TEST: Dacia Sandero Stepway - med v ústach

Ruka v ruke so spoluprácou so značkou Renault prišla k nám aj značka, ktorej história siaha nám do neznámych vôd Čierneho mora. O túto značku sme sa po pravde nikdy u nás nijako extra nezaujímali. Level záujmu o Rumenského plnokrvníka teda už niekoľko rokov bol v medziplyne na bode mrazu. A tí rozumní ľudia z Renaultu to možno videli a povedali si, že nám doprajú. Ale tak hovoríme si pred samotným testom, prečo nie. Predsa len, je to nová skúsenosť a vždy sme voči tejto značke boli akýsi zbytočne neutrálni. Nie je to samozrejme zrovna cieľovka pre nás, takže dobrovoľne sme ju nevyhľadávali, ale máme ju tu a ideme do toho! Dacia sa za posledné roky výrazne pretransformovala a pokojne s hrdým postojom ju môžeme nazvať vyrovnaným hráčom na trhu menších áut. O predsudkoch som už v pár testoch hovoril. Paradoxne voči Dacii som nemal žiadne predsudky. Tým, že som ju donedávna vôbec nesledoval, tak som samozrejme ani nebol v obraze, aké má neduhy, prípadne, čo sa o nej v internetových kuloároch rozpráva. Vedel som, že je to Rumunská lowcost značka, ktorá ponúka hlavne cenovo dostupné autá a to je ich hlavný knowhow úspechu.

Vedel som, že v mojom okolí, zopár známych polovníkov používajú Daciu Duster do lesa a sú s ňou náramne spokojní. Pred samotným testom som však nemal žiadne očakávania. A to ani negatívne a ani pozítivne. Vedel som, že v roku 2021 nie je možné, aby lacnejšia značka od Renaultu spravila zlé auto a zároveň som nevedel nájsť ten prvok Dacie, na ktorý by som sa bol od začiatku tešil. Bol som však v istom očakávaní. V očakávaní niečoho nového a hlavne zbierania nových informácií a skúseností. To je na našej „práci“ najzábavnejšie. Dacia samotná nemá tak bohatú históriu, ako jej materská značka Renault. Jej vznik sa datuje do roku 1966 a už na začiatku svojho pôsobenia si odkúpili technológiu od značky Renault, na ktorej stavali svoj prvý model. 33 rokov bola značka samostatná a riadila ju Rumunská vláda. V roku 1999 ju odkúpila skupina Renault, aby sme dnes mohli sedieť v modernom Sanderu Stepway, ktoré je hodné toho žiť v roku 2021 po boku mainstreamových gigantov.

Prvý dotyk

Rovnako, ako tomu bolo v prípade Renaultu, aj v prípade značky Renault bol toto môj úplne prvý dotyk s autom tejto značky v živote. A to myslím v tomto prípade úplne prvý. V Dacii som v minulosti nikdy ani len nesedel, či už na autosalóne, alebo by ma niekto bol viezol. Vôbec, ani raz. O to pre mňa bol tento moment vzácnejší. Pred samotným testom ma celkom zaujímalo, ako bude to naše auto vyzerať. Všade som v testoch našiel len jeho modrého súrodenca s CVT prevodovkou, ktorý sa objavil vo všetkých testoch. Preto pre mňa bolo prekvapením, že som v pondelok s kľúčom v ruke prišiel k oranžovému Sanderku s manuálom. Nebol som však vôbec sklamaný, skôr naopak. Už len tá oranžová farba s označením Atacama bola pre mňa osobne veľkým lákadlom, keďže auto nevyzeralo tak fádne, ako v modrej. A hneď som mal aj v hlave to, aké fotky tomu autu chcem spraviť. Nepredbiehajme však. Poďme pekne poporade.

Druhé veľmi milé prekvapenie po farbe, bol bezkľúčový vstup. V tejto cenovej kategórii som to naozaj nečakal a už vôbec nie na štýl Renaultu. Priblížiš sa k autu a automaticky sa odomke akonáhle si kúsok od neho. Nemusíš ani stláčať žiadne tlačítko na kľučke a ani na diaľkovom. Stačí sa priblížiť. A naopak to isté platí aj pre zamknutie. Stačí odísť od auta a automaticky sa zamkne. Geniálne riešenie, ktoré nemajú mnohé niekoľkonásobne drahšie autá. Cez peknú a už klasicky vyzerajúcu kľučku sa teda dostávam do interiéru. Sadám si a začínam objavovať. A človeče, prvý pocit perfektný. Toto som naozaj nečakal a Sandero mi v dobrom vyrazilo dych. Interiér nového Sandera Stepway predčil moje očakávania a nové Polo, či A1 by sa mohli pokojne hanbiť. Kombinácia mäkkých materiálov, exteriérovej farby na plastových prvkoch interiéru a veľmi vkusne vyriešený displej ma očarili. Štartujem teda jeho trojvalec a utekám objavovať.

