Ak nás sleduješ a čítaš už dlhšiu dobu, tak už podľa nadpisu ti musí byť jasné, že toto je ten môj šialok kávy. Respektíve v mojom prípade skôr čaju, keďže kávu nepijem. Neviem, či kričí zo mňa zaujatosť voči jednému typu pohonu, ale zatávam ten názor, že ak auto, tak benzín, automat a štvorkolka. Vieš si teda predstaviť, ako mi táto kombinácia v Octavii nesmierne lahodí. Veru som však tento týždeň viackrát spomínal Octaviu RS a musí sa jej štikútať, ale nepomôžem si. Dámy a páni, predstavujem Vám Octaviu Sportline!

Nie je to ani tak dávno, čo Škodovka uviedla na trh prvýkrát vo svojej histórii verziu Sportline v Octavii. Čo sa týka názvov ich výbav, už minule som sa k tomu vyjdroval a tentokrát si to asi tiež neodpustím. Sportline je smiešne označenie. V Škodovke sa museli určite potrápiť s tým, kým toto označenie vymysleli (irónia). Presuňmne sa teda do paralelného vesmíru, kde marketéri Škodovky dali Octavii Sportline označenie Octavia Monte Carlo. Chápeš?! To ako kurva dobre znie?! Octavia Monte Carlo 4×4. Som unesený zo svojej geniality… Po dopísaní tohto článku si posielam okamžite životopis do Mladej Boleslavi na oddelenie označení modelov.

A to auto by si toto označenie naozaj zaslúžilo. Toto označenie má totižto históriu, má už pevné korene v automobilke a nepôsobí to lacným dojmom ako Sportline. A Line majú všetci. R-Line, ST-Line, S-Line, N-Line. Netvrdím, že by to radikálne tomu autu pomohlo a roztrhlo sa potom vrece s objednávkami. No minimálne je to identita, ktorá naozaj dáva zmysel. No keďže som sa zas na úvod trošku opustil, rozprúdil si krv v žilách a prekrvil mozog, môžem konečne začať písať aj rozumné veci.

 

 

Takže, Octavia Monte Carlo

Auto na nápis nejazdí. A nejazdí ani podľa nápisu. Octavia Sportline totižto nie je úplne ten športovec, akého si pri označení Sport predstavíš. Octavia Sportline je manažér čerstvo po 30-ke, ktorý 10 hodín denne pracuje, po ceste domov nakúpi na večeru a po večeri si chodí pravidelne zabehnúť 5 kilometrov okolo svojej štvrte. Po dizajnovej stránke má auto výrazný cveng a ľahko ho odlíšiš od bežnej Octávky, ale nezameníš si ho ani s RS-ou. Vyzerá presne ako vyzerať má. Sportline sa ponúka v tých rádovo výkonnejších motoroch, ako má bežná Octavia. Teda okrem 1.0 TSI všetky zvyšné. Najmenej výkonný motor je 2.0 TDI s výkonom 85 kW. Vrchol ponuky je rovnako naftový dvojliter s výkonom 147 kW. Ten sme mali na test v Octavii Scout pred nejakým časom. My tu máme menej smradľavú časť ponuky a to 2.0 TSI s výkonom 140 kW, teda 190 koní.

Na rozdiel od Seatu Leon, sa tento motor v Octavii ponúka výhradne s pohonom všetkých štyroch kolies a samozrejme automatickou prevodovkou. Trikrát WIN WIN WIN. Samozrejme, nie je to lacné. Začnem tým, že nami testovaná verzia mala v čase testu cenovku 42 800€ s DPH aj s kompletnou doplnkovou výbavou, ktorú si v článku zhrniem. Octavia RS s rovnakými doplnkami a v benzínovom prevedení s automatom stojí dnes 40 500€ s DPH. Čítaš správne, Octavia RS je lacnejšia, ako Octavia Sportline. Za čo si teda platím viac peňazí, keď to má nižší výkon?!

Predsa za použiteľnosť. Octavia Sportline je auto na každodenný hektický život ako stvorené. Je to auto, ktoré si človek vyberie preto, že ho potrebuje. Potrebuje výkonnejší motor, lebo jazdí okresky do práce a ťažko sa predbieha so slabým agregátom. Potrebuje štvorkolku, lebo chodí v zime lyžovať, alebo má len rád ten pocit bezpečia na ceste. No zároveň vyslovene nechce Octaviu RS, lebo nechce pútať zbytočnú pozornosť. Všetko teda vychádza na to, aby si kúpil Octaviu Sportline s týmto motorom a pohonom.

