Seat Arona je tým modelom, ktorý pre mňa znamená veľa. Ani nie auto ako také. Arona pre mňa znamená malý splnený sen, v podobe recenzovania áut. Nie, toto nie je moja prvá recenzia. Arona z roku 2017 však bola. Test nebol niečím čím by som sa chválil, avšak bol to môj prvý. Prvýkrát som dostal nejaké auto. Nebolo síce na týždeň ako mi už teraz príde prirodzené. No bol to test. Arona teda prišla v roku 2017. Práve tento rok bol veľký boom v segmente malých mestských SUV a Arona prišla práve včas. Jej ostré hrany a elegantný dizajn, či už v interiéri alebo exteriéri, bol okamžitým hitom. No a keď mi prednedávnom zavolal kolega Rišo, či si facelift Arony nechcem vyskúšať, bolo to okamžité áno. Nebol som si istý či budem reálne môcť, no už zo samotnej nostalgie som vedel, že musím. Nemôžem si ju nechať ujsť. Navyše mať možnosť si ju otestovať ako prvý? Taká ponuka sa neodmieta.
A tak sa presúvame o pár týždňov neskôr, čas prevzatia sa blíži a ja bežím z práce skôr. Nebudem predsa márniť hodiny v práci keď na mňa už čaká testovačka. Parkujem svoje presúvadlo v Seate a idem si prebrať novú Aronu. Hľadám hľadám a nič zelené nevidím, kde je? Aby som to vysvetlil, na slovenskom predstavení sme mali možnosť vidieť faceliftovaný model práve v zeleno-bielej kombinácii a preto som ju očakával aj na test. No ako náhle som uvidel jedinú Aronu na parkovisku, došlo mi to. Na test bude modrá, s bielou strechou. YES! Keďže som o nej nič nevedel, okamžite pozerám dnu. Automat, super. Digitálny kokpit, ešte lepšie. Príplatková 9,2″ navigácia, okej, v Atece nebola, skúsim. Aspoň zistím či zastávanie si práve menšieho rádia bolo opodstatnené. No ale ten poťah sedačiek. Mohli sa tak trafiť? Ja viem, že vám teraz zniem ako nejaký Seat fanboy a čakáte neobjektívnu recenziu. Okej, neobjektívna bude, predsalen recenzia musí byť subjektívna. Ale s rozumom. Áno, mňa tie Seaty nejako berú, sám neviem prečo. Uvidíme či ma bude brať aj nová Arona.
Nejaký ten úvod a prvé pohľady teda máme za sebou. Arona, ukáž mi tvoj nový šat. Po vzore faceliftu Atecy, v exteriéri prebehli podobné zmeny. Matné logo, modelové označenie písaným písmom. Logo X na zadných, Cčkových stĺpikoch zostáva. Mení sa však jeho význam. Seat už neponúka výbavu Excellence ale Experience. Je to zmena, no výraznú váhu by som jej neprikladal. Predný aj zadný nárazník je však výrazne prepracovaný, okrem nových hlavných svetlometov sa hmlovky presúvajú vyššie a menia svoj tvar. Pripomínajú nám jedno staršie nemecké SUV. Práve na vzhľad a umiestnenie hmloviek som dostával veľmi pozitívnu odozvu. Menší redizajn dostala aj predná mriežka. Chrómové doplnky na nej zmenili tvar z vodorovných obdĺžničkov na trojuhlníky. Opticky tak danú mriežku zväčšujú. Ostré linky zostali zachované. Lepším tvrdením by možno bolo že aj pribudli. Arona tak pôsobí odváženejšie a odolnejšie. Disky taktiež dostali nový, aktuálnejší dizajn. Príplatkové Performance disky boli obuté do pneumatík s rozmerom 215/45 R18. Zvyšok exteriéru zostáva zachovaný. Arona je navyše stále ponúkaná aj v dvojfarebných kombináciách.
