Naše deti, teda myslím geograficky, tie Európske, majú väčší prehľad vo svete techniky, filmov, hudby a hociakých TikTokerov, ako my, generácia minulého tisícročia. Naspamäť ti zarecitujú text songu od Billie Eilish, presne ti budú vedieť povedať, ktorá konzola je lepšia, či PS5, či Xbox X a navzájom sa hajpujú, kto bude mať viac lajkov na tik-toku. Učia sa tie pridrbané tančeky ich obľúbených tik-tokerov a sledujú len to, čo je trendy a v móde na tiktoku, či Instagrame. Obliekajú si zvoncové rifle, lebo to videli na TikToku u nejakej svojej obľúbenkyne a snažia sa v dospievajúcom veku ukoristiť si nejakého boháča. Aby mali vždy samozrejme ten najnovší iPhone a dúfajú, že sa uživia raz TikTokom. Pravda je však taká, že na TikToku je už každé dievča jednou nohou na Only Fans. Podľa doby sa riadia aj filmy a rôzne shows. Tie prestávajú obsadzovať do hlavných rolí veľké mená, lebo zistili, že viac trendy je tam mať nejaké Instagramera, Youtubera, alebo TikTokera. Z filmového priemyslu sa tak tiež pomaly stáva jeden veľký trash a dobrý film posledné roky už nájdeš na striebornom plátne len výnimočne. Už dokonca ani Marvelovky nie sú to, čo niekedy bývali. A tak, my generácia 80-tych a 90-tych rokov objavujeme buď rokmi zabudnuté klenoty, alebo ešte lepšie. Presúvame sa na ďaleký východ a skúkame, čo je to vlastne to Anime.
A ak si si teraz pomyslel, že je to len kategória porna, si zkazený. Mal by si si kupovať menej vreckoviek a dopriať svojmu kamošovi chvíľku oddychu. Anime mnohí považujú ani ne za filmové dielo, ale za určitý typ umenia. Mnohé poznáš určite aj ty, len by si si nikdy nebol povedal, že toto je Anime. Napríklad taký Pokémon, či Naruto. Nie som síce extra odborník do tohto žánru a určite posudzovanie rád nechám na druhých. Táto doba ma však odkázala k tomu, hľadať si lepšie žánre, ktoré majú pre mňa dejový zmysel a nie je to len ďalšia plytká americká hovadina. A Anime mi ponúklo všetko, čo som hľadal. Unikátnosť, pestrosť, pútavý dej a hlavne nedocenených hrdinov. A Honda Jazz Crosstar mi v mnohých aspektoch pripomína Anime a jeho hrdinov. Je nenápadný, no zároveň dokáže veci, o akých sa iným ani nesníva. Jeho dizajn je uhladený a ťažko na ňom nájdeš nahnevanú líniu. A hlavne vie na konci výrazne zamiešať karty a prekvapiť. Vo vrecku má ukrytý Death Note a pomaly si zapisuje každého, kto sa mu postaví do cesty. A my sme sa mu dostali do cesty tiež.
A tak začína náš týždeň s temným hrdinom Japonska. Pred samotným stretnutím sme dostali však úlohu od tých najvyšších. Na importe Hondy sa rozhodli dať nám výzvu a či si trúfame spraviť na Honde Jazz tú najlepšiu spotrebu, aká sa len dá dosiahnuť. Všetkých máme totižto presvedčiť, že Honda Jazz je jedno z najúspornejších áut, aké si za svoje peniaze môžeš kúpiť. A my v medziplyne výzvy tohto typu milujeme! S heslom „Go big or go home“ sme sa teda už na začiatku týždňa pustili do plánovania celej misie. Podmienky zneli jasne: 1. minimálne 200 kilometrov na akejkoľvek trase 2. fotka palubného počítača s viditeľným počítadlom kilometrov trasy a spotrebou. Poďme si teda najprv zanalyzovať nášho hrdinu. Bude vôbec schopný nám vyhovieť?!