 

Dôkazy, že je najlepšia (pre mňa)

Kombináciu tohto motora, tejto prevodovky a tohto pohonu, tu vôbec nemám prvýkrát. Tento motor, teda 2.0 TSI 190 k sme už mali možnosť testovať viackrát. V súčasnosti je to však najnovší motor s označením EA888 Evo4, ktorý sa objavuje vo všetkých súčasných vysokovýkonných vozidlách Grupy. Teda aj ten 333 koňový v Golfe R 20y je viac-menej tento istý. Rozdielov je tam hneď niekoľko a to vyslovene technických. Táto najslabšia motorizácia je ladená na ekonomickú prevádzku. To znamená, že sú tú použité bežné ojnice aj piesty. Octavia RS má následne kované ojnice a čiastočne kované piesty. Tým pádom máme pri 190 koňovej verzii aj nižší plniaci tlak turba. To je len 1.1 baru oproti 1.5 baru v RS-e a 1.8 baru v Golfe R.

190 koňový agregát nie je teda úplne pripravený na ladenie aj keď isté rezervy určite má. Firmy, ktoré sa venujú ladeniu týchto motorov, hovoria o rezerve na úrovni 45 až 60 koní. Keď som pátral po webe, našiel som zopár naladených 190 koňových verzií na zhruba 240 odmeraných koní. Je však viac než jasné, že verzia RS má motor odolnejší na tento výkon a z dlhodobého hľadiska, ak by to človek využíval viac športovo, ako treba, dostavili by sa asi isté nepríjemnosti.

Motor je teda nielen softvérovo pridusený, ale aj hardvérovo. Prevodovka je však s dávkou rezervy. Nájdeme tu overenú skrinu DSG7 s označením DQ381, ktorá disponuje dvomi mokrými spojkami. Rovnaká sa totižto používa v celej performance línii VW Group. Audi S3, Golf Gti, Golf R, Octavia RS a iné majú práve túto prevodovku. A to je dobre. Chyby má totižto vychytané, rezervu má slušnú a reakcie okamžité. Okrem toho, že samá preradí, čo je samozrejmosť v tejto triede, sa jej nedá nič vytknúť. Len netreba zabúdať na servis!

Rovnako vychytaná je už aj prítomná štvorkolka. Zabudni na Haldex. Budúcnosťou a teda hlavne súčasnosťou je Borg Warner. Tento pohon predpokladám, že s nami zotrvá do konca éry spaľovacích motorov. V širšom zmysle je Borg Warner pokračovateľom Haldexu piatej generácie. Výrobca Borg Warner však odkúpil licenciu na tento systém, spravil mu zopár úprav a hodil ho do nových áut VW, Škoda, Audi, Seat a iné koncernové. A nový systém je samozrejme premakanejší, ako ten starý. Jeho reakcie na pripojenie zadnej nápravy sú rýchlejšie, keďže riadiaca jednotka je teraz súčasťou aktuátora. Eliminovali teda káblový zväzok navyše a tým pádom aj milisekundy reakcie.

Je to cítiť v praxi? To si píš! BorgWarner prvýkrát k nám prišiel s novou Octaviou Scout. A už tá ma veľmi bavila. Sportline však podtrhol perfektné naladenie tejto štvorkolky. Poviem na rovinu. Tento systém sa vôbec s tým neserie. Ak dáš ESP do režimu Sport, tak vie byť až veľmi príjemné pretáčavé. Limitom je samozrejme výkon. Ale na mokrom povrchu, či nebodaj snehu, to tancuje, ako ty pískaš. Na celom systéme sa mi páči, že je veľmi čitateľný. Ak chceš autu hodiť v zákrute zadok, stačí stlačiť plný plyn. Vtedy na zadok pošle značnú časť výkonu a powerslide je na svete. A platí to aj pre túto Octaviu.

A osobne nič viac k šťastiu nepotrebujem. Ten výkon je subjektívnou záležitosťou. Samozrejme, že by sa človeku páčilo mať 320 koní a Golf R aj so systémom Torque Vectoring. Octavia Sportline však ponúka úžasnú univerzálnosť. Máloktoré auto dokáže zároveň jazdiť za 6 litrov, no zároveň tak akurát zabaviť šoféra, ktorému chýbajú hot-hatche. A ešte jednu vec zopakujem už asi desiatykrát. S pohonom 4×4 sa človek celoročne nestratí. Vrchol aktívnej bezpečnosti a pre mňa must-have. A jedine s benzínom a jedine s automatom. Aj keď to nie je lacné.

