Doba sa rapídne mení a s ňou aj ľudské potreby a požiadavky. Nie je to tak dávno, čo som sa zamiloval do značky Mini a teraz ju tu mám znovu. Tento-krát však už nie tak celkom v jej typických „mini-rozmeroch“. Pardón, takáto klišé fráza do takýchto riadkov nepatrí. Ono už samotné rozprávanie o niečom, že je klišé, ja vlastne dosť klišé. A nehovoriac ešte o tom, keď sa začne niekto nad tým zamýšľať. Zamotal som sa ako pletený sveter do zlatej retiazky na krku. Poďme späť k veci. Takže tá veľkosť… Autá nám rastú pred očami a lavičiari, či iní euroskeptici vinia z toho práve Európsku úniu. Mini už dávno nie je tým malým autom z filmu Mr. Beana. A podľa mňa to tak aj má byť. Naše cesty postupne ovládajú mohutné SUV-čka a predstav si, že sa s jedným stretneš zoči-voči. Chcel by si sedieť v malom alebo veľkom Mini? Odpoveď poznám.
To by sme mali povinnú jazdu paradoxu názvu Mini. Poznáte také tie americké vzťahy kedy si chudý chlapec, ktorý aj spolu s rodičmi v detstve emigroval do štátov z vtedy nepokojnej Juhoslávie. Áno, presne taký ten južanský typ mierne ošmahnutý slnkom, ktorý dni trávil v posilke a naberal formu. Tak taký chlapec si našiel v USA krásnu modelku, ktorej mierka toho, že je aj obľúbená je neskutočný počet followerov na Instagrame v miliónoch. Je pekná, je obľúbená a muži a ženy ju zbožňujú. On ju miluje, aj keď nevie variť a v súkromí grgá ako chlap a pije pivo viac ako on. Dokonca mu nedovolí chodiť s niektorými kamarátmi von a má taký svojský obmedzený režim života. Má však ju a vždy keď pomyslí na niečo iné a potom sa pozrie na ňu, má jasno a aj napriek jej povahe ju kurevsky zbožnuje. Medzičasom aj zistil, že je takisto imigrantka, ale tento-krát z Anglicka. No tak ja som ten chudák a Mini je tá modelka.
Viem, zvláštna paralela, no nemôžem si pomôcť. Dva-krát sme mali na test Mini a dva-krát som sa do tej značky zaľúbil. Je jedno aký model, vždy ma dostane na kolená. Clubman nie je klasický Cooper, no ten Cooper čo sme predtým mali nebol klasické S-ko. A preto sú aj moje pocity veľmi zaujaté a skreslené.
Mini, ktoré to hrá na formu
Čo v tebe evokuje názov Clubman? Ja tam spočiatku videl obrovskú párty a teba ako jadro celého parketu s niekoľkými Nikolami okolo seba. Ale to som sa teda sakra mýlil. Clubman je v tom reálnom preklade člen klubu. Ale člen Gentleman Klubu. Čiže klub, do ktorého chodíš hrať s bohatými kamošmi poker, golf, alebo len tak si vyrazíte na jachtu niekde do Stredozemného mora. Najlepšie v okolí Francúzskej riviéry. Čiže malo by to byť auto pre človeka s vyšším spoločenským kreditom a mal by to samozrejme byť muž. Do kufra, ktorý sa štýlovo otvára zadnými krídlovými dvermi si hodíš svoj Duffle-bag Givenchy s nutnými vecami na prežitie týždňa na mori a ide sa. Za seba poviem, že by som sa vôbec nehanbil zaparkovať Clubman S v prístave vedľa svojich kamošov na ich Lambách a Rarri´s. A presne o to ide. Je to štýlovka pre štýlového chlapa.
