Za uplynulé dva týždne boli sociálne siete len o dvoch veciach. Za prvé to bolo vyhostenie ruských diplomatov a za druhé, omnoho príjemnejšie, všade bol samý Enyaq. Áno. Práve tieto dni prichádza na náš trh prvý poriadny elektromobil značky Škoda a tá sa vysporiadala s aktuálnou pandemickou situáciou po svojom. Keďže nemohli byť zahraničné prezentácie, ľudia zo Škodovky to vymysleli najlepšie, ako len mohli. Na dva týždne rozdali takmer všetkým médiám nové Enyaq-i. Moja obrovská vďaka patrí PR manažérke Škody, že nás nevynechala a mali sme možnosť pridať ruku k dielu brain-washingu slovenského zákazníka. Pre mňa osobne to bola výnimočná udalosť, keďže som doteraz o akciách Škodovky len počúval od iných. Týmto chcem v prvom rade pochváliť všetok organizačný tím, ktorý stál za prípravou a odovzdávaním týchto áut. Špeciálne Miňa, díky moc!

A poviem Vám na začiatok viac, ako to celé prebiehalo. Tri týždne nás delili od telefonátu a samotného dohodnutého termínu na prvé jazdy s novým Enyaqom. Na začiatku týždňa nám prišli krásne inštrukcie, kde a kedy si máme auto prevziať, akú presnú špecifikáciu budeme mať a kedy auto vrátiť. Všetko jasné a zrozumiteľné, takže ostalo len počkať. Podľa prvých informácii sa mal k nám dostať Enyaq 80 iV vo farbe Arctic White, ktorá je teda zároveň aj launchovacou farbou na novom Enyaqu. Taká tá pekná, jemná, bielo-zeleno-modrá na 21″ diskoch. Vybavil som teda patričné a vhodné miesto na fotenie a pripravil si prostredie na túto farbu. Čo čert nechcel, no stalo sa, tak nám pridelené auto malo menšie technické problémy, keďže bol oň najväčší záujem a jazdilo ho najviac novinárov. Teda až ráno pri Auparku v Bratislave som sa dozvedel, že sa Arctic White nekoná a pridelili nám náhradný čierny kúsok v inak rovnakej špecifikácii. Po pár sekundách typického frflania na farbu a na zmenu auta, som sa naňho lepšie pozrel a zamiloval som sa! Nebola to láska na prvý pohľad, no tie sa hovorí, vraj sú najvernejšie.

Poďme si teda bližšie predstaviť aká špecifikácia sa nám dostala do rúk na celý jeden deň. Ako už nadpis napovedá, jedná sa o Enyaq s kapacitou batérie 77 kWh (teda označenie 80). Aktuálne sú dostupné len s pohonom zadných kolies a teda len s výkonom 150 kW/204 koní. Menšia kapacita batérie má zároveň aj nižší výkon na 132 kW respektíve, v prípade tej základnej 50-ky, je to len 109 kW. Pohon 4×4 a aj vyšší výkon bude dostupný pre Enyaq neskôr v tomto roku, konkrétne to bude vo verzii 80x s výkonom 195 kW a nakoniec aj vo verzii RS s výkonom krásnych 225 kW. Som však rád, že sme mali na ochutnávku práve verziu s pohonom zadných kolies a motorom vzadu. Je to také nostalgické vrátenie sa do detských čias, kedy otec mal Škodovku 125, čo bola zároveň na dlhý čas posledná Škoda s pohonom zadnej nápravy. Back to the roots.

