Repríza
Voľne vieme slovo repríza zadefinovať ako opakovanie určitého druhu prestavenia. Či už divadelného, filmového, alebo toho seriálového. No existuje nejaký názov aj pre tú automobilovú reprízu?! Neviem, zatiaľ som sa k tomu nedopátral. Každopádne, niečo také sa deje aktuálne v týchto a nasledujúcich riadkoch. Ak nás dôkladne sleduješ a čítal si naše testy spred mnohých mesiacov, tak si spomenieš na test Peugeotu 3008 vo verzii GT. Bol to jeden z našich úplne prvých testov, ktorý sa u nás objavil a silno nám utkvel v pamäti. Na niektoré autá rád nostalgicky spomínam a práve 3008-čka je jeden z nich. Neviem možno ani sám, ako je možné, že sa mi tak dostala pod kožu, no to auto som si obľúbil už pri našom prvom stretnutí. Ak mi niečo pri premiére novej 3008 pred rokom a pol uniklo, teraz som to objavil a možno sa na niektoré veci budem pozerať trošku inak.
V prvom rade si spomínam na to, akým spôsobom som prezentoval tento model v minulosti. Áno, aj značka prezentuje 3008 ako SUV, no toto pomenovanie podľa môjho názoru nie je úplne na mieste. Oveľa lepšie by sem zapadlo označenie Cross-over, prípadne MPV s vyššou svetlou výškou. Totižto k SUV-čku mu chýba pár základných vlastností. Nemá pohon 4×4 a to ani dva roky potom, čo sa objavil na trhu, nemá kryté prahy dverí, jeho svetlá výška je v porovnaní s konkurenciou o niečo nižšia a na prvý pohľad ako solídne SUV ani nepôsobí. Koniec koncov, je to aj dobre a vlastne to tak aj má byť. Aj keď sa Peugeot snažil prezentovať ich novú 3008 ako SUV, ktorému stačí Grip Control, auto sa do terénu pozrie naozaj málokedy a primárne trávi čas behaním po mestských uličkách prípadne po výletoch.
Samotné označenie kategórie SUV sa podľa môjho názoru začalo hlavne v posledných rokoch dosť filtrovať. Dnes sa pozeráme na kvantum áut, ktoré sa označujú ako SUV, no tú užitočnú stránku obsahujú maximálne pár plastíkmi v exteriéri, prípadne jazdným režimom „Off-road“. Vieme už, že SUV sú mestské autá pre rodinu, ktorá chce svoje deti ochrániť vyššou pasívnou bezpečnosťou a väčšou karosériou, keďže túto vlastnosť už pomaly MPV autá strácajú. To, že sa ľahko s ním vyškriabete na obrubník, či neškrknete na každom kúsku vyššie pätníky, to už je benefitom vyššej svetlej výšky. A presne takýto je aj Peugeot 3008.
Teba už poznám
No jasné, samozrejme. Tvár 3008-ky mi nie je neznáma, predsa len pár dní som už s ňou strávil a po cestách ich dnes behá naozaj kvantum. Nemôžem však ani náhodou byť nespokojný, keďže práve druhé najväčšie SUV značky je vzhľadovo pekný kus auta. Čo si ma však v aute hneď priateľsky privítalo, bola vôňa v interiéri. Tá je nezameniteľná a som rád, že sú francúzi takí špecifickí. Vedci dokázali (predpokladám, že tí americkí), že nostalgické spomienky sa človeku najviac vybavia práve pri vôni, na druhom mieste bol zvuk a až na treťom bol zrakový vnem. U mňa to fungovalo. Na to, aby som si spomenul na test prvej 3008-ky, mi stačil jeden nádych.
