsok obsahuje aj balík Luxury. Ten výrazne mení auto v exteriéri, no ešte výraznejšie v interiéri. Ak si objednáš Santa Fe bez tohto balíčku, tak sa priprav na to, že bočné prahy, spodnú časť nárazníkov a obvod blatníkov budeš mať v čiernom matnom plastovom prevedení. V prípade našej verzie však je tento priestor vo farbe karosérie a zásadne tak auto odlišuje od bežnej výbavy Premium. Predná maska tiež dostala zmenu v podobe tmavého chrómu a k bielej to krásne ladí. Znova sa len vraciam k tomu, že disky, ktoré toto Santa Fe obúva, nie sú nijako sexi a prijal by som minimálne ich iný dizajn. Ak sa však presunieme do interiéru, tak tam sa odohráva niečo, o čom nesnívajú ani mnohé prémiovky.

Prvé, čo mi udrelo do oka, boli veľmi luxusne vyzerajúce kožené sedačky. Tie v tejto farbe, sú rovnako súčasťou Luxury packu. Sú samozrejme ventilované, no hlavne sú neopísateľne komfortné. Sedačky dokážu ešte stále byť slabou stránkou viacerých modelov, ktoré sme tento rok testovali. Hyundai Santa Fe však zaručene medzi ne nepatrí. Celé kúzlo však nastáva v momente, ako zatvoríš dvere. Objavíš veľký stredový panel, ktorý je skôr ako ovládacie centrum celej zeme, no veľmi dobre situovaný. O takomto niečom som ako malý chlapec sníval, keď som si zo všemožných spotrebičov na písacom stole vytváral palubnú dosku auta. Tu nám z Luxury packu pristáli tlačítka z brúseného hliníka, ktoré sa objavili aj na volante spoločne s perforovanou kožou. To, čo mi najviac vyrazilo dych, sa však nachádza nad vodičom. A to je strop a jeho materiál.

Nikdy by som nebol povedal, že práve Hyundai bude prvé auto, v ktorom si budem môcť pochytať semišový strop. A nielen ten je tu zo semišu. Tento materiál sa dostal aj na všetky stĺpiky a neuveriteľne to pridáva autu na hodnote. Všeobecne Santa Fe vôbec nevyzerá na to, koľko stojí. Na Instagrame sme spravili anketu podľa zopár detailov a trošku sme našich followerov oklamali cenou. Namiesto reálnej ceny, ktorá v prípade tohto kúsku je 49 250€, sme dali k fotkám detailov cenu viac ako dvakrát väčšiu. Len malému percentu to bolo divné a ďalšia skupina z tohto malého percenta uhádla, že to je Santa Fe. Inak sa striedali tipy, ako Mercedes GLE, Bentley Bentayga, BMW X7, či dokonca Lincoln Navigator. A to už je len vizitka toho, akú dobrú prácu Hyundai s ich modernizovaným Santa Fe odviedol. Klobúk dolu.

 

 

Aby som však nebol len prehnane pozitívny, musím povedať aj jeden nedostatok. Tým je volant. Síce celý interiér dostal nový dizajn a palubná doska sa oproti pred-faceliftu výrazne zmenila, tak volant vzali ten, čo mali. A je to na škodu. Na jeho vzhľade je už vidieť zub času a zamýšľam sa, prečo nemohli použiť ten, čo osadili do nového Tucsonu. Ten je predsa tak šik a celý interiér by krásne dotvoril. Keď už je reč o tom volante, tak musím za seba povedať jedno. Tempomat v prípade Hyundaiu nevyužívam moc často. Nebolo by preto, že je zle spravený. Práve naopak, celý systém pracuje veľmi dobre a Hyundai bol práve jeden z prvých, ktorý používal adaptívny tempomat s funkciou aktívneho zastavenia na križovatke a následného rozbehnutia sa. Jeho umiestnenie na pravej strane volantu je však nešikovné a ďaleko od ľavej ruky, ktorá v prípade automatu je stále na volante a pravá si žije svoj život niekde v priestore auta. Osobne som veľmi lenivý ju dvíhať kvôli zapínaniu tempomatu. To je paradox však?! Ale na to, aby som držal stále nohou plyn už lenivý nie som 😀 Degeš.

