TEST: Honda Jazz e:HEV Elegance - saxofón a trúbka

Jazz… Málokto by to do mňa povedal, no práve Jazz je jeden z mojich veľmi obľúbených hudobných žánrov. Nie som striktne zameraný na R&B, ako by si mnohí, čo ma poznajú, pôvodne mysleli. Práve Jazz je žáner, ktorý ma sprevádza pri mnohých testoch áut a napomáha mi písať výstupy z nich. Okrem toho zneužívam Jazz aj na test audiosystémov áut, keďže je tak rôznorodý, že veľmi rýchlo oddelí zrno od pliev a aj laik rozozná, ktorý audio-systém za to fakt stojí. Čiže okrem dobrého posluchu sa mi stal aj užitočným pomocníkom pri našej práci.

Aby som mu odvďačil jeho prácu pre náš magazín, tak ti znova prinášam historické okienko Medziplynu. V dnešnej krátkej lekcii sa povenujeme práve tomuto žánru, ktorý je paralelou v hudobnom svete pre ten Jazz vo svete automobilovom. A uvidíš, že spolu nájdeme veľmi veľa podobností. Ďzez, ako ho kodifikovali v slovenskom jazyku, je hudobný žáner, ktorého vznik sa datuje do skorých začiatkov 20. storočia. Zem pôvodu je samozrejme USA a konkrétnejšie sa môžeme zamerať na štát Louisiana a jeho najväčšie mesto New Orleans. Vznikol postupnou evolúciou amerického folklóru, inak zvaného ako Blues, s prvkami európskej hudby v rokoch na prelome storočia. Svetovo sa stal populárnym až cca v roku 1920, kedy sa dostal v povojnovom období k nám práve z amerického kontinentu na LP-čkach.

Tento štýl sa vyznačuje hlavne obrovskou mierou improvizácie, saxofónovými sólami a tzv. Jamovaním (džemovaním). V USA sú stále veľmi obľúbene Jazzové kabarety a kaviarne, kde pravidelne hráva živá hudba a návštevníci si tak môžu svoju šálku kávy vychutnať pri tónoch rozhádzaného, no zároveň pokojného Jazzu. V novej hudobnej generácii sa tento žáner rozšíril aj do mnohých iných žánrov. Či už spomínané R&B, hip-hop, Pop, či dokonca aj Rock využívajú často prvky Jazzu.

 

Jazz ako Jazz

Nemám ten dar, nevidím do hlavy inžinierov v Honde a netrúfam si tým pádom odhadnúť, či sa niekedy inšpirovali hudobným žánrom pri vývoji tohto auta. Predpokladám však, že nie, keďže na domácom Japonskom trhu ju označujú, ako Hondu Fit. Osobne som však toho názoru, že práve názov Jazz jej svedčí viac, keďže je presným synonymom hudobného žánru vo svete automobilov. Honda Jazz tu s nami je už od roku 2001, kedy v prvej generácii priniesla vtedy veľmi obľúbenú kategóriu mini MPV. Aktuálne sedíme v jej štvrtej generácii a môžem povedať, že sa za tie roky koncepčne vôbec nezmenila. Nestalo sa z nej SUV, ani sedan a ani kombík. Ostalo stále tým malým MPV-čkom, no tento-krát s lepšou pozíciou na trhu, ako to bolo na začiatku minulej dekády.

Aktuálna štvrtá generácia má monopol v kategórii mini MPV. Teda, pokiaľ sa bavíme o tých neelektrických. Posledné roky sa nám čím ďalej, tým viac šíri trend nových áut kategórie MPV, ktoré sú však plne elektrifikované. Mám na mysli napríklad VW ID.3, či BMW i3. Dalo sa očakávať, že svet sa raz k tejto kategórií áut vráti, no nečakal som, že to bude tak skoro a hlavne v tejto podobne. Jazz, ktorý stále viete relatívne rýchlo natankovať benzínom a jazdiť, je teda posledným zástupcom fosílneho sveta malých MPV. A tento svet nám bude za pár rokov chýbať.

 

 

A za tie štyri generárcie sa Honda Jazz stala najlepšou verziou samej seba. Začnem dizajnovými zmenami. Ako som spomenul pár riadkov vyššie, koncepčne sa nezmenila nijako. To je na jednu stranu pravda, no na strane druhej, auto dostalo veľké množstvo praktických vychytávok a hlavne veľmi moderný dizajn. Nie je to ten americký dizajnový štýl, ako má aj Civic, CR-V, či HR-V. Vzhľadom sa teda značka odklonila od svojich zabehnutých koľají a priniesla vskutku niečo úplne nové. A osobne môžem povedať, že sa im to náramne podarilo.

Veľmi sa mi páči, ako Honda pri svojich dvoch nových modeloch spojila retro s budúcnosťou a priniesla dizajn, ktorý nemusí mať hrany, aby vyzeral moderne a páčil sa. Celému autu jednoznačne najviac dominuje predná časť. Tá dostala atypické LED svetlá s veľmi výrazným svetelným podpisom, ktorý nápadne pripomína svetlá práve spomínaného BMW i3. Autu to však robí veľmi sympatický kukuč. Celé auto následne pôsobí tak „kupolovitejšie“. Rozumej, že dostalo väčšie akvárium, väčšiu kupolu. Presklenné plochy auta sa očividne zväčšili a to napomohlo vyššej miere bezpečnosti s lepším výhľadom. Najvýraznejšie je táto zmena cítiť na už tradičných dvojitých A stĺpikoch. Ten prvý z dvojice je výrazne menší a tak oveľa menej bráni výhľadu z kabíny.

V zadnej časti sa svetlá presunuli z vertikálnej polohy do tej horizontálnej a tvoria ucelenú líniu práve so zadným oknom. Bystré oko si však všimne v zadnej časti jeden dôležitý detail, ktorý je zrejme tou najväčšou medzigeneračnou zmenou. A to označenie motorizácie. Konečne sme pritom, čo robí toto auto výnimočným. Použitá motorizácia. Pod kapotou sa nám nachádza tradičný motor s objemom 1.5 litra a výkonom slabších 72 kW. Ten, dá sa povedať, hrá na trúbku. Na počudovanie ale nie je tým najvýraznejším prvkom Jazzu. Jazz totižto nie je len o trúbke. Jazz je o spojení viacerých nástrojov a o ich často bezhlavom, ale zároveň systematickom miešaní. A všetci dobre vieme, že ten najznámejší hudobný nástroj Jazzu je Saxofón. A saxofóny tu máme rovno dva v podobe dvoch elektromotorov.

 

Saxofón je sólista

Saxík a trúbka džemujú spolu veľmi pekne. A slušne im to spolu ladí. Trúbka (1.5i-VTEC) má v našom prípade výkon menší, ako saxofón (elektromotor) a to rovných 72 kW. Saxofón dosahuje výkonu až 80 kW. Elektromotor predčil samotný spaľovací motor aj v krútiacom momente s výrazným rozdielom, 253 vs. 131 Nm v prospech elektromotora. Trumpetista má však pľúca s oveľa väčšou kapacitou. Zmestí sa do nich 40 litrov benzínu, zatiaľ čo do pľúc saxofonistu len slabých 0.7 kWh. Spoločne však vedia zabezpečiť hrať až sľubovaných 870 kilometrov, čo vôbec nie je zlé.

Ak hrajú obidvaja spolu, tak na 100 km/h dokázali Jazz rozhýbať za nami odmeraných 8.5 sekundy. Akonáhle však príde energia v baterkách, toto zrýchlenie už nie je žiadny zázrak a je cez 10 sekúnd. Cením si však na nich jednej vlastnosti, a to tej, že si navzájom dávajú dostatok priestoru aj napriek tomu, že gro času hrajú spolu. Málokedy sa stane, že by spaľovací motor hral sám sólo. Elektromotor je v tomto zmysle väčší sólista, keďže ochotne dokáže ťahať sólo aj pár kilometrov v meste, kedy spaľovací motor necháva odpočívať v backstage-i. Tento režim človek využije hlavne pri studenom štarte, kedy by motor mal zbytočne vysokú spotrebu. Elektrické kúrenie za pár minút zohreje vodu motora na prijateľnú teplotu a následne štartuje aj motor. Ak nepotrebujete pri studenom štarte vyslovene ihneď výkon, prvý kilometer spravíte na elektriku takmer vždy.

