Tento test bude rozdelený na také dve hlavné časti. V tej prvej mám už dlho potrebu hovoriť o problematike emisií, sprísňovania emisných limitov európskou úniou a vyrúbenie pokút za nadpriemerné flotilové emisie výrobcom áut. Nemusíš však túto časť preskakovať, keďže práve toto úzko súvisí s elektrifikáciou automobilov a teda aj nami testovaného Citigo. Tento týždeň, teda okrem toho, že máme výnimočne možnosť testovať auto, ktoré je na Slovensku na tento rok vypredané, som mal reč s jednym veľmi múdrym pánom. Nebudem tu písať jeho meno, no poviem len toľko, že je to človek na vysokej riadiacej pozícii medzinárodnej spoločnosti zaoberajúcej sa dopadmi všeobecne priemyslu na enviroment. Viedli sme dlhú debatu ohľadom práve elektrifikácie a jej dopadoch na životné prostredie a som veľmi rád, že je niekto, kto to vníma rovnako ako ja.

Už niekoľko rokov sa bavíme o emisiách, no práve posledné dva roky sú najvýraznejšie z pohľadu prichádzajúcich obmedzení a zmien zo strany európskej únie. Začalo to ešte v roku 2018 normou Euro 6.2, ktorá následne pokračovala vo svojej invázii na Euro 6d Temp. K tomuto sa následne začiatkom tohto roka pridali flotilové emisie, kedy výrobcovia produkujúci v priemere viac CO2 na km ako 95 gramov, budú platiť mastné pokuty. Tento rok vzrástli ceny áut v priemere o 4.6%. Nie však globálne, ale len na Európskom trhu. Nie že by už aj napriek tomuto zdraženiu boli autá pre mnohých ľudí nedostupné, práve flotilové emisie tomu pridali ešte pár promile. Cieľom únie je docieliť to, aby výrobcovia skresali svoje emisie v autách a predávali predovšetkým “zelené” autá neprodukujúce emisie CO2. Výrobcovia tak vyhodili z ponuky mnohé motory, niektorí aj celé modely, len aby sa zmestili do prijateľného priemeru na vypočítanie ich pokuty. Koniec koncov si to však odnesie spotrebiteľ, keďže rozdiel ceny pripadne na plecia práve jemu.

Hráme sa tu teda na neskutočných ekológov, ako zachránime týmito krokmi planétu a nútia nás kúpiť si elektrické autá. Na tých by samozrejme nebolo nič zlé, keby sa však na to celé začali pozerať s otvorenými očami. A to ma serie najviac. Idú sa hrať na ekológiu a pritom vo veľkom podporujú predaj elektrických vozidiel, ktorých batérie vyrába ťažký chemický priemysel s nepredstaviteľným dopadom na náš eko-systém. Žijeme v roku 2020, kedy sme na pokraji zákazu prevádzky spaľovacích motorov, no nikto ešte ani nevie, ako budeme časom likvidovať batérie s týchto elektromobilov a nemáme ani len potuchy, či ich nabíjanie naša sieť vôbec zvládne. Predpoklady sú také, že ani zďaleka nie. Výroba elektrickej energie detto. U nás a zelená?! Snívajme ďalej. Pripomenul by som len jadrovú katastrofu, ktorá bola dlhé roky v utajení, kedy pri likvidácii jadrového paliva a ťažkej vody z odstaveného reaktora A1 v Jaslovských Bohuniciach “nechtiac” vypustili hektolitre práve tejto vody do miestnej kanalizácie. Myslím, že toto úplne stačí.

Takže ako to teda je. Ak sa na to pozriem z reálneho hľadiska, tak sa na extra ekológiu hrať ani nedá. Elektrické autá sa zatiaľ iba hrajú na ekologické, no neráta sa pri nich práve s výrobou samotných súčastí, energie na pohon a likvidáciou batérií. Toto všetko sa však dá zmeniť. Ak by však Európska únia nechcela radikálne a hlavne veľmi rýchlo zmeniť všetky normy a behom 5 rokov elektrifikovať na 80% celú EÚ. A pritom by úplne stačilo pozerať sa na celú vec inak. Je jasné, že elektromobily majú určitý pozitívny dopad na náš eko-systém. Zdanlivo však nie taký, aký je prezentovaný. Narážam teraz na “úchylné” limitovanie emisií CO2 a normy Európskej únie. Pozrime sa na to z inej stránky.

