Prológ anglickej Pop kultúry

Poďme si spolu zaspomínať na najlegendárnejšie automobily minulého tisícročia svetovej kinematografie. Myslím si, že už vieš kam týmto mierim, no aj tak by som si rád takto retrospektívne pripomenul tie najzvučnejšie mená. Na prelome tisícročia sa na filmovom plátne objavilo auto, ktoré hlavne pre mňa bolo tým najvýraznejším autom a detským snom. Bola to Eleanor z filmu „Gone In 60 seconds“, čo ovplyvnila nie len mňa, no aj mnoho ďalších mladých fanúšikov tohto filmu. Každý určite pozná aj Generála Lee-ho zo snímky „The Dukes of Hazzard“ a myslím, že je zbytočné hovoriť o aké autá sa v jednom, či druhom prípade jednalo, každý by to mal poznať naspamäť. A o tých legendách by som mohol hovoriť ešte dlho: Bullitt, Bondov Aston Martin, DMC DeLorean v Back to the Future, alebo rovnako Bondov Lotus Esprit.

Všetky majú spoločné to, že sa objavili vždy len v jednom snímku a hlavne to boli buď Muscle cars, alebo vtedajšie GT-čka, či športiaky. Pri tom množstve sa však zabúda na zrejme tú najväčšiu legendu. Pán Fazuľka zrejme znie smiešne, no v doslovnom preklade ho pozná málo-kto. Áno, bavíme sa o Mr. Bean-ovi. Schválne, spomenieš si takto na rýchlo, aké auto sa objavilo naprieč všetkými dielmi tohto úspešného seriálu a ani raz ho nevymenil?! Máš pravdu, ak si práve povedal, že Mini! Presne toto auto je tvárou kompletnej série Mr. Bean-a. 

Aby som bol automobilovo korektný, tak toto žlté Mini nesie presné označenie British Leyland Mini 1000 a práve pre seriál Mr. Bean bolo vyrobené v špeciálnej farbe Austin Citron Green s matnou čiernou kapotou. Toto milé autíčko dominovalo tomuto seriálu od roku 1977 až po dnešný deň. Na filmovom plátne sa teda drží krásnych 41 rokov a pokojne ho môžeme nazvať image-makerom značky Mini.

Konkrétne Mini 1000 však nebol žiadny trhač. Už vtedy mal pod kapotou motor s objemom len 1.0 litra a s maličkým výkonom 40 koní, či krútiacim momentom 68 Nm. Tieto parametre mu dovolili zrýchliť na 100 km/h za závratných 22,3 sekundy a maximálka bola len 132 km/h. Pohotovostná hmotnosť auta bola však len 620 kg (800 kg spolu s Mr. Beanom a sedacou súpravou na streche), a tak to určite bolo zaujímave vozenie. 

Mini ako také, môžeme pokojne nazvať ako rodiča britskej Pop kultúry. Stalo sa ikonou len v priebehu pár rokov a dodnes deň tak tomu je. Akonáhle sa povie Anglicko, veľa z nás si predstaví upršané ostrovy, kapelu The Beatles a práve toto autíčko. Práve preto som veľmi rád za možnosť po mnohých rokoch otestovať práve Mini Cooper, aj keď v naftovej verzii.

 

 

 

Debutový kontakt s anglickou Pop-kultúrou

Ako hovorí jeden slovenský raper, pondelky vôbec nie sú zlé. Od kedy testujeme autá, si toto príslovie hovorím každý pondelok, čo idem pre nejaké auto. Za ten rok aj niečo som si vytvoril k tejto aktivite jemné puto a po každé, ako sedím vo vlaku smer Bratislava, tak sa teším, ako keby si idem preberať svoje vlastné nové auto. Na Mini Cooper som sa obzvlášť tešil. Naposledy som v Mini Coopri sedel tak dva roky dozadu, keď ho vlastnil ešte Paťo, vo verzii Cooper S a r.v. 2005. Od vtedy sa tie autá v mnohých ohľadoch zmenili a ja som bol zvedavý, v akej miere.