Od nášho prvého stretnutia sa niečo zmenilo. Okrem teda toho, že ja som zhodil svoju ofinu a nahodil účes na „trojku“ (rozumej takmer do hola), tak 3008-ka dostala bielu karosériu a hlavne novú prevodovku. Tým sa prispôsobili akémusi trendu, no hlavne emisným normám, ktoré hnali autá k nižším spotrebám. No a okrem toho prišiel o tri kone z pôvodných 180 na 177. Asi tie kone neboli spokojné s bielou farbou, alebo neviem. Každopádne, až na tieto tri veci som sa stretol s takmer totožným autom, aké som spoznal v roku 2017. Identická výbava, identický interiér a dokonca aj cenovka, no iný svet s potrebou viacej rýchlostí automatickej prevodovky. Radím teda na joysticku D, volím vôňu Cosmic Cuir a vyrážam naprieč týždňu s 3008-čkou.
2.0 po 6.2 so 177k
To nie sú žiadne šifry. To sú čísla, ktorými disponoval náš motor. Po tom, ako ho zasiahla emisná norma Euro 6.2, ponúka sa s výkonom 130 kW (177k), no okrem tohto faktu, bez nejakých zásadných zmien oproti predchodcovi. Tento deficit som našťastie nejako nepociťoval a mal som skôr pocit, že sa jednalo len o papierové zníženie počtu koní, ako o to reálne hardvérové, či softvérové. V dobe, kedy som o tomto motore písal prvý-krát, bol rozlezený vo viacerých modeloch aj iných značiek. Okrem skupiny PSA používal tento motor aj koncern Ford, ktorý ho dával do takmer všetkých osobných vozidiel s označením Duratorq. Táto kooperácia sa pomaly blíži ku koncu a Ford začal nahrádzať motory Duratorq od PSA svojimi vlastnými s názvom EcoBlue. To, že Ford podpísal alianciu so značkou Volkswagen taktiež nie je žiadnou novinkou. Peugeot však čerpá pri svojich dvojlitroch hlavne z rokov, ktoré už strávili na trhu. Motor sa rok čo rok šperkoval až sa nakoniec dostal do podoby, v ktorej je teraz.
V princípe okrem trošku menej kultivovaného chodu mu nie je čo vyčítať. Emisná norma, či pridanie dvoch stupňov na prevodovke nejako výrazne nezasiahli ani spotrebu. Tá bola v praxi menšia možno o 0.1 až 0.2 litra, čo vo finále možno bol len efekt toho, že som to nejaký čas sledoval a snažil sa možno jazdiť ekonomickejšie ako s predchodcom. V meste sa dlhodobo držala na hodnote 6.8 litra na 100 kilometrov a mimo mesta klesla na 5.7 litra. Na diaľnici pri 130-ke si motor a odpor vzduchu vypýtali 6.5 litra na 100.
K samotnej dynamike len toľko, že je plne postačujúca. Či už predbiehania alebo parametre z 0 na 100 km/h sú na auto danej kategórie postačujúce. Stále sa nedokážem zmieriť s faktom, že tomu chýba pohon všetkých štyroch kolies. Ja viem, ja viem. Pre moralistov je tu akási náhrada v podobe Grip Control, ktorý si svoju prácu robí dobre. Predstav si však nie moc ideálnu situáciu. Vonku niečo pod nulou, nasnežené, ty vychádzaš zo stopky na hlavnú cestu a potrebuješ sa rýchlo zaradiť. No nedá sa. Kolesá začnú hrabať aj v režime Sneh a len márne budeš hľadať trakciu a počítať metre, medzi tebou a autom blížiacim sa po hlavnej ceste, ktorého predný nárazník bude za pár okamihov na tvojich dverách. Aj napriek tomuto nedostatku je však Peugeot 3008 veľmi obľúbené mestské SUV a mnoho ľudí si ho vyberá. Pokiaľ by však malo pohon 4×4, pokojne aj z čerstvo predstaveného hybridného ústrojenstva, svet by bol pre ich majiteľov ľahší.
6+2=EAT8
„A to čo maturuješ z matematiky?!“ Blboosť! Len hovorím o prevodovke. Áno je tu nová a áno má 8-stupňov. AWF8F45 znie jej krycí názov. K tomuto som sa paradoxne dopátral pri teste úplne iného auta, a to BMW X1-ky s dvojlitrovým naftovým motorom. Táto prevodovka si zároveň drží svetové prvenstvo osem-stupňovej prevodovky pre motory uložené priečne. Avšak nielen Peugeot a BMW používa túto prevodovku. Na trhu momentálne nájdeme naozaj širokú ponuku značiek a modelov, ktoré túto prevodovku využívajú. Od BMW, cez nami testovaný Peugeot 3008, až po Volvo, či po novom aj Toyotu. Volvo aktuálne ako jediné používa prevodovku Aisin vo všetkých svojich modeloch, čo koniec koncov samé podpisuje kvalít tejto prevodovky. Úsmevným momentom bolo, keď som ešte nedávno čítal test iného magazínu, ktorý testoval nové Volvo XC40 a zároveň aj Peugeot 3008 GT. Pri Volve tú prevodovku naozaj vychválili a pri Peugeote jej vyčítali, čo sa dalo. No tak chlapi, takto sa vtierať výrobcom 😀
Keďže ju nemám v rukách prvý-krát, tak objektívne po stovkách kilometrov hovorím, že je to aktuálne jedna z najlepších ponúkaných prevodoviek na trhu. Na starej EAT6 mi vadilo jej správanie pri rozbiehaní. Nie moc hladkým štýlom uviedla celé auto ako tak do chodu a už zaradila dvojku, po čom následne keď človek zabrzdil naspäť na nulu a nedajbože sa znova chcel rozbehnúť bola totálne zmätená a najradšej by asi v tom mometne auto opustila. Nová EAT8 niečo takéto nedovolí. Jej správanie je oveľa vyzretejšie a motor sa pri nej vôbec netrápi. Rovnako aj podtáčanie motora, čo som vyčítal tej starej, tu nehrozí. Prevodovka si drží motor stále v pásme vyššom ako 1800 otáčok, aby nevznikali nepríjemné vibrácie.
Tu je však správanie prevodovky prispôsobené priamo na motor, keďže v prípade BMW X1-ky dokázala jazdiť na 6. prevodovom stupni po meste a 2.0d zvládal v jej prípade nižšie otáčky o niečo lepšie. Pri Peugeote 3008 sa mi málokedy stalo, že by som po meste išiel na rýchlosti vyššej ako štyri. Každopádne za túto maličkosť prevodovku a jej nastavenie chválim.
Rovnakým benefitom je v prípade až ôsmich prevodových stupňov kultivovanosť na diaľnici a jemnejšie odstupňovanie prevodov. Osmička točí pri 130 kilometrovej rýchlosti ľahkých 2000 otáčok. Pri podradení na siedmy stupeň otáčky vzrastú na hodnotu 2200 a šiesty prevodový stupeň dovŕši otáčok 2600. Predchodca pri rýchlosti 130 km/h mal na šiestom, čiže poslednom stupni takmer 2300 otáčok.
Repríza jazdy
Jazdnej stránke Peugeotu 3008 GT som sa venoval už v Novembri roku 2017. Na aute sa moc toho nezmenilo, lepšie povedané nezmenilo sa absolútne nič. V mojom prípade sa však trošku zmenil pohľad na autá kategórie SUV ako také. Vedel som už do čoho sadám a vopred som si povedal, že teda skúsim všetky skratky z tohto pomenovania SUV.
Takže hovoria, že Sport. Ďakujem, ale nerobím žiadny. V prípade auta však môžeme s ním športovať asi len vrámci mesta, keď si dávate slalom na parkovisku obchádzajúc zaparkované autá. A musím uznať, že tu sa Puginko cíti ako ryba vo vode. Malý priemer volantu spolu s veľmi slušným priemerom otáčania pridáva 3008-ke priam excelentné manévrovacie schopnosti v úzkych priestoroch. 18″ disky majú na obrubníky iný názor ako by som mal ja, no musíme brať do úvahy aj to, že auto predsa musí nejako vyzerať. Tento rozmer je tu však obutý zámerne kvôli systému Grip Control. Inžinieri z Peugeotu totižto vyhodnotili, že bude lepšie fungovať s obutím na 18″ diskoch, ako na väčších 19″.
Je teda aj užitočný – resp. úžitkový?! Svojim spôsobom áno. Mechy cementu som mu do kufra nerval, no pokiaľ bolo treba, vrámci celej mestskej džungle sa vedel vymotať bez toho aby človek musel dávať extra pozor cez akú jamu, či výmol preletí. Svetlou stránkou auta SUV je vlastnosť, že na spomalovače môžeš brzdiť menej ako s autom z C-segmentu. To ušetrí vo finále brzdy a pár sekúnd času, keď cez neho jednoducho preletíš. Ach áno. Potom, čo som sa stal majiteľom warm-hatchu s nízko-profilovými gumami na 18-palcových diskoch, ma každé SUV poteší jeho praktickou stránkou vyššej svetlej výšky.
No a hold, k najväčšiemu nedostatku a to absencii pohonu 4×4 som sa už neraz venoval. Tento-krát však boli veci trochu inak. Z každej strany som počúval, že som subjektívny, nech to otestujem ako SUV, dokonca aj majitelia 3008-ky si ma vzali do úst tvrdiac, že ich auto zvládne taký terén, ako aj ostatné SUV-čka tejto kategórie. To bola samozrejme pre mňa výzva a tak som prestal počúvať zdravý rozum a vybral som sa s 3008-čkou do vôd nespevneného povrchu a viacerých hrozieb mimo-mestskej džungle. Ako som tak pozeral na ovládanie Grip Controlu, tak mi padol do oka jeden piktogram. Púšť!
Hneď som teda vedel, kam mám s 3008-čkou zavítať. No predsa na tie naše slovenské piesky. Tak sa nachádzam na Záhorí vo vojenskej oblasti a robím na prvý pohľad asi tú najväčšiu blbosť, akú som kedy v aute typu SUV len s predným pohonom mohol spraviť. Na cestných pneumatikách a s pohonom jednej nápravy vstupujem na piesočný povrch a pomalým krokom postupujem ďalej. Nič sa nedeje, auto s priškrtenou reakciou na plyn postupuje ďalej. Čo však spraví, keď pridám toho plynu trochu viac?! Na stotinu sekundy kolesá prehrabli, no hneď sa spamätali a trakčná kontrola zasiahla v môj prospech. Po niekoľko desiatkách metroch v naozaj sypkom piesku sa vraciam na spevnený povrch a konštatujem jedno. Auto to zvládlo aj napriek svojmu postihnutiu. Klobúk dole Peugeot a máš moje uznanie.
Koniec koncov mi teda absencia pohonu 4×4 chýbala hlavne pri klzkejších povrchoch, kedy by som tú prítomnosť zadnej poháňanej nápravy naozaj prijal. Predsa len, hlavne na snehu je to zvýšená pasívna bezpečnosť, aj keď ma Grip Control presvedčil o svojich kvalitách.
Na vlas rovnaká obývačka
Na jeho interiér mám jednoducho slabosť. Máloktoré autá dnešnej doby dokážu ponúknuť takto pekne a zároveň kvalitne spracovaný interiér. Peugeot to v prípade ich 3008-ky posúva do drahších sfér a myslím, že za takto vyzerajúci interiér by sa nemuseli vôbec hanbiť ani dizajnéri prémiových značiek. Je aj krátko po predstavení novej 208-ky, ktorá ten interiér istým spôsobom zdedila a sám musím uznať, že sa aktuálne pozeráme na vrchol toho, čo po dizajnovej stránke značka Peugeot kedy vo svojich interiéroch predviedla. Ak toto budú chcieť raz prekonať, budú mať čo robiť. Peugeot ukazuje to, ako ma vyzerať kompletne celý interiér v roku 2019. Ako palubná doska, ovládacie prvky pod veľkým displejom, či aj sedačky tvoria unikátny a veľmi pekný celok. O dekorovaný palubnej dosky vzorom dreva som už hovoril, no pripomeniem sa aj tuto. Páči sa mi to a páčia sa mi aj verzie, v ktorých sa nachádza na palubnej doske látka, či alcantara.