 

 

 

Prvé kilometre

Presne 8:20 som vyrážal od Auparku, kde som si vozidlo v ten deň prevzal. Prvé, čo som spravil, bolo nastavenie cieľu na Zochovu chatu, čo bola naša dnešná lokácia na fotenie. Trasu som síce poznal, no zaujímal ma nový a revolučný head-up displej s rozšírenou realitou. Aktuálne je práve Enyaq druhé auto po novej S-klase, ktorá takýto head-up displej má. A poviem ti, že pracuje veľmi dobre. Po prvých kilometroch som bol z neho nadržaný tak, že keby mi dáš v tom momente kľúče od Ferrari F40, všimnem si to až po pár minútach. Fakt ma dostal. Šípky, ktoré presne smerujú do odbočky a ešte sa aj približujú a ty máš pocit, ako keby sedíš v IMAX-e. Rovnakú eufóriu som mal aj z veľkého 13″ palcového displeju v strednej časti palubnej dosky. Schválne ho nenazývam multimediálny systém, keďže jeho práca je viac komplexnejšia, ako by sa zdalo. Vzhľadom k tomu, že pred tebou vidíš veľký head-up displej, displej palubných systémov je tu skromnejších rozmerov a ukazuje potrebné minimum. Na 5.3″ displeji si napríklad nevieš vôbec pozrieť spotrebu, nemáš tam palubný počítač, ani odometer.

A práve tieto údaje sú obsiahnuté vo veľkom 13″ displeji v strede. Nazvime ho teda združený infotainment. Pár kilometrov mi teda trvalo nájsť palubný počítač, aby som si ho vedel následne vynulovať pre meranie reálnej spotreby. Moja prvá trasa merala 49 kilometrov a bola naozaj rôznorodá. Začal som v zápche na Prístavnom moste, pokračoval diaľnicou po odbočku na Senec/Pezinok a potom stúpaním sa dostal až na Zochovu chatu, kde som mal spotrebu 18.7 kWh. Z pôvodných 349 kilometrov dojazdu, ktorý svietil na displeji, bol dojazd 326 km, čiže niečo som aj ušetril. Cestou do Trnavy sme klesali a tým pádom aj rekuperovali. V Trnave bola spotreba od nabitia 16.1 kWh na 100 kilometrov a dojazd ostal magicky zaseknutý na hodnote 320 kilometrov. Čiže hospodárnosťou jazdy som vedel dojazd predĺžiť a pri rovnakej jazde by mi teoretický dojazd od plného nabitia vychádzal cca 420 kilometrov, keďže 100 kilometrov bolo už za mnou.

Auto som však do tohto momentu využíval bežným spôsobom. Teda žiadne výrazne zrýchlenia, ani rýchla jazda sa nekonala. Jednalo sa o bežné presuny 50/90/110. Za mňa však môže byť. Na výrobcom udávaný dojazd 538 kilometrov by sme sa asi dostali len veľmi ťažko. Škoda Enyaq je postavená na známej koncernovej platforme MEB. Vďaka nej vie poskytnúť veľké množstvo priestoru, no zároveň komfort, ktorý ma príjemne prekvapil. Ako vidíš na fotkách, auto je obuté na 21″ diskoch kolies, ktoré sú samozrejme najväčšie, ktoré sa na Enyaq dajú objednať. Aj napriek tomu je jazda veľmi komfortná. Určite za hodnú časť práce treba poďakovať aj adaptívnemu podvozku, no aj samotná platforma musí byť vyvinutá dostatočne tuhá, aby vydržala správanie sa takýchto veľkých a hlavne ťažkých diskov. Jediným rušivým momentom bolo, ak som v režime Comfort prechádzal zvlnený asfalt. Vtedy bolo počuť jemné buchotanie od adaptívnych tlmičov. Je to však bežný jav v prípade tlmičov s elektromagnetickým ventilom, ktorý upravuje prietok kvapaliny. V režime Sport bola jazda veľmi príjemne tuhá, nie však tvrdá.