Džemujeme po druhé
Toto Jazzové zoskupenie sme už u nás na koncerte mali. Džemovali nám takto pred rokom a v rovnakej zostave, len inak oblečený nám prišli zahrať aj tento rok. Vybrali si však Anime tému, keďže som začal intro s touto tématikou. Je od nich pekné, že sa zladili. Ak nevieš o čom hovorím, choď si prečítať náš minuloročný test na Jazz. Nechcem to však nechať len na link a o pohone ti poviem aj dnes. Ak si sčítaný, tak vieš, že pod kapotou nájdeme hybridné ústrojenstvo. To pozostáva z viacerých segmentov, z ktorých najvýraznejší je elektromotor a v jeho tieni leží benzínová 1.5-ka. Jeden bez druhého by však extra zmysel nedávali. Práve 1.5 i-VTEC s výkonom 72 kW zabezpečuje cez generátor šťavu pre trakčný elektromotor s výkonom 80 kW. Princíp fungovania systému I-MMD sa na prvý pohľad zdá zložitý, ale dá sa pochopiť. Spaľovací motor s výkonom 72 kW v rýchlosti do 80 km/h funguje len ako „nabíjačka“. Priamočiary pohyb svojich piestov premieňa na elektrickú energiu, ktorú ukladá do batérie s kapacitou 0.7 kWh, alebo ju rovno posúva elektromotoru, ktorý poháňa samotné auto.
Práve to písmeno „I“ v pomenovaní I-MMD (ako Intelligent), zabezpečuje to, že sa celý systém snaží zároveň rozumne hospodáriť s palivom a hlavne poskytnúť vodičovi dostatok dynamiky na predbiehanie a iné úkony. Do 80 km/h teda auto poháňa výhradne len elektromotor s výkonom 80 kW a krútiacim momentom 253 Nm. Pri rýchlosti 80 km/h sa pripojí priamo na kolesá cez spojkový mechanizmus spaľovací motor. Je to tak spravené zámerne kvôli lepšej dynamike vo vyšších rýchlostiach. Vďaka tomuto nastaveniu vieš napríklad efektívnejšie predbehnúť mimo mesta, kde by ti výkon 80 kW nepostačoval. Honda celý systém e:HEV, respektíve I-MMD spravila veľmi zaujímavo. Napríklad pri maximálnom zrýchľovaní z miesta spaľovací motor simuluje preraďovanie rýchlostí zmenou svojich otáčok a tak mnoho ľudí aj z odbornej verejnosti, sa domnievalo, že Honda Jazz má eCVT prevodovku. Vďaka tejto oscilácii otáčok človek ani nevie, kedy sa pripojí a kedy zase odpojí motor od predných kolies. Prebieha to kompletne nenápadne. Spaľovací motor je cez priamy pevný prevod pripojený ku kolesám zhruba do rýchlosti 116 km/h, kedy motor tak povediac „preradí“. Je však jasné, že ďalej pokračovať nemôže práve kvôli priamemu prevodu.
Nie je však pravidlom, že by sa spaľovací motor vždy pripájal v danom rozmedzí rýchlosti. Stane sa tak len vtedy, keď vodič potrebuje plný výkon sústavy. Ak teda ideš 90 km/h mimo mesta v pokojnom režime, tak spaľovací motor stále len cez generátor vyrába elektrickú energiu pre trakčný motor. Toto riešenie je naozaj premakané a veľmi sa mi páči. Aj vďaka tomuto sa vie Honda pýšiť neuveriteľnými spotrebami. Tým, že spaľovací motor nemusí v meste vôbec poháňať auto a dať do pohybu jeho hmotnosť, je oveľa efektívnejšie, ak len prekonáva stálý odpor generátora. A aj vďaka pochopeniu celého tohto systému sme možno vyhrali challenge importéra o najlepšiu spotrebu.
Super tajná trasa a pár litrov paliva
Základ sme teda s našim Japoncom prekonali. Museli sme sa mu dostať pod kožu a presne pochopiť, ako pracuje a kedy mu je najlepšie. Aj na základe tohto sme sa teda rozhodli, že náš rekord nebudeme robiť v mestskej premávke. Vtedy by musel viackrát spaľovací motor bežať na vyšší výkon, aby dobil batérie, prípadne poskytol elektromotoru dostatok energie na rozjazd. V prípade mestskej jazdy však Jazz čerpá z výhody regeneratívneho brzdenia, kedy vie rovnako veľmi účinne dobiť batériu. V meste sme sa však nevedeli ani pri najväčšej snahe dostať pod spotrebu 3.3 litra na 100 kilometrov. A to bolo pre nás stále veľa. S hybridom sa človek musí naučiť jazdiť, inak ho nikdy takouto perfektnou spotrebou nepoteší.