V našom kúsku sa alcantara nachádzala na sedadlách. Spolu s kožou sú súčasťou balíku GT a v našom prípade boli aj masážne. Masáž tu funguje oveľa sofistikovanejšie ako pri autách, kde vám len bedrová opierka behá po chrbte. Je tu presne osem vankúšikov, ktoré sa nafukujú a viem si navoliť hneď niekoľko typov masáže. Pri dlhšej jazde je to geniálna pomôcka, no treba si dať pozor, aby si pritom nezaspal. Samotné sedačky veľmi prispievajú pohodliu. Svojim tvarom a vzhľadom pripomínajú na prvý pohľad závodné škrupiny, no ich bočné vedenie je žiaľ len podpriemerné a mohli by byť minimálne v oblasti chrbta a ramien hlbšie. Na zadných sedačkách následne nastáva problém s priestorom na nohy. O tomto som už hovoril aj v prvom teste a od vtedy sa veru nič nezmenilo. Pod predné sedačky budete nohy dávať márne, nezmestia sa tam. Medzi sedačkou a podlahou nie je dostatočná medzera, čiže si nebudeš môcť vzadu natiahnuť nohy.
Minule som sa trošku kratšie venoval i-Cockpitu, dnes by som to teda mal napraviť. Mal som možnosť za ten čas vyskúšať viac kompletne digitálnych kokpitov. V každom mi vyhovuje niečo iné a asi najintuitívnejší má VW Group, to sme sa zhodli viacerí. Čo však ponúka Peugeot, čo iní nie, je celkový vzhľad uživateľského prostredia a jeho možnosť prispôsobenia. Jednoznačne ponúka Peugeot zo všetkých najkrajší dizajn a budíky na digitálnom displeji sú riešené esteticky veľmi pekne. Nastaviť si človek môže hneď niekoľko zobrazení, ktorých súčasťou je aj mapa, či jednoduchý vzhľad len s rýchlosťou. Vadilo mi to, že palubný počítač sa nedal zobraziť nastálo. Vždy po kliknutí na palubný počítač sa zobrazil len na pár sekúnd a potom zase zmizol. Rovnako by som v i-Cockpite prijal aj ovládanie médií, či možnosť, vyhľadať kontakt a zavolať len s ovládaním na volante ako to funguje pri nemeckej konkurencii. Je to oveľa rýchlejšie ako sa preklikávať cez ten nepodarený multimediálny systém.
A tu sa dostávam k najslabšej stránke celého Peugeotu. Bohužiaľ nie, ešte stále som si nezvykol. 8″ displej skrýva vo svojich útrobách operačný systém, ktorý sa čudujem, že vôbec dali do tak dobrého auta ako je toto. Auto ako celok je z roku 2019 a dá sa povedať, že spravené nadčasovo. Doňho však zakomponovali multimediálny systém z roku 2012, kedy sa začalo digitalizovať a vyvíjať operačné systémy. Rádio a navigácia fungujú dobre. Omylom sa mi však podarilo raz spustiť hlasové ovládanie, ktoré pozná len nám cudzie jazyky ako angličtinu a francúzštinu a veľmi dlho som bojoval len s tým, aby som to vypol. Média si nezapamätajú napríklad to, že ste naposledy počúvali hudbu cez bluetooth a po opätovnom naštartovaní tam máte vždy automaticky FM rádio, čiže k Bluetooth audiu sa musíte prepracovať a potom si ho ešte manuálne pustiť na mobile. Možno pôsobím moc kriticky, no systémy v aute majú človeku život s ním zľahčovať a nie strpčovať. Žiaľ, aj napriek tomu, že som mladý človek, ktorému nerobí problém spravovať kompletnú agendu webu a z technológií v mobile využívam tak 85%, nedokázal som sa s týmto systémom skamošiť.
Poďme si to zhrnúť
Keď ja vždy musím ku koncu niečo zhejtovať, ach… Čo už, ja sa snažím byť len objektívny, ale ak sa mám na Peugeot 3008 pozrieť cez tie najobjektívnejšie okuliare, tak sa mi toto auto naozaj veľmi moc páči. Môj názor sa ani po tom čase nemení a stále si stojím za tým, že by mi veľmi vyhovovala benzínová verzia kombinovaná s hybridným pohonom a to auto by pre mňa dostalo ešte väčší zmysel. A veru že aj dostane. Pri písaní tohto testu prebieha práve Autosalón v Ženeve, kde bol Peugeot 3008 Hybrid4 oficiálne predstavený svetu. Ako keby ma počuli už pri teste prvého. 1.6 PureTech pod kapotou s elektromotorom a kombinovaným výkonom až 300 koní a hlavne s pohonom všetkých štyroch kolies. Tak na toto sa teším!
Ak si však typ človeka, ktorý oželie nejaké francúzske neduhy, ako ten multimediálny systém a na vzhľade si dáš obzvlášť záležať, verím tomu, že nemecká konkurencia ťa určite zaujímať nebude. Peugeot 3008 je šikovným splynutím sveta rodinných MPV a sveta kategórie SUV. Ak by ti nedaj bože 5 miest nestačilo, obzri sa aj za 5008-kou. Stojí rovnako za to.
Plusy:
- + Automatická prevodovka EAT8
- + Nadpriemerne dobre spracovaný interiér spolu so sedačkami
- + Dizajn interiéru
- + Grip Control – tomu som prišiel na chuť
- + Full LED svetlomety, ktoré majú slušnú svietivosť
- + Panoramatická strecha
- + Jazdné vlastnosti v meste
- + Elegantná biela farba
- + Komfortný podvozok
Mínusy:
- – Multimediálny systém
- – Absencia pohonu 4×4 na klzkom povrchu
- – Hlučnejší naftový motor
- – Klimatizovanie v lakťovej opierke nejde vypnúť!!!
- – Vyššia cenovka takmer 40 tisíc €
Technické údaje:
Motor
Objem: 1997 ccm
Najväčší výkon: 130kw (177k) pri 3750 ot./min
Najväčší krútiaci moment: 400Nm pri 2000 ot./min
Špecifikácia vozidla
Zrýchlenie 0 – 100km/h: 8,7s
Maximálna rýchlosť: 211 km/h
Normovaná spotreba paliva (l/100km)
Mesto: 5,5 l (počas testu: 6,8l)
Mimo mesta: 4,4 l (počas testu: 5,7l)
Kombinovaná: 4,8 l
Objem palivovej nádrže: 53 l
Rozmery vozidla
Celková dĺžka: 4447 mm
Celková šírka: 1 841 mm
Celková výška: 1 620 mm
Rázvor: 2 675 mm
Objem batožinového priestoru: 520 l
Maximálny objem batožinového priestoru: 1 482 l
Schopnosti v teréne
Max. zjazdový uhol: 29°
Max. nájazdový uhol: 20°
Predný previs: 923 mm
Zadný previs: 849 mm
Svetlá výška: 219 mm
priemer otáčania 10,67 m
Hmotnosti a zaťaženia
Pohotovostná hmotnosť: 1 640 kg
Maximálna hmotnosť vozidla: 2 090kg
Maximálna hmotnosť jazdnej súpravy: 3 790kg
Brzdeného príves: 1 700kg
