Číslo 308

 

Poznáš ho?! Táto legendárna číslica označovala v minulosti aj iný model, ako ten, čo poznáme dnes od francúzskeho leva. Tiež sa bavíme o zvieracej ríši, no z toho iného konca potravinového reťazca. Táto číslovka totižto v minulosti označovala model talianskej značky Ferrari. Nebudem klamať, keď povieme, že išlo o nedocenený model, resp. v tejto dobe tomu tak je. Momentálne sa radí medzi tie najlacnejšie Ferrari spolu s modelom Mondial. A akú to ma súvislosť s nami testovaným Peugeotom 308?! Paradoxne takmer žiadnu, až teda na spomínanú číslovku. Svet motorizmu sa však za tú dobu naozaj veľmi zmenil a keby sme pred niekoľkými rokmi povedali fanúšikom značky Ferrari, že takýto istý model bude raz ponúkať Peugeot, asi by sa nám v tej dobe vysmiali.

Peugeot ho však vyrába a žne s ním nemalé úspechy. Samotný model 308 je v strede svojho cykla generačnej životnosti. V roku 2017 prešiel malým faceliftom a naďalej robí uspokojivé čísla značke Peugeot. Už dlhú dobu, ešte z čias modelu 306 a 307, patrí medzi nosné modely celej flotily automobilky a nečudo, že mu kladú aj väčší dôraz. Najnovšie prišli s akciovou výbavou, ktorá sa dostala do rúk aj nám. Facelift je vždy cenovo nastavený tak, že mu len máločo môže konkurovať. Peugeot momentálne ťaží z toho, že ponúka takmer najlacnejšie auto v kategórii C v naozaj veľmi slušnej výbave, o čom sme sa mohli presvedčiť aj sami.

 

 

 

Biela Labuť? No, skoro

 

Predtým, ako sme začali testovať autá, tešili sme sa každému jednému autu bez ohľadu na farbu, výbavu, motorizáciu. Nie som fajnový človek, no môžem potvrdiť, že s týmto Peugeotom sme sa natrápili. Predstav si, že si človek, ktorý si dáva extra záležať na kvalite toho čo vypustí do sveta – puntičkár. A predstav si teraz, že dostaneš na test biele auto a vonku je všade sneh. Pri fotení nám skoro odišli nervy. Pobehali sme celé Západné Slovensko a hľadali aspoň kúsok, kde sneh nebol. Nakoniec sme takéto miesto našli na ďalekom juhu Slovenska – v teplejších krajinách v okrese Hurbanovo. Spätne sa chcem ospravedlniť pánom hospodárom, ktorým sme pobehali po ich poli, no vyzerá tak, že ho na zimu nechali ležať úhorom, takže a´ight. Kreatívna chvíľka nám v prípade tejto farby nepriala a naše nápady boli rovnako neproduktívne, ako mínusové počasie vonku. Inak veľmi pekné auto sme museli v tomto počasí doslova dehonestovať nie až tak vizuálne príťažlivými fotkami. Bola to síce biela perleť, no tá najlepšie vyznie práve keď svieti slnko, prípadne sú v prírode kontrastné prvky v podobe rozkvitnutých stromov.

Žiaľ, ani jedno z toho v prírode v januári nenájdeme. Takže, pokiaľ máš pestrú predstavivosť, nebude ti robiť najmenší problém domyslieť si hlbokú perleť na bielo zafarbenej karosérii. Áno, je tam a spolu s peknými 17″ palcovými kolesami tvoril zovňajšok relatívne pekný celok. Facelift v prednej časti zmužnel a ztĺstol, a tak už aj nie športovo zameraná verzia vyzerá veľmi dravo. Koniec koncov, je to trend dnešnej doby, že aj rodinné kombíky majú športového výzoru na rozdávanie. Potom nečudo, že sa napríklad taká Honda so svojou Type R schyľuje k sadomasochizmu hraničiacemu s úpravami, ako v Need for Speed Underground 2 (pre pamätníkov).

 

 

 

Rodinný kombík do mesta

 

Presne to je to pravé zameranie tohto auta a ťažko v ňom hľadať niečo iné. Človek si povie, že však benzín s turbom a 6-stupňovým manuálom zvládne bez váhania aj diaľnice. No jasné, že hej. Toto však treba brať s rezervou, nie je to totiž auto primárne určené na brázdenie ľavého pruhu našej krásnej D1-ky. Pokiaľ však hľadáte pomocníka do mesta, ktorý ľahko odvezie ratolesti z bodu A do bodu B, prípadne nákup z obchodu domov do chladničky, 1.2 PureTech bude v tomto kamoš.

Pri tom motore by som sa chcel spätne vrátiť k tomu, čo som písal v úvode. Ferrari malo v tých časoch vo svojej 308-ke motor s objemom 2.9 litra uložených do vidlicového osemvalca. Ten produkoval výkon 211 koní a krútiaci moment 240 Nm. Dnes sa pozeráme na trojvalec s objemom len 1.2 litra, ktorý nám ponúka 96kW/130k a naozaj veľmi solídnych 230 Nm krútiaceho momentu. Áno, jasné pre puristov dve neporovnateľné veci, keďže 2.9 litrový osemvalec od Ferrari bol atmosferický motor a tento má už technológiu prepĺňania turbodúchadlom, no aj tak zaujímavé porovnanie, ktorým smerom sa označenie 308 ubralo.

Výhodou trojvalca je však jeho spotreba. Pri nie moc ekonomickom zaobchádzaní, vypnutom štart-stop systéme a viacero studených štartoch, sme sa dostali v meste na spotrebu 6.9 litra. Mimo mesta, keď si už motor oddýchol a zohrial sa, tak vedel svoj apetít uskromniť na 5.4 litrovej hranici. Problémom preňho boli však diaľnice, kde spotreba rástla exponenciálne k zvyšujúcej sa rýchlosti. Mojim odporúčaním pre každého budúceho majiteľa práve takejto 1.2 PureTech, je obmedziť limit na rýchlostnej ceste, či diaľnici na 110 km/h. Vtedy vedel vstrebať svoju rýchlosť do spotreby cca 6.3 až 6.5 litra. Pri 130-ke nám spotreba vyskočila na 7.6 litra na 100 km, čo už je trošku viac, ako sľubuje výrobca.

Po dynamickej stránke bol motor príjemným prekvapení. Pokiaľ oželiete vyššiu spotrebu pri rýchlejšej jazde, 1.2 PureTech je veľmi príjemným prekvapením. Pohotové predbiehania na okresných cestách preňho problém nie sú a ak sa potrebujete niekam dostať rýchlejšie, ako povoľuje náš zákon, tak ochotne bude zrýchľovať až po 160 km/h. 230 Nm mu je veľmi nápomocných.

 

 

 

Pocitovo flegma

 

Inak by sa jeho charakteristika podvozka, riadenia a celkového pocitu z vedenia tohto auta ani nazvať nedala. Peugeot 308 nám ponúkol veľa komfortu a k všetkému sa stavia tak svojsky – ľahostajne. Kulisa radiacej páky má krátke dráhy, no je trošku plastiková a rýchlosti tam tak sebaisto nezapadajú. Riadenie s malým volantom nám pre zmenu dalo pocit hrania nejakého race simulatora bez väčšieho feedback-u. Spojka zaberá až príliš vysoko, no dáva to priestor začiatočníkovi na zlepšenie svojho rozbiehania. V preloženom slova zmysle – toto auto sa šoféruje až veľmi ľahko a nejaké ostré reakcie, či športové jazdné vlastnosti sú mu ľahostajné. Presne ako flegmatikovi.

O to viac nás však utvrdil v tom, že je príjemným sluhom aj na dlhších cestách. Podvozok však nie je nepríjemný. To, čo som doteraz napísal, neberte ako nejaké negatívum. Ja osobne síce preferujem, keď auto so mnou komunikuje vo väčšej miere, no poznám veľké percento vodičov, ktorým to vyslovene vadí. Auto sadne jazdou práve týmto ľuďom.

Toto bol už náš tretí Peugeot na test, ktorý mal samozrejme aj inú polohu volantu a budíkov oproti tomu, na čo sme z konkurencie zvyknutí. Ja ti ale neviem. Nejako si na to zvyknúť nemôžem. Som relatívne vysoký človiečik a posed za volantom bol pre mňa nie moc komfortný hlavne pri behaní po meste a potrebe rýchlo reagovať. Kolega Paťo je tak o 40 cenimetrov menší a jemu to zase plne vyhovuje a s posedom bol OK. Pri predchádzajúcich dvoch Peugeotoch som si to v až takej miere neuvedomil, keďže to boli automaty. Tu som musel dávať ruku z volantu na páku radenia o čosi častejšie a tak sa mi tento pre mňa neduh, viac zvýraznil.

 

 

Možno je to len vec zvyku, no každopádne si to určite treba skúsiť, aby každý mohol hodnotiť sám za seba. Za mňa preferujem skôr nižší posed s polohou tela pod úrovňou tyče riadenia, kedy aj od auta človek dostáva skrz podlahu viac impulzov o jazde.

Čo im však vo Francúzsku ide bravúrne, sú už tradične sedačky. Tie sú jedným slovom úžasné a Peugeot by mohol ísť príkladom mnohým prémiovejším značkám, ako dobre spraviť sedačky. Ich vzhľad, ich komfort a celkovo feeling, ktorý v nich človek má je nezameniteľný. Nemajú síce nejaké extrémne bočné vedenie pre lepšie držanie tela, no aj tak robia svojim tvarom veľmi dobrú oporu telu. Sklon sedáku samotného je riešený do kolískového tvaru tak pri brzdení neletí človek nohami dopredu. Sedačky si naozaj zaslúžia pochvalu.

 

 

 

VIP a ešte aj Premium?!

 

Čo si tiež zaslúži pochvalu, je výbava konkrétneho auta. Pozeráme sa na akciovku, ktorá prišla na pulty predajcov Peugeotu cca rok dozadu. Za ten čas prešla ponuka miernou modernizáciou a to hlavne čo sa motorizácii týka. V septembri sme si všetci začali zvykať na emisnú normu Euro 6.2 a tomu sa musela prispôsobiť aj ponuka motorov v 308-čke. Pôvodnú naftovú jednotku s objemom 1.6 litra nahradil motor 1.5 BlueHDi, ktorému pribudlo 10 koní. Tento motor máme na test za pár dní, takže určite sa mu povenujeme v zvlášť teste. Najvýraznejšou novinkou je však nový automatická prevodovka EAT 8. Rovnako tak vyspovedáme v ďalšej časti aj tú.

Cena aktuálne testovaného modelu s motorom 1.2 PureTech 130k a manuálnou 6-stupňovou prevodovkou vychádza na 18 990€. Navyše sme mali  17″ disky kolies, vyhrievané predné sedačky a perleťovú bielu farbu Nacré. Aj napriek tomu sa však človek zmestí do ceny 20 000€, čo je pri danej výbave naozaj slušná ponuka.

Čo teda všetko nájdeme pod bielou farbou auta?! Štandardom verzie Premium sú Full LED svetlomety, 3D navigačný systém spolu s dvojzónovou automatickou klimatizáciou. Neodmysliteľnou súčasťou je aj tempomat, či predné a zadné parkovacie senzory. Pri „prémiovke“ pribudne do auta aj systém keyless bezkľúčového odomykania a štartovania tlačítkom. Jednoducho povedané, za malé peniaze veľa muziky.

 

 

Celková ovládateľnosť prvkov výbavy je tiež rovnako svojská, ako aj posed za volantom, či jeho poloha. To, že ovládanie klímy nenájdete vôbec v tlačítkach, je už dlho známe. Posledné dva roky je však trend mnohých značiek, čim ďalej tým viac sa vracať ku klasickému ovládaniu klímy svojim vlastným panelom. Niektorí to robia skrz zvlášť dotykový displej, iní zasa cez štandardné hardvérové tlačítka. Dokonca už aj nová 508 to má riešené po krajoch jediného dotykového displeja, čo je už tiež o niečo praktickejšie, ako riešenie v 308 resp. iných modeloch značky.

Bohužiaľ, človek musí v tomto riešení hľadať určitý kompromis. Dotykový displej je jeden z tých prvkov, ktorý budete používať najčastejšie. A teraz si predstav situáciu, že je zima, ako napríklad teraz a ty máš na rukách rukavice, keďže hlavica radiacej páky je hliníková a neskutočne studená. Chceš si nastaviť kúrenie, no nemôžeš lebo máš rukavice, na ktoré displej nereaguje. V hlave sa ti práve odohráva texaský masaker, lebo musíš svoje ruky vyňať z komfortnej zóny rukavíc a nastaviť si teplotu na dotykovom displeji.

Príjemným prekvapkom bolo spracovanie interiéru. Tomuto som venoval pár riadkov aj pri verzii GT-line, ktorá však mala cenovku 33 tisíc €. Preto ma potešil fakt, že aj v aute lacnejšom o 13 tisíc € bola tá kvalita zachovaná. Nenašli sme tu síce palubnú dosku obšitú kontrastnou niťou červenej farby, no príjemné mäkčené plasty na palubnej doske, či dverách nemohli absentovať ani tu. Celý feeling v interiéri veľmi dobre dotvárali aj spomínané sedačky. Tie sú z veľmi kvalitných materiálov a pôsobia naozaj solídne.

