Pomenovanie Scout, respektíve skaut je tu s nami už veeeľmi veľa rokov. Konkrétne ten jeden od roku 2007 a druhý o čosi dlhšie, od roku 1907. Je to možno len zhoda náhod, no značka Škoda predstavila svoj prvý model Scout práve v roku 2007, kedy bola storočnica od vzniku prvého skautského hnutia a prakticky aj vzniku slovka „Skaut“, ako takého. Československý skauti to však za tých, už terajších 114 rokov, nemali vôbec ľahké. Doba komunizmu im nepriala a v roku 1948 priniesol prevrat zákaz činnosti skautských organizácii. Vznikla štátom preferovaná a podporovaná Pionierská organizácia Československého zväzu mládeže. Okrem toho boli počas Stalinového povstania stíhaný a popravovaný vrcholný predstavitelia Skautskej mládeže, ktorí bojovali za slobodu tohto hnutia. Dlho sa však nemohli domôcť slobody až do roku 1968, kedy po Pražskej jari bol Skauting znova povolený. No nie však na dlho. V roku 1970 ho normalizácia znova zakázala a úplnej slobody sa pôvodný skauti dočkali až v roku 1989 po Nežnej revolúcii.

História Skautingu u nás a zároveň aj u našich západných susedov, nebola veru ružová. Po nežnej revolúcii sa Pioniersky zväz mládeže prirodzene rozpadol a malá časť členov prešla znova pod Skautský zväz. Našli sa však viacerí podporovatelia Pionierskej ideológie, ktorí pôsobia na Slovensku dodnes. Je ich však už len hŕstka. A o čom vlastne skauting je?! Mnohí si myslia, že ide len o letné tábory, ktoré sa konajú v duchu symbiózy s prírodou mimo penziónov, či rezortov. Pravda to je, no správny skaut musí, teda mal by podporovať a žiť v symbióze s prírodou celý rok, nie len počas táborov. V princípe ide o životný štýl pomoci našej zemi a aj iným luďom, ktorí si pomoc zaslúžia, alebo ju potrebujú. „Na skautovú česť sa dá spoľahnúť.“ To je jeden bod zo skautského zákona. A dá sa tak spoľahnúť aj na Scout-skú česť?!

 

Škoda Octavia Pionier

To neznie moc príťažlivo, však? Aj keď sa nájdu mnohí, ktorí tvrdia opak, Pionierska organizácia bola štátom bohato platená a podporovaná propaganda komunistickej politiky. My tu však nie sme od toho, aby sme rozoberali politiku minulej éry, no povedali si, prečo sa Scout volá Scout a nie práve Pionier. Ako som už spomínal, v roku 1989 sa Pioniersky zväz mládeže rozpadol. Dobrovoľne nasilu Pionieri skončili svoje pôsobenie a tí, ktorí mali naozaj záujem rozvíjať svoje vzťahy s novými ľuďmi, sa stali už naozaj dobrovoľne skautami. Skaut vždy vo svete znamenal dobrosrdečnosť, vernosť, pomoc a lásku k prírode. Absolútne nepozerá na politické pomery, či na rasovú odlišnosť. Skautom sa môže stať hocikto. A rovnako tak to je aj s našim Scoutom. Octavia Scout je výrazne politicky korektné autíčko, ktoré človeku jednoducho spraví radosť a obrovskú službu zároveň. Po našom premiérovom teste novej Octavie v jej najsilnejšej verzii RS nás teda čakalo vytriezvenie a upokojenie v podobe Scoutíka. Teda to sme si skôr mysleli.