Ropné tankery ako múzejný exponát

Každý deň spotrebujeme na svete cca 86 miliónov barelov ropy (1 bbl = 158,987294928 litrov). Pri aktuálnej spotrebe ropy sa podľa veľmi optimistických prognóz očakáva, ak nebude narastať dopty, jej spotrebovanie za 53 rokov. Ak sa však na to pozrieme cez realistické okuliare a čísla, ktoré rok od roka narastajú, ropa sa nám minie za 32 rokov. Každoročne pribudne na našich cestách tisícky nových áut, ľudí je na zemi čoraz viac a to znamená aj úmerný rast spotreby fosílnych palív. Nehovoriac samozrejme o množstve veľkých nákladných lodí, lietadiel a iných prostriedkov len dopravy, ktoré využívajú fosílne palivá, prevažne teda ropu na svoj pohon. Aktuálne nemáme moc potrebu uvažovať nad tým, čo ak sa nám ropa minie. Mnohí, čo tento článok čítate, predpokladám, že máte viac ako 20 rokov a tak vás kolená z toho zatiaľ bolieť nemusia. Ale nedostatok ropy skôr či neskôr príde. Okrem toho pri dnešnej cene pohonných látok len málokto uvažuje nad výmenou za elektromobil, keď si predsa jednoducho natankuje za 50€ plnú nádrž a funguje s ňou 700 kilometrov.

 

 

Liter benzínu stojí dnes 1.15€ a liter nafty len 1.05€. Priemerné spotreby dnešných bežných áut kompaktného segmentu sa v kombinovanom cykle pohybujú niekde na úrovni 5.5 litra na 100 kilometrov. To znamená, že prejdenie vzdialenosti 100 kilometrov stojí vodiča auta na benzín 6.32€ a pri rovnakej spotrebe nafty druhého vodiča len 5.77€. Ako opozitum teda použijem naše testované Citigo-e iV, ktoré má výrobcom písanú spotrebu 12.6 kWh na 100 km. Ak by sme využívali nabíjačku od ZSE a vybrali si ich program Eco, tak by nás na rýchlonabíjačke stálo cez DC nabíjanie 100 kilometrov 4,91€. Ak si trpezlivý, oplatí sa priplatiť program Partner za 9€ mesačne, kde je AC nabíjanie zadarmo a DC nabíjanie len za 0.29€ na kWh – 3.65€ na 100 km. Ak si toto teda porovnáme pri aktuálnej cene elektromobilov vs. klasických áut, nie je to pre ľudí až takým lákadlom. Určite by malo väčší efekt to, keby prídu štáty EÚ celoplošne s dotáciami na nákup elektromobilov, ktoré by neboli časovo obmedzené. Jednoducho povedané, nebol by vyčlenený balík smiešnych 5 miliónov €, ale človek by mohol požiadať o dotáciu hocikedy. Ďalej výhody ako prednostné parkovanie na vyhradených miestach, pohyb v zónach len pre EV autá, prípadne zníženie cien havarijných poistení. Ak by si ľudia spočítali celkové náklady, tak v takýchto prípadoch by ich elektromobil vyšiel určite ďaleko lepšie ako bežné auto.

Ak sa však vrátim na začiatok tohto odseku, kam som týmto všetkým smeroval. Podľa môjho názoru nie je cestou skrývať elektrifikáciu za emisie. Svetová politika by v prvom rade mala tlačiť na podporu elektromobility z dôvodu šetrenia fosílnych palív a nie redukovaním emisií CO2. Ak to pôjde takýmto tempom aj naďalej, tak ropné tankery si veľmi skoro budeme môcť pozrieť len v múzeach dopravy a ostatné lode budú jazdiť silou vetra ako za dávnych čias. A čo ešte aj lietadlá.