Hyundai Santa Fe má ešte hromadu ďalších vymožeností, ktoré stoja za spomenutie. Jedno z nich je napríklad diaľkové ovládanie auta. To je paráda však?! Nie je to však hocijaké diaľkové ovládanie, no vieš s ním vyparkovať a doslova jazdiť s autom na diaľku. Jeho funkciu sme však znova nemohli skúsiť, keďže bola zablokovaná a nevedeli sme sa ani cez predajcu dopracovať k tomu, ako to reaktivovať. Toto by sa malo ešte doladiť, lebo bežný spotrebiteľ sa tiež k tomu len tak nedostane. Takým príjemným výmyslom v tomto aute je aj 360° kamera. Rovnako, ako v prípade Tucsonu, aj tu funguje pri odbočovaní a vyhodenej smerovke, ako detektor mŕtveho uhla. Kamery majú výnimočne dobrú kvalitu. Ich obraz je cez deň pekne ostrý a hlavne nie sú presvetlené aj na obednom slnku. V noci sa to už trošku horšie a netreba sa vtedy spoliehať len na kamery. Najviac sa trápia tie v spätných zrkadlách, ktorým nič neprisvetľuje objekty, ako tej prednej a zadnej.

Prednej kamere teda logicky pomáhajú stretávacie svetlá. K tým však mám jednu malú výčitku a to ich rozptyl svetelného lúču na cestu. To isté, čo v prípade Tucsonu, sa odohráva aj tu. Až diaľkové svetlo osvetlí krajnicu, ktorá je inak slabo osvetlená. Ak sa Hyundai stal obeťou regulácie, tak sa ospravedlňujeme, no videli sme už aj lepšie svetlá. A poviem k tomu ešte toľko, že je tu nevyužitý potenciál. Lebo inak ich svetelný podpis je premyslený do detailov. Svetlám by som teda udelil známku „dobré“. Čo však dostalo odo mňa známku výborné, tak je jednoznačne audiosystém Krell. V Santa Fe je to iná báseň teda. Okrem toho, že výrobca investoval aj do vzhľadu krytov reprákov a krásne ladia k zvyšku interiéru svojim vzorom, tak ich zvukový prejav je perfektné niečo. Som rád, že toto človek nájde v základnej výbave Santa Fe.

 

 

Tak Tucson, či Santa Fe?!

Vnútornú dilemu som rozlúskol. Teda, myslím. Tucson Hybrid a Santa Fe Hybrid sú parametrovo a svojim vybavením dve na vlas rovnaké autá. Santa Fe má naviac dva kusy reproduktorov, trochu „čačiek-mačiek“, o palec väčšie kolesá a o mech viac priestoru. Samozrejme ich rozdiel je aj v cene. Je to takmer 10 tisíc €, čo veru nie je malý peniaz. Prečo si teda kúpiť 5-miestnu verziu Santa Fe a nie Tucson? Všetko to človek spraví pre ten pocit. Tucson je geniálne auto za veľmi dobrú cenu, no stáva sa z neho pomaly tuctovka. Na trhu je len chvíľu, no C-segment SUV za tento rok už ovládol. Prekonal tak dokonca aj Škodu Karoq. V prípade Santa Fe však je vidieť ten rozdiel. Ak ho porovnáme s novou Kia Sorento, tak tá suverénne vedie vo svojom segmente. No je to hlavne preto, že Kia Sportage je už odchádzajúci model a technikou je na úrovni Tucsona pred faceliftom.

Tak práve preto hovorím, že je to pre ten pocit. Pocit inakosti a luxusu zároveň presvedčí človeka, že si chce kúpiť Santa Fe. Nebude to na základe výbavy, či jeho ceny a ani ponúkanej motorizácie. Teda nie v tomto prípade. Bude to presne kvôli tomu semišovému stropu, perleťovej bielej farbe, krásnym koženým sedadlám, či prepracovanému stredovému panelu. Bude to aj kvôli komfortu na palube a pocitu veľkého auta, keďže Santa Fe ním určite je. Ak ťa však nepresvedčí ani toto a napadlo by ťa, že si chceš kúpiť predsa len ten Tucson, tak zváž ešte jednu možnosť. Motor 2.2 CRDi. A keď už ani to nepomôže, tak Tucson bude taktiež super voľbou. Zrejme ťa akýsi luxus a semiš nezaujíma a chceš vyťažiť zo svojich peňazí maximum. A máš na to právo.