TEST: Hyundai Kona 1.0 T-GDi -Tri malé kofoly poprosím!

Prológ

 

Poznáš to určite aj ty. Ideš s chalanmi niekam do baru, ste traja najlepší kamoši a okrem toho, že máte radi jeden druhého, máte radi aj svoje autá. Tak ako správni automobiloví puritáni, prídete každý na svojom aute. Pohodlne si sadnete, najlepšie k oknu aby ste videli na svojich žrebcov na parkovisku a jeden z Vás sa rozhodne, že ide niečo objednať. Väčšinou je to ten alfa-samec no s charakterom malého chlapca. Taký, na ktorom každé dievča nechá svoj pohľad a možno aj telefónne číslo. V hlave mu behajú nekalé myšlienky, že ako by si dal niečo tvrdšie a poriadne si užil piatkový večer, no príde k baru a vyletí z neho: „Dobrýý, poprosím tri malé kofoly..“ Jeho malá dušička sa nezmohla na viac a tak zaplatí 2.10€ a odchádza za svojimi kamošmi. Nová Kona s 1.0 T-GDi je presne ako tento chlapčisko. Navonok sexbomba a vnútri tri malé kofoly. No ale späť k testu.

 

Predtým ako sme mali na test dostať už v poradí druhú Konu, no tento-krát s jednolitrom, som si hovoril, že bude stačiť napísať pár riadkov len o motore keďže by to malo byť teoreticky rovnaké auto ako nedávno testovaná Kona s 1.6 T-GDi pod kapotou. Škaredo som sa mýlil. A tak teraz sedím za počítačom a píšem tento test na novú Konu a mám pocit ako keby som písal test na úplne iné auto než v minulom teste. Teda aspoň pocitovo.

 

 

Pohon

 

Najzásadnejšia zmena sa udiala práve pod kapotou. Namiesto turbom prepĺňaného štvorvalca, pod kapotou žltej Kony bije turbom prepĺňaný trojvalec. Ide o novinku z dielne kooperácie Hyundai/Kia a okrem Kony sa nachádza aj v mnohých iných modeloch týchto dvoch značiek. My sme s ním mali česť po prvý-krát. Viacero jednolitrov sme už mali možnosť testovať či už Forďacki EcoBoost alebo nové 1.0 Tsi od VW Group a v porovnaní s týmito dvomi sme museli občas robiť kompromisy aby sme ho hneď nezatratili. Z tejto trojice je práve pri 1.0 T-GDi najviac cítiť, že sa jedná o trojvalec. Bohužiaľ. Pri studenom štarte sa značná časť vibrácií na voľnobehu dostáva do interiéru, čo niektorým môže vadiť. Potom ako sa motor zohreje, už vibrácie v tak veľkej miere cítiť nie je. Rovnako pri studenom motore a jazde v nižších otáčkach, agregát má zvukový prejav porovnateľný s dieselom. Naopak svoj menej kultivovaný zvukový prejav Vám vynahradí svojou dynamikou. Tej má požehnane aj napriek oveľa menšiemu výkonu oproti objemnejšiemu súrodencovi. Do 2000 ot./min sa zázraky nedejú a motor treba vytočiť až nad toto pásmo, no v tom momente začne pekne kontinuálne ťahať a vo vyššom pásme sa pekne rozbalí.

 

 

1.0 T-GDi je výhradne spriahnutý len s pohonom predných kolies a 6-stupňovou manuálnou prevodovkou. Je škoda, že Hyundai neponúka aj alternatívu v spojení 1.0 plus 7-stupňový automat. Cenovo by určite bol nižšie ako 1.6 so 4×4 a to by veľa ľudí oslovilo. Zároveň by bola obrovským pozitívom aj nižšia spotreba oproti 1.6 T-GDi. S manuálnou prevodovkou sme sa počas testu bez nejakej väčšej snahy dostali v meste na hodnotu 6.5l/100 km a mimo mesta si „tri kofoly“ vypýtali 5.3l/100 km. Na diaľnici pri 130-ke sa motor spolu s prevodovkou rovnako nestratí a potiahne si do 6 litrov. To musíme však poznamenať, že motor ešte ani zďaleka nebol zabehnutý a aj napriek tomuto nám hádzal takéto pekné čísla. Po celom teste sme mali kombinovanú spotrebu o niečo vyššiu, na hranici 7.2 litra, no do nej sa nám prirátalo aj meranie zrýchlenia z 0 na 100 km/h, z 0 na 160 km/h a 80% jazdy len po meste. S motorom a prevodovkou sme však vo finále, aj napriek zvuku samotného agregátu, boli spokojní.

 

 

 

Jazda

 

Chcete si kupovať Konu?! Choďte na jazdu! Pokiaľ máte budget do 18 tisíc € a ponúknu Vám jazdu na 1.6 T-GDi, tak slušne odmietnite. Za prvé, budete potom čo presadnete do 1.0 sklamaný a za druhé budete chcieť posunúť rozpočet aspoň o 5 tisíc vyššie. V čom tkvie problém?! Verzia s pohonom 4×2 čo je v prípade Kony každá s motorizáciou 1.0 T-GDi, má kompletne iný podvozok na rozdiel od 4×4. Namiesto nezávislého zavesenia zadných kolies Multi-link, slabšia verzia využíva len výhody a strasti polotuhej zadnej nápravy inak zvanej aj torznej priečky. To však nie je všetko. Podvozok lacnejšej verzie je aj menej odhlučnený a rázy od tlmičov sa oveľa viac presúvajú dovnútra. Potom čo sme boli rozmaznaný od silnejšej a samozrejme drahšej verzie 4×4 s 1.6 T-GDi, bolo presadnutie do jednolitra pre nás ako keby sme sadli do úplne iného auta. Samozrejme, torzná priečka na zadnej náprave je aj oveľa menej stabilnejšia v zákrutách ako Multi-link a pri ostrejšej jazde to bolo cítiť. My však veríme tomu, že človek čo hľadá malé SUV v tejto cenovej kategórii, na zavesenie zadnej nápravy až tak nepozerá a my ho aj chápeme. Avšak oproti konkurencii nám pri podvozku skôr ako stabilita, vadila jeho hlučnosť.

 

 

Keď však obrátime list knihy, máme tu kapitolu „Pohodlie“. Hyundai nám znova ponúkol auto, ktoré je zároveň pohodlné a zároveň nestráca hlavu pri ostrejšej jazde. Čo sa toho pohodlia týka, pokiaľ si zvyknete na vyššiu hlučnosť podvozka (čo podľa nás je otázka hodinky v tomto aute), tak Vás už Kona ničím extra nezaskočí. Práve naopak. Akékoľvek nerovnosti dokáže pekne odfiltrovať a po slovenských cestách jazdila obstojne. Od Kony je zároveň stále cítiť tú istotu. Náklony karosérie sú minimálne a auto ochotne reaguje na zmenu smeru jazdy. Tu sa však prejavil len o niečo vyšší dezén na pneumatikách čo koniec koncov prospelo finálnemu pocitu pohodlia za volantom. Slabšia verzia rovnako postráda aj jazdné režimy. Na jednu charakteristiku či už plynového pedálu alebo tuhosti volantu sme si rýchlo zvykli. Prirovnali sme to skôr k nastaveniu Comfort a tak manévrovanie po meste je hračka. Odozva plynu je pri ekonomickej jazde o niečo dlhšia, no pokiaľ sme mali potrebu urgentne zrýchliť, na to slúžila funkcia Kick-down. Nie je to však prvý manuál kde sa nachádza zázračné tlačítko na spodnej polohe pedálu. Pokiaľ pretlačíte túto hranicu, elektronika auta všetko zariadi tak, aby ste čo najlepšie zrýchlili bez toho aby ste museli podraďovať. Šikovné riešenie.

 

Pri ostrejšej jazde nás tešilo aj nastavenie systému ESP. To bolo oproti konkurencii, a tým myslím hlavne VW, oveľa benevolentnejšie a v plne zapnutom režime dovolilo autu jemne uhodiť zadok. ESP a trakčná kontrola sa tu však dá aj úplne vypnúť, za čo dávame Hyundai-u dva palce hore!

 

 

 

Interiér/Exteriér

 

Viete čo ma baví najviac na dizajnoch nových Hyundai-ov?! Ich funkčnosť. Nič, čo je na vozidle, tam nie je len pre srandu a len na oko. Všetko má svoje miesto a svoju funkciu a nenájdeme tu zbytočne milión falošných nasávačov ako ukážku, že je to auto agresívne a športové. Niekomu však dizajn novej Kony pasovať úplne nemusí. Vzhľad auta je veľmi subjektívna vec. Na jednej strane auto vidíme na prezentácii kde ju predstavujú, spravíme si o ňom svoj prvý názor. Na strane druhej, všetky svoje predsudky zahodíme pokiaľ auto vidíme naživo. Viete, ono je to ako aj so sociálnymi sieťami. Na internete je frajer každý, ale keď sa stretnú ľudia zoči voči, už si navzájom zrazu nemajú čo vytknúť. Konu s 1.0 T-GDi sme mali požičanú presne dva týždne po tom čo sme vrátili tú s 1.6 T-GDi. Pred testovaním som chvíľu aj váhal či sa mi bude znova tak páčiť ako predtým, predsa len prvý kontakt je vždy najintenzívnejší. A veru páčila sa mi! Naopak som si na nej začal všímať detaily, na ktoré som predtým nemal až toľko času kedže sme viac jazdili ako ju obzerali.

 

 

Interiér výbavy Family je oproti verzii Style strohejší. Nájdeme tu lacnejšie sedačky v kombinácii látka/koža, oveľa menej tlačidiel na stredovom paneli a zopár detailov pôsobí lacnejšie ako pri verzii Style. Ale predsa tak to má aj byť. Ľudia sa radi odlišujú a nám sa veľmi páči ako si môže každý jedinec individualizovať Konu. Veľkým plusom je aj možnosť dokúpenia si čierneho stropu, ktorý teda nie je vyhradený len pre vrcholové verzie ako pri iných značkách. Nejde len o ten vzhľad stropu, no som toho názoru, že čierny strop pôsobí v aute oveľa hodnotnejšie, pekne zjednocuje interiér a koniec koncov aj ja ako vodič či spolu-sediaci sa cítim v čiernom interiéri pohodlnejšie a intímnejšie. Pokiaľ Vám vadia farby v interiéri, ktoré sú v tomto prípade ladené do farby karosérie, nemajte obavy. Viete si totižto navoliť aj čierne či šedé lemovania.

 

 

Vyhrievané sedačky, vyhrievaný volant, Bi-LED svetlomety alebo 8″ dotykový displej. To sú všetko veci, ktoré sú súčasťou výbavy Family a hlavne ceny pohybujúcej sa na úrovni 18-tisíc €. Môžeme to pokojne nazvať ako akýsi zlatý stred v momentálne dostupných výbavách. Nič čo by človek ešte potreboval navyše a to sme samozrejme vymenovali len zlomok z toho čo sa v aute nachádza. Oproti výbave Style je samozrejme tá Family ochudobnená, no úprimne ani Head-up Display či celo-kožené elektrické sedačky nie sú pre nás nutnosťou. V testovanom aute bol multimediálny systém s absenciou navigácie. Naše odporúčanie preto znie. Pokiaľ máte iPhone alebo jeden z Android smartphone-ov, navigáciu si nedokupujte. Tú si viete totižto ľahko vytiahnuť skrz funkcie Apple CarPlay alebo Android Auto, ktoré sú samozrejme podporované. Nevýhodu však znova vidíme len v tempomate. Ten po jeho aktivácii neukazuje nastavenú rýchlosť a napríklad pri jeho resetovaní nevidíte rýchlosť, ktorú má auto znova docieliť. Inak však každý ovládací prvok tú má svoje miesto a nič nebudete v novej Kone hľadať. Ďalší palec hore.

 

 

 

Zopár slov na koniec

 

Znova sme veľmi potešení, že sme novú Konu mohli vyskúšať aj v jej slabšej verzii. Znova raz musím spätne uznať, že Kona je kus pekného auta a môže si každý hovoriť čo chce. Nám sa veľmi páči a ako auto pre mladých výborne spĺňa svoj účel. Oproti silnejšej sestre neponúka síce taký Fun Factor, ale dokáže Vás potešiť minimálne veľmi podobne. Kona momentálne poľuje na dvoch rozdielnych svetoch. Ten pre aktívnych mladých ľudí, ktorí sa radi točia na snehu či vybehnú niekam do hory do blata a ten mestský. Každá jedna verzia si nájde svojho priaznivca a my sme už v očakávaniach aké budú jej Hybridné verzie.

 

Za zapožičanie Kony znova chceme poďakovať autorizovanému predajcovi Hyundai centrum AUTOPOLIS.

 

 

Plusy:

• + Dizajn
• + Spotreba motora
• + Plne vypínateľné ESP
• + Výbava Family
• + Pekná farba Acid Yellow
• + Full LED svetlomety
• + Čierny elegantný strop
• + Individualizácia

Mínusy:

• – Vyššia hlučnosť podvozka
• – Zvukový prejav motora v nízkych otáčkach a za studena + vibrácie
• – Lacnejšie prevedenie plastov ako vo verzii Style
• – Absencia automatickej prevodovky pri 1.0 T-GDi
• – Torzná priečka na zadnej náprave

 

Technické údaje:

Motor

Objem: 998 ccm
Najväčší výkon: 88kw (120k) pri 6000 ot./min
Najväčší krútiaci moment: 172 Nm pri 1500 ot./min až 4000 ot./min

Špecifikácia vozidla

Zrýchlenie 0 – 100km/h: 12s (odmeraných 9,7s)
Maximálna rýchlosť: 181 km/h
Normovaná spotreba paliva (l/100km)
Mesto: 6,0 l (počas testu: 6,5 l)
Mimo mesta: 4,7 l (počas testu: 5,3 l)
Kombinovaná: 5,2 l
Objem palivovej nádrže: 50 l

Rozmery vozidla

Celková dĺžka: 4165 mm
Celková šírka: 1 800 mm
Celková výška: 1 550 mm
Rázvor: 2 600 mm
Objem batožinového priestoru: 361 l
Maximálny objem batožinového priestoru: 1 143  l

 

Hmotnosti a zaťaženia

Pohotovostná hmotnosť: 1 233 kg
Maximálna hmotnosť vozidla: 1 775 kg
Brzdeného príves: 1 200 kg