Test začína tu –

Po dlhšom úvode, ktorý však verím, že bol zamyslenia hodný a pochopiteľný, by som sa rád presunul k testu samotného Citigo-e iV. Ak ťa úvod vôbec nebavil, zrejme ťa nebude moc zaujímať ani samotný test. Každopádne skús to aspoň prečítať. Prvý plne-elektrifikovaný model značky zo susednej krajiny je najmenšie Citigo. Nebolo to však nič nečakané, keďže materská značka vyrábala e-UP už v roku 2014 a to priamo v Bratislave. Ja už som mal vtedy možnosť si e-UP vyskúšať na testovacích jazdách v rámci závodu VW, no nejako mi neostalo uložené v pamäti. Bolo to zrejme tým, že neponúkalo nejaké extra dychberúce parametre. 18.7 kWh batéria, deklarovaný dojazd len 150 kilometrov a cena 24900€ s DPH. V čase, keď aj infraštruktúra bola sotva na polovičnej úrovni ako dnes, bola táto investícia pri najmenšom iracionálna. Doba však postúpila v časoch strašiaka menom Euro 6d temp a WLTP, je príchod plne elektrickej Škodovky veľmi žiadaný. Tento fakt podpisuje už len samotný cenník tohto auta, kde je veľkým napísané “Vypredané”. A tu si povieme prečo tomu tak je.

Rok 2020 je novým rokom pre automobily celkovo. Veru si nepamätám okrem fakt limitovaných superšportov, že by niekde na cenníku svietilo, že auto je vypredané. My sme vlastne mali unikátnu možnosť jazdiť na aute, ktoré je naozaj teplým rožkom. Cítil som sa výnimočne. A nebolo to len tým slovíčkom, ale celkovo týmto autom. Bežne by človek auto tejto kategórie vopred zavrhol. Nebol som na tom inak. Tešil som sa len na elektrický pohon, predsa len stále je to niečo nové, nie až tak známe. A hlavne som sa tešil na to okamžité zrýchlenie. Už pri prvom pohľade na toto konkrétne Citigo som sa však usmieval tak širokým úsmevom, ako už dlho nie. Zelená Kiwi farba je neprehliadnuteľná aj na takto malom aute a sadalo sa mi doňho s radosťou.

 

 

Po prvom kilometri prišiel šok. V dobrom slova zmysle samozrejme. Citigo klame telom a jazdí ako dospelé auto. Nemal som vôbec pocit, že sedím v aute zo segmentu A. Dynamika ma oklamala asi najviac a nehovoriac ešte aj o samotných jazdných vlastnostiach. Vďaka batérii v spodnej časti auta, nízko položeného elektromotora a hmotnosti niečo málo cez 1.2 tony, bolo auto na ceste veľmi stabilné. Po tomto som sa diaľnice už vôbec nebál. Dostal som sa teda na D1-ku a predpísanou 110-kou som sa hnal smer Trnava. V ten deň bol aj mierny vietor a tak som myslel, že budem Citigo naháňať v pruhoch. Prišiel ďalší šok. Samozrejme, nejazdí to ako Superb, ale vôbec by som nepovedal, že takto bude Citigo jazdiť. Vietor s ním ani nepohol, keď som prechádzal okolo kamiónov, bolo len jemne cítiť zakolísanie autom. Avšak nič výrazné, čo by sa nedalo porovnať aj s inými autami aj kompaktnej kategórie.

Aerodynamický hluk bol rovnako minimálny, čo bolo tiež príjemným prekvapením aj vzhľadom k faktu, že Citigo nebolo primárne navrhnuté auto na diaľnice a ani s extra dôrazom na aerodynamiku. Popravde poviem, že som očakával oveľa horšie pocity. A opak je pravdou.

 