 

 

A teda môžeme potvrdiť slová výrobcu. Nezadýchajú sa tak rýchlo a kapacitu svojich pľúc využívajú veľmi rozumne. Ak sme ich využívali s rozumom, tak v meste som sa dostal na zázračných 3.4 litra a to vo veľmi zhustenej premávke. Využíval som však často dobre známy režim ECON a následne sa efekt hybridu prejaví naplno. Mimo mesta som sa dokázal vtesnať do rovnako príjemnej spotreby 4.8 litra na 100 kilometrov. Na diaľnici potrebovali naši hudobníci cigaretiek trošku viac a pri 120 km/h dokázali hrať za 5.7 litra na 100 km. Pri danej kategórii auta to však stále je veľmi prijateľná hodnota. Najlepšie sa však cítilo toto kombo v mestskej premávke. Obzvlášť som bol prekvapený, ako dobre vedel akumulátor manažovať svoje nabitie a nedovolil nikdy, aby sa vybil pod polovicu svojej kapacity. Túto energiu si uschovával pre prípad núdze. Keby náhodou chce saxofón hrať spoločný duet naplno.

Aby sme to však zhrnuli v technickej reči, tak e:HEV funguje na princípe pokročilého režimu hybridov Hondy, ktoré sa označujú ako I-MMD (Intelligent Multi-Mode Drive). V prípade Hondy Jazz to znamená to, že auto je poháňané väčšinu času elektromotorom a spaľovací motor je len akýmsi generátorom, ktorý cez druhý z dvojice elektromotorov buď dobíja batériu, prípadne posiela energiu priamo na hnací elektromotor a zvyšok do zásoby. Auto teda v meste a do rýchlosti 80 km/h pracuje buď čisto len na elektrickú energiu, prípade s pomocou spaľovacieho motora, ako generátora. Ten sa pripája priamo na kolesá až v rýchlostiach vyšších než 80 km/h. A je to zabezpečené cez mechanickú spojku, ktorá jednoducho v stálom pomere pripojí od 80 km/h motor ku kolesám. Podobný systém využíva Mitsubishi Outlander PHEV. V tomto režime teda ide auto čisto len na spaľovací motor a batérie vtedy dobíja len pri rekuperácii a brzdení.

 

Jesenný melancholik na cesty

Týždeň s Jazzom sa mi naozaj veľmi páčil. Možno to bude aj tým, že rád mám občas taký ten pokľudný štýl života, kedy sa nechcem za ničím naháňať a veci okolo mňa ma v tom podporujú. Honda Jazz je presne to auto, ktoré nikomu nedovolí byť nahnevaný, prípadne šoférovať agresívnym štýlom. Jej pohodlie, podvozok a celkové naladenie vyzývajú na relax a na to, aby človek za volantom zvoľnil. Nikde som sa k tomu nedopátral, no celý čas som mal v interiéri pocit, ako keby ho dizajnovali na základe Feng Shui. Všetky materiály boli nesmierne upokojujúce a zároveň všetko bolo prehľadné. A to môžem otvorene povedať, že Jazz je v interiéri vypracovaný nadštandardne dobre, ak to porovnám aj s jeho predchodcom.

 

 

Priamo pred vodičom sa nachádza už plne digitálny prístrojový panel, kde vodič nájde všetky dôležité informácie. Je menších rozmerov, no výnimočne prehľadný a orientácia v ňom je intuitívna. Zabudnite na akékoľvek zobrazenie otáčkomera, či rýchlomera, aké poznáme z iných áut. Na menšom displeji je všetko riešené digitálne a otáčkomer tu ani nenájdete. Pri použití jednostupňovej prevodovky je to vo finále aj zbytočné. Vodiča nemusí moc zaujímať, aké otáčky motor točí pri akej rýchlosti. Po stranách displeja nájdete len v bežnom zobrazení palivomer a ukazovateľ miery nabitia batérie.