Možno si si všimol, že auto je obuté na 19″ diskoch kolies. Tie sú samozrejme za príplatok. Za príplatok je v prípade Sportline veľa vecí, čiže si ho treba rozumne vyskladať. Pôvodné 18″ disky kolies mi neprídu dostatočne atraktívne a osobne by som tiež siahol po týchto 19-kach. Netreba sa ich bát, podvozok ich zvláda viac než dobre. A to tu nemáme ani adaptívny. Možno by som práve nad ním uvažoval v prípade mojej konfigurácie. Ani nie tak pre komfort, ale pre vyššiu úroveň ovládateľnosti auta pri športovejšej jazde. Octavia Sportline, aj keď je o 10 mm nižšia, ako bežná, stále musí byť nastavená viac komfortne, ako športovo. A občas dávala najavo svoju nevôľu rezať zákruty ako RS-a. Logicky. Ide mi hlavne o smerovú stabilitu, kedy sa jemne nakloní. Benefitom to však je pri nie moc kvalitných cestách. Napríklad úsek cesty Trstín – Buková je ideálnym príkladom. S RS-ou by som sa tu trápil.

 

 

Muchy vychytané

Nová generácia Octavie sa od jej predstavenie pasovala so zopár nedostatkami. Najväčším z nich bol neustály problém s elektronikou vozidla a jeho asistenčnými systémami. Kto má novú Octaviu s dátumom výroby do 03/2022, tak vie o čom hovorím. Osobne poznám viacerých ľudí, ktorí so svojou Octaviou museli chodiť častejšie na záručné opravy, ako je bežné. Auto malo dlhodobo akési detské softvérové chyby. Časom sa prišlo na to, že sa softvér už zachrániť nedá, keďže samotné diely dodávané pôvodnými dodávateľmi neboli zrovna vychytané. V Škodovke sa preto rozhodli týchto dodávateľov úplne vymeniť. Octavia teda dostala pár nových dielcov. Medzi nimi je napríklad digitálny kokpit a aj multimediálny systém spoločne s ich komfortnými riadiacimi jednotkami.

Dozvedel som sa to skôr náhodou, keď som nevedel prísť na to, ako si na digitálny kokpit dám medzi budíky mapu. Vedel som, že sa to dalo a v štandardnom zobrazení s otáčkomerom aj tachometrom si si vedel pôvodne nastaviť viacero parametrov. Buď palubný počítač so všetkými údajmi, alebo výsek z mapy. To sa však už nedá a nájdeš tam len digitálnu rýchlosť, ktorá sa vyhodiť nedá. Až keď si prepneš zobrazenie, tak nájdeš mapu, ktorú budeš mať následne cez celý kokpit. Aj vďaka tejto zmene však eliminovala väčšinu problémov spojených s chybou núdzového volania, ESP-čka, travel assistu a iných podporných funkcií. Toto bol teda prvý test Octavie, kedy mi nevyhodila ani jednu jedinú chybovú hlášku. A hovorím: Chvalabohu!

Octavia je až príliš dobré auto, aby si kazila reputáciu zbytočnými chybami. A Škodovka konečne môže byť na ňu právom hrdá.

 

 

 

Sportline a Phoenix

Dve veľké novinky. Prvou je línia Sportline a druhou farba Phoenix Orange. Obidve tieto novinky prišli v tomto roku do ponuky Škodovky. Farba ako taká, mi je už známa, keďže jazdí kopec Fabii práve v tejto oranžovej. Autu celkom svedčí, aj keď som osobne zástancom skôr menej výrazných farieb. S istotou ti môžem povedať, že túto farbu na parkovisku ťažko stratíš. Zároveň sa ani nemusíš báť toho, že by Sportline bol oproti RS príliš nudný. Veď vidíš sám. Aj toto auto má čím zaujať. Čierne lipko na kufri, čierne spätné zrkadlá, rovnako čierne a veľmi vkusné lipko na prednom nárazníku a všetky lišty takisto čierne. Vzadu následne nájdeš jediný chrómový prvok a tým nie sú nič iné, ako fejkové koncovky výfukov spojené chrómovou líniou. Vôbec to tam nemuselo byť, ale aspoň ju zozadu ľahšie rozoznáš. Chýba mi ešte pre efekt čierna lišta na spodnom prahu pod dverami. Tá by športový look dotvorila už úplne.