A ono to vlastne na tú formu ani moc hrať nemusí. Nami testovaný model mal pod kapotou perfektný dvojlitrový benzínový derivát s výkonom slušných 192 koní a automatickú dvojspojkovú prevodovku. Vonkajšok mal ošatený v John Cooper Works handrách a tak bol očku o niečo viac sympatický. Na vkusných a účelných 18″ kolesách s pásmi cez kapotu zaujal každého okoloidúceho. Neviem, teda či som podstatu modelu Clubman vystihol presne do bodky, no jeho zhodnotenie po tej našej automobilovej stránke bude určite omnoho presnejšie 😉
Druhý v hitparáde. Možno
Hovorím samozrejme o našom motore. Nie je to vrchol ponuky, to ti je dúfam jasné. Vrchol má ešte o takmer 40 koní viac na úrovni 231 a označuje sa plnohodnotne JCW. My máme „len“ S-ko a teda pod kapotou triezvejšie stádo nacionalistických anglických koníkov. Je pravda, že motor pochádza z dielne BMW a nesie označenie B48. Tento motor začína na výkonových parametroch 135 kW a končí až na 225 kW v úplne novej X2 M35i. My teda máme 141 kW/192 koní s krútiacim momentom slušných 300 Nm a technológiou TwinPower Turbo, ktorá je už pri týchto motoroch štandardom. Tento motor som mal už viac-krát možnosť jazdiť v autách BMW. Väčšinou teda vo verziách 190 kW, no dovolím si tvrdiť to, že v Mini má o niečo iný charakter. Možno je to tým celkovým pocitom z tohto auta a tým, že motor je veľmi blízko vodiča, no nemal som pocit, že by tam bol ten istý motor ako aj povedzme v BMW 3er.
Jeho prejav je o niečo viac hutnejší a výkon veľmi pekne stupňuje. Zvuk do výfuku je typickou kulisou práve pre Mini a nedá sa zameniť s niečim iným. A to je jeho jedinečnosť. Aj keď náš kúsok už dostal filter pevných častíc, na blabotaní do výfuku to však až tak neubralo. Samozrejme, pokiaľ človek chce ešte viac, treba siahnuť po JCW. Motor sa teda dopredu ťahá veľmi ochotne a stovku dokáže pokoriť za 7.1 sekundy. Tuto však patrí vo svojej kompaktnej kategórii len do takého šedého priemeru Warm-hatchov. To však vôbec nevadí. S týmito parametrami ponúka ale niečo, o čom druhý len snívajú.
Mnohé podobné motorizácie s objemom okolo dvoch litrov a výkonom na úrovni 190-200 koní si potiahnu v spotrebe bežne okolo 9 až 10 litrov paliva. Samozrejme bavíme sa o benzínových jednotkách. Naše Mini ma v tomto veľmi milo prekvapilo, keď som cestu do BA po diaľnici dal za 6.1 litra pri 130-ke. Po meste nám auto bralo palivo v rozmedzí 7.5 až 8 litrov a pri dynamickej jazde sa neprehúpla spotreba cez 10 litrov. Na 192 koní, automat a benzín je to vážne veľmi dobré!
Počas písania tohto testu nás však Mini s niečim prekvapilo. Okrem toho, že bol predstavený jemne modernizovaný Clubman, k čomu sa dostanem neskôr, predstavili úplne nový John Cooper Works ALL4. Ten má výkon veľmi statočných 306 koní s pohonom na všetky štyri kolesá. Tu sa už ale vážne môžeme pozerať na plnokrvný hot-hatch z dielne Mini. Doteraz je to bez pochyby najsilnejšie produkované Mini na v histórii značky. Jeho technologický základ bude podľa mnohých indikácii zdieľať aj nové BMW M135i. Moja túžba skúsiť si niekedy nové JCW je o to intenzívnejšia, keď viem, ako dobre sa jazdí so základným S-kom. Teším sa.
Medziplyn hľadá talent
Pri Mini je toto najmenej náročná disciplína. O podvozkových schopnostiach akéhokoľvek Mini nemusíme ani dlho hovoriť. Každému, keď som povedal o Mini, tak mi odpovedali, že čistá motokára. A aj napriek faktu, že Clubman je už v kategórii kompaktných hatchbackov a teda už nie je najmenší v modelovej škále, jazdí stále ako motokára. Veľmi presné, responzívne riadenie, ktoré s podobný nastavením v inej značke nenájdete. To je fakt. Už len ten posed za volantom je naozaj jedinečný, priezor je veľmi malý, okno oproti „bežným“ autám oveľa kolmejšie a tak hneď ti musí byť jasné v akom aute sedíš. Kolesá umiestnené takmer v rohoch karosérie a relatívne nízke ťažisko pridávajú podvozku špecifické vlastnosti.