Prvé stretnutie s mojim skautom prebehlo príjemne. Zdvorilo ma privítal, predstavil sa a pozval ma dovnútra. Na prvý pohľad sa mi Octavia Scout zapáčila. Nie som síce fanúšikom tejto modrej nebeskej metalízy s označením Titan Blue, ale verím, že mnohým sa táto farba páči. Bola to zároveň launchovacia farba novej Octavie Scout, no zo záhadných okolností dnes nie je v konfigurátore. Osobne som obrovským fanúšikom modrej Lava metalízy, ktorú sme mali na Superbe Scout ešte minulý rok. Ale to je moja osobná preferencia. Na Octávke máme príplatkové 18″ disky kolies a zopár paketov. Ich zoznam však nie je veľmi obšírny a zopár vecí nám tu ešte chýbalo. Najdrahšou položkou v cenovom štítku tohto auta je hneď po výbave Scout motorizácia. Nemáme tu totižto pod kapotou žiadneho spáča. Scout si vyslúžil bobríka čistoty a dostal vynovený naftový motor EVO s objemom dvoch litrov a výkonom poctivých 200 koní. Čiže rovnaký agregát, aký nájdeme pod kapotou naftového RS-a. Nie je to však lacný špás.

 

 

O pohon oboch náprav sa stará vynovený pohon všetkých štyroch kolies označovaný ako „Haldex“ šiestej generácie. Tých zmien je teda omnoho viac, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Octavia ako taká už pre nás novinkou nie je. Teraz som si však povedal, že viac spoznám samotné systémy auta, jeho charakteristiku na bežné spolužitie a hlavne v prípade Scouta aj úžitkovú stránku auta. O to viac som bol zvedavý na Octaviu v tomto prevedení, keďže som mal aspoň v hlavne záujem ju porovnať so Superbom, ktorý sme v takmer identickej špecifikácii už mali možnosť testovať.

 

Nové = dobré

Octaviu necháme teraz Octaviou. V tomto odseku budem venovať pozornosť výrazným novinkám, ktoré nemajú až tak výraznú tvár a človek by to možno v cenníku ani nespoznal. Prvý na rade je určite motor. 2.0 TDi EVO je označenie, s ktorým sa budeme najbližšie roky stretávať v prípade naftových motorov od VW group. Aktuálne sa tento dvojliter vyrába v dvoch výkonových verziách a to 110 kW/150 koní a následne nami testovaná 147 kW/200 koní. S týmto výkonom sa stretávame úplne prvý krát, aj keď EVO sme už jazdili v novej Atece. Čerstvo mám v pamäti jeho predchodcu v Superbe s výkonom 140 kW, rovnakou prevodovkou a taktiež pohonom všetkých štyroch kolies. Mám teda veľmi dobrý materiál pre porovnanie. Priblížme si však technické aspekty tejto novinky. Jeho kódové označenie ostalo nezmenené a to EA 288, ku ktorému však pribudlo malé slovko EVO. A to v tomto prípade narobilo doslova revolúciu. Dlhé roky sa Volkswagen pasoval s kritikou kvôli aférke Diesel Gate. Rýchlo teda museli nájsť riešenie a práve tento nový motor je pre nich vykúpením.

Tým pádom sa samozrejme najviac zamerali na emisie a ich redukciu. Nový motor teda dostal technológiu dvojice vstrekovačov močoviny AdBlue. Jeden je hneď za turbom, ešte dokonca pred filtrom pevných častíc a ďalší nájdeme až za ním. Takto docielili efektívnejšiu chemickú reakciu redukcie pevných častíc a častíc NOx. EGR ventil sa po novom rovnako presunul až za samotný filter pevných častíc, čo menej zaťažuje motor „zanášaním“ a zároveň spätný vzduch je o poznanie chladnejší. Blok je samozrejme hliníkový a turbo sa riadi cez elektronický motorček, ktorý otvára waste-gate a tým reguluje jeho tlak. Nie je tu teda prítomný pretlakový regulátor. Okrem toho tu máme aj nové vstrekovače paliva s tlakom 2200 barov, ktoré jemnejšie dokážu rozprášiť palivo do spaľovacieho priestoru. Upravilo sa aj chladenie motora. To má po novom dva okruhy a zvlášť dokáže regulovať teplotu bloku a zvlášť hlavy valcov. Na chladiacu sústavu je po novom napojený aj stlačený vzduch z turba, keďže nový EVO motor má výmenník tepla – voda/stlačený vzduch.