Čo je však silnou stránkou modelu 308, je práve jeho dodatok SW. Ten pridá asi najužitočnejšiu časť auta a tou je kufor. Ten má krásnych 610 litrov a tak je veľkostne porovnateľný s benchmarkom triedy a to Octaviou, ktorá má rovnako veľa litrov. Už na prvý pohľad pôsobí kufor naozaj ozrutne a aj laik pochopí, že tam zmestí toho naozaj veľa. Peugeot 308 SW je vlastne ideálnym „wágenom“ pre zločinecký gang. Viac nenápadné auto v triede už ani nenájdu a kto by predsa podozrieval Peugeot, že môže prevážať nejaký lup, prípadne mŕtvoly. Sami sme to však radšej neskúšali, budete nám musieť niekto zreferovať aj túto stránku veci.

 

 

 

Epilóg

 

Pravdu povediac, tento výstup sa mi spracovával ťažko. Peugeot 308 SW je relatívne dobré auto, ktoré však má nejaké muchy, no zaraďuje sa vo svete C-segmentu niekde do toho zlatého stredu. Ponúka slušnú porciu výbavy s dobrým, agilným motorom, ktorý navyše dokáže jazdiť s dobrou spotrebou. Neponúka však nič extra zaujímavé, čo by nemala aj konkurencia. Je mi jasné, že sa primárne jedná o akciovku, ktorá má robiť čísla, no preto aj ten test ukončujem takto neurčito. Výhodou a môžem pokojne povedať, že najsilnejšou stránkou 308 SW je jeho praktickosť s obrovským kufrom a komfortná jazda.

Peugeot 308 môžeš nenávidieť, no môžeš ho mať rád. Pri kúpe auta značky Peugeot musí človek zároveň byť aj fanúšik tejto značky a systémov, či prostredia, ktoré používajú. Počas testu som sa stretol s viacerými ľuďmi a aj ich názory sa často nestretli. Ten, kto vlastní auto nemeckej, či japonskej produkcie, by mu v Peugeote zopár vecí vadilo z hľadiska nejakej priestorovej ergonómie. Ten, kto sa zameriava skôr na segment áut z Francúzska, tak by 308-ku bral všetkými desiatimi. Potom nám však štatistiku narušil majiteľ atmosferickej Mazdy, ktorý takisto povedal, že sa mu 308 SW páči a uvažoval by nad ňou. Tak ja už fakt neviem, nejako som sa v tom celom stratil a domotal, no nevadí.

Auto, ako celok hodnotím pozitívne, no na to aby som si zvykol na pár ovládacích prvkov, by som potreboval toho času o čosi viac. To je asi jediná výčitka tomuto autu.

 

 

Plusy:
  • + Pomer Cena/Výbava
  • + Kvalitný interiér
  • + Úsporný a tichý motor
  • + Perfektne tvarované sedačky s dobrými materiálmi
  • + Dynamika benzínového motora
  • + Bezkľúčové odomykanie s pekným kľúčom
  • + Komfortný podvozok
  • + Pekné 17″ kolesá
  • + Rozmery auta/priestranný kufor
  • + Klimatizovanie odkladacej skrinky
Mínusy:
  • – Ovládanie klimatizácie výlučne cez dotykový displej
  • – Tempomat pre nováčika v Peugeot s hektickým ovládaním
  • – Vyššia pozícia za volantom
  • – Absencia parkovacej kamery

 

Technické údaje:

Motor

Objem: 1199 ccm
Najväčší výkon: 96 kw (130k) pri 5500 ot./min
Najväčší krútiaci moment: 230 Nm pri 1750 ot./min

Špecifikácia vozidla

Zrýchlenie 0 – 100km/h: 9,4s
Maximálna rýchlosť: 210 km/h
Normovaná spotreba paliva (l/100km)
Mesto: 6,7 l (počas testu: 6,9l)
Mimo mesta: 4,7 l (počas testu: 5,4l)
Kombinovaná: 5,4 l
Objem palivovej nádrže: 52,5 l

Rozmery vozidla

Celková dĺžka: 4 585 mm
Celková šírka: 2 043 mm
Celková výška: 1 457 mm
Rázvor: 2 730 mm
Objem batožinového priestoru: 610 l
Maximálny objem batožinového priestoru: 1 660 l

 

Hmotnosti a zaťaženia

Pohotovostná hmotnosť: 1 380 kg
Maximálna hmotnosť vozidla: 1 830 kg
Maximálna hmotnosť jazdnej súpravy: 3 050 kg
Brzdeného príves: 1 220 kg