Nikde sa Mini necíti tak dobre, ako práve v spleti úzkych uličiek mesta. Tam je naozaj doma. Vďaka už spomínanej strmosti riadenia stačí jedna otáčka volantu a vytočíte sa snáď všade okolo vysokých obrubníkov, či v nákupných centrách. To však nie je jediný talent tohto podvozku. Svoje najväčšie čaro ukáže na kľukatých pomalých zákrutách. Tie štrikuje tak presne, že minimálnym pohybom volantu viete, kde sa presne medzi dvomi čiarami nachádzajú predné, či zadné kolesá. Vo volante je cítiť každá zmena povrchu, alebo smeru jazdy. Podvozok vďaka veľmi malému náklonu dokáže zákruty prechádzať s obrovskou dávkou istoty.
Toto však platí len na naozaj dobrom povrchu. Talent podvozku mierne zabíjalo obutie. 18″ kolesá nie sú síce maximum, no na Runflat pneumatikách je to horšie, ako na 19-kach. Chápem automobilky, že na runflat pneu sa dá ušetriť na hmotnosti, keďže v aute nemusí tým pádom byť ani rezerva a ani opravná sada, no v živote by som si dobrovoľne na svoje auto runflat pneu nedal. Tu to platí rovnako. Navyše na adhéziu nebudem obzvlášť kritický vzhľadom k tomu, že Mini bolo obuté na zimných Pirelli. Na letných Michelin PS4 by to bolo určite omnoho lepšie. A to si radšej ani predstavovať nechcem akou rýchlosťou by dokázalo Mini behať po mojich obľúbených okreskách.
Bežný komfort podvozku je skôr športovo ladený. S tým treba rátať, Mini je motokára a jeho pružiny a tlmiče sú prispôsobené celkovému charakteru auta. Obzvlášť keď sa jedná o verziu S. O to viac som bol prekvapený, keď mi Mini dokázalo komfortne prepraviť zadok aj na dlhšej trase a nevystupoval som z neho dolámaný. Je príjemne tuhé, nepláva po ceste, no zároveň neodskakuje a zasa sa vraciam k tomu, že najväčšou nevýhodou podvozku boli Runflat gumy.
Ruka v ruke s vynikajúcim podvozkom ide aj prevodovka. Mini vo svojom Clubmane S používa dvojspojkovú sedemstupňovú prevodovku určenú pre platformu UKL. Túto istú prevodovku sme mali už na jeseň v Mini Cooper D a teda vieme, že sa jedná o prevodovku značky Getrag s označením 7DCT300. Čiže sedem stupňov a 300 Nm maximum dvojice spojok. Už v Coopri D som s ňou bol nad mieru spokojný a pri výkonnejšom S-ku len potvrdila svoj charakter. Pri bežnej jazde ponúkne príjemnú jazdu bez zášklbov a nejakých zaváhaní. Jednoducho kvalitná dvojspojková prevodovka. Svoje kúzlo ukáže však až pri dynamickej jazde, kedy je brutálne rýchla! Pri preradení pod plným plynom šklbne s autom ako pri starých F1, či SMG prevodovkách, no moment preradenia je tak rýchly, že sotva stihnú padnúť otáčky.
Pri preradení zároveň ponúka celkom lahodnú zvukovú kulisu do výfuku, kedy si jemne odstrelí. Tuto však musím poznamenať, že už to nie je až také hlučné, ako minuloročná verzia, vzhľadom k tomu, že nám tu pribudol filter GPF. Na mieste pri pridávaní plynu však stále veľmi pekne strieľa a to hlavne pri zohriatom výfuku. Pri manuálnom radení je okamih preradenia pri ťuknutí do pádla len veľmi krátky a tak je manuálne radenie radosť. Nová prevodovka okrem iného pridala aj nový volič automatu, ktorý už síce poznáme, no interiér je s ním oveľa modernejší.
Štýl a funkčnosť
Hovorím teraz o interiéri, ale samozrejme z časti aj o exteriéri. Časy, kedy Mini bolo len nepraktické malé auto, sú už dávno za nami. Práve toto je ten bod, kedy som rád, že autá rastú lebo práve na Clubmane sa to prejavilo pozitívne. Zvonku stále kompaktný, no vo vnútri sa pohodlne odvezú aj piati dospelí ľudia bez toho aby sa nejako na sebe tlačili. Najväčším prekvapením bolo miesto na zadných sedadlách. Už len toto je obrovský argument, prečo si vybrať Clubman a nie menší Cooper Hatch. Ja, takmer dvojmetrový chalan, som si bez akýchkoľvek problémov sadol sám za seba a mal som pred kolenami ešte miesto na dĺžku mobilu. Zvláštna mierka, uznávam, ale verím, že si to vieš predstaviť. Tým, že auto ma relatívne dlhý rázvor, takmer 2,7 metra a poloha predných sedadiel je oproti iným autám o dosť viac v prednej časti, ostalo tu veľmi veľa priestoru práve na tých zadných sedadlách.
O nič horšie na tom nie je ani kufor. Začnem však hneď jeho zaujímavým otváraním, ktoré je už tak typické pre Clubman. Všetci budú naňho nadávať, no keby si mali predstaviť Clubman bez krídlových dverí, tak už by ho nechceli. Mne sa toto riešenie veľmi páči. Priestorovo dvere nezaberajú až tak veľký priestor a viete si separátne otvoriť jednu či druhú stranu. A to dokonca aj na diaľkové ovládanie automaticky. Jedinou nevýhodou, čo som si počas týždňa uvedomil, bol stredový stĺpik týchto dverí. Auto, ktoré ide na diaľnici priamo za vami, vo vnútornom spätnom neuvidíte. Bude sa človek preto musieť spoľahnúť len na tie vonkajšie zrkadlá.
Pár dní predtým, ako sme si vzali Mini na test, bol predstavený modernizovaný Clubman. Najprv sme sa zľakli, že nebodaj prišla nová generácia a my tým pádom testujeme túto úplne zbytočne, no potom som si prečítal tlačovú správu a dozvedel sa, že sa jedná len o facelift. V interiéri bez zmeny a v exteriéri len menšie zmeny svetiel, či v malej miere aj predného nárazníka. Svetlá už poznáme z Coopra, kde boli Full LED Matrix, ktoré mali v prstenci integrovanú LED smerovku. Zadné svetlá zasa dostali dizajn vlajky Union Jack, zatiaľ čo my sme mali tie pôvodné oválne. Nové som síce na Clubmane ešte nevidel naživo, ale tieto oválne sa mne osobne veľmi páčia.
Čo sa výbavy týka, mali sme pravdaže novinársku „fullku“. Zopár vecí by som osobne možno oželel, no keď si to tak vezmem, veľa ich zas nie je. Full LED-ky, adaptívny tempomat, Head-up displej, Key-less, park-assist, či samozrejme výhrev sedačiek a aj čelného skla. Tieto všetky veci veľmi rád využívam, no bez čoho by som Mini určite nechcel, je audio-systém Harman/Kardon. Ten konkurenciu v danej triede nemá. To je čistý fakt. Skupina BMW si drží kvalitu ich audiosystému na vysokej úrovni a počúvanie dobrej hudby v autách Mini, či BMW býva vždy veľmi príjemný zážitok. Až je potom človeku ľúto, keď presadne do iného auta a počuje ten zlý zvuk.
Ako som už možno spomenul, naše Mini malo exteriérový aj interiérový paket John Cooper Works Trim. Zvonku teda nájdeme na aute iné nárazníky, špeciálne disky kolies, či inak tvarované koncovky výfuku. Akonáhle sa však usadí človek za volant, všimne si perforovaný športový volant a hlavne úžasné sedačky z balíčka JCW. Tie sú tvarované podobne ako škrupiny s tým rozdielom, že sú použiteľné a pohodlné. Už len ich vzhľad však evokuje v nás neodmysliteľnú športovú stránku značky Mini. Už takou samozrejmosťou je čierno sfarbený strop, pádla pod volantom, či multi-farebné ambientné podsvietenie. To, že nejde však priamo o verziu JCW ľahko spoznáš podľa chýbajúcich označení Cooper Works a aj práve podľa vzhľadu výfukového systému. V prípade JCW je to ešte o niečo surovejšie a jeho prejav je pravdaže výraznejší.