V interiéri potom nájdeme jemnejšie spracovanú RS-u s inými materiálmi. Rozdiel je hlavne v sedačkách, ktoré sú tvarom veľmi vkusné, sú však hlavne pohodlné. Nevýhodu vidím len v ich možnosti nastavenia a neschopnosti nastavenia dĺžky sedáku, ktorý je na dlhého človeka trošku krátky. A zároveň majú plytkú kolísku. V oblasti chrbta však držia viac než dobre a silnejší človek zas môže mať problém s ich tesným bočným vedením. Volant je totožný s RS-ou a pádla pod volantom rovnako. Na palubnej doske nenájdeme imitáciu karbónu a namiesto alkantary tu máme klasickú látku. Je to však nemenej pekné. Čierny strop je už samozrejmosťou.

Samotná ergonómia interiéru Octavie je na veľmi dobrej úrovni. Darmo, Octavia vždy mala byť perfektné auto a tak tomu aj je. Vo svojej triede je etalónom a neporazí ju ani Golf. Priestor nad hlavou, či tak dôležitý priestor na nohy a kolená nenájdeš nikde lepší. Zlatý český štandard. Naša výbava nebola ani z ďaleka ešte „fullka“ a ajtak som sa tu cítil veľmi dobre. Chýbal tu napríklad Canton audiosystém, head-up displej, elektrické sedačky, adaptívny podvozok, či vyhrievané čelné.

 

 

Čo však nechýbalo, boli geniálne matrixové svetlá. Tie svietia na výbornú a na výbornú aj vykresľujú autá. Svetlá sú tvorené viacerými LED segmentmi, ktoré postupne zhasínajú a tak obkreslia auto pred tebou. Zároveň však dokážu vykresliť aj vysoko reflexnú značku, aby teba naopak neoslňovala. Múdre.

V prípade Octavie som si už rýchlo zvykol aj na dotykový princíp ovládania všetkých dôležitých prvkov. K vypnutiu systému start-stop sa napríklad dostaneš veľmi rýchlo vďaka tlačítku nastavenia vozidla. Posuvný dotykový bar hlasitosti som osobne ani nepoužíval, keďže čo sa dá, ovládam z volantu. Samozrejmosťou je už aj bezdrôtové Android Auto, ktoré funguje bezchybne. V prípade nastavenia celého systému som sa v dotykovom displeji na chvíľku síce stratil, ale rýchlo som sa naspäť zorientoval. Je to zvláštne, ale človek si naozaj na všetko zvykne. Ešte pred pár rokmi sme všetko omudrovali a chceli naspäť 1 dinové rádia z Poľska, ktoré blikali všetkými farbami.

Teraz mám naopak problém s tým, ak nemám v aute pekné farebné podsvietenie a vadí mi ak je displej menší ako 8 palcov. Ten v Octavii má slušných 9.2″ a tým pádom je v limite. Ale vďaka tvaru palubnej dosky by zniesla veru aj väčší. A hlavne aj keď vidím veľký rámik okolo displeja. To mohlo pokojne byť celé vyplnené displejom. Veď ajtak sa všetko ovláda cez dotyk.

 

 

Zaslúži si?

Odznak Monte Carlo by si mali autá zaslúžiť. Octava Sportline ešte asi nedozrela do tohto štádia, no môžem povedať, že u mňa na nečisto skúšky spravila. Octavia Sportline je perfektné a všestranné auto. Poteší vo všetkom aj praktického tatka, ale aj toho, ktorému stále v žilách koluje horúcejšia krv. Je to štýlovka, ktorá dostala tú česť stáť na vrchných priečkach cenníka. A svoju pozíciu si u mňa obhájila a teda aj odpracovala.

Je lepšia ako RS-a? Toto nemôžem úplne jasne povedať. Octavia RS má jemne iné zameranie a nepatria ani náhodou do tej istej kategórie. Každé z nich má niečo pre a niečo proti. Môjho osobného favorita poznáš. Pohon všetkých kolies nikdy neoserieš výkonom. Raz darmo.

 

Privacy Preference Center