Cyberpunk 2077. To bola najočakávanejšia počítačová hra roku 2020. V momente, ako vyšla, ostala však pre mnohých sklamaním, ktoré si priznali aj vývojári samotní. Húfne vracajú peniaze hráčom a robia všetko preto, aby ju dostali naspäť na piedestál a aby si hlavne napravili renomé. V prípade hry na počítač, či konzolu je to relatívne jednoduché. Príde zopár updatov a je všetko vyriešené. Možno. Ten prvý pocit však nenapravia nikdy. Ale tak to poznáme aj v našom svete. Novinka, ktorá je dlho hype-ovaná verejnosťou aj bulvárom a príde to na naše cesty a zrazu BUM! Sklamanie v mnohých smeroch. To však ani náhodou nehovorím o Honde E. Tá je presným opakom, ako hra Cyberpunk 2077, i keď sú v mnohom podobnými.

Honda E bola verejnosti predstavená v roku 2019 a na cesty sa dostala v prekliaty rok 2020. Ten bol síce prekliatym, no stal sa rokom narodenia mnohých prelomových modelov. Hondu nevynímajúc. Jednu z ich noviniek sme mali v redakcii pár mesiacov dozadu, kedy nám spoločnosť na týždeň robil nový Jazz. Moje alter ego bolo spokojné a celý týždeň sa nieslo na vlnách jemných tónov saxofónu a trúbky. Najväčší highlight nás však ešte len čakal. A veru bol som nedočkavý. Vianoce mali prísť skôr a Ježiško naplnil, to čo som si prial. Prial som si najlepšie auto roku 2020 a prial som si, čo najpríjemnejšiu bodku za rokom poznačenom pandémiou. Honda E to mala celé zachrániť. Podarilo sa jej to?

 

 

Cyber a punk

Hra Cyberpunk 2077 sa odohráva vo fiktívnom meste Night City, ktoré pripomína Tokyo. Veľké množstvo výškových budov, neóny a reklamy všade, kam oko dohliadne a kvantum futuristicky pôsobiacich prvkov. Toto platí aj o autách nachádzajúcich sa v hernom prostredí. To je síce zasadené do roku 2077, ktorého sa mnohí určite nedočkáme, no práve tieto dopravné prostriedky sú v niečom výnimočné. Nie sú totižto až tak futuristické. Skôr mi pripomínajú 70. a 80. roky, na ktoré z Wishu objednáš pár svetielok navyše a spravíš si z neho DeLorean DMC, ako z Back to the Future. Veľmi podobnú atmosféru som nasával aj z Hondy E. Viacerí novinári prirovnali Hondu E ako „retro-futuro“ reinkarnáciu prvej generácie Hondy Civic. A určite to nie je len tak. Hlavné črty dostalo Éčko práve od Civicu. Ako sa hovorí, ostalo to v génoch. Honda E je malým mestským autíčkom, ktorému sa podarilo odkázať na svojho predchodcu tak, ako sa to nepodarilo snáď ani Mercedesu G-class, či novému Defenderu.

Nové E-čko je však zaručene najlepším počinom značky Honda v jej novodobej histórii. A my sme tu na to, aby sme ukázali prečo. A mali sme týždeň na to, aby sme sa do Hondy E zamilovali a zároveň aj odmilovali. Test ať započne.

 

 

Klamár

Ani zrejme nemusím zdôrazňovať fakt, že Honda E je elektromobil. Bolo to snáď niekomu nejasné a očakával pod kapotou nejaký VTEC?! Nemyslím. Honda E je plnokrvný elektromobil, ktorý bol ako elektromobil aj vyvinutý. Čiže žiadna pretransformovaná platforma konvenčného auta s baterkami v podlahe. A je to poznať a je to radosť. Konštruktéri mali tak povediac voľné ruky v tom, čo s Hondou E vyvedú. A za seba môžem povedať, nič lepšie sa im ani podariť nemohlo. Honda E na prvý pohľad klame telom. Bez znalosti parametrov by som povedal, že sa jedná o kategóriu EV, ako je Škoda Citigo iV. Čiže auto do 20 tisíc s výkonom nie viac ako sto koní a bežnou koncepciou. Z tohto, čo som povedal nespĺňa ani jeden parameter. Poďme pekne porade.

Honda E vo svojich útrobách ukrýva len jeden elektromotor. Ten má však relatívne slušný výkon 113 kW teda 154 koní. Krútiaci moment má buď nula, alebo 315 Nm. Nie je si možnosť vybrať, keďže je dostupný okamžite po stlačení plynu. Ak si hovoríš, že aj Peugeot e-208 má podobný výkon, či dokonca Hyundai Kona Electric má viac, tak neklameš. Je to pravda. No Honda E, aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, je auto sub-B segmentu. Čiže veľkostne na úrovni malého Škoda Citigo. Klamem. Má o pár milimetrov viac. A to ešte nie je to najdôležitejšie.