Vynikajúci motor a dospelý podvozok

Pred samotným testom mi dávala zmysel moja domnienka, že je nové Sandero postavené na rovnakej platforme, ako aj najnovšie Clio. Nejako mi ani počas týždňa nedávalo najavo, že by som sa mýlil. Jeho správanie na ceste je vážne presvedčivé a jazdí na úrovni áut väčšieho C-segmentu. Je stabilné, v zákrutách sa nijako extra nenakláňa a komfort je príjemne tuhý. Plasty mu vôbec nevŕzgajú, veľkostne a aj niektorými tvarmi je podobné Cliu a tak ma šibalsky oklamalo jeho telom a nadaním. Platforma, na ktorej stojí nové Clio sa označuje CMF-B HS. A práve v tom HS je háčik. Naše Sandero totižto stojí na obdobnej platforme, no s označením LS. HS označuje High Specification, teda drahšiu variantu do drahších áut a LS = Low Specification. Modely Dacia Logan, Sandero a Sandero Stepway stoja práve na nej. A v čom je iná? Zdanlivo v maličkostiach. LS špecifikácia má napríklad inak riešený stredový tunel, ktorý nezasahuje do zadnej časti auta a tak vývod výfuku nájdeme pri zadných bočných dverách. Zároveň má menej elektroniky a tak nemôže použiť všetky technológie, ktoré ponúka napríklad Clio. V tomto prípade tu chýba asistent jazdných pruhov, či digitálny kokpit. Spravili to takto samozrejme naschvál. Vedeli totižto, že nové Sandero bude naozaj dobré auto a nemohli si dovoliť, aby spravili vlastnému Cliu veľkú konkurenciu. Čo sa samotnej konštrukcie platformy týka, tak okrem skrátenia výfukového potrubia a stredového tunelu som iné rozdiely nenašiel.

Pravda je taká, že sa informácie o technických aspektoch tejto platformy hľadajú na webe veľmi ťažko. Aj to málo čo človek nájde, je len z ruských webov, ktoré avizujú príchod tejto platformy do modelov Lada. Akoby Renault nechcel vyjsť s celou pravdou napovrch a jednalo sa naozaj o totožnú platformu s kozmetickými zmenami, len čo sa týka elektroniky. A ja by som si to pokojne myslel. Pod kapotou rovnako nájdeme motor z dielne Renaultu. 1.0 TCe nahradilo v portfóliu niekdajší motor 0.9 TCe. Ten je však technicky úplne odlišný a jedná sa o nový motor, ktorý už poznáme aj z minulej generácie Sandera. Výkonovo je dostupný len v jednej verzii a to 90 koní. Teda je dostupná ešte jedna verzia, ale LPG s výkonom rovných 100 koní. Bežné Sandero sa však ponúka ešte s atmosferickým motorom 1.0 SCe s výkonom 65 koní. Ten sa však do Stepway-ky nedáva. Zrejme kvôli cene samotnej výbavy Stepway.

Jednoliter však Sanderu sekne a spoločne si rozumejú. Sandero Stepway je relatívne ľahké auto s pohotovostnou hmotnosťou bez mála 1100 kilogramov a tak 90 koní s ním dokáže slušne pohnúť. A hlavne za veľmi dobrú spotrebu Po meste sme s ním jazdili bežným tempom za 6.8 litra, mimo mesta za veeeľmi slušných 4.8 litra na 100 km a na diaľnici dokázal jazdiť za 5.5 litra na 100 kilometrov. Spotreba v meste bola však na hrane extrému počas rýchlych presunov prevažne v zápchach. Verím osobne tomu, že normálny človek to zajazdí aj za 6 rovných litrov. Nie je to nemožné. A celkové naladenie tohto motoru skôr práve navádza k ekonomickej jazde, ako k agresívnej. Jeho motor má totižto nepriame vstrekovanie paliva a do zhruba 2500 otáčok je jeho odozva len veľmi lenivá. Až za týmto pásmom sa prejaví krútiaci moment a auto citeľne ťahá.

Na autách tejto kategórie ma baví práve ich look. Stepway vďaka mnohým plastovým doplnkom pôsobí robustne a vôbec som sa nebál využívať jeho vysokú svetlú výšku aj na nespevnených cestách. Dacia žiaľ neudáva koľko tá výška je, no na mnohých miestach, kde som už ja mal rosu na čele, Sandero Stepway si len odfúklo a prešlo akúkoľvek hranu bez zbytočných rečí. A tu sa práve dostávame k ďalšej výhode nízkej hmotnosti auta. V teréne, kam som Sandero Stepway zobral, sa to naplno prejavilo. Neišlo mi do hlavy s akou ľahkosťou prechádzalo cez mnohé nástrahy, ktoré som mu pripravil. Vôbec sa netreba báť toho, že to nie je štvorkolka. Nie je nič, čo by viac plynu nevyriešilo! A môžem pokojne povedať, že Stepway a jeho exteriérové plasty znesú naozaj veľa. Počas jazdy som si už v hlave odkladal peniaze na spoluúčasť, no po vystúpení z auta ani jeden plast nedostal „po hlave“ a držali krásne na svojom mieste. Slúžili svojmu účelu. Chrániť karosériu a pridať sebavedomie svojmu majiteľovi. Dacia Sandero Stepway = Kinder Raptor, s ktorým si viac odvážny.

Výbavou schoval aj prémiu do vrecka

Je pravda, že sa nám do rúk dostala Stepway verzia s bohatou príplatkovou výbavou. Ak som si pozrel cenník, tak jediný prvok, ktorý sme nedostali, boli elektróny. Nijako to však neľutujem, keďže tieto „puklice“ vzhľadom dobre maskujú svoj skutočný materiál a evokujú vo mne zliatinové disky. A navyše ak ich aj niekedy škrkneš, tak ťa to nebude tak srať. 😀 Čo však poviem, Sanderu by svedčali aj 17″ disky kolies a vyzeralo by ešte o niečo hodnotnejšie. Samozrejme by však také disky ubrali komfortu. Za pokus to možno stojí. Najdrahší príplatok v prípade tohto Sandera je farba. Tá sa označuje Atacama a stojí 530€. Ďalej Sandero dostalo napríklad LED svetlá ako štandard, za príplatok tu máme navigáciu na 8″ displeji, či stráženie mŕtveho uhla a dokonca aj adaptívny tempomat! Sanderu samozrejme nechýbajú predné + zadné senzory spoločne s kamerou, ktorá nečakane v tejto triede má veľmi slušný obraz a navyše aj ukazuje smer jazdy dynamickými čiarami. Je tu však viac vecí, ktoré som v tejto cenovej kategórii nečakal.

Jednou z nich je napríklad bezdrôtové Android Auto a Apple CarPlay. Halóóó! Však toto nemá stále viac ako polovica výrobcov! A Dacia Sandero sa s tým evidentne neserie a automaticky ti pripojí aj Android Auto bez káblu. A navyše fakt dobre funguje. Toto je naozaj geniálne. Čo ma milo prekvapilo je audiosystém. Dacia nešetrí a Sandero dostalo 6 reproduktorov. A tie hrajú naozaj slušne. Slušne však svietia aj predné svetlá, ktoré hierarchicky nemohli už dostať aj diaľkové LED-kové, ale aspoň tie stretávacie sú. A svetelný podpis Sandera mu pridáva na pomyselnej hodnote. Nie moc zdatnú zlatokopku by si možno na pár minút aj oklamal, že toto je budget verzia Lamborghini Urus. Však denné svietenie je také isté, dokonca vzadu ešte aj krajšie! No ale teda stále som jemne rozhodený z tej komfortnej funkcie bezkľúčového vstupu. To ma vážne dostalo.

Interiér je inak spracovaný až moc hodnotne podľa môjho názoru. Kvalitné materiály všade kam sa človek pozrie s príjemnými plastami. Palubná doska je lemovaná príjemnou látkovou výplňou a sedačky nesú nápis Stepway, aby sa nezabudlo. Volant má slušný veniec a hlavne veľký priezor na klasické budíky, ktoré sú dobre čitateľné. Celý infotainment Dacie je spravený vyslovene triviálne, aby sa hlavne ľahko ovládal. Páči sa mi, že Dacia stále myslí aj na staršiu generáciu, ktorá práve ich modely obľubuje. Netreba sa teda báť, že by tvoj dedko nezvládol tento systém ovládať. Ak sa dokázal naučiť na dotykovom mobile, toto by nemal byť preňho určite problém.

Nadšenie vôbec neskrývam

Stáva sa pravidlom, že v prípade auta, kde máme tých očakávaní úplne najmenej, sa stane veľakrát zázrak a milo nás prekvapí. A tak sa stalo aj pri Sanderu Stepway. Je ideálnym autom dnešnej doby s množstvom moderných prvkov zabalených do tradičných ovládačov s potešením aj pre staršiu generáciu. Nové Sandero však dokáže osloviť aj mladých. Technológiami v danej cenovej kategórii určite. Nespomeniem si, ktorá značka ponúka za 14500€ toľko muziky, čo Dacia. A navyše má veľmi moderný a pekný dizajn, ktorý je okrem krásy aj reálne užitočný.

Vôbec nebudem klamať, ak nazvem Daciu Sandero Stepway prekvapením roka a budem ho smelo odporúčať komukoľvek, kto bude hľadať cenovo rozumné auto v tejto kategórii. V dobe, keď už pod 15 tisíc všeobecne ťažko kúpiš akékoľvek auto, je fajn vidieť, že sa to dá. Stačí len ušetriť na tých správnych miestach a nevziať tak komfort svojim majiteľom. A nikoho potom nebude zaujímať to, že kufor nemá v interiéri na dverách žiaden plast. Nikoho.