Znie to možno letargicky, žiaľ u nás na Slovensku je to fakt. Slovensko a celý svet sa zmieta v pandémii všetci dobre vieme, akého vírusu. Nie sme tu však od toho, aby sme si písali o víruse samotnom. O ňom sa v posledných týždňoch nahovorilo už dosť. Sme tu pre niečo iné. Po jednej z dnešných tlačoviek nášho premiéra sme v redakcii usúdili, že 20.4.2020 rozhodne naša vláda a krízový štáb o otvorení viacerých prevádzok. Medzi nimi s veľmi vysokou pravdepodobnosťou budú aj showroomy a teda predajne nových áut. Podľa krásne spracovaných grafov, čo teda našej novej vláde ide viac než dobre, vypočítali, že predaj nových vozidiel tvorí na Slovensku a nie len teda tu celé 2% HDP. 2% HDP!!! Na chvíľku som im slovám uveril, no potom si začal v hlave počítať pár čísel s tým súvisiacich.

Na Slovensku je približne 30 značiek výrobcov automobilov zastúpených v priemere každá v desiatich showroomoch na SK, kde pracuje v priemere 2.5 predajcu. To je dokopy 750 zamestnancov, ktorí sú schopní ročne zastúpiť celé 2% HDP. To je predsa ľahký peniaz pre štát. A veľmi slušná výkonnosť predsa. Pokiaľ teda všetci splnia prísne nariadenia na dodržiavanie zvýšených hygienických štandardov, môžeme tieto predajne teda otvoriť. Našej ekonomike to určite pomôže. A áno, v istom slova zmysle by mali títo páni pravdu. Pomohlo by to vtedy, ak by sa ľudia v dnešných dňoch auto nebáli kúpiť. Slovák nevie, čo bude za pár týždňov, nevie, či bude mať na splátku hypotéky a či vôbec bude vedieť uživiť rodinu. Aký by mal teda dôvod kúpiť nové auto. Aj tí, čo mali naňho našetrené, to radšej odsunuli na lepšie časy. A ja sa im moc ani nečudujem. Týmto tzv. lockdown-om a znížením mobility sme si zabezpečili aj zvýšený strach obyvateľstva o živobytie ako také a nie len o zastavenie šírenia vírusu.

Rád by som vám teda všetkým dal do pozornosti pár čísel. Čerpal som s rôznych zdrojov a nasledujúce údaje sú skôr ekonomického a HR charakteru. Prvý údaj, ku ktorému sa dalo relatívne ľahko dopátrať cez údaje združenia ZAP, je prídel automobilového priemyslu na hrubom domácom produkte niekde na cifre 13%. To sa však bavíme len o úzkej časti priemyslu a čisto len automotive. Čiže výrobcovia áut a ich priamy subdodávatelia, či odberatelia. Kia, PSA, Volkswagen a Jaguar/Land Rover. K tomuto pribalíme viaceré iné fabriky, ktoré vyrábajú pre tieto špičky reťazca diely a potom tých, ktorí sú zodpovední, za to, aby sa tento produkt aj predal – predajcovia. Táto skupina tvorí celých 13% HDP Slovenska. Týchto 13% HDP (bavíme sa o roku 2018), vyprodukovalo na Slovensku 154 tisíc ľudí a podiel na exporte je z toho 35%. To aj sedí – vyprodukované autá na iný trh, plus aj časť dielov pre iné fabriky vrámci sveta. Toto však nie je úplne transparentné a konečné číslo.

ZAP sa totiž zameral čisto na automobilový priemysel a ľudí pracujúcich v prvej línii tohto gigantu. Keď však na to nabalíme zvyšok – logistické spoločnosti, hutníctvo, kovