Prológ
Hovorí sa, že dva-krát do tej istej rieky nevkročíš. Rovnako by som to mohol povedať aj o aute Ford Ranger. Nie je to tak dávno, čo som to psychicky nezvládol a na víkend si zapožičal Ford Ranger WildTrak. Auto, ktoré si kúpi buď človek čo ho naozaj využije, chodí s ním do lesa, používa ho na prácu, alebo na druhej strane človek, ktorý vidí vo veľkom pick-upe bezpečie pre seba a svoju rodinu a pokojne sa s ním vyváža po meste. Je tu však maličké percento ľudí/poloľudí, ktorí si takéto auto kúpia, lebo si jednoducho chcú niečo dokázať a ich inteligenčný kvocient sa často-krát neprehúpne cez hodnotu 90. Čo myslíte, do ktorej kategórie som sa s limitovanou celo-čiernou edíciou minulý víkend zaradil ja?! Máte pravdu, chatu a ani rodinu nemám!
Cez víkend som sa teda vžil do role človeka, ktorý šikanuje svoje okolie s autom veľkým ako menšia dodávka, zvukom radového 5-valca som budil susedov a na korbu som nakladal výhradne len svoju malú taštičku Gucci s permanentkou do jedného z Trnavských klubov. Sadol mi takýto životný štýl?!
Prvý kontakt
Znova nie až tak prvý, ako skôr druhý. Ako som spomínal, s modelom Ranger som už zopár chvíľ strávil a vedel som do čoho idem. Vedel som aj to, že po víkende, ja ako obyvateľ paneláku, budem frustrovaný z toho, že nemám s ním kde zaparkovať, keďže je to auto naozaj veľkých rozmerov. V prvom momente ako som zbadal túto limitovanú edíciu Black Edition, tak som to porovnával práve s drahším WildTrakom. Čuduj sa svete, verzia Limited Black Edition sa mi páči oveľa viac ako WildTrak. Čierna farba autu neskutočne sedí a vzbudzuje oveľa väčší rešpekt ako práve WildTrak. Motorizácia úplne totožná, čiže 3.2 TDCi Duratorq spriahnutý s automatickou 6-stupňovou prevodovkou a pohonom 4×4.
Víkend, ako inak, začína na pumpe. Pri 1/4 nádrže a natankovaní za 40€, som sa neprehúpol ani cez polku nádrže, čo mi moc na sebavedomí nepridalo. Dojazd ukazovalo však slušných 450 km, čomu som však moc neveril pri jeho objeme a tým pádom väčšom apetíte. Ranger si už nasadzoval podbradník, vyberal príbor a tešil sa na spoločné kilometre. A ja s ním!
Pohon
3.2 TDCi Duratorq znie označenie motora tohto menšieho kamióna. Jedná sa už o rokmi overený radový 5-valcový motor s výkonom 200 konských síl a krútiacim momentom slušných 470 Nm. O motore sa dá v pokoji hovoriť ako o poslednom mohykánovi medzi Pick-upmi. Okrem neho a ešte VW, už nikto nedáva do vozidiel tohto typu väčší motor ako štvor-valec čo je však obrovská škoda. Ranger a Amarok sú však úplne odlišné svety. Ford má zo všetkých značiek tú najdlhšiu tradíciu pri vývoji a výrobe áut typu pick-up, kdežto Volkswagen sa len vezie na vlne trendu s Amarokom, za ktorý si vo finále pýtajú minimálne o 6000€ viac ako stojí Ranger v najvyššej výbave WildTrak. Smutné…
Čo je však ešte obrovskou doménou modelu Ranger?! Jeho prevodovka. Náš testovací kúsok, rovnako tak aj každý WildTrak, má automatickú 6-stupňovú prevodovku. Jedná sa o prevodovku Fordu vytvorenú pod licenciou spoločnosti ZF. Koncepciou je to štandardný hydro-menič krútiaceho momentu, ktorý sa okrem Ranger-u dáva aj do F-150, Mustang GT do roku 2017 či dokonca Lincoln Navigator. O prevodovku sa teda báť nemusíte, tá toho znesie veľa, keďže je už overená aj v 450 koňovom Mustangu.
Túto kombináciu motora a prevodovky však budeme musieť budúci rok pochovať. Na emisnú normu Euro 6.2 doplatili mnohé motory a 3.2 TDCi nebude výnimkou. V súčasnej generácii modelu Ranger ešte doslúži svoju prácu, no od roku 2019 ho vystrieda štvor-valcový agregát 2.0 TDCi Bi-Turbo s výkonom 210k, ktorý poznáme z osobného modelu Edge. Tento motor bude pod kapotou vrcholovej výbavy Raptor spolu s 10-stupňovou automatickou prevodovkou, ktorú po novom Ford využíva aj v ich športovom kupé Mustang.
Je nám jasné, že aj tento motor bude postačujúci na tento typ vozidla, no bojíme sa jednej veci. Bude ešte Ranger schopný bez nejakých problémov ťahať 3.5 tony za sebou, či na korbu naložiť až takmer jednu tonu?! Z toho súčasného motora je hneď po naštartovaní cítiť ohromnú silu, ktorou ste sprevádzaný takmer stále, no voči tomuto downsizingu sme trošku skeptickí. Uvidíme čo prinesie čas, žime pre prítomnosť a pre nenažraný 3.2 liter.
Je, ale až tak nenažraný?! Pri minulom teste WildTraku som sa moc tej spotrebe nevenoval, no keďže som sa tento víkend chcel vžiť do kože „pupčina“, bol to jeden z hlavných parametrov čo ma zaujímal. Predsa len, ten kto tankuje za 6.60€ aby mu ostalo 3.40€ na jedny Marlboro si musí strážiť aj spotrebu. Pri bežnej jazde v meste, tak aby som aj zamachroval zvukom na semafóre, som mal spotrebu 13.2 litra na 100 km. Mimo mesta, kde ma už nikto nevidel, som sa mohol vliecť predpisovo na 90-ke a spotreba bola krásnych 9.5 l/ 100 km. Počas nedele, v kombinovanom cykle som zajazdil v priemere 11.5 l/100km, avšak aj s výjazdom do menšieho terénu a na Gulášku do Senca, kde sa pol-človek môže s tak veľkým autom pochváliť seneckej šľachte. Osobne som však bol so spotrebou spokojný.
Jazda
Nie je žiadnou novinkou, že Ranger je primárne pracovné auto do terénu. Podľa toho sa samozrejme správa aj na ceste. Pokiaľ budete v ňom jazdiť sám, zabudnite na pohodlie ako v nejakej limuzíne. Zadné listové perá pri odľahčenej korbe dávajú o sebe vedieť, no máme jeden ťahák ako uskákaný zadok upokojiť. Toto nám poradil priamo majiteľ Ranger-u WildTrak, ktorý na korbe toho jeho vozí 150 kg cementu. Batožinový priestor ostal ako tak zachovaný a podľa jeho slov, jazdí ako v bavlnke. Úprimne, verím mu to. Ranger je majster v maskovaní svojej hmotnosti a veľa-krát som aj zabudol, že mám v rukách 2.3 tonové auto. Nedáva o svojej hmotnosti vedieť ani v zákrutách a ani na brzdách z čoho som bol veľmi milo prekvapený ako rýchlo dokáže zabrzdiť. Hmotnosť necítite ani pri rozbehoch, čomu vo finále znova musíme vďačiť motoru.
Páči sa mi však na ňom jeho surovosť. Aj keď má plno elektroniky, stále v ňom nájdeme aj mnoho mechaniky. Napríklad pri prepínaní rýchlosti z P do D započujete a zacítite prácu prevodovky ako zaradí rýchlosť. V tomto má neskutočný charakter.
Riadenie však moc komunikatívne nie je. Mohol by som pokojne povedať, že je tu najpreposilovanejšie riadenie z áut čo som v nich doteraz sedel. Neviem či toto mám považovať za negatívum alebo pozitívum vzhľadom k jeho hmotnosti, no minimálne v teréne by sme občas prijali trošku ťažšie narábanie s volantom aby sme vedeli či nie som o niečo opretý s kolesom. V meste to však bola obrovská výhoda a aj napriek jeho veľkosti, sa s autom veľmi dobre manévrovalo. Jediný problém nastáva pri parkovaní. Buď si vybavíte ZŤP kartičku alebo budete na hulváta parkovať cez dve miesta. Ak som sa pokúsil zaparkovať s Rangerom na normálnom parkovacom mieste medzi dvomi autami, vpredu viac ako meter auta vytŕčal do priestoru, a tak som riskoval, že niekoho budem blokovať.
Samotnej jazde v teréne sme sa dopodrobna venovali v teste WildTrak-u, ktorý si môžeš prečítať TU.
Je však jeden rozdiel aj v terénnych schopnostiach tejto verzie oproti WildTrak-u. Black Edition chodí na 17″ kolesách s obutými pneumatikami Good Year Wrangler. Oproti 18″ kolesám a Continentalom CrossContact dostali tieto menšie gumy oveľa lepšie hodnotenie v mnohých smeroch a hlavne čo sa terénu týka. Samozrejme, stále sa jedná o pneu, ktoré sú primárne určené na cesty, no sú veľmi dobrou alternatívou pre človeka čo vie, že viac času auto bude tráviť na asfalte, ale zároveň potrebuje gumy s dostatočnou adhéziou v teréne.
Interiér/Exteriér
A prichádzame k najväčšej podstate verzie Black Edition. Exteriér. Táto limitovaná edícia vychádza zo štandardnej cenníkovej výbavy Limited, a tak sa niektoré prvky zachovali aj tu. Avšak, to čo je pri výbave Limited chrómové, tak tu je čierne, a toho chrómu tam je veru dosť. Spomeniem len kolesá, nárazníky, maska, kľučky dverí, rám za kabínou či kryty spätných zrkadiel. Všetko toto nahradila čierna farba v kombinácii s lakovaním v metalickej farbe Panther Black. Black Edition sa v inej farbe objednať ani nedá, a keďže sú to všetko vopred nakonfigurované autá, tak všetky vyzerajú rovnako.
Aby som to upresnil, tak celosvetovo je táto edícia limitovaná na 2500 kusov a na Slovensko vyšlo týchto kusov 5, ktoré sa v priebehu týždňa hneď aj vypredali, čiže reálne sú už dostupné len ako predvádzačky u zopár dílerov, ako aj v tomto prípade. Oproti iným verziám alebo aj konkurencii má však tú výhodu, že nebude tak strácať na cene. Reálne v Nemecku sa už nadhadzuje cena na tieto autá, a tak auto, čo má najazdené 5000 kilometrov kúpite za 43 tisíc €, čo cenníková cena bola pôvodne 42 tisíc €.
Následne v interiéri až také zmeny nenájdeme. Interiér je úplne rovnaký ako má štandardná verzia Limited a nenájdeme tu ani jednu odlišnú záležitosť, prípadne nejaký štítok, ktorý by hovoril o limitovanej edícii. V tomto momente som sa však nad tým tak pozastavil. Ľudia vo Forde boli schopní zmeniť celý exteriér, ale prečo už nezmenili aj interiér?! Minimálne čo sa stropu týka, keďže vo verzii WildTrak nájdeme strop čiernej farby a tu je klasický bledý, čo si pri Black Edition mohli odpustiť. Je to škoda, nič by ich to nestálo a dotvorilo by to komplet celé auto.
Po čase som začal zisťovať, že sa vo finále nedokážem až tak vžiť do role takého pol-človeka. Viem si totižto aj spárovať telefón k autu, aby som nemusel volať s mobilom pri uchu. Dokonca som zistil, že nedokážem jazdiť bez zapnutého bezpečnostného pásu, čo mi dávalo plusové body k mojej ľudskosti a prirodzenej inteligencii. V iných autách je párovanie telefónu s multimediálnym systémom možno náročná činnosť, no pri Forde a jeho systéme SYNC 3 je to otázka pár sekúnd a asi troch kliknutí, takže celkom nerozumiem tým telefónom pri uchu.
Celý systém je následne veľmi dobre vyladený a v autách Fordu som si naňho rýchlo zvykol. Je rýchly, intuitívny a všetko nájdete tam kde to aj potrebujete. Navigácia samotná má super odozvu a veľa vecí sa dá nájsť veľmi rýchlo cez body záujmu. Všetky dôležité veci nájdete aj na volante a tak často-krát ani nemusíte siahať nikam inam. Predné, zadné senzory a dokonca aj parkovacia kamera sú už takým štandardnom pri tejto cene auta.
Mne osobne vadili len kožené sedačky. Nie som úplne fanúšik tohto materiálu na sedadlách a radšej by som určite prijal kombináciu koža/látka, no aspoň vyzerajú pekne :). Navyše vodičove sedadlo je aj elektricky nastaviteľné čo je znova len plus a našiel som si v ňom takú polohu, že som sa cítil ako v osobáku. S nastupovaním je to však už horšie. Hore ako do kamiónu a dole ako na šmykľavke. Samá sranda s tým autom.
Epilóg
Čo sa teda zmenilo oproti testu spred niekoľkých mesiacov?! Okrem oveľa krajších fotiek a iného ročného obdobia, zmenil sa aj môj pohľad na Ranger. Je to síce stále v princípe to isté auto, no podľa môjho názoru oveľa krajšie ako akékoľvek iné, čo sa aktuálne ponúka na trhu. Dokonca aj krajšie ako WildTrak. Čierna mu svedčí a auto si u mňa získalo obrovskú pridanú hodnotu keďže mi bude naozaj smutno v budúcnosti za týmto motorom. Možno to bol práve zámer Fordu priniesť Black Edition ako smútočnú edíciu za týmto radovým 5-valcom aby sa s ním rozlúčili štýlovo. Uvidíme, možno nás budúci rok Ford ešte prekvapí a zázrakom sa im podarí ponechať tento motor v ponuke. Všetko ukáže až čas.
A čo ja a moja rola ľudoopa?! Nesvedčí mi to a tento život ma vrcholne nebavil. Určite by som sa radšej vžil do úlohy hlavy rodiny, ktorá vezie svoje ratolesti na chatu hlboko v lese, ako do hulváta, ktorý okupuje s týmto autom miesta pre ZŤP.
Za zapožičanie tohto auta na test ďakujeme spoločnosti Auto J&J, s.r.o., Priemyselná 9, Trnava.