Tu som už jemne načrtol aj do toho, ako je riešený pohon. Teda lepšie povedané, ako sa výkon dostáva na kolesá. A nie je to vďaka spaľovaciemu motoru a CVT prevodovke, ako sme zvyknutí z iných hybridov. Prevodovka tu vlastne fyzicky nie je. Je tu len sústava spojok, ktoré ovládajú pripojenie a odpojenie jednotlivých motorov. Do 80 km/h je to 80 kW elektromotor a nad 80 km/h sa o pohon stará 72 kW spaľovací motor. Všetko je riešené na priamo. S týmto systémom sme sa doteraz stretali väčšinou len v Plug-in Hybridných autách.

Bežného užívateľa tento systém však nijako neobmedzuje ani nelimituje. V prípade predbiehania mimo mesta odporúčam na samotný akt vyhradiť viac času a aj priestoru, keďže v tomto momente je väčšina úsilia na pleciach spaľovacieho motora. Elektromotor vie vo vyšších rýchlostiach pomôcť len z malej časti. Aj keď sa snaží. Elektronika hybridného pohonu totižto vie, že nad 80 km/h by už nebolo výhodné využívať elektrickú energiu, lebo by sa baterky rýchlo vybili. A to predsa nechce práve pre takéto prípady ICE – v prípade núdze.

Čo však ochotne podrží a určite sa dá na to spoľahnúť, je podvozok. Honda nikdy nepatrila medzi značky, ktoré by mali problém s tým, nastaviť ich podvozok poriadne. A aj pri takto kompaktnom Jazze tomu nie je inak. Jazda po meste je veľmi príjemným zážitkom a na 15″ diskoch veľmi dobre filtruje nerovnosti a nástrahy, ktoré mu ponúkajú mestské uličky. Zároveň príjemne prekvapilo aj mimo mesta svojou stabilnou jazdou bez náznakov náklonov, či nestabilného tancovania po ceste. Stopu si vďaka úzkemu profilu 185 drží slušne aj vo veľmi vyjazdených koľajách.

 

 

Jazz dostal rozum

Tým myslím hlavne jeho vyspelosť v zmysle inteligencie za volantom. Nami testovaná verzia Elegance, ktorá je druhým stupňom výbavy, dostala do daru od konštruktérov naozaj veľký počet asistenčných systémov. Aj keď viem, že v roku 2020 by sme to mohli začať považovať za samozrejmosť, stále som si ešte úplne nezvykol. Po stránke technológií je nabité ešte viac, ako jeho baterky. Začnem zvonka. V prednej časti je milý pohľad Jazzu, na ktorom ma najviac zaujali jeho svetlá. Tie nesú technológiu Full LED. Samozrejme aj tieto LED-ky majú svoje oči a dokážu automaticky prepínať medzi stretávacími a diaľkovými svetlami. Kamera je relatívne citlivá a nestalo sa mi, že by som niekoho oslňoval. Ich svetelný výkonnosť je na túto kategóriu naozaj postačujúca. Robia svoju prácu presne tak, ako aj majú.

Čím sa Jazz naozaj vyznačuje, je aktívna, no aj pasívna bezpečnosť. Medzi najvýraznejšie prvky tej aktívnej bezpečnosti patrí jednoznačne pokročilý protikolízny asistent, adaptívny tempomat, či druhá generácia polo-autonómneho riadenia. Auto dokáže asistovať v pomalej kolóne, kedy vie úplne nahradiť prácu vodiča a zároveň pomôže aj na dlhších cestách prevzatím riadenia. Teda samozrejme len na pár sekúnd. Potom sa poserie a začne vyzývať na držanie volantu. Odvaha mu zatiaľ chýba. Mne za to nie.

Ak by náhodou zlyhali aj tieto prvky aktívnej bezpečnosti, stále je tu ešte rozšírená pasívna bezpečnosť. Tá zabezpečila novému Jazzu 5 hviezdičiek Euro NCAP-u. Auto má neštandardný počet airbagov a krytá je takmer celá kabína. Okrem tých štandardných, tu dostanete aj bočné airbagy vzadu, kolenný airbag a aj inovatívny centrálny airbag medzi prednými sedadlami. Toto určite zachráni pár životov. Dokopy je teda ich počet 10. Navonok má síce auto len niečo málo cez 4 metre, no vo vnútri tento pocit už nemáte. Interiér pôsobí veľmi bezpečne aj vďaka relatívne hrubému dvojitému A-stĺpiku. Jeho predná časť je tenších rozmerov pre čo najlepší výhľad a tá druhá tvorí pevnostnú časť deformačnej zóny, cez ktorú by nemalo nič prejsť.

 

 

Jazz sa aj vo svojej štvrtej generácii vyznačuje kráľovsky veľkým priestorom. Mám 194 centimetrov a pohodlne som sa cítil nie len vpredu, ale aj sám za sebou. Dnes už platí to, že autá segmentu B majú často väčší priestor na zadných sedadlách, ako o kategóriu väčšie autá. A čo je tu hlavne priestorov, kde viete niečo zapatrošiť a zabudnúť. Pri vytváraní týchto odkladacích priestorov som mal pocit, že sa v Honde inšpirovali dnes veľmi obľúbenými 8-miestnymi mikrobusmi. Či už cup-holder vo vrchnej časti paľubnej dosky na obidvoch stranách, alebo odkladacie skrinky pred spolujazdcom. Z priestorového hľadiska mu niet čo vytknúť.

Batožinový priestor nevynímac. Ten má síce len 300 litrov, no na prvý pohľad by som mu tipol omnoho viac. Jeho praktická stránka sa však skrýva v jeho rozmeroch. Je na šírku celého auta a po sklopení sedadiel má cez 1200 litrov, čo už určite postačuje. Navyše po sklopení sedadiel vznikne rovina. Zadné sedadlá sa však dajú nie len sklápať, ale aj vyklápať. To sú tzv. Magic Seats. Ich čaro je v tom, že si viete namiesto zadných sedadiel vytvoriť ďalší priestor buď pre psa, alebo na nejaké náradie na záhradku.

 

Starý pán, čo chce mať swag

No a na koniec sa dostávame ku kameňu úrazu pri novom Jazze. Pre koho je vlastne určený? Pre mňa žiaľ nie, aj keď Honda tvrdí, že je ideálnym autom pre mladých ľudí. Človek medzi 20 až 30 rokov svojho života v drvivej väčšine prípadov siaha po niečom frajerskom. Niečo, čo je sexi, je hot a má výkon. Ani jeden z týchto atribútov Jazz nespĺňa. On je totižto milý, úslužný a vie zaujať spotrebou po meste. Jazz som vždy kategorizoval, ako auto pre starší manželský pár, ktorý si ho každú nedeľu pekne pulíruje na svojej záhradke niekde za mestom. Odvezú v ňom zemiaky, mrkvu, prepravky jabĺk, čerešní, alebo hrozna pre svoje deti a vnúčence. Jeho cena však začína tam, kde predchádzajúci končil. Na úrovni 18500€. Vždy je však dostupný len s touto jednou motorizáciou, čiže s hybridom. A tu vidím problém.

Starší ľudia technológiam moc neveria. Predstav si aj ty sám, či by si svojho dedka presvedčil, aby si kúpil Hybrid, keď si ho pred pár rokmi ledva presvedčil, aby uveril turbo-motoru. Legenda hovorí, že niektorým vnukom sa to doteraz nepodarilo. Navyše k tomu hybridu tu máme aj veľké množstvo ďalších technológií, ktorú by naši dedkovia a babky nechceli. Budú radi, že sa klíma ovláda klasicky, mechanicky, ale nebudú radi, ak im bude niečo pípať a iné zas kecať do riadenia. Na geometriu budú chodiť každé dva týždne, lebo budú nadávať, že im auto stále zabáča.

Na druhej strane však Jazz môže byť výborným adeptom pre manželku, ktorá počas dňa vo veľkom behá po meste. Zaviesť deti do škôlky, školy, potom s kamoškou na nákupy, na kávičku a pred druhou hodinou ísť nakúpiť jedlo pre manžela, ktorý sa čoskoro vráti z práce. A manželovi navyše to behanie po nákupoch a kávičkách ani nebude vadiť, lebo nebude musieť často tankovať. Myslím, že práve toto je osud nového Jazz-u!