Po cestách v okolí našej Trnavy som si vyskúšal aj to, ako auto jazdí pod tlakom. Predsa len jeho čistá hmotnosť je 2.1 tony a na toto potrebuje okrem slušného technického základu aj nejaké šťastie a talent. Môžem však povedať, že svoj talent ukrýva v podvozku, rozložení hmotnosti a obuvi. Podvozok som už vyzdvihol, pozrime sa teda na tie zvyšné dva parametre. Vďaka ťažkým baterkám, ktoré sa ukrývajú v podlahe a elektromotoru, ktorý je osadený priamo na osi kolies, je auto veľmi stabilné. Prekvapením boli teda pneumatiky. Na prednej náprave obúva rozmer pneu 235/45 a vzadu nájdeme 255/40, keďže zadná náprava je tá, ktorá je poháňaná. Môžem povedať, že zadnú nápravu a jej obutie predimenzovali, ale vďaka bohu. V prípade verzie 4×4 by sa rovnako na prednej náprave malo objaviť obutie 255, čiže štvorcový setup. Na zadnej náprave je však ešte jedna zaujímavosť. A tou sú bubnové brzdy. Je to hlavne z toho dôvodu, že zadné kolesá sú poháňané elektromotor, ktorý však vie slúžiť ako rekuperačný generátor, ktorý dokáže veľmi účinne auto zastaviť, či pribrzdiť. Pri normálnom brzdení teda predné brzdy spolupracujú so zadným elektromotorom a bubnové brzdy sú tu len pre prípad núdze. Predné brzdy v prípade verzie 80, majú priemer 340 mm a dvojpiestikový strmeň, čiže brzdný výkon je postačujúci.

 

 

Enyaq je potomkom novej éry značky

A dáva to vedieť všade. Exteriér, interiér, jazdné vlastnosti, použité technológie. Enyaq má pre nás veľmi zásadný “WOW” efekt, ktorý navyše časom, ako s autom žijete, ešte viac graduje. Jednoznačne je to aktuálne najkrajšia Škodovka, akú si viete za svoje peniaze kúpiť. Okrem toho je síce aj najdrahšia, no cena ide ruka v ruke s jeho výbavou. Na každom kúsku je vidieť za čo človek zaplatí peniaze a značka sa týmto modelom posunula do prémiového segmentu. A to nekecám. Komukoľvek, komu som toto auto ukázal, zhodnotil ho veľmi pozitívne a so superlatívmi nešetril. Pozrime sa teda spolu, čo mňa najviac za tých pár hodín zaujalo.

V prvom rade to bolo celkové spracovanie auta po jeho dizajnovej aj kvalitatívnej stránke. Zvonku auto pôsobí ako mix SUV a veľkého MPV. Výrazne klame svojim telom až by si človek mohol myslieť, že ide o auto s dĺžkou takmer 5 metrov. Jeho dĺžka je však sotva 4.7 metra. O svojej veľkosti klame aj v interiéri, kde je to o triedu väčšie auto, ako Superb. Kabína je vzdušná a svetelná s dostatkom miesta na hlavu, či nohy vpredu aj vzadu. Prednú sedačku som, kvôli svojej výške, musel mať nastavenú takmer úplne vzadu. Aj napriek tomu som si však vedel komfortne sadnúť sám za seba. Toto je veľmi dobre vidieť aj v našom videu na YouTube. Na zadných sedačkách ešte ostanem. Tu je komfort dostatočný a určite väčší, ako v Kodiaqu. So Superbom to priamo porovnávať nebudem, keďže tam človek vie sedieť viac “rozvalený”. Výhoda Enyaqu vzadu je však úplná absencia stredového tunela a teda úplne rovnej podlahy, čo výrazne prispieva ku komfortu.

Sedačky sú veľmi dobre tvarované aj v prednej aj v zadnej časti a viem si predstaviť, že toto je budúcnosť cestovania do Chorvátska. Už len zabezpečiť po ceste niekoľko rýchlo-nabíjačiek a je to. Vďaka platforme MEB sa nám do karosérie zmestil ešte stále veľký kufor s objemom 585 litrov. Rezervu tu však nemusíme hľadať. Za to tu však nájdeme viacero odkladacích priestorov, kam sa komfortne zmestí aj kábel na nabíjanie jednosmerným prúdom. Do kufra sa po novom dostala aj škrabka z veka nádrže. Keďže je predpoklad, že to bude veľakrát len tak otvorené na parkovisku, mysleli aj na to, aby ho niekto neukradol. Simply Clever.