Milý exteriér, nostalgický interiér

Farba Kiwi je jednoznačne aktuálne najvýraznejšia farba v ponuke značky Škoda. K tomuto autíčku si inú ani predstaviť neviem. Táto je presne taká elektrizujúca aká má na elektromobile aj byť! Páčila sa mne, okoliu a aj hmyzu. Je to UNI farba, čiže sa nejedná o metalízu a je o ňu veľmi dobrá starostlivosť. Výhodou farby je aj to, že sa takmer vôbec nehreje. Auto malo obuté veľmi pekné 16″ disky kolies s dvojitým sfarbením a krásnym dizajnom. Na aute tejto veľkosti sú 16-ky úplne postačujúce. Obuté boli na pneumatike 185/50  s nízkym valivým odporom, ktoré jediné boli akustickým rušiteľom. Zvonku auto vôbec nepočuť. Dokonca nie je prítomný ani reproduktor, ktorý by do okolia vydával umelý zvuk, aký poznáme z elektromobilov. Tak je auto úplne tiché a mnoho krát musíte byť za volantom, hlavne v centre mesta, naozaj obozretný, aby vám niekto neskočil do dráhy. Trúba je však dostatočne silná. Treba ju teda využívať. Mne sa zišla hneď niekoľko krát. Aj keď mi je až ľúto tých ľudí, ktorí kvôli mne skoro zkolabovali. Pardón.

Interiér minimálne na mňa pôsobil naozaj nostalgickým dojmom. Naše prvé auto v rodine bola “embéčka” a keď som zbadal tie dvere v Citigu, tak som si spomenul práve na ňu. Dlho som veru nevidel v interiéri auta jeho karosériu. V našom “žabákovi” to však dodalo interiéru šmrnc. Málokedy nájdete v dnešných autách v interiéri takto výraznú farbu ako je práve zelené Kiwi. Toto vymysleli naozaj vkusne. K tomuto ladia aj zelené doplnky v aute, ako je podsvietenie tlačítok, či zelené obšitie páky automatickej prevodovky. Počkať, teda bezprevodovky. K interiéru sa ešte vrátim.

 

 

82 koňový cholerik

Nikdy by som nebol povedal, že 82 koní narobí v aute toľko srandy. Moje prvé auto malo 75 benzínových koní a ak by som chcel niekedy s ním predbiehať, tak by som to asi robil doteraz a nevystriedal od vtedy už dve ďalšie autá. V Citigu iV je to však úplne iné. Už pri minulom teste elektromobilu som povedal, že takáto budúcnosť sa mi páči. Tu sa mi to len a len potvrdilo. Do bežnej premávky je 82 elektrických koní (61kW) úplne postačujúcich. Týmto staticky nabitým cholerickým koňom asistuje 212 Nm. A teda okamžitých 212 Nm. Tie pocitovo pridávajú autu desiatky koní naviac, ktorých malý počet si človek len tak rýchlo neuvedomí. Autíčko zrýchľuje naopak veľmi ochotne, až mi to bolo často podozrivé. Ten údaj zrýchlenia z 0 na 100 km/h však potvrdil to, že ich tam je naozaj len 82. 12.4 sekundy sme namerali čas z 0 na 100 km/h z pokoja. Maximálna rýchlosť sa nám následne zastavila na tachometrových 135 km/h.

Auto však najvýraznejšie zrýchľuje z 0 na 50 km/h. To ho robí ideálnym spoločníkom do mesta, aj keď sa nestratí ani na diaľnici. Svoj potenciál však najviac využije v mestských preplnených uliciach, kde mal oproti mnohým iným autám svojim okamžitým výkonom neuveriteľnú výhodu. Hneď niekoľko krát som si túto výhodu uvedomil, keď som vychádzal z vedľajšej ulice, alebo som sa potreboval rýchlo zaradiť a malé elektrické Citigo vystrelilo, obrazne povedané, ako blesk. Bez veľkej námahy, bez nutnosti vytáčať motor do obmedzovača a bez pocitu toho, že by ste trápili auto a motor samotný. A práve toto považujem za jeho najväčšiu devízu.

Motor nachádzajúci sa pod prednou kapotou pochádza priamo od Volkswagenu. Vyrába sa v závode Kassel, váži 54.1 kilogramu a poháňa predné kolesá cez jedno-rýchlostnú redukovanú prevodovku. Jeho pracovné, účinné otáčky sú od 3 000 do 12 000 otáčok za minútu. Typovo ide o motor s permanentným magnetom a synchrónnym pohonom, ktorý je aktuálne najpoužívanejší v automobilovom priemysle. Batérie majú kapacitu 36,8 kWh z čoho je reálne využiteľných len 32,3 kWh. Práve Citigo-e iV nevyužíva stále novú platformu MEB od VW pre čisto elektrické vozidlá, a tak museli konštruktéri z časti experimentovať a prispôsobiť články batérie pre klasickú karosériu malého Citigo. Podaril sa im však husársky kúsok a bez ubratia priestoru pre cestujúcich natlačili batérie pod sedačky a do stredového tunelu. Dokonca neutrpel ani batožinový priestor a má rovnakých 250 litrov, ako aj benzínové verzie. Jediné, čo zaberie priestor v kufri, je nabíjačka pre 230 voltovú sieť, ktorá sa len tak voľne povaľuje v kufri.

 

 

Zaujímavosťou, ktorá by budúcich a možno aj súčasných majiteľov mohla zaujímať, sú jazdné režimy. Auto ako toto väčšinou nemá volič jazdných režimov, ale vzhľadom k tomu, že sa jedná o elektromobil, tak sú tu prítomné dokopy tri. Normal, Eco a Eco+. Každý má nejakú funkciu a dvojica menovaných má hlavne na starosti šetrenie energie pre dlhší dojazd. Preskúmal som, ktorý režim má čo na starosti a hlavne ktorý aké funkcie obmedzí. Z tých viditeľných sa najviac udeje až pri režime Eco+, kde obmedzí klimatizáciu a vypne ju. Citeľná však bola aj odozva na plynový pedál, no až neskôr som sa dostal k zaujímavým údajom. Každý z nich zníži zároveň aj výkon motora. Eco tak spraví z Citiga 50 kW auto s krútiacim momentom 167 Nm a obmedzí mu maximálnu rýchlosť na 115 km/h. Zrýchlenie z 0 na 100 km/h tak trvá v Eco režime celých 15 sekúnd. Eco+ uberie výkon ešte o niečo a spolu si tak zaspomíname na staré časy Škodovky 130-ky, ktorá mala výkon 43 kW. Eco+ má dokonca len 40 kW a 133 Nm. Stovku ani nedovŕši a rýchlosť sa zastaví na 90 km/h.

 

Malé, veľké auto

Na dĺžku má Citigo ledva 3,6 metra. Na šírku rovnako nie je nijako veľké a jeho rozmery sú 1,65 metra. Ak si toto človek vie so svojou predstavivosťou vybaviť, tak by určite nepovedal, že sa jedná o vcelku priestranné auto. Mám 194 cm, nie som však človek s nadváhou a v Citigu som sa cítil veľmi dobre. Priestor v ramenách, priestor na kolená, či aj nad hlavou je až nadpriemerný v danej kategórii. Posed za volantom je komfortný a aj napriek batérii pod zadkom, nie je vôbec vysoký. Nad hlavou som mal ešte stále dosť miesta a pokojne by som si vedel nastaviť sedadlo aj vyššie. Ale netreba. Volant je nastaviteľný len vo vertikálnej osi, čo je vzhľadom na riešenie interiéru postačujúce. Popravde, toto bolo moje úplne prvé stretnutie s kategóriou auta ako je Citigo, čiže jeho priestrannosť bola pre mňa veľmi milým prekvapením.

Čo sa vybavenosti týka, len naozaj málo vecí nám tu vyslovene chýbalo. Čo spomeniem ako prvé a čo mi najviac vadilo, bola lakťová opierka na dverách. Tvarovanie fajn, ale materiál ani náhodou fajn. Tvrdý plast, ktorý absolútne nepočíta s tým, že strávite v aute viac času, a že si tam ruku niekedy odložíte. Toto mohli vyriešiť určite ľudskejšie. Naopak sedačky boli príjemne komfortné a navyše s akurátnou bedrovou opierkou, čiže aj na dlhšej ceste som to v nich zvládol bez ujmy. Môj lakeť bol iného názoru. To, že chýba lakťová opierka v strede, sa dá dodatočne samozrejme vyriešiť a nepovažujem to za negatívum.

