„Zas ďalšie malé športové coupe, ktoré zchomolili do ohavného SUV-čka.“ Rovnaký osud, aký postretol Mitsubishi Eclipse sa vyriadil aj na Ford Puma. Známe športové coupe, ktoré bolo predstavené niekedy v roku 1997 už dávno nie je tým, čo bývalo. Ford si týmto krokom spravil pár nepriateľov a sekcie komentárov mu to dali poznať naplno. Teda aspoň na Slovensku. Zdanlivo máme na Slovensku veľmi širokú fan-base majiteľov pôvodnej Pumy, keď sa tam stretlo také množstvo ľudí, ktorí ju jazdia/jazdili. Schválne, koľko takýchto starých Púm si videl na ceste ty? Ja osobne som mal tiež voči názvu námietky. Nie však preto, že by dehonestovali starú Pumu, ale skôr preto, že narobili v tom zbytočný zmätok. Mitsubishi v tomto kroku chápem. Nikdy SUV/ Crossover tejto kategórie nemali a museli vymyslieť niečo nové. No Ford predsa takýto model mal a to veľmi úspešný! Bol to predsa Ford Fusion, ktorý v Európe bol malým crossoverom za veľmi slušnú cenu.
Na druhú stranu asi tento názov použiť nechceli práve kvôli dizajnu. Až po prvom osobnom stretnutí s novou Pumou som pochopil ten názov. Ak by ste vedľa seba postavili starú a novú, prišli by aj vám veľmi podobné. Len teda nová o niečo vyrástla, nabrala svaly a možno aj trošku tuku. Ale akoby tej staršej z oka vypadla. Podobné partie vpredu aj vzadu a rovnako aj tvar strechy. Nová Puma je dizajnovaná, tak aby čo najviac pripomínala karosársky práve verziu Coupe. Po dlhej dobe som si zároveň všimol to, že vidím prednú kapotu aj spolu so svetlami. Možno budem znieť letargicky, no tento pohľad sa mi naposledy naskytol vo vozoch Porsche. Ford teda už navždy pochoval tú dobu, kedy predné kapoty nebolo vidno, ani keď si človek dal sedačku na najvyššiu polohu. Dobrým príkladom je aj nový Focus. Už pri jeho teste som túto črtu vypichol, že sa mi tento nový štýl celkom páči.
Na druhú stranu, ešte sa vrátim k tej starej Pume. Všetci hovorili, ako zabili malé športové Coupe. Áno, bolo malé, bolo to aj Coupe, ale športové?! Možno tak v UK, kde sa predávala verzia Ford Puma Racing, ktorá mala pod kapotou benzínovú 1.7-ku so 16-timi ventilmi a výkonom slušných 155 koní. Stovku dala za 7.8 sekundy a naozaj vyzerala aj dobre. Bola rozšírená, znížená, dostala škrupinové športové sedačky, športový volant a len 500 kusov. A to bolo na nej unikátne. Dnes sa tieto autá predávajú za nie menej ako 15 tisíc libier a samozrejme len s pravostranným riadením. Zvyšok ponuky Pumy bol fádny. Najsilnejší motor mal 125 koní a stovku dal za 9.8 sekundy. Ten najslabší mal 90 koní a stovku niekedy tiež dal. Navyše to bola predokolka, ktorá teda zábavu a športovosť v génoch moc nemala. V tej dobe ponúkala konkurencia ďaleko viac a už len keď sa pozrieme na Mazdu MX-5, ktorá už vtedy bola vo svojej druhej generácii a hlavne mala pohon zadných kolies. Tak čo?! Budeme stále o Pume hovoriť ako o športovom aute?
