Enyaq, Eňák, Enjak, Eňjak, E-nyjak – hovor si tomu ako chceš, tak práve ten sa mi vyhýbal, ako politici otázkam. Sú to takmer presne dva roky do nášho prvého a veľmi krátkeho stretnutia, kedy sme ho ešte v časoch extrémnych COVID opatrení dostali na jeden celý deň v rámci novinárskej prezentácie. A môžem povedať, že mi od vtedy veľmi utkvel v pamäti, keďže som sa dlho snažil sa k nemu dostať znova. A príležitostí teda bolo za ten čas už viac ako dosť, keďže aj tých novinárskych Enyaqov už pojazdilo do desať určite. Ty teda toto auto už dobre poznáš zo všetkých strán a nie je snáď vec, ktorá by na ňom nebola hocikým vypichnutá, alebo nedopovedaná. Hovorí sa však, že najlepšie nakoniec, ale to v tomto prípade platí hlavne pre mňa, keďže sa moje čakanie naozaj vyplatilo. Ako už vidíš podľa nadpisu a fotiek, na test som vyfasoval veeeľmi zelený Enyaq RS Coupe, čo je teda aktuálne najvyššia špecifikácia tohto elektrického bestsellera.

Poviem však pravdu, že z toho označenia RS nemám v tomto prípade žiadne vibrovanie v žalúdku a to ani z tých parametrov, ktoré Enyaq RS ponúka. Nemôžem nebyť objektívny a zamlčať fakt, že dnes už nájdeš na trhu každý druhý elektromobil s vyšším výkonom a možno aj nižšou cenou. Sú však veci, ktoré robia Enyaq RS naozaj výnimočným prečo by tá voľba mala padnúť práve naň. A zároveň využijem tento priestor na to, aby som trošku posníval a aj na to, aby som zhodnotil ako jazdí Enyaq po 35 tisíc novinárskych kilometroch.

 

 

Elektrická jazdenka?!

A s tým posledným menovaným aspektom aj začnem. Áno, dobre si si prečítal. Tento Enyaq RS má za sebou už viac ako 35 tisíc kilometrov a cesty brázdi od Augusta minulého roku. To je teda na pomery elektrického auta veľmi slušný nájazd za 8 mesiacov dať 35 000. V tomto aute sa za ten čas vystriedala minimálne stovka rôznych vodičov s rôznymi návykmi aj správaním a určite aj rozdielnymi politickými názormi. Niekto sa doňho tešil, niekto ohŕňal svojim múdrym nosom, no vlastne sa aj tak tešil. Po vizuálnej stránke však nie je ani len na kúsku vidieť, že by auto malo za sebou toľko šoférov a toľko kilometrov. Stav laku perfektný, stav zimných pneu tiež výborný, volant a jeho koža vyzerala skoro ako nová a rovnakú vec môžem povedať aj o sedačkách.

Kde tu však je cítiť „novinárske“ opotrebenie. Prvé, čo som si všimol, boli už slabšie brzdy, ktoré navyše aj občas nepríjemne pískali. Tu sa možno ukázala tá slabšia stránka Enyaqu, že je na zadnej náprave vybavený len bubnovými brzdami a ak človek využíva výkon 300 koní, tak tú hmotnosť treba vedieť aj zabrzdiť. S tým predné brzdy z hľadiska sily problém nemajú, no kondične to samé nezvládajú. Tie teda po týchto kilometroch a často veľmi ostrých, trpeli najviac a ich reálny stav sa skôr rovnal elektrickému autu so 100 tisíc km. Pri bežnom používaní sa však toto človeku nestane. Poviem hneď prečo.

Tým, že auto bolo každý týždeň v inej redakcii a s iným šoférom, tak každý týždeň zároveň dostávalo plné zrýchlenia a plné brzdenia, lebo ten konkrétny šofér to predtým ešte neskúšal. Rovnako to platí aj o mne a s autom som skúšal rôzne disciplíny. Brzdenie z maximálky pri meraní zrýchlenia, či ostrú jazdu medzi kruháčmi na zistenie jazdnej stability. No na druhej strane bežný majiteľ spraví toto možno párkrát za rok a drvivú väčšinu času bude tka využívať rekuperáciu elektromotorov. Brzdy sa takmer teda ani používať nemusia.

Ďalším bodom, kde si človek všimne špecifické opotrebenie, je vŕzganie plastov v interiéri. A konkrétne dve miesta. Jedným z nich bolo miesto hneď pod displejom, kde všetci skúšali pevnosť plastov a druhým miestom bol pravý krajný roh displeja, kde zase všetci skúšali ako pevný je ten veľký displej. Tak áno, presvedčili sa, že pevný a po XY takýchto pokusoch sa rozvŕzgal 😀 Sedel som ten týždeň práve aj v Enyaqu, ktorý má môj sused už skoro dva roky a po 60 tisíc km všetko pevné ako nové. Čiže zas len novinárska amortizácia.