Poďme tam, kde sú zmeny viditeľné aj pre laika. Interiér. Ten sa pobral presne opačným smerom ako exteriér. Všetko zaoblelo, presunulo sa, či začalo svietiť. Interiér sa mi podobá na jedného ázijského konkurenta ale to necháme tak. Radšej ideme zhodnotiť ako sa zmeny prejavili na praktickosti či vzhľade. Pri novej Arone je interiér kompletne prekopaný. Výduchy klimatizácie po bokoch sú v tvare kruhu, a sú podsvietené. Ambientné podsvietenie je jednofarebné, konkrétne biele, v celom vozidle a dá sa nastavovať len jas. Infotainment sa presunul vyššie a stredové výduchy klimatizácie zas nižšie. Ovládanie zostalo rovnaké. Neviem či mám byť z týchto zmien nadšený. Pred faceliftom ostré hrany v interiéri ladili s exteriérom. Teraz sú to rozdielne svety. Minimálne priestorom pred vodičom. Dvere si svoje ostré prvky zachovali. Volant je nový, rovnaký ako v novej Atece. To znamená, že ovládanie tempomatu je priamo na volante. Celá palubná doska je z mäkčených materiálov, chválim. Niektorí konkurenti v segmente by sa mohli učiť. Digitálny kokpit interiéru taktiež dodával pridanú hodnotu. Až takú, že mi hlavný infotainment pripadal zbytočný. Pred jazdou som maximálne nastavil playlist, trasu a tam to končilo. Všetko som mal k dispozícii priamo na displeji digitálneho kokpitu. A nakoniec to je aj dobre. S veľkým 9,2″ infotainmentom som si až tak nerozumel. Potvrdili sa moje slová. Nie všetko najdrahšie je najlepšie. Praktickosť a plynulosť infotainmentu jednoznačne vyhrala menšia 8,25″ verzia. Síce prichádzate o solídnu navigáciu, dá sa vykryť CarPlayom či Android Autom a navyše ušetríte. Kde by som určite nešetril sú vyhrievané sedačky. Ich mikrovláknový poťah so vzhľadom brúsenej kože ladil s antracitovou stropnicou. A okrem toho že sa na ne veľmi dobre pozeralo, sa s nimi aj jazdilo. Na dané zameranie auta boli dostačujúce. Ich jemné bočné vedenie je na každodenné jazdenie ideálne. Akurát mi tam chýbal aj vyhrievaný volant, ktorý sa nedá ani doplatiť.
No a čo som dostal pod kapotou? Resp. čo dostala nová Arona pod kapotu? Táto konkrétna, starý známy trojvalec 1.0 TSI s výkonom 81kW a 200 Nm. Na jazdenie mestskou džunglou ideál. Je to taký semafórový pretekár. Tam sa cíti najlepšie. Nakoľko sme Aronu dostali na test s 550 najazdenými km, prvé kilometre boli kľudné. Ku koncu testu som ju však mohol už aj poriadne popreháňať. Zas som dostal 1.0 s automatom na test a zas okreskujem. Tam zisťujem, že Arona nejakú tú okresku či kopec zvládne. Na diaľnici či vo vyšších rýchlostiach trpí zvýšeným aerodynamickým hlukom oproti konkurencii. Sme síce už rozmaznaní zo všetkých testov, ja viem, no pri dlhšej diaľničnej jazde to určite pocíti každý. Čo už. V meste však Arona byť chce a je jej tam dobre. Chce byť však úsporná, až moc. Prevodovka sa snaží čo najrýchlejším tempom dostať na čo najvyšší stupeň, čo zapríčiňuje priam dusenie motora a citeľné vibrácie. Pri nastavení prevodovky do Skovej polohy je všetko hneď lepšie. Počas zábehu mala prevodovka v Arone svoje móresy a radila veľmi zvláštne. V priebehu testu sa to však zlepšovalo a tak toto správanie pripisujem práve zábehovému režimu. Nová Arona nie je žiadne rýchle SUV, no zahanbiť sa nedá.
Technológie. Čo by to bol za test keby sa nepozrieme, čo okrem samotnej jazdy auto dokáže. Doby, kedy nás zaujímalo len či to má 3 pedály a aký to má motor sú dávno preč. No a čo Arona dokázala? Dokázala sama zaparkovať, pohýnať sa v kolónach či udržiavať nastavenú vzdialenosť od auta vďaka adaptívnemu tempomatu. Ten fungoval aj pri diaľničných výjazdoch či zákrutách a teda auto jazdiace pred vami registruje aj keď nie je priamo pred vami. Podobne fungovalo aj automatické prepínanie diaľkových svetiel. Nepodarilo sa jej nikoho nežiadúco osvetliť. Zamrzí kombinácia LED technológie s obyčajnými žiarovkami v zadných svetlách. No to už k danému segmentu tak nejak patrí. Aspoň vo väčšine prípadov. Funkcie ako prispôsobiteľné jazdné režimy či adaptívny podvozok si Arona šetrí do verzie FR. Čo znamená že v ponuke sú, akurát sa treba pozrieť po športovejšie založenej sestre.
No a blížime sa ku koncu. Aronu som odovzdával v upršaný pondelok a tak naše rozlúčenie bolo priam dramatické. Test som chcel uzavrieť obohranou frázou v meste sa cíti ako ryba vo vode. V posledný deň testu táto fráza naberala úplne nový význam. Ona v tej vode bola, a nie malej. No ale už by som to mal vážne uzavrieť. Arona je šikovná no má pár nedostatkov. Vo svojom segmente má aj niečo navyše, no v niečom zaostáva. To sme si už povedali v teste. Niektoré nedostatky sú odpustiteľné, niektoré už menej a sú vecou vkusu. Za nás však môžem minimálne povedať, že nová Arona je zaujímavou voľbou do mesta s prívetivou cenou, atraktívnym vzhľadom a praktickými funkciami.