Mini nie je pre každého, no zároveň by ho chcel každý. To je jednoducho tak a je to pravda. Nenašiel som človeka, ktorý by bol naživo vyslovene na to auto povedal, že je škaredé a že sa mu nepáči. Všetci sa jednoslovne zhodli, že je to štýlovka a už akási ikona. Mini Clubman si našťastie zachoval aj mnohé prvky, ktoré sme poznali z predchádzajúcich verzií. Okrem už spomínaných krídlových dverí je to napríklad aj svetielko v anténe, ktoré po zamknutí bliká, ako na lietadle. To keby náhodou necháš odstavený Clubman pri súkromnom lietadle na ceste do Saint Tropez, aby ho letová kontrola evidovala, chápeš.
Kupujem teda Mini?!
Určite že áno. Mini patrí medzi tie značky, ktoré som si povedal, že si raz kúpim a minimálne na nejaký čas budú musieť so mnou spolužiť. Clubman mi celkom sadol a viem si práve ten predstaviť ako perfektnú alternatívu, alebo lepšie povedané kompromis toho, čo Mini pre spoločnosť znamená. Imidžové malé autá, ktoré ponúknu majiteľovi úplne odlišný pohľad na svet a pri ich riadení nonstop nasadené ružové okuliare.
Jedinečné jazdné vlastnosti, svojský dizajn, ale zároveň spracovanie na vysokej úrovni je silným argumentom značky Mini. A môj favorit teda určite je práve novo-predstavené Mini Clubman JCW All4 s výkonom až 306 koní. Sám som práve na toto auto veľmi zvedavý a teším sa naňho, keď vidím aké schopné dokáže byť vo verzii S. Niekde v kútiku srdca však stále drieme maličký Cooper S, ktorý aj napriek skúsenosti s väčším bratom by pri finálnej kúpe u mňa osobne asi aj tak vyhral.
Mini, ach prečo si len Mini. Znova som sa do teba zamiloval a veľmi ťažko ťa budem dostávať znova z hlavy.
Plusy:
- + Mini
- + Clubman
- + S
- + S!!!
- + 7-stupňový dvojspojkový automat od spoločnosti Getrag
- + Hyperaktívny dvojliter benzín s príjemným prejavom
- + Veľmi dobrý posed za volantom
- + Audio-systém Harman/Kardon (bez váhania)
- + Sedačky JCW
- + ConnectedDrive
- + Multimediálny systém s väčším 8.8″ displejom
- + Spotreba
- + Joystick voliču automatickej prevodovky
- + Dvere kufra
- + Nastavenie podvozku
Mínusy:
- – Málo času spolu
- – Nemám Mini
- – Predám Seat Ibiza FR
Technické údaje:
Motor
Objem: 1998 ccm
Najväčší výkon: 141 kw (192k) pri 5000 ot./min
Najväčší krútiaci moment: 300 Nm pri 1350 ot./min až 4600 ot./min
Špecifikácia vozidla
Zrýchlenie 0 – 100km/h: 7,1s
Maximálna rýchlosť: 228 km/h
Normovaná spotreba paliva (l/100km)
Mesto: 6,7 l (počas testu: 7,5 l)
Mimo mesta: 5,3 l (počas testu: 6,1l)
Kombinovaná: 5,8 l
Objem palivovej nádrže: 48 l
Rozmery vozidla
Celková dĺžka: 4253 mm
Celková šírka: 1800 mm
Celková výška: 1441 mm
Rázvor: 2670 mm
Objem batožinového priestoru: 360 l
Hmotnosti a zaťaženia
Pohotovostná hmotnosť: 1 395 kg
Maximálna hmotnosť vozidla: 1 945 kg