Nová je COOL
Aj keď nemá na výšku len 1.3 metra, jej tvary sú naozaj subjektívne pekné. Aj keď sledujem diskusie pod FB postami iných magazínov (stalker), tak jej dizajn chváli väčšina ľudí. Aj keď som naživo nevidel verziu Titanium, tá ST-Line X, ktorú máme aj my, je pre mňa na zakusnutie. Biela farba jej sedí a pekne na nej vyniknú čierne doplnky. A tých je tu teda dostatok. Všetky nápisy sú v čiernej farbe, predné aj zadné svetlá sú čierne, plus samozrejme aj disky kolies. To je exteriér. V interiéri to pokračuje na rovnakú nôtu. Pod kapotou nášho kúsku bije benzínový trojvalec, ktorý ma pri Forde už klasicky objem jedného litra. Bližšie označenie má 1.0 EcoBoost 125k MHEV. Teda 125 koní a 210 Nm krútiaceho momentu. A to za použitia Mild-hybridnej technológie. Tá cez špeciálny štartér generátor pomáha skrz remeň ústrojenstva motoru a práve tento generátor nahradil pôvodný alternátor. Batéria tohto systému je skrytá v kufri pod podlahou a samozrejme nevyžaduje nabíjanie. Auto teda nedokáže čisto na elektrickú energiu prejsť čo i len 1 meter, no pomáha pri rozbehu z križovatky, pri akcelerácii, alebo pri dojazde na križovatku, kedy vďaka tomuto systému len plachtí.
Samotné navýšenie krútiaceho momentu pri akcelerácii nie je až tak citeľné. Prirovnal by som to k iným 1.0 EcoBoostom s rovnakým výkonom. Čo však cítiť je, je decelerácia auta pri pustení plynu. Ak ste niekedy sedeli v hybridnom aute, ktoré má zapnutú rekuperáciu, tak efekt je veľmi podobný. Pri trojvalcoch sme už zvyknutí, že motor nemá veľký odpor a jeho decelerácia je len veľmi slabá. Toto bolo prekvapenie. Avšak z toho príjemného konca, keďže takéto intenzívne brzdenie štartér-generátorom šetrí brzdy a to z dlhodobého hľadiska vôbec nie je zlé. Druhým príjemným prekvapením bola spotreba. Auto sme si prebrali so stavom 460 km na tachometri a plnou nádržou. Dojazd nám ukazovalo 700 km, ale nejako som tomu neveril. Po prvom dni, ktorý som s Pumou väčšinou strávil v meste a po 80 kilometroch, dojazd sa nepohol. Spotreba pri mestskom cykle jasne svietila na hodnote 5.2 litra na 100 km! Mimo mesta nám Puma vyčarila spotrebu 4.1 litra na 100 kilometrov, čo sa už pohybujeme vo vodách naftových motorov. Že by ten Mild Hybrid naozaj pomáhal?
Za lepšiu spotrebu môže však aj dlhšia prevodovka oproti predchádzajúcim modelom. Toto však je aj negatívum Pumy. Nové emisné normy donútili výrobcov kresať emisie všade možné a okrem hybridných technológií sa dotkli aj technickej stránky áut. Puma dostala dlhšiu prevodovku, ktorá menej pomáha motoru a tak sú citeľnejšie a výraznejšie vibrácie. Toto bola niekedy najsilnejšia stránka Fordu. Spomínam si, ako som v roku 2013 prvý-krát testoval Focus s týmto motorom a kolegovci vtedy ešte z druhej redakcie sami neverili tomu, aký je kultivovaný. Ford sa v roku 2020 rozhodol pre krok späť a de facto sa zvukovým prejavom dostal na úroveň iných značiek, čo je obrovská škoda. Editujem svoj názor. Po konfrontácii s človekom od Fordu som sa dozvedel, že ide len o iné zaobchádzanie s motorom. Zatiaľ, čo stará modifikácia dokázala fičať aj na veľmi nízkych otáčkach, tomuto to vyslovene vadí a výrobca odporúča držať motor v spektre 1800 až 2700 otáčok. Presne ako niekdajšie atmosféry. Schválne som to skúsil a vážne. Vibrácie pominuli a zvuk bol príjemnejší. Je veru pravda, že som bol zvyknutý na motor, s ktorým sa dalo jazdiť ako s naftovým.
Chýbajúce časti skladačky
Emisie sú aj tu tým činiteľom, prečo Pume aktuálne chýba pár opcií, ktoré viacerí požadujú. A to hlavne automat. Keďže aktuálne Ford nemá automat prispôsobený pre túto kategóriu vozidiel, počkáme si na ňu ešte zopár mesiacov. Tá však má podľa všetkého byť 7-stupňová a teda dvojspojková a príde už začiatkom roka 2021. Dovtedy sa musíme uspokojiť len s manuálnou prevodovkou. A takisto len s benzínovými jednotkami. Naftová sa objaví v ponuke tiež až v roku 2021. Dovtedy však príde ešte jedno prekvapenie. Plnokrvná Puma. Hovorím samozrejme o verzii ST. Dnes už vieme, že sa jej čoskoro dočkáme a vieme aj čo bude mať pod kapotou. 1.5 EcoBoost z Fiesty ST s výkonom 200 koní – možno viac. Dúfajme však, že dostane rovnako samosvorný mechanický diferenciál od Quaife a perfektné Recaro sedačky. See you soon ST!
Našej verzii pár dielov zo skladačky tiež chýbalo. Nie je to vrchol ponuky motorov, keďže ten hraničí na 155 koňovej verzii jednolitra a rovnako sme nemali na test všetky doplnky. Pri výbere tejto výbavy zrejme dílera viac zaujímalo racionálne uvažovanie, ako nejaké „čačkanie“ auta zvonku. Takže naše auto má „len“ 18″ kolesá (áno, dajú sa objednať aj 19″), nemá panoramatickú strechu a ani Full LED svetlomety. Zaujímavosťou však je, že už štandardné svetlá majú aspoň stretávacie svetlá s LED-kami. Diaľkové sú ale halogény, čo sa však z Aliexpressu dá vyriešiť do 50€ a máte Full LED za pár drobných. A nemali sme ani elektrický kufor. Ak by sme toto všetko mali, tak by sme ďaleko prekročili cenovku 30 tisíc €. Naša bola o čosi nižšia. O tom však neskôr
Rád by som vyzdvihol to, v čom je Puma z konkurencie najlepšia. Začnem jednoznačne batožinovým priestorom. Ten má objem neuveriteľných 456 litrov! Takýto objem nemala ani predchádzajúca Kuga, by the way. V kufri zároveň nájdeme Magic Box, sorry, teda MegaBox. Niečo, čo si dal Ford patentovať a môžete v tom umývať psov. Plastová vanička v kufri s objemom u nás 80 litrov, ktorá má na spodnej časti špunt na vypustenie vody, prípadne umytie wapkou. Neskúšal som tam umývať psa, no viezol som v tom barovú stoličku do bytu. Zmestila sa a to mala na výšku takmer jeden meter. To je fajn riešenie.
Druhá najlepšia vec na tomto aute je jeho audiosystém. B&O je skratka pre Bang&Olufsen a v Pume dostal 10 reproduktorov aj so subwooferom. Hlásam, že má najčistejší prejav v tejto triede. Hĺbky ma presvedčili, výšky potešili a stredy zaskočili. Asi prvé auto tejto kategórie, kde je zreteľne bez zfarbenia počuť stredné tóny. Nie je to samozrejme Burmester v S-Classe, no to od neho ani nečakáte. Na danú triedu len ťažko bude hľadať konkurenciu. Potešením v prípade elektronických vychytávok je aj prítomnosť 12.3 palcového displeja namiesto budíkov. Ten sa vo Forde objavil úplne prvý-krát práve tu a najprv som z neho mal také zmiešané pocity. Keď som ho videl v tlačových správach, zdal sa mi gýčový. Naživo však potešil oko aj iné zmysly.
Nie je extra upravovateľný, no ponúka rôzne typy zobrazenia. Dôležité však pre mňa bolo to, že sa ako vodič nemusím moc oňho starať aby vyzeral pekne. Má štyri zobrazenia a menia sa zmenou jazdných režimov. V normálnom režime má rovnaké modré podfarbenie ako aj nový systém SYNC 3. V športovom samozrejme šedo-červené, čo je však sranda, adaptívny tempomat vtedy ukazuje pred vami Mustang, za iných okolností je tam Mondeo. Eko režim je veľmi podobný Normálnemu s tyrkysovým podfarebením, no s ukazateľom najlepšieho preradenia. Mne sa však najviac páči ten pre nespevnené cesty. Ten dostal dizajn s hnedo-zelenou farbou a pod otáčkomerom a rýchlomerom sa vykreslujú vrstevnice. Veľmi pekný, naozaj. Tomuto režimu chýba už len pekná grafika Off-Road aplikácii s náklonom vozidla a podobne.