Do úvahy teda pripadala hlavne prímestská jazda. Dôležité však bolo vybrať si aj správny deň. Jazz je síce malé auto, ale vďaka svojej výške má aj vyšší aerodynamický odpor, čiže minimálny protivietor bol našou podmienkou. Mali sme šťastie, že v deň, ako sme išli rekord lámať, bol sotva vánok a tak sme mali ideálne podmienky. Na pamäti sme mali, že maximálna rýchlosť nemôže presiahnuť 80 km/h, keďže pri tejto rýchlosti sa práve elektronika rozhoduje, či pripojí motor na priamo, alebo ho nechá poháňať len generátor. Z pozorovaní sme však zistili, že pri 80 km/h a pripojenom spaľovacom motore, spotreba poskočí o 0.4 litra na 100 kilometrov. Elektromotor vie predsa len pracovať omnoho efektívnejšie vďaka svojim 253 Nm. Trasa bola teda presne daná a mala rovných 200 kilometrov.
Začali sme zhurta a po 60 kilometrov jazdy sme mali spotrebu 2.4 litra. Vedeli sme však, že nás čaká ešte zmena prostredia a nemohli sme sa tešiť predčasne. Počas trasy nám spotreba kulminovala na úrovni 2.8 litra, no asi 40 kilometrov pred cieľovou destináciou nám pomaličky stúpala. Nakoniec sme to však dokázali a podľa aktuálnych slov importéra Hondy sme zrejme ešte stále víťazmi. A keďže sa už ochladzuje, verím, že nikto už nebude mať tak dokonalé poveternostné podmienky, ako my. Vonkajšia teplota v priemere 23 stupňov, žiadny vietor a prázdne cesty. A tak sme v našom cieli cesty odfotili neuveriteľný údaj 3.0 litra na 100 kilometrov na úseku 200 kilometrovej trasy! Za celých 200 kilometrov sme teda minuli len 6 litrov paliva! A na to ani nemám extra slová.
A vôbec nemusí človek robiť takéto manévre, aby dosiahol veľmi podobnú spotrebu tejto. Deň potom sme sa rozhodli ísť ešte s Jazzom na normálny výlet a cestovnou rýchlosťou v obci 55 kmh a mimo obce 95 kmh sme sa dostali na finálnu spotrebu 3.6 litra na 100 km, čo je rovnako veľmi, veľmi dobré. Jazz nás už po druhýkrát milo prekvapil.
Chcem určite hviezdu
Na prvý test sme dostali Jazz vo verzii Executive. Dobre vybavené, no pre mňa nudné malé MPV, ktoré ma po dizajnovej stránke vôbec nezaujalo. Malo milé tvary, milé svetlá a hlavne mnoho aspektov, prečo je najlepším mestským hybridom, ale nič pre mňa. Avšak Jazz vo verzii Crosstar je o niečom úplne inom. Je to auto, ktoré má svojský charakter a mne sa vždy tieto oplastované verzie páčili. Až mi možno je smutno, že MPV pomaly umierajú. Nie je to podľa mňa fér. Crosstar nie je SUV, no dokáže určite pridať na sebavedomí aj na nespevnenej ceste. Neviem čím to je, no psychologicky človeka menej bolí poškriabať čierny matný plast ako lak auta. Pritom keby ľudia vedeli, koľko tie čierne plasty stoja! Výhodou však je, že keď sa ti aj niečo také stane, je veľká šanca, že ti to napraví teplovzdušná pištoľ, či oživujúci prípravok na plasty. Na laku to teda predsa len viac bolí.
Vedel si inak, že táto farba sa označuje ako biela perleť? Na fotkách to síce nie je nijak výrazné, ale z niektorého uhlu bola táto farba skôr jemne mentolová, ako biela. Ale ohromne sa mi páči. V spojení s čiernou strechou to vyzerá úchvatne. Výbavu zhrniem fakt len z rýchlika. Full LED svetlá super, na túto kategóriu auta svietia vysoko nadštandardne a majú navyše pekný svetelný podpis. Zadné by možno mohli byť ešte o čosi modernejšie, aby boli v symbióze s tými prednými. Ak mám povedať za svetlá, tak na danú kategóriu svietia postačujúco. Majú aktívne prepínanie diaľkových a stretávacích svetiel a tak aj mimo mesta poskytnú „niečo navyše“. Ich svetelný lúč je vďaka šošovke dobre umiestnený na cestu a v prvom rade neoslňujú oproti idúce autá. Šírka záberu svetiel by mohla ešte o pár centimetrov viac zasahovať na krajnicu. No možno to nastavenie optiky už nedovolilo pri danej intenzite LED segmentu. Už by potom nemali taký dosvit, aký majú.