Tak už sedím v oranžovom Mini na dvore skladu BMW. Okolo mňa je zopár i8-čiek, 7er vo Fullke, no mňa zaujíma len to Mini, do ktorého som sa práve posadil. Prvá reakcia by sa dala prirovnať k prvej návšteve hračkárstva. Nie, nepôsobí to tu hračkársky, alebo nebodaj lacno. Je tu však veľa vecí, na ktorých mi ostali čo a musel som sa v momente začať s tými prvkami hrať. Je to paráda, interiér rovnako ostal ikonický. 

Hľadám si teda dobrú polohu, ktorú som si našiel za pár sekúnd a vkusným štartovacím tlačítkom privádzam do chodu troj-valcový 1.5 litrový motor poháňaný naftou. Kultivovaný a relatívne tichý štart nasledovalo potešenie z prítomnosti audia Harman/Kardon. Párujem si mobil, púšťam hudbu, sťahujem okná a poďme si užívať imidžové Mini!

 

 

3.0 R6 delené dva

Značka BMW už dávno pochopila, že ideálny objem pri rôznom počte valcov, je na jeden piest práve 0.5 litra. Tohto trendu sa poslednú dobu držia aj v prípade väčších, aj menších motorov. 3.0 R6, 2.0 R4, 1.5 R3 sú práve tie motory, ktorým ako na skladačku len pridávajú, či uberejú valce podľa požiadaviek daného modelu. Mini malo pod kapotou atypicky 1.5 litrový naftový troj-valec. Ten je prepĺňaný technológiou Twinscroll Turbo a dokopy celé ústrojenstvo dáva hodnoty ako 116 koní a 270 Nm

Áno, treba uznať, že to nie je žiadny trhač asfaltu, no pri nafťáku je oveľa podstatnejší krútiaci moment, ako samotný výkon. Môžem však otvorene povedať, že pri daných parametroch mi dynamika auta nechýbala ani raz. To som Mini skúšal v rôznych podmienkach, či už v mestskej premávke, alebo mimo mesta a občas aj dynamicky. Motor je kombinovaný s automatickou 7-stupňovou prevodovkou, ktorá je dvojspojkovej technológie, nezvyčajne však od výrobcu Getrag. Tu sa stretáme s novinkou z dielne BMW, kde sa rozhodli, že od roku 2017 budú všetky Mini vybavené práve touto DCT prevodovkou.

Tá nahradila dovtedy používanú 6-stupňovú dvojspojkovú prevodovku od spoločnosti ZF. Nová prevodovka radí rýchlejšie, zároveň však každé preradenie je o niečo jemnejšie a prispela aj k zlepšeniu spotreby. Dlhšie som pátral, aká prevodovka to vlastne je partnerom pre tento motor, keďže som sa najprv domnieval, že sa tam nachádza upravená prevodovka od spoločnosti ZF, no Getrag bolo pre mňa osobne potešením. Len pre zaujímavosť, rovnaká prevodovka s označením Getrag 7DCT300, alebo 7DCT500, sa používa aj v Renaultoch, a to konkrétne aj vo verzii Megane GT s označením EDC. Myslím, že to hovorí samé za seba.

Nová prevodovka je súčasťou obnovy pohonu UKL platformy značky BMW, kam patria všetky modely primárne poháňané na prednú nápravu, čiže BMW X1, X2, 2er Active Tourer a zároveň už aj všetky Mini. Benefitom pre Mini v prípade tejto prevodovky, je aj premiéra voliča automatickej prevodovky pomocou joystick-u, ako poznáme z modelov BMW. Oproti predchádzajúcemu „kutáču“ sa mi toto riešenie páči omnoho viac.