Tento výkon je prenášaný na zadné kolesá! Áno, nie je to možno pre teba novinka, lebo si to určite už počul, no ak by predsa len nie, Honda E je zadokolka. A nie taká nudná, ako VW iD.3, kde nejde vypnúť ESP. Haha! A tu sa dostávam k zábave. Musím povedať jednu nepríjemnú pravdu. Dojazd neviem vôbec koľko je, keďže sme tri cykly vyšlahali každý za 100 kilometrov. Baterku to veľkú nemá, no to ma vôbec netrápilo. A ani teba nebude, ver mi.

Jediné, čo ma od začiatku trápilo, ale v pozitívnom slova zmysle, je agilita tohto auta. A nie len motoru, ale celkovo sústavy. V tom rátam riadenie, brzdy, podvozok a rozmiestnenie hmotnosti. Poviem ti, veľmi dlho som sa s elektromobilom nezabavil tak, ako práve s Hondou E. Popravde, zrejme asi nikdy s nijakým som sa nezabavil. Honda E je pre mňa ultimátny hot-hatch sub B kategórie. Jeho výkon 154 koní je viac než postačujúci na to, aby vystrelil auto na stovku za nami odmeraných 8.1 sekundy. Polovicu z tejto rýchlosti, teda 50 km/h pokorila Honda za 2.8 sekundy. Toto zrýchlenie je najviac cítiť a potešíš sa mu v meste. Tým, že o pohon sa stará elektromobil, tak ti nie je vôbec ľúto stlačiť plyn až na podlahu, aby si nedajbože netrápil v meste studený spaľovací motor. Do križovatiek som vystreľoval ako z Dávidovho praku.

Ako som už stihol prezradiť, ESP je deaktivovateľné. Nie však úplne, no niečo málo srandy ti auto dovolí. V iných redakciách som videl, že s autom vyvádzali donuty (točili sa na mieste), no to mi svedomie k zimným gumám a ani k autu nedovolilo. Ja som išiel na to inak. Nabil som batérie na 100% a reálne ma zaujímala dynamická tvár tohto sympatického malého autíčka. Kúsok od Trnavy máme okresky, ktoré navštevujem výhradne so športovo strihnutými autami. Honda E sa síce tak na prvý pohľad netvári, no telom výrazne klame svoje okolie. Jej rozloženie hmotnosti je dokonalých 50:50, na zadnej náprave sú obuté pneu so šírkou 225 a vpredu 205. Batérie sú umiestnené v podlahe, motor na zadnej náprave, čiže v teoretickej rovine by mi malo spraviť radosť.

 

 

 

Hop, či Trop?

Baterky som mal teda nabité do plna, dojazd mi ukazovalo len niečo cez 150 kilometrov, no dôležité pre mňa ich bolo trošku zohriať. Menšia jazda cez diaľnicu mi to zabezpečila. Prepol som teda následne do režimu Sport, deaktivoval som ESP, ktoré však pre bezpečnosť nie je vypnuté úplne a vydal som sa na prvé zákruty. Mal som šťastie. Slnko svietilo, vonku bolo málo cez 4°C, takže sa vozovka neprehriala a pneumatiky veľmi slušne držali, aj keď boli zimné. V prvej dvojici esíčok neviem absolútne odhadnúť, kde má Honda E limit. Bol som príjemne prekvapený, no zároveň som dostal strach. Podvozkovo je auto na veľmi dobrej úrovni a naozaj by som ťažko hľadal konkurenta v tejto kategórii. Čo mi však naháňalo strach, bolo riadenie, s ktorým som nevedel nájsť bezpečne hranu. Je relatívne tupé a s minimálnym feedbackom.

Auto má však navyše relatívne komfortný podvozok, a tak si v zákrute vždy jemne sadlo na zaťaženú stranu. Pohon zadných kolies sa pri ostrej jazde prejavil len ako veľmi prínosný. Auto bolo 98% času vysoko neutrálne bez náznakov pretáčavého, či nedotáčavého správania. Ak som však chcel a nahodil si hmotnosť v zákrute proti smeru odstredivej sily, po stlačení akcelerátoru vedelo príjemne potiahnuť zadkom k vonkajšiemu oblúku zákruty. Potešením však pre mňa hlavne bol fakt, že silný zadok netlačí predné kolesá pred sebou v zákrute. Elektronika na zadnej náprave sa navyše sústavne starala o rozumné rozloženie sily medzi jednotlivé kolesá.