Za volantom Jazzu som sa cítil tak zvláštne. Pri prvom teste som si to ani neuvedomil, no pri výhľade z vozidla som sa pozastavil nad jednou vecou. Dvojitý A-stĺpik vo mne nevzbudzuje dôveru skrz jeho rozdielne veľkosti. Prvý k predku vozidla je len tenký pás, ktorý prispieva k perfektnému výhľadu z vozidla a druhý sa javí, ako ten, čo dotvára pasívnu bezpečnosť. Ten je však takmer na úrovni volantu a tak ma viackrát napadlo, ako je na tom celý skelet vozidla v prípade, že by auto schytalo čelný náraz. Po viacerých pátraniach a zhliadnutí crash testov, som pochopil, čo Honda vykoumala. Zmenšenie prvej polovice dvojitého stĺpiku je z taktického hľadiska a hlavne pre lepší výhľad z vozidla. Honda však nijakým spôsobom neznížila jeho tuhosť a odolnosť voči nárazu. Práve naopak. Prvý, ten užší z dvojice stĺpikov, je vyhotovený z vysokopevnostnej konštrukčnej ocele s prímesou bóru. Tá je známa hlavne pre svoju vysokú odolnosť pri náraze. Akonáhle je však raz zdeformovaná, nedá sa opraviť, musí sa len vymeniť. Druhý z dvojice stĺpikov je následne vylisovaný z konštrukčnej ocele s percentuálne vyšším podielom martenzitu. Vyznačuje sa rovnako vysokou pevnosťou, no jeho úloha je skôr v tomto prípade tlmiť bočné nárazy.
Honda Jazz je jednoznačne jedno z najbezpečnejších malých áut, aké sme u nás kedy mali. Tým, že nie je postavená na modulárnej platforme, tak si konštruktéri dali naozaj záležať na odolnosti celej karosérie. V prípade nárazu, ak zlyhá takmer dokonalá aktívna bezpečnosť, na tú pasívnu sa bude dať spoľahnúť. Nový Jazz má prítomný už aj centrálny airbag, čo je múdrou vecou pri aute týchto rozmerov. Za bezpečnostné vybavenie mu teda dávame jednotku s hviezdičkou a menujeme ho, ako exemplárny prípad aj pre iných. Hrdinstvo mu teda sedí a môj úvod neklamal.
Osobne sa mi veľmi páči to, ako Honda dotiahla toto auto do úplneho a dokonalého konca. Aktuálne je Honda jediná Japonská značka, ktorá má na palube spracovanie ovládacích prvkov na lepšej úrovni, ako Nemci. Už len napríklad to, že sa zbavili fyzického tlačítka na dverách a používajú tak len dotykový snímač. Všetky okná majú pulzné ovládanie a nenájdeš tu jediné tlačítko, z ktorého by bolo poznať, že sa jedná o Japonca. Ako príklad uvediem tie odporné tlačítka, ktoré doteraz používa či už Subaru, alebo Toyota na zapnutie vyhrievania sedadiel. Tu sú tieto tlačítka pekne zakomponované do panelu klimatizácie. Navyše ich chod je ako z Audiny. Taký ten príjemný krátky „cvakací“. Neviem, ako by som to lepšie vysvetlil. Ako touchpad na Macbooku, alebo tlačítka hlasitosti na mobiloch. Fakt hodnotný a dospelý interiér. Už teraz sa nesmierne teším na nové HRV.
Dokonalé MPV v roku 2021 neexis….počkať, čo?!
5 rokov dozadu bolo z čoho vyberať. Honda Jazz, Ford C-Max, Ford B-Max, Renault Scénic, Kia Venga, VW Sporstvan a určite som niečo zabudol. Koľko ich ostalo?! Jeden. Posledný. A ním je práve Honda Jazz. Je pravda, že napríklad VW nahradil Sportsvan elektrickou ID.3, ale pozrime sa na overené a klasické riešenia. Žiadne nie sú. Honda Jazz je teda suverénne najlepšie malé MPV, aké si človek za svoje peniaze môže v roku 2021 kúpiť. A môže sa porovnávať aj s o triedou väčšími autami. A všetky tie SUV-čka mu môžu vyliezť akurát tak na hrb, lebo nedosahujú tých kvalít, čo Honda Jazz jazdiaca za 3 litre paliva na 100. Bodka.
Kupujte si Jazz, zachránite planétu a vaše peňaženky sa vám poďakujú. A nie, nie je v dnešnej dobe drahý. 22 tisíc € za Hybrid a navyše takto vybavený, nie je vôbec veľa. Nová Fabia v sociál pakete s manuálom stojí 15 tisíc! Fakt nespravíte chybu s týmto výberom a my to všetkými 10-timi odporúčame.