 

 

Všetky tieto modifikácie a úpravy sa postarali nielen o nižšie emisie, no zároveň o nižšiu spotrebu a čo je pre mňa najviac potešujúce, tak aj nižšiu hlučnosť motora. U predchodcu mi práve ten posledný neduh vadil najviac a to bol motor umiestnený pod kapotu Superb-u, ktorý sám o sebe musí zákonite byť lepšie odhlučnený, ako Octavia. V tomto prípade je však motor izolovaný omnoho lepšie a z veľkej časti pomohli zvukovo-izolačné kryty umiestnené na veku hlavy valcov. Ten typický chrohtavý zvuk sa tak vytratil. Výrazne si teda polepšila aj hospodárnosť s palivom. Neveril som tomu, no nový EVO motor v Octavii dokáže po meste jazdiť za 6.0 litra, mimo mesta za 4.8 litra a po diaľnici pri 130 km/h za 5.8 litra na 100 kilometrov. Tomuto však nepomáha len samotný motor, ale aj nový pohon medzinápravovou spojkou novej generácie.

Nami testovaný Superb ešte pred rokom a pol mal vo svojich útrobách skrytý Haldex piatej generácie, ktorý sa objavoval v každom koncernovom aute s pohonom všetkých štyroch kolies. Ten si odvádzal svoju prácu na jedna mínus, no bol veľmi užitočným sluhom, o ktorom ste hlavne nevedeli a nemuseli ste sa nejako extra oň ani starať. Žil si vlastným životom. Ono to tak aj v živote býva. Dlhých 9 rokov ukázalo jemné nedostatky tohto pohonu a spoločnosť Borg Warner sa ho rozhodla vylepšiť. No len veľmi jemne. Zmenila napríklad viskozitu oleja používaného v medzinápravovej spojke, presunula riadiacu jednotku k zadnému diferenciálu pre skoršiu odozvu a dostala aj nový rozum. Ten sa riadí a prispôsobuje jazdným podmienkam a nastavenému režimu jazdy a tak dokáže za jazdy úplne pohon zadnej nápravy vypnúť a nezaťažovať tak motor. Rovnako na suchej vozovke využíva pohon všetkých kolies len veľmi málo a snaží sa čo najintuitívnejšie predpovedať, čo vodič spraví. Ak stlačíte akcelerátor príliš prudko, pripojí v milisekundách aj zadnú nápravu. Akonáhle napríklad dažďový senzor rozozná dážď, či sneh, tak pohon všetkých kolies je pripojený sústavne. Tento malý upgrade mu však veľmi pomohol. Ako teda jazdí?!

 

Scout na všetko

Prvé metre so Scoutom boli pre mňa veľmi intenzívnym a hlavne dynamickým prekvapením. Na prvý pohľad by si nebol povedal, že toto auto má výkon rovnajúci sa naftovej verzii RS-y. Dynamika tomu samozrejme odpovedá, aj keď športové naladenie tu budeš márne hľadať. Nami testovaný kúsok mal úplne bežné tlmiče, čiže ani adapcia a dokonca ani jazdné režimy som si tu nastaviť nevedel. Nie je to však úplne na škodu veci, keďže sériovo je vyvýšený podvozok naladený „tak-akurát“. Dôležitý poznatok bol ten, že sa nenakláňa nijako výrazne a pri zákrutovej šikane sa choval skôr ako veľký Stadium truck. Určite si niekde videl, tie veľké trucky v Amerike, ktoré závodia na normálnych okruhoch. Zákruty prechádzajú na troch kolesách a vždy to, ktoré je vnútri zákruty si žije svoj sen niekde vo vzduchu. Scout sa správal pri výjazde zo zákruty podobne, až na to, že koleso ostalo na zemi. Celá hmota auta však smeruje skôr dozadu, ako na stranu a jazdný prejav bol v tomto ohľade veľmi zaujímavý. No páčil sa mi.

Celý týždeň ma však lákalo vziať Scouta do teritória jeleňov, srniek, diviakov a turistov. Proste niekam do lesa, na poľnú cestu, aby sa prejavil aj tam. Našiel som si teda veľmi peknú prašnú poľnú cestu kúsok od jednej dediny pri Trnave. Presnú lokáciu zámerne nehovorím, keďže je to od tohto testu môj secret rally spot s viacerými zákrutami na dokonalo hladkej poľnej ceste bez jám a vyjazdených koľají. Spravil som teda jedinú úpravu, čo sa dala. Vypol som trakciu, prevodovku dal do manuálneho radenia a pustil sa na túto cestu. Hotová „erzeta“ a ten nový Haldex od Borg Warneru je kuuuurva pretáčavý a neuveriteľne ma baví. Výkon je však to, čo autu výrazne pridáva a jeho športovej hodnote a tlačil ma veľmi slušne vpred. Môžem povedať, že Scout sa tu cítil ako doma, aj keď viem, že som jediný, kto takto s ním kedy bude zaobchádzať. Ešte sa však vrátim naspäť do svojho živlu. Vždy som obľuboval autá, ktorými sa čo najlepšie môžem priblížiť podmienkam Rally súťaží. Nesledujem moc motoršport, nie som ani fanúšik F1, či WTCC, Le Mans, alebo obdobných súťaží. Prídu však dni, kedy pri onboardoch svetových rally strávim dlhé hodiny.

 

 

Potom si vieš predstaviť, aké nutkanie dostanem po dopozeraní nejakej rýchlostnej skúšky. Ja som si tú svoju vlastnú teda vytvoril so Scoutom. Už som takto trápil rôzne SUV-čka, aj keď sa nerád verejne k tomu priznávam. Každé SUV však bojuje so svojou vlastnou váhou, veľkosťou a často nemotornosťou. Octavia je v tomto ideálna voľba. A jej technika teda pracuje skoro výborne. Jediný „kazišuk“ je tu prevodovka, ktorá veľmi rada a ochotne v manuálnom režime sama preradí. Haldex to zvláda excelentne, podvozok to všetko hltá ešte lepšie a vyššia svetlá výška dovolí robiť rôzne veci. Jóóój aká škoda, že nemáme zimu a sneh. Na tých prašných cestách mi bolo každým metrom viac a viac ľúto všetkých pohyblivých súčiastok, nábojov a ložísk. Tak som to radšej quitol a išiel auto poriadne prefúknuť na asfaltové cesty.

Octavia Scout sa mi však postarala o niekoľko veľmi pozitívnych zážitkov. Či už z mojej pseudo-vymyslenej rýchlostnej skúšky, alebo pri bežnom presune. Svojim podvozkom a celkovým nastavením je až neuveriteľne všestranné auto. Nie je to prvýkrát, kedy začínam pochybovať o existencii SUV-čiek a prial by som si, aby takýchto kombíkov bolo omnoho viac. Ale chápem trh. SUV je stále pre mnohých lepšie auto s vyšším posedom a s pocitom väčšej bezpečnosti.  Ešte že ich má Škodovka v ponuke toľko. Teraz však dilema, či by som chcel Octaviu alebo Superb vo verzii Scout. Superb je výrazne väčšie auto a je to cítiť najmä na jazdnom prejave, kedy sa prejaví jeho charakter limuzíny. Octavia síce narástla a nie tak ťažko by mu priestorovo mohla konkurovať, no stále je o kategóriu menšie auto. Je však zdatnejšie tam, kam je čiastočne aj určená. A to mimo cesty. Superb je jazdou valibuk a to isté preň platí aj v teréne. Dlhšie previsy, dlhší rázvor a nižšia svetlá výška z neho robia menšiu konkurenciu pre svojho menšieho brata, či lepšie povedané sestru. Aj kvôli tomuto by som išiel osobne radšej do Octavie. Ak sa samozrejme bavíme o výbave Scout.

 

Užitočný majsterko

Pri teste Octavie RS som sľúbil, že vybaveniu Octavie sa viac povenujem pri teste Scouta. Aj keď v niektorých aspektoch bol pre mňa Scout zaujímavejší jazdou ako RS, tak samozrejme toho priestoru tu ostalo viac, keďže adrenalín sa vyplavoval vo mne kratšiu dobu. Nová Octavia je bez menšej debaty našlapané auto. Plné rôznych nových vychytávok a hlavne s atraktívnym dizajnom či už zvonku, alebo zvnútra. Z koncernovej trojice kombíkov je u mňa Octavia vzhľadovo na druhom mieste hneď za Leonom. Tomu dizajn vyšiel tak, ako nikdy predtým a Octaviu, či ten napučaný a škaredý Golf Variant jednoducho tromfol. Teda hodnotím to subjektívne. Čo však Octavii vyšlo na prvé miesto, je interiér. Jeho rozloženie, vzhľad, použité materiály, či poloha vodiča je na 100%. Celý čas zabúdam na to podstatné. Octavia a jej konštruktéri museli s priestorom trochu čarovať. Vieme, že je postavená na rovnakej MQB platforme, ako aj jej tretia generácia a tým pádom priestorovo sa už nedalo robiť zázraky. Aj napriek tomu sa im to však podarilo. Octavia je ta znova a zas etalónom svojej triedy a aj preto trošku lezie do kapusty väčšiemu Superbu. A to nielen priestorom.

Chcem sa v prvom rade vyjadriť hlavne k svetlám. Tie sa nám ukazujú v ich najlepšom svetle a máme tu Full LED adaptívne a navyše matrixové sviečky. Nemusíš sa báť. Slovo sviečky je len metafora, keďže tieto svetlá sú to naj, čo aktuálne Škodovka poskytuje. Vraj tie v Enyaqu svietia ešte lepšie, ale to sme ešte netestovali. Každopádne ich funkcia adapcie a vyrezávania funguje na úrovni niektorých prémií. Okrem toho, že takmer dokonalo dokážu vyrezať vozidlá v protismere, tak vedia vyrezávať aj dopravné značky. Tie sú potiahnuté vysokoreflexným náterom a tým pádom ťa vedia slušne oslniť, ak máš zapnuté svoje diaľkové. To sa ti na novej Octavii nestane. A v prípade Scoutu ich dokonca máš v sérii.

 

 

Samotný Scout má výbavu veľmi bohatú. V hierarchii modelu Octavia je totižto na jednej úrovni s modelom RS a to ako výbavou, tak aj cenovkou. Scout je o niečo lacnejší vďaka slabším motorom, no minimálne rovnaká motorizácia aj s pohonom vytvára rozdiel len 1500€ v prospech Scouta. Apropo, vieš čo by sa mne osobne páčilo najviac?! Octavia Scout RS. No len si to predstav. Vôbec by to podľa mňa nevyzeralo zle. Môj sen o rally by nabral úplne iných rozmerov. Späť však do reality. Čomu som sa nevenoval pri teste RS-ky, bol head-up displej. Ten máme prítomný aj tu, ako jeden z mála príplatkov. Škodovka to s head-up displejmi vie a v Octavii máme rovnako taký, ktorý premieta obraz priamo na sklo. Je priamo v zornom poli vodiča a na tisíc percent spĺňa svoju úlohu: „hlava hore displej“. Osobne som v mnohých autách znechutený z polohy headup displeja, kedy sa jeho obraz premieta len na akýsi smiešny plastík a nie je ani v zornom poli, čiže musíš dať ajtak oči o kúsok nižšie. Tu je to vyladené do dokonalosti.

Čo sa mi osobne moc nepáči, je ten dvojramenný volant. Stretávam sa s ním úplne prvýkrát, no nepríde mi úplne hodnotný. Trojramenný v RS bol určite omnoho lepší. Teda pardón, krajší. Po funkčnej stránke je to vlastne to isté. Rovnako mne osobne interiér športovo-ladeného RS-a vyhovoval viac, keďže mám rád tmavé farby a pocit intimity za volantom. Scout má interiér svetlejší a alkantaru na palubnej doske nahradila látka v špeciálnom prevedení Scout aj s drevo-dekorovou lištou. Rovnaký odtieň látky sa presunul aj na sedačky, na ktorých sa hrdo pýši označenie Scout.

Ďalšou kapitolou môžu pokojne byť Simply Clever vychytávky, ktorými sa Škodovka hrdo pýši. S mnohými však oprávnene. Najviac Škodovku cením za dáždniky vo dverách. Taká blbosť, ale tak užitočná! O to viac v prípade Scouta, ktorý si predsa výlet do lesa priam pýta. A nielen na kolesách, no aj peškom, hore briežkom. Simply a aj Clever pokračuje aj v interiéri, kde nájdeš napríklad skryté USB typu C v plaste za spätným zrkadlom. Ideál pre dashcam-y. Navigáciu na okno si asi dávať nebudeš. V dnešnej dobe?! Ani neviem, či sa ešte vôbec predávajú. Osobne sa mi na Oktávkach tejto triedy páči aj prítomnosť roletiek na zadných oknách. Už aj tak príjemne intímny interiér to ešte viac zdomácni. A ty máš potom pocit, že tam máš vzadu záclony a v kufri na ženu čaká práčka. Pekné.

Musím však pochváliť veľmi aj prácu adaptívneho tempomatu. Škodovka to ženie k dokonalosti a aj nová Octavia je toho dôkazom. To, že má adaptívny tempomat funkciu zastavenia a následného samostatného rozbehnutia sa, to už považujem za akúsi samozrejmosť. Tento tempomat sa však inteligentne prispôsobuje nie len značkám, ale aj navigácii. Navigácia za pomoci kamery, ktorá jej potvrdzuje informácie, posiela svoje výstupy do hlavy adaptívneho tempomatu. Ten na základe ich rád vie prediktívne znížiť rýchlosť jazdy na bezpečnú pre prejazd prudkou zákrutou, či kruhovým objazdom. Dávam tomu jeden rok a VW skupina príde s autonómnym tempomatom, ktorý bude vedieť zastaviť aj na STOP-ke, či na červenej. Už toto je iná káva. Hlavne ak auto šoféruje človek, ktorý to predtým ešte nikdy nevidel. Je mi však plne jasné, že stará generácia si tak skoro na takéto niečo nezvykne. Aspoň, že sa Octavia dá objednať aj s klasickým tempomatom. Prípadne si to vieš v nastaveniach navoliť. To už aby vnúčence svojim starým rodičom nastavovali aj autá, nie len mobily a vymazané kontakty. Predstav si, že ti dedko zavolá, že vymazal z auta operačný systém. Že on „len niečo stlačil“.

Ak sme však už pri tých starých rodičoch, ja síce nemám ešte vek odchodu do dôchodku, ale predsa. Už to bude skôr, ako neskôr a začínajú ma postupne zaujímať aj veci typu: komfort nastupovania. Scout by v tomto prípade nemusel byť len autom pre aktívnu turistickú rodinku, prípadne pre nevydarený revival Colina McRae v mojej podobe. Svetlá výška nového Scoutu je veľmi slušných 161 mm. Je samozrejmé, že svetlá výška nehovorí hneď o výške posedu a výške nastupovania. Môžeme však predpokladať, že ak má Scout o dva centimetre vyšší podvozok oproti bežnej Octavii, tak aj to nastupovanie bude o dva centimetre komfortnejšie. Pri nastupovaní je cítiť, že si človek nesadá až tak hlboko, ako bolo v prípade Octavie RS, no Karoq to stále nie je. Ak teda hľadáš auto vyslovene pre komfort tvojich kolien a chrbtu a veľmi sa ti Octavia Scout páči, choď si ten posed radšej osobne vyskúšať. Bude to viac než tísic slov.

 

 

 

Najlepšia Octavia?!

Aj s mojimi preferenciami otvorene a bez žiadneho zaujatia musím povedať, že áno. Voní mi benzín, no tento nafťák je bezchybný. Mám rád hot-hatche no tento zdvihnutý kombík je najlepším kompromisom do našej republiky. A paradoxne som s ním zažil viac zábavy, ako s RS-ou. Možno už stárnem. Alebo len dostávam konečne rozum?! Jedno z toho je odpoveď. Škoda Octavia Scout vyzerá k svetu a oplastovanie jej sedí. Okrem toho plní aj účel a človek sa o niečo menej bojí vybehnúť s ňou aj mimo pevný povrch. Model Octavia si prešla za svoj život hocičím a bez pochýb sa stala najobľúbenejším modelom v portfóliu značky. Jej aktuálna generácia v prevedení Scout je podľa nás to najlepšie, čo kedy Octavia pre automobilový svet znamenala. Naši západný susedia môžu byť na svoju oktávku naozaj hrdí.

Je to kusisko dobrého auta…