 

 

Idem sa však pozrieť na tie príjemné prekvapenia. Audio systém ma prekvapil v tomto aute najviac. Neočakával som zázraky, no v takto maličkom aute rovnakých 6 reproduktorov, aké sa dávajú aj do Octavie?! Potešilo. Ich zvukový prejav bol navyše veľmi presvedčivý a v tak malom priestore netrpel audiosystém na takzvané prekrikovanie sa jednotlivých reprákov, kedy vzniká jemná ozvena. Auto malo samozrejme aj multimediálny systém, ktorý je riešený hybridnou formou. Teda priamo auto je vybavené jednotkou rádia, ktorú si vieš obohatiť o tvoj smartfón, ktorý ti poskytne zvyšné údaje, vrátane údajov palubného počítača. Toto som až tak často nevyužil.

Skôr som využíval aplikáciu Škoda Connect, ktorá mi dovolila doslova ovládať auto na diaľku. Cez jednoduchú aplikáciu som si vedel pozrieť všetko potrebné. Aktuálny dojazd, spotrebu kWh, nabitie batérie, teplotu vonku, zapnúť klimatizáciu v aute, nastaviť si zároveň aj čas odchodu. Jednoducho všetko, čo treba. Aplikácia bola veľkým pomocníkom aj v prípade nabíjania, kedy som live videl stúpajúci dojazd a hlavne som si v aute vedel ľahko cez appku zapnúť klímu. Toto som využil hlavne v tom momente, keď som čakal v aute na nabitie. Ak potočíte kľúčom, nabíjanie sa automaticky preruší. Rovnaká vec sa mi stala v prípade rádia. To zapnúť ide, ale Bluetooth sa aktivuje až po naštartovaní, čo je tiež hlúposť. Čiže počas nabíjania nemôžeš nijako extra využívať komfortné spotrebiče v aute na skrátenie dlhej chvíle. Ak budeš teda chcieť pri Citigu čakať, vezmi si knižku so sebou.

 

 

Nedal by som si Kiwi

Za jedno kiwi (ovocie) neľúbim a za druhé nie som úplne extrémnym fanúšikom farieb ako je táto. Je úsmevná, zabavila ma, no celý týždeň som mal schízu, že som zamestnancom jednej slovenskej banky, ktorá používa rovnaké farby. Na ceste ste samozrejme neprehliadnuteľný a nemôže sa stať, že by vás niekto nevidel. Čiže také tie známe výhovorky ako: “Faakt si išiel okolo? Prepáč, ja som si ťa nevšimol…”, v prípade takéhoto Citigo už počúvať nebudeš. Sám sebe som však potreboval odpovedať na jednu otázku. Kúpil by som si auto ako toto?!

Aj napriek môjmu názoru na prehnané ekologické požiadavky som si povedal, že by som dokázal s takýmto autom žiť. Ak by som teda hľadal druhé auto do rodiny, ktoré by malo splniť primárne funkciu mestského auta, je len máločo ideálnejšie. Ak ešte človek býva v dome a má možnosť si to cez wallbox, alebo svoju vlastnú sieť doma nabíjať, nie je o čom. Ak som si počas tohto týždňa aj začal všímať iné autá so zelenými značkami, zisťujem, že ich behá naozaj obstojné množstvo už. Potešujúce pre mňa bolo však to, že som nikdy nemal obsadenú nabíjačku od ZSE.

Mám však ešte jednu takú predstavu a túžbu, ktorú by som tu chcel spomenúť. Dizajnovo toto autíčko neurazí, a nebyť tej farby, tak asi ani nejako nenadchne. Taká malá krabička s kolesami v rohoch auta. Keby však Citigo-e iV dostalo Monte Carlo make-up, to by už bola iná pesnička. Ak si to mám predstaviť, sivá farba typická pre modely Monte Carlo, 17″ kolesá, čierna strecha s čiernymi doplnkami a čiernou maskou a trošku dynamickejšie vyzerajúcim nárazníkom. No čo už, ja som taký snílek. Ak by však to auto vyzeralo takto, ako som opísal, malo by určite vypredané aj budúci rok.

A ak sa ešte čuduješ, že si v tomto článku, ktorý je ako test elektromobilu, nenašiel žiadne údaje dojazdu a spotreby, tak nezúfaj. Za pár dní zverejníme špeciál, kde sme sa s autom vydali na cestu okolo Podunajskej nížiny. 260 kilometrov v elektrickom aute, ktoré má deklarovaný dojazd podľa WLTP 253 kilometrov. Dali sme to?