Keď som hovoril o tom trhačovi, jeho zrýchlenie je slabších 9,3 sekundy z 0 na 100 km/h a maximálna rýchlosť končí pri 205 km/h. Keby som sa však previezol na tomto Mini bez znalosti týchto hodnôt, sám by som tipol zrýchlenie okolo 8 sekúnd. Záťah krútiaceho momentu je naozaj citeľný a ľahko ma oklamal. 

A koľko toto celé papá?! Za celý týždeň som mal priemernú spotrebu 6.2 litra, no treba povedať, že prevažne po meste, so studeným motorom.  Ak som vyšiel mimo mestské uličky, tak spotreba sa ustálila na hodnote 4.2 litra na 100 kilometrov, pri dynamickej jazde nepreskočila číslovku sedem litrov. Nie sú to hodnoty, ktoré nedokáže dosiahnuť v dnešnej dobe aj benzínový motor, no benzín nestojí pár korún a na dlhodobú prevádzku mimo mesta je stále výhodnejší diesel.

Áno, Mini je aj pre mňa jedna z tých značiek, pri ktorej keď sa povie nafta, tak mi to jednoducho dokopy nejde. Tieto dva pojmy sú ako antonymá a sám som dlho pátral presné zacielenie tohto malého autíčka. Primárne by to teda malo byť auto do mesta, predsa Mini Cooper. S naftou pod kapotou si to, dá sa povedať, navzájom odporuje. Po pár úvahách som však došiel na to, kto si toto auto kúpy.

 

 

 

Pre koho teda je?!

Poznáme to všetci. Bonitnejšia klientela s deťmi, ktorých už doplieskala puberta a v ich vodičskom oprávnení svieti čerstvý vek 18 rokov. Adresa trvalého bydliska je kúsok od hlavného mesta v menšej dedine cca 20 kilometrov západnejšie, bavme sa, že napríklad Svätý Jur. Synovi treba kúpiť jeho nové auto, keďže priemer mu exceluje a prijali ho na Komenského univerzitu, dokonca so štipendiom za prospech zo strednej školy. Je mladý a potrebuje imidžovku, ktorá nebude až tak kričať, že stála veľa peňazí. Ak by sme išli do úplného extrému, môžme sa tváriť, že otec je majiteľ Medzinárodnej kamiónovej dopravy a o naftu núdzu nemá. Tak bude synáčik dochádzať do Bratislavy novým Mini Cooper D.

Nie, nepotrebuje Cooper SD. Na taký výkon má ešte málo skúseností. Presne toto je to ideálne auto pre ľudí, ktorí nemajú až tak hlboko do vrecka a sú ochotní si priplatiť aj za malé auto viac peňazí.

 

 

Ako na motokáre

Presne to bol pocit, ktorý som prežíval vždy, keď som Mini osedlal. Nepamätám si auto, ktoré mi dalo takýto feel z riadenia, z podvozku a z chovania auta, ako celku. Prvé, čo mi však udrelo do očí a možno ešte viac do tela, bol tuhý podvozok. Netreba očakávať, že Mini Cooper bude mať jazdné vlastnosti hodné limuzíny. Na ceste drží ako priklincované, o každej nerovnosti dá však vedieť. Akusticky je podvozok odhlučnený veľmi dobre, tu si Mini obhájilo svoju pozíciu prémiového auta. Na zadnej náprave nájdeme netradične, pre túto kategóriu áut, nezávisle zavesenie kolies formou Multi-linku. Na prednej sa dodržujú tradície a nesmie tu chýbať overený McPherson s priečnym stabilizátorom.