 

 

A čo hovorí baterka po takomto čase? Ťažko sa nám to presne meria, ale na plné nabitie bol Enyaq RS stále schopný prejsť reálnych 370 kilometrov. Toto auto bolo väčšinu jeho života nabíjané na rýchlo-nabíjačke a tak je úctyhodné, že baterka po toľko cykloch drží takúto úroveň. Ak však chceš svoju baterku uštriť, určite odporúčam nabíjanie na pomalšej nabíjačke a rýchle nabíjačky využívať len v prípade potreby. Úplne nový Enyaq RS vie spraviť v reálnych podmienkach na plné nabitie cca 410 kilometrov, čiže len veľmi zhruba odhadujem, že batéria mohla degradovať o cca 10% za 35 tisíc km pri rýchlom nabíjaní. Takže návod, ako si zničiť čo najskôr baterku, si už dostal.

Enyaq RS vie však stále podávať chvályhodné výkony a navyše s úžasnou spotrebou. Najviac ma prekvapila konzistentná spotreba na diaľnici pri 130-ke, ktorá bola 21 kWh/100 km plus mínus 0.5. V meste dokáže jazdiť veľmi podobne za 20 rovných kWh a mimo mesta sa dostaneš aj na 17 až 18 kWh. Znova sa mi potvrdilo, že Enyaq je jedno z najúspornejších elektrických áut a ani nepotrebuje veľkú batériu.

 

Zelené RS, vs červené RS

Presne tak. Nie je RS ako RS. V prípade elektrickej doby sa z tohto označenia stalo skôr synonymum k najvyššej výbave. Je to síce historicky najvýkonejšia Škodovka, no nie je najrýchlejšia. Octavia RS 245 TSI je dokonca v zrýchlení z 0 na 100 a aj na 200 kmh rýchlejšia a to sme sa ešte nebavili o Superbe 2.0 TSI 272k. Enyaq RS totižto zrýchli z 0 na 100 km/h za 6.5 sekundy. Ten zmieňovaný Superb to spraví za 5.1 sekundy a Octavia RS za 6.2 sekundy. O športových vlastnostiach sa preto v prípade Enyaqu RS nemá absolútne zmysel baviť. Je rýchly, ale nie je to čistokrvné RS, ktoré by vypletalo zákruty ako práve tá Octavia RS, na ktorú veľmi rád spomínam. Prečo teda RS?

Je nová doba a musíme si na to zvyknúť. RS dnes už neponúka zážitok a adrenalín. RS dnes ponúka luxus a odlíšenie sa od bežných modelov. Z aktuálneho portfólia značky je však jednoznačne práve Enyaq RS v tejto Mamba Green najvýraznejší. S kúpou RS si kupujete hlavne štýl. Už samotný, ten „obyčajný“ Enyaq je kus pekného auta a tento Coupe RS ho ešte dokleplo. Ja mám však v hlave ešte lepšiu predstavu dokonalého Enyaqu. Laurin&Klement.

Dnes si však Enyaq Coupe neviete objednať v žiadnej inej verzii, len práve vo verzii RS. Aj vzhľadom k počtu áut verzie Coupe, ktorých sa predalo len zlomok celého čísla Enyaqov, je zjavné, že o tento typ karosérie až tak veľký záujem nie je. A mne sa úprimne klasický Enyaq páči tiež omnoho viac a je navyše praktickejší vo viacerých ohľadoch. Ak si však naklikám rovnakú výbavu do klasickej verzie Sportline 80x s pohonom všetkých kolies a podobný výkonom, tak cena prestrelí aj tento konkrétny RS. Čiže z tohto pohľadu má zmysel verzia RS aj vzhľadom k cene, keďže bude o 2000€ lacnejší, ako Sportline. Cenovka tejto zelenej RS-y je teda 66 tisíc € s DPH.

A za čo teda vlastne platíš? No v prvom rade za baterky 🙂 tie sú vždy najdrahšie a tu ich je celkom 82 kWh a z toho využiteľných 77 kWh. Samozrejme je tu pohon 4×4, ktorý je zabezpečený dvoma elektromotormi. Na prednej náprave je slabší s výkonom 80 kW a vzadu silnejší s výkonom 150 kW. Dokopy teda produkujú výkon 220 kW a krútiaci moment 460 Nm. Dominantnosť zadnej nápravy je cítiť aj pri jazde a je aj viditeľná na pneu. Vpredu nájdeme pneu so šírkou 235 mm a vzadu až 255 mm. Z výkonového hľadiska by označenie RS dávalo väčší význam, ak by boli na oboch nápravach rovnako silné elektromotory s celkovým výkonom aspoň 350 koní. Stále sa teda bavíme len o estetike.

Model RS obúva štandardne 20″ disky kolies a za príplatok sú dostupné 21″ disky kolies. My tu máme obutém zimné 20″ disky, ktoré však nie sú určené na model RS, ale sú použité z iného stupňa výbavy. Tieto disky teda na RS nevieš dostať. Zároveň však nemajú aj požadované ET na prednej náprave, kde je zjavné, že sú utopené v karosérii, zatiaľ čo tie 21″ pekne lícujú s blatníkmi. Interiér je rovnako štandardný RS Lounge, ktorý sa však mne nesmierne páči. Tá brúsená koža na palubnej doske s kontrastným prešívaním je proste cool a vždy sa mi to páčilo. Ak tam je koža, je to taká nuda. A áno, tú si vieš priplatiť v balíku s celokožennými sedačkami. Tu však máš logo RS, aby aj tvoje temeno hlavy vedelo o čo sa opiera.

Výsadou karosérie Coupe je aj celopresklenná strecha. Nie je však otvárateľná a nedá sa ani zatemniť. Tým pádom stráca funkčný zmysel a pre mňa osobne ďalší dôvod siahnuť po klasickej verzii s panoramatickou strechou, ktorá sa aj dá otvoriť. Žiaľ, týmto enormným pevným sklám neviem prísť na chuť. Či chceš, alebo nie, tak sa budú v lete prehrievať viac, ako zatiahnutá panoráma. A auto navyše stráca diagonálnu pevnosť v ohybe, keďže absentujú vrchné výstuhy B-stĺpikov, ktoré sa potom nahrádzajú pevnejšími spodnými výstuhami.

 

Mamba Green

Krk si precvičil nejeden okoloidúci a Enyaq RS v Mamba Green farbe je určite neprehliadnuteľný. A to pokojne aj v noci, ked sa k farbe pridá Crystal Face, teda podsvietená predná maska. Z týchto dvoch vecí je jedna fakt úžasná a tá druhá nie podľa môjho gusta. Uhádneš? Áno, Crystal Face sa mi fakt páči. Jeho jediná nevýhoda je tá, že nedokáže fungovať oddelene od stretávacích svetiel. Osobne by som prijal možnosť zapnúť si podsvietenú masku kedykoľvek a možno aj nezávisle od denných svetiel „len tak na fotku“. Mamba Green je super farba ale nie na Enyaq. Napríklad Octavia RS je super kandidát na tento výstrel, ale Enyaq je príliš veľký a dospelý na niečo takto uletené. Enyaq mi vždy prišiel ako elegantné a dizajnovo veľmi vkusné, prepracované auto. Vo farbe Mamba Green je to skôr ako auto pre Rene Rendyho 😀 Nemôžem si pomôcť. Už chýba len neónovo ružová pre jeho Queen.

Svet sa zfarbuje a je to jasne vidieť aj v iných značkách. Čím farebnejšie, tým lepšie. Niekedy je menej viac a to platí aj pri výbere farby na Enyaq RS. A jedna praktická nevýhoda tejto farby je tá, že priťahuje všetok hmyz v okolí. Ale chápem, na dedine si to susedia najskôr všimnú.

 

 

A tu sa chcem vrátiť k mojej myšlienke o Laurin&Klement. Ja viem, že je trend chcieť športové deriváty všetkého možného. Kto si to však pýta?! Pomaly získavam pocit, že ľudí nasilu športovosť pomaly omrzela a znova sa uberajú smerom konzervatívnej elegancie. V momente, ako bol Enyaq predstavený, tak značka ho ukázala v špeciálnej edícii Founders Edition, ktorá práve odkazovala na týchto dvoch pánov. Pozri nižšie, aké krásne auto to bolo. A viem si predstaviť to ešte posunúť vyššie s typickými prvkami Laurin&Klement verzií iných modelov. Pekné strieborné disky, výrazné strieborné lišty okien a biela koža vo vnútri s ventiláciou. Och, to by bolo dokonalé. Alebo si pozrime druhý svet Škodovky, ktorý sa tiež žiaľ už vytráca. Scout.

Moje srdce by zaplesalo a myslím, že aj zákazníci by ocenili „odolnejšiu“ verziu Enyaqu s priznanými plastovými prvkami a imitáciu dreva v interiéri. Joj, ale začínam mať pocit, že toto RS moc hejtujem. Možno aj viac ako by si zaslúžilo a to len kvôli farbe. Ale chápem aj zákazníkov. Proti gustu žiaden dišputát, tak ak sa ti to páči, tak si to kúp.