 

 

Vráťme sa však na sedadlo vodiča. Tu som sa cítil veľmi dobre. Celé pracovisko si vodič vie konfigurovať pri objednávaní auta podľa svojich preferencií. My sme mali v čiernom kúsku aj čierne kožené sedačky s názvom Suite. Ak nechceš kožu, vieš mať príjemnú látku, či semiš a následne sa ti táto istá látka dostane aj na palubnú dosku, či dvere. V tejto konfigurácii však interiér vyzeral veľmi elegantne a k celkovému vzhľadu auta sa to nesmierne hodilo. Sedadlá sú veľmi pohodlné a poskytujú dostatočnú oporu. Technologicky je to nabité, ako ešte nikdy Škoda nebola. Auto je veľmi rozumné a dokáže rozoznať kto v aute sedí a na akých sedadlách. Podľa toho vie nastaviť automaticky aj kúrenie a okrem toho aj audiosystém. Pri ekvalizéri som si všimol, že ak som sedel v aute sám, vyváženie audia bolo smerované len čisto na vodiča. Ak bol vedľa mňa spolujazdec, rozdelilo sa to medzi nás dvoch. V tomto kúsku sme nemali príplatkový audiosystém Canton, no ten bežný s ôsmimi reproduktormi hrá dostatočne kvalitne. A to som bol príjemne prekvapený.

V aute nič nevŕzgalo a celkovo bolo spracovanie na vysokej úrovni. Najväčšou dominantou interiéru však jednoznačne je jeho 13″ displej. Niekto by mohol povedať, že zbytočne vytŕča do priestoru. A určite to aj niekto povie, lebo mnohým sa takto situované displeje nepáčia. Mne úplne vyhovoval a jeho umiestnenie aj spoločne s veľkosťou pridáva autu na modernosti. Všetko je veľmi prehľadné, displej je jemný a má super farby. Ani raz mi nevadilo, že som musel klímu nastavovať cez displej. Za ten rok som si už nejako na to v prípade VW koncernu zvykol. Veľmi príjemným prekvapením bola prítomnosť Android Auto, ktorý nepotreboval kábel na svoju činnosť! Na celej obrazovke to vyzeralo fakt geniálne. Systém je zároveň veľmi rýchly a dobre sa s ním pracuje. Myslím, že si získa aj teba.

 

 

 

Prvý kontakt, ako teasing na riadny test

Auto som mal dokopy 9 hodín a za tento čas som chcel načerpať všetky pocity a vyskúšať všetko, čo sa vyskúšať dalo. Je to však nereálne a tento čas mi dal hlavne veľa radosti. Po troch hodinách objavovania auta som dal svoju byrokratickú osobnosť nabok a auto si užíval. Čím viac som s ním bol, tým horšie som potom znášal to, keď som ho vracal naspäť. Ber preto tento článok s rezervou. V mojom záujme teraz bolo, predstaviť ti auto, ukázať ti nový Enyaq, no na riadny test si budeme musieť aj my počkať. Za tých pár hodín ma však príjemne prekvapil a Škodovka dáva nim jasne vedieť, že vo svete elektromobility sa hodlá mať rovnaký percentuálny podiel, ako má aj s bežnými autami. A po týchto kilometroch môžem za nás povedať, že na to má. Dokonca má na to stať sa najpredávanejším elektromobilom na Slovensku.

A my sa z toho tešíme, lebo takéto pekné auto si zaslúži aj pekné predaje. A zároveň sa ešte viac tešíme na naše prvé poriadne stretnutie, ktoré verím, že bude ešte tento rok. Veľmi pekne ďakujeme Škodovke za to, že s nami počítala pri prvých jazdách s Enyaqom, a že sme mohli priložiť ruku k dielu. A mimochodom, tá menej dôležitá informácia, cena tohto kúsku bola bez mála 64 tisíc €. Auto si ju však jasne obhájilo.