Čo však tieto pojmy znamenajú pre zlepšenie jazdných vlastností?! V princípe pre bežného vodiča nič. Pre vodiča, ktorý si však chce užiť aj športovú dynamickú jazdu, znamená nezávislé zavesenie zadných kolies oveľa väčšiu bočnú stabilitu na ceste. Zadok je krásne ovládateľný a vie pekne prenasledovať pohyby prednej nápravy. Tým, že má Mini zaujímavú koncepciu a výborné rozloženie hmotnosti, tak na ceste je aj verzia s označením Cooper D oveľa suverénnejšia, ako aj športový kolegovia od konkurencie. Jednoznačne sa dá v tomto prípade hovoriť o tom, že riadenie a podvozok sú oveľa rýchlejšie než motor tohto konkrétneho auta. Keď takto dokáže jazdiť „nafťák“ nechcem si ani len predstaviť, ako jazdí JCW s 231 koňmi pod kapotou.

Reakcie na vytočenie volantu sú bleskové a tento feedback dokáže Mini ponúknuť bez výrazného náklonu karosérie. Dovolím si tvrdiť, že náklony takmer ani necítiť a to je niečo úžasné. Pri každom nájazde do zákruty, som autu povedal dobrú chuť, s akým apetítom sa do nej vrhlo, celú ju s istotou prešlo a na výjazdoch ani raz nezaváhalo pretáčavosťou, či naopak nedotáčavosťou.

K pocitu motokáry vo veľkej miere prispieva aj posed za volantom. Polohu si nájde aj extrémne prerastený človek a aj ten, ktorému „pán božko“ nedoprial. Poloha sedadla je relatívne nízko, volant je perfektne natočený na vodiča s príjemným sklonom a budíky cestujú spolu so stĺpikom riadenia. Vodič je celú dobu výborne s autom prepojený a vie o každom impulze podvozku a riadenia. Čo sa výhľadu týka, tak je jeden z najlepších, aké som v autách kedy zažil. Kto v Mini už sedel, sa asi teraz musel chytiť za čelo a povedať si, čo za dementa toto vypotí, vydrž ale!

Výhľad z vozidla je v prvom rade veľmi zaujímavý. Po množstve atypických prvkov v aute je práve rozhľad z kabíny jedna z tých naj. Po presadnutí z akéhokoľvek iného auta, hneď šofér vie, že sedí v Mini. Takmer vertikálne A-stĺpiky spolu so sklom, ktoré je od vás ďaleko, že ho ani nedočiahnete, malý priezor, dlhá kapota a nízky posed sú tým parametrom, ktoré vodičovi dá maximálne sústredenie sa na cestu a nezaujímajú ho iné veci okolo. Pripomínalo mi to len jednu jedinú vec. Priezor prilby na motorku. Perfektné!

 

 

 

Dizajnový Glastonbury Festival

Dostávame sa k tej veci, ktorá robí z Mini ikonu. Dizajn. Nikto, nikdy už nebude môcť pravému Mini vziať jeho dizajn. Ak to raz niekto spraví, bude v mojich očiach za ultimátneho primitíva. Na Mini sú angličania hrdí a dávajú to patrične najavo. Mini však nie je presne to auto, s ktorým by ste chceli ísť na okružnú jazdu po Argentíne, ktorá je už dlhé roky v nie moc priateľskom vzťahu s Britániou. Vlajku Spojeného kráľovstva tu nájdeme hneď na viacerých miestach. Tým najvýraznejším sú však koncové svetlá, ktorých podpis dokopy tvorí práve túto vlajku. Svetlá sú však len začiatok. Ideme rátať. Na tomto konkrétnom Mini s príplatkovou opciou Mini Yours nájdeme symbol Veľkej Británie na volante, tri-krát na každej z predných sedačiek, dokonca aj zo zadnej strany opierky hlavy, podsvietené na palubnej doske, dve ďalšie nájdeme na zadných sedačkách, a to by mohlo byť všetko. Reálne sa čudujem, že auto nemá uvítaciu melódiu hymnu Spojeného kráľovstva: „God Save the Queen“.

Svedčí mu však tento imidž. Je to zároveň aj znak hrdosti, na to akým autom Mini je, a kde má svoj pôvod. Cooper má niekoľko veľmi zaujímavých riešení, čo sa vnútornej výbavy týka. Zachoval si svoj podpis a všetko nájdeme tam, kde to bolo aj pred 40-timi rokmi. Budíky sa však postupne dobou nahradili veľkým displejom, priestor sa zväčšil a pribudlo nespočetné množstvo komfortnej novodobej výbavy. Navigáciu, Key-less, či adaptívny tempomat by sme v Mr. Beanovom Mini hľadali asi márne. No aj tu, v takom malom balení, sú tieto prvky obsiahnuté. 

Adaptívny tempomat je príjemná vec, no v prípade jeho schopností, tak auto nedokáže zastaviť až úplne na nulu, prípadne asistovať pri jazde v zápche. Príjemnejším prekvapením, pri spomenutí pojmu adaptívny, boli určite Full LED svetlá. Do relatívne malého svetla sa zmestilo kopec technológie a dokonca aj takej, ktorú by som tam neočakával. Naše testovacie auto malo asistent diaľkových svetiel, ktorý však nefungoval triviálne len vypínaním a zapínaním dlhých svetiel, no dokázal obkresľovať objekty, predovšetkým teda autá. Diaľkové svetlo sa totižto skladá z niekoľkých obdĺžnikových segmentov, ktoré sú osporiadané vedľa seba a separátne sa dokážu zapínať a vypínať. To znamená, že keď ide oproti vám iné auto, vypnú sa len tie segmenty, ktoré by mohli vodiča tohto auta oslňovať, čiže na vašu stranu cesty stále vidíte. Rovnako tak v prípade, že ide auto pred vami, zhasnú len stredné dva segmenty LED, ktoré by oslňovali auto pred vami a po bokoch stále svietia. Efektným prvkom predných svetiel, je aj smerovka zakomponovaná do denného svietenia, kedy začne blikať kompletne celý kruh.

 

 

Veľmi príjemným spestrením tohto auta bolo jeho audio. Pri prémiových značkách je väčšinou človek už na nejakú kvalitu zvyknutý. V prípade Mini sme však nečakali to, že do tohto malého vozítka natlačia 12 reproduktorov Harman/Kardon. Reprák bol všade, kam ste sa pozreli a možno aj hocikde inde. A to, že bol stredotónový reproduktor natlačený do lakťovej opierky, považujeme za jemnú úchylarčinu. Ťažko budeme opisovať kvalitu audio-systému cez slová. Auto je veľmi dobre odhlučnené, zvuky v ňom sa nebijú a farba tónov je tak akurát. Pre toho, kto obľubuje hlbšie bassy, je tu dvojica subwooferov pod prednými sedačkami, kto však chce len čistotu hudby, vie to nastavením docieliť. Za Audio jednoznačne dva palce hore.

Plusom, pre majiteľov áut značky BMW, je aj multimediálny systém, ktorý je vo veľa veciach zhodný práve s tým v BMW. na výber má človek dve veľkosti displeju, v nami testovanom bol ten menší, 6.5 palcový. Väčší má následne 8.8″. Displej je aj dotykový, no dotyk bude človek využívať minimálne, keďže celý systém sa dá ovládať otočným ovládačom vedľa ručnej brzdy, aký poznáme aj z BMW. Princíp práce s ním je taktiež úplne rovnaký.

Čo by som mu však mohol v interiéri vytknúť, ale budem kašlať na to, je ergonómia. Mini si nekupuje predsa človek, ktorý by hľadal perfektnú ergonómiu, alebo podľa pravítka dizajnovanú palubnú dosku. Našťastie, všetko má človek po ruke, miesto na telefón sa tiež nájde, ale predsa len je tu jedna vec. Prečo sa nedá nastaviť klimatizácia do režimu jednej zóny?! Áno, je to docela otrava, keď som musel vždy separátne nastavovať svoju a aj spolujazdcovu zónu. Keď tam predtým sedel človek, čo mal nastavenú teplotu na 16°C a ja na 25°C, tak niekedy sa mi stalo, že v strede vznikla tropická búrka, kde sa stretal teplý a studený front.

Mini Cooper D mi to však v mnohých ohľadoch vynahradil. Mnoho prvkov mi naopak uštedrovalo permanentný úsmev na tvári, od otvárania dverí s bez-rámovými oknami, cez výraznú farbu auta s pruhmi na kapote, alebo štartovanie tlačítkom, ako v stíhačke. To, že si dozadu sadne len naozaj malý človek, ma ani netrápilo. Je to malé auto, pre málo ľudí a keby chcel niekto odviesť, musí sa uskromniť. Kufor už takisto narástol a s frajerkou by som sa na víkend doňho určite pobalil. Výhodou je aj dvojité dno, ktoré sa dá napolohovať tak, že vznikne z kufru lavička. 

 

 

 

The Beatles – Hello, Goodbye

You say „Yes“, I say „No“.
You say „Stop“ and I say „Go, go, go“.
Oh no.
You say „Goodbye“ and I say „Hello, hello, hello“

…ťažko sa mi s Mini Cooper-om veru lúčilo. Zabolelo ma srdce, keď mi v pondelok pri vracaní posledný-krát odpojilo Bluetooth, a keď sa posledný-krát dotiahlo okno na dverách. V hlave mi hrala melódia známej piesne od The Beatles, ktorej slohu som vyššie parafrázoval. Mini Cooper nie je auto úplne pre každého, no zároveň nikto ním nepohrdne a každému vyčarí úsmev na tvári. Jedna skupina ľudí pochopí, že by také auto nechceli, aj keď sa im páči a tá druhá, do ktorej patrím aj ja, by ho prijali všetkými desiatimi. Je to imidžovka, funkčný módny doplnok, ikona a pre mňa to bude zrejme aj platonická láska. Dúfam, že sa s tebou Mini ešte niekedy stretnem a verím, že budeš mať za menom Cooper písmeno S <3

 

 

Za zapožičanie auta na test ďakujeme importérovi značky, BMW Group Slovakia.

 

 

Plusy:
  • + Ikonické meno
  • + Dizajn odkazujúci na predchodcov
  • + Kultivovanosť troj-valcového motora
  • + 7-stupňový dvojspojkový automat od spoločnosti Getrag
  • + Veľmi dobrý posed za volantom
  • + Audio-systém Harman/Kardon
  • + Perfektné sedačky
  • + ConnectedDrive
  • + Multimediálny systém
  • + Joystick voliču automatickej prevodovky
  • + Full LED adaptívne svetlá
  • + Príjemná spotreba
Mínusy:
  • – Nastavovanie teploty na dvoj-zónovej klimatizácii
  • – Pre niekoho tuhší podvozok
  • – Adaptívny tempomat staršej generácie

 

 

Technické údaje:

Motor

Objem: 1496 ccm
Najväčší výkon: 86 kw (116k) pri 4000 ot./min
Najväčší krútiaci moment: 270 Nm pri 1750 ot./min až 2250 ot./min

Špecifikácia vozidla

Zrýchlenie 0 – 100km/h: 9,3s
Maximálna rýchlosť: 205 km/h
Normovaná spotreba paliva (l/100km)
Mesto: 4,3 l (počas testu: 6,2 l)
Mimo mesta: 3,7 l (počas testu: 4,2l)
Kombinovaná: 3,9 l
Objem palivovej nádrže: 44 l

Rozmery vozidla

Celková dĺžka: 3821 mm
Celková šírka: 1727 mm
Celková výška: 1414 mm
Rázvor: 2 495 mm
Objem batožinového priestoru: 211 l

 

Hmotnosti a zaťaženia

Pohotovostná hmotnosť: 1 185 kg
Maximálna hmotnosť vozidla: 1 650 kg