Po podvozkovej stránke je auto pripravené na naše cesty viac než dobre a pri dynamickej jazde mi robilo radosť. Výkonu má dostatok, no menej si už predstaviť nechcem. Toto je úplne akurát na veľkosť Hondy. Bolo mi od začiatku jasné, že športové auto to nie je, no niektoré parametre si pýtali aj takýto test. Vo finále som sa teda presvedčil, že Honda na výbornú zvládla rozloženie hmotnosti, na výbornú zvládla aj trakciu na zadnej náprave a celkovo podvozok a jeho správanie a naladenie. Netreba však očakávať od Hondy E športový orgazmus. Je zábavná aj hravá, no musíš ju o to poprosiť. Inak je to čistý liberál. Viem si však predstaviť viacero zmien, ktoré by Honde E pridali aj športovú charizmu. Tuhší podvozok s hrubšími stabilizátormi, tuhšie a progresívne riadenie a samozrejme nie fotelky, ale sedačky s bočným vedením. Vtedy by som ju chcel vziať na slalom a uchádzať sa o absolútne víťazstvo. Dobre som sa opustil…

Po návrate do mesta však zneužívam Hondu vo všetkých ohľadoch. Jej koncepcia je stavaná pre mesto, ako asi žiadne iné auto. Je neuveriteľne obratná a zároveň stabilná. Jej polomer otáčania len smiešnych 4.3 metra zabezpečuje otočenie sa na akomkoľvek stiesnenom mieste. Vďaka jej rozmerom zaparkuješ fakt všade. Jej najširší bod sú blatníky, takže o spätné zrkadlá sa báť naozaj nemusíš. Nepoznám a doteraz som nejazdil lepšie auto do mesta, ako je Honda E. Navyše je príťažlivá.

 

 

 

NAJLEPŠÍ elektromobil súčasnosti

Tento titulok som použil aj na Youtube pri našom videu o Honde E. Veľmi skoro som sa dočkal odporcu, ktorý v štýle aktuálnej doby ofenzívnym spôsobom a zaručene presvedčeným názorom oponoval nášmu pomenovaniu. A ja poviem k tomu len toľko, že si za tým stojím! Honda E je auto, ktoré ponúkne 35.5 kWh batériu a podľa WLTP by vraj malo zvládnuť spraviť na jedno nabitie cca 220 km. V zime nám samozrejme dojazd rapídne klesol, no mne to aj tak neprekážalo, aby som pomenoval Hondu E, ako najlepší elektromobil. Od začiatku mi bolo jasné, že Honda neprináša E-čko, ako auto, kde sa chce pýšiť dojazdom. Na to sú tu iní. Automobilka priniesla Hondu E ako demonštráciu technologického pokroku značky a predstavila najpokrokovejší elektromobil súčasnosti vo všetkých smeroch. Tým hlavným je však jeho technika.

Už na prvý pohľad auto dáva o sebe vedieť, že je „iné“. Je nové a veľké percento vecí, ktoré sme mali zaužívaných, tak Honda zmenila. Zapustené, efektné kľučky vo dverách, bezrámové okná, kamery všade vôkol auta, 6 displejov v interiéri, hnedé bezpečnostné pásy. Kto zo svetových výrobcov doteraz toto všetko spojil do jedného auta? Tesla? Nie! Audi okrem kamier namiesto spätných zrkadiel rovnako nie. Hyundai je v tomto smere konzervatívny. Renault so svojim Zoe je technologicky v roku 2015 a budeš rád ak dostaneš parkovacie senzory. Škoda Enyaq atakuje dojazd, no technikou je na úrovni zvyšku portfólia s pár zmenami. A VW s iD.3? Pff.

Kamery namiesto spätných zrkadiel sa Honde podarilo zvládnuť na jednotku. Ich obrazovky sú umiestnené v zornom poli a behom pár sekúnd som si na ne zvykol oproti bežným spätným zrkadlám. Okrem toho sa mi však toto riešenie páčilo omnoho viac, ako konvenčné spätné zrkadlá. A to hneď z niekoľko dôvodov. Ich umiestnenie je výrazne lepšie a sú v zornom poli vodiča. V noci je viditeľnosť kamier dokonca lepšia, ako klasických spätných. V noci ma navyše nikto cez zrkadlá neoslňoval, keďže nemajú ako odrážať svetlo. Veľkou výhodou je aj jazda v daždi. Na kamerách ani raz neostali kvapky vody a ani raz sa nezašpinili, čo predstavuje obrovskú výhodu. Aj keď je bočné sklo celé od vody, za seba veľmi bezpečne vidíš, keďže obraz kamery je akoby ani nepršalo. Kamery chcem už do každého auta!