Samotný systém SYNC 3 je už známy a jednoduchý. Ford ho používa už pár rokov a v Pume dostal modernizáciu a svojim uživateľským prostredím a rýchlosťou pripomína systém Tesly v menšom prevedení samozrejme. Všetko človek nájde rýchlo, neodpútava pozornosť vodiča a reaguje naozaj rýchlo. Páči sa mi aj zmena denného a nočného režimu, aby neťahal oči v noci, no zároveň bol čitateľný cez deň. Tým, že je vysunutý, ako tablet, by mohol evokovať, že bude zavadzať. Vôbec však nebráni vo výhľade a toto riešenie sa mi začína páčiť. Našiel som v tom tú výhodu, že sa ho viete pevne chytiť a s palcom následne ovládať displej dotykom. Pri zabudovaných systémoch je to problematickejšie.
Pán vchádza do miestnosti prvý…
…no ja som si ho nechal tentokrát až na koniec. Poďme si niečo povedať o podvozku. Puma je postavená na platforme malej Fiesty, s tým, že do každej strany narástla. Stupeň ST-Line dostal športový podvozok a nižšiu svetlú výšku, ktorá je ajtak stále na hodnote 164 mm. Zdanlivo z papiera veľké 18″ disky kolies sú naživo malé a autu by svedčali veru 19-ky. To by však vo veľkej miere ubralo na pohodlí. Keďže je Puma primárne malé SUV, malo by zvládnuť aj terén a to bez ujmy. Na týchto diskoch je to ešte celkom reálne, keďže profil ich pneumatík je vysoký – 215/50 R18. Kategória týchto športovo vyzerajúcich SUV ma začala brať. Puma sa totižto ukázala ako kráľovná rozbitých okresiek.
Tam, kde by sa iné autá trápili, Puma krásne všetko hltala a bez zaváhania sa s ňou dalo aj zabaviť. Jediným limitom bol samozrejme motor. Toto miesto však zastúpi plnohodnotne Puma ST. Už teraz však viem, že sa na ňu veľmi teším. Puma samotná má vynikajúci posed. Aj napriek vyššej svetlej výške a vysokej nástupnej výške, je posed za volantom nízky a človek sa necíti ako v minivane. Sklon sedadiel je optimálny a dostatočne držia telo pri brzdení a aj v zákrutách. Výbava ST-Line má samozrejme aj športové polokožené sedačky, ktoré na prvý pohľad nevyzerajú nejak hlboko, no ponúkajú slušnú oporu aj chudým ľuďom. Čo mi však na pozícii za volantom vadilo, bola poloha radiacej páky. Rovnaký neduh, ako aj v prípade Fiesty, a to jej veľmi nízka poloha vzhľadom k vodičovi. Pre lepšiu predstavu, ja som mal hlavicu radiacej páky zarovno nohou, čo nie je zrovna podľa mojich predstáv. To je však jediná výčitka k posedu za volantom. Ostatok môžem nazvať ako skoro dokonalý.
Na koniec sme boli kamoši
Pri testovaní áut som si zvykol, že na niektoré autá sa akýmsi spôsobom naviažem. Pri niektorých mi to trvá celý týždeň a niekedy ani iskra nepreskočí a pri iných mi stačí doslova pár hodín. Puma bola v tej druhej skupine. Mal som na ňu síce len pár dní, keďže nám ju predajca Autocomodex v Trnave požičal len na víkend, no bol to príjemné strávený víkend v jej spoločnosti. Prekvapením pre mňa bol aj počet pohľadov, ktoré si získala od okoloidúcich. Mal som doma za svoju kariéru už všeličo, no takto pozerali naposledy tuším len po WRX Sti a aj to len hŕstka chlapov. Mladí, starší, ženy aj muži sa za Pumou otáčali a keď stála na parkovisku pri chodníku, aj sa pri nej zastavili a nazreli občas dovnútra. Zaujímavé veru sledovať efekt toho, pomenovať auto zvučným menom a dať mu iný kabát. Zrejme to Fordu tentokrát vyšlo.
Cenovka nášho auta sa zastavila na 25900€ s DPH vo verzii ST Line X a Mild-hybridným pohonom. Najlacnejšia Puma vo verzii First Edition začína na cene 18700€ rovnako však s 1.0 EcoBoost.
Za zapožičanie auta na víkendový test znova ďakujeme spoločnosti Autocomodex v Trnave. Ak predajcom poviete, že ste sa dozvedeli o nich vďaka nám, sľúbili nám pre vás zľavu navyše na akýkoľvek model 😉