 

Ak si odmyslím farbu…

tak Enyaq aj vo verzii RS oko nesklame. A nielen oko, ale aj potreby, keďže je to jedno veľmi dobre vybavené a hlavne spracované auto. Konečne som mal viac času na to pohrať sa s head-up displejom, ktorý poskytuje rozšírenú realitu a aj s týmto 13″ displejom. Určite si videl aj to, že Škodovka spravila kulehu s digitálnym kokpitom a dala sem pre ušetrenie priestoru len menší 5″ displej. To však úplne postačuje a je to ďalší argument, prečo by som si vybral radšej Enyaq ako Teslu Model Y. Head up displej sa pri bežnom používaní nejako extra neprejaví. Jeho funkcie sa dostanú na povrch až v momente ako zadáš cieľ do navigácie. Viem si predstaviť, že tu je ešte skrytý potenciál a tento panel by mohol ukazovať toho omnoho viac, než len šípky k najbližšej odbočke. Je to však revolučné a na túto triedu to nemá konkurenciu. Ako som už pred dvomi rokmi spomenul, prémiovky by sa mohli prísť učiť.

Interiér je rozvrhnutý veľmi dobre. Ako keby ho robili ľudia zo Škodovky. Teda vlastne áno, robili. Priestoru je tu naozaj veľa ako vpredu, tak aj vzadu. Nielen pocitovo je Enyaq najväčšie auto Škodovky a v tomto sa má konkurencia tiež čo učiť. A na palube eReSy nájdeš už naozaj všetko. Matrixové a veľmi veľmi veľmi dobré svetlá, Canton audio, 360º kameru, bezdrôtový Android Auto, efektné hlasové ovládanie, či všetky možné asistenčné systémy.

Prvýkrát som si zároveň mohol vyskúšať aj automatické preradenie sa do druhého pruhu. To funguje skôr ako poloasistované a vyžaduje sa stále držať volant, ale pomôže sa plynulo preradiť. Zaujímavé vtedy je to, že pri ťuknutí do páčky smerovky ostane aktivovaná automaticky na celú dobu manévru a nie len na ten známy trojblik. A inteligentný adaptívny tempomat, ktorý sa prispôsobuje rýchlostným limitom a zákrutám, o tom ani hovoriť nemusím. Jednoducho top trieda v bežnom segmente.

 

 

Canton audio systém si v Enyaqu pamätám ako veľmi kvalitný sound systém. Tu bolo počuť, že dostal už v minulosti menšiu forsáž a jedne z reprákov už praskal 🙁 Novinári si nevedia ničoho vážiť. Inak je Canton však povinnosť, lebo bez toho má Enyaq len 6 základných reproduktorov, ktoré v takomto priestorovo veľkom aute neodporúčam.

A vieš, čo Enyaq RS ešte má? Ťažné! Slovenský ideál na ťahanie dreva z lesa. Ale nie 😀 Tu je ťažné skôr na bicykle ako na ťažkú prácu. Ale ak by bolo treba, tak 1200 kg utiahne hravo. A čo mi tu ešte chýbalo?! Úprimne poviem, že už asi extra ani nič. Možno by som ešte prijal ventilované sedačky, ale to zas nie je podmienkou. Enyaq ponúka taký balík výbavy, že ak si tuto niekto nepríde na svoje, tak je vážne veľmi fajnový a mal by prehodnotiť svoje finančné limity pri výbere auta.

 

Viac Enyaq, menej RS

Tento test mi potvrdil moje prvotné pocity toho, že Škoda Enyaq iV je naozaj veľmi dobre poskladané auto. Je to aktuálne jedno z najlepších elektrických áut a bez akéhokoľvek zaujatia môžem povedať, že vyhráva z hľadiska všetkého nad konkurenciou. Priestor, výbava, efektívnosť pohonu a dizajn z neho robia najsilnejšieho hráča v tomto segmente. Športovec to však nie je a označenie RS si mohli odložiť na niečo naozaj špeciálne. Veď pozrime sa len na Kiu – tá ponúka za 75 tisíc takmer 600 koňové elektrické auto, ktoré má reálny športový potenciál. Myslím samozrejme EV6 GT. Vedľa tohto auta a čoskoro aj IONIQ 5 N vyzerá Enyaq RS, či iD.5 GTX len ako skromný nešportovec.

Musím však podotknúť, že Enyaq je určite hodnotnejšie auto ako Kia EV6 GT a to v oblasti trvácnosti materiálov, výbavy a určite hlavne priestoru. Kto sedel v EV6, tak vie o čom hovorím a s Enyaqom sa to rovnať naozaj nemôže. V Škodovke hlavne dokázali vytvoriť elektrické auto, ktoré nie je výborné len ako nové, ale zvláda aj ťažký život a po viac kilometroch je stále ako nové. A to ma prekvapilo najviac. A ak uvažuješ, či je potrebné kupovať verziu RS, tak zváž možno moje slová vyššie. A už keď ju chceš, tak skús možno pozrieť aj inú farbu, lebo tie Enyaqu sedia omnoho viac 🙂