 

 

 

Veľké displeje v interiéri sú štýlovkou. Ich funkcionalita nie je úplne prevratná, skôr zábavná. Honda však svoj systém slušne vyladila a tak je práca aj s týmito displejmi príjemnou činnosťou. Všetko má svoje miesto a veľmi oceňujem funkciu možnosti prehodenia obrazovky pred spolujazdca. Tak sa vodič môže naplno venovať ceste a nemusí sa sústrediť na nastavenie navigácie, či hudby. Hej, je tu aj akvárium. Nefunguje však za jazdy. A áno, je tu aj HDMI prípojka a 230V zástrčka s príkonom 1500W. Samozrejme sme ju vyskúšali a počas nabíjania si zahrali Xbox a Forzu Motorsport. Jedna z možností, ako dostať do Hondy E zvuk V12-ky z Pagani Zondy. Toto nás na nejaký moment zabavilo, no displej nie je tak veľký, aby ste komfortne dokázali hrať niekoľko hodín. Ale inak super na zabitie času na nabíjačke.

Veľmi ma pri Hondičke oslovila ergonómia jej interiéru. Zvonku malé auto, no vnútri relatívne priestranné. Veľké množstvo odkladacích priestorov, no hlavne veľmi veľa priestoru pre pasažierov a teda hlavne vodiča. Vďaka úplne absencii stredového tunelu si mohli konštruktéri dovoliť vytvoriť priestor aj v týchto miestach. Jediným výrazným negatívom interiéru a jeho úložných priestorov sú boxy vo dverách. Tie sú menšie, ako by som chcel a ledva sa mi doň zmestila peňaženka. A to nie som žiadny milionár. Popravde nenosím žiadnu hotovosť. V dnešnej dobe tak maximálne na rúško.

Nevídaný komfort v aute zabezpečujú sedadlá. Tie sú na štýl sedacej súpravy v obývačke a spodná časť je úplne bez bočného vedenia s mäkkým sedákom. Do mesta veľmi dobré riešenie. Veľmi podobne sú riešené aj sedačky vzadu. Tie sú ako jedna lavica s nedeleným operadlom a rovnako veľmi komfortné. Zároveň sa mi páči detail v podobe hnedého bezpečnostného pásu. V interiéri Hondy E som sa cítil ako doma. Útulné, moderne zariadené a presvetlené aj vďaka veľkej panoramatickej streche. Osobne bolo pre mňa príjemným prekvapením aj kvalita zvuku. V prípade našej výbavy Advance je tu prítomných 8 prémiových reproduktorov nevedno akej značky. No hrajú presvedčivo a kvalitne. To je pre mňa dôležité zistenie.

Interiéru a všeobecne aj exteriéru Hondy E sme sa detailne povenovali aj v našom štvrtom diele OneTake, kde sme sa na mnohé detaily pozreli bližšie. Nižšie nájdeš odkaz na YouTube. Aby som však spomenul aj také tie komfortno-bežné veci, ktoré už poznáme z iných áut, Honda E je slušne nabitá. Samozrejmosťou je automatická klimatizácia, vyhrievané predné sedačky, vyhrievaný volant a dokonca aj vyhrievané čelné sklo. Okrem toho tu nájdeš aj bezkľúčové odomykanie, ktoré funguje bezchybne aj v prípade zapustených kľučiek. Kamier je tu dokopy 7, z toho tri sú náhradou spätných zrkadiel a štyri vytvárajú 360° obraz kamery. Adaptívny tempomat, autonómne riadenie, Full LED svetlá, parkovacie senzory už ani nemusím viac rozpisovať.

 

 

 

Drž hubu a ber moje peniaze!

Ak má byť elektromobila takáto, beriem ju všetkými desiatimi. Akceptujem všetko, čo mi Honda E za tento týždeň ponúkla a považujem ju za najlepšie auto roku 2020, ktoré sme testovali. Honda ukázala svetu, ako to chce robiť a zároveň aj ako sa to robiť má. Nalákala zákazníkov na niečo nové a v roku 2020 priniesla do áut „vodotrysk“. Jednoducho niečo, čo človeka aj napriek nízkemu dojazdu a relatívne vyššej cene, presvedčí, aby si toto auto kúpil. Mňa by ukecali tiež. Druhé auto do rodiny beriem v budúcnosti len Hondu E, no v žltej farbe Charge Yellow. Biela je na nej jemne fádna.

Život s ňou je veselý a každodennú rutinu spríjemní svojimi vychytávkami a komfortnými prvkami. Len veľmi ťažko, a aj keby moc chcem, sa mi budú hľadať negatíva tohto auta. To, že nemá dojazd na úrovni 400 kilometrov mi vôbec osobne neprekážalo. Auto ako toto má primárne slúžiť na bežný mestský život a svojim dojazdom má hlavne komfortne zabezpečiť presuny z bodu A do neďalekého bodu B.

Odo mňa si Honda E vysluhuje naozaj pochvalu a takisto aj samotná automobilka. V ich novodobej histórii sa jedná o najlepší počin, aký si pamätám.

 

 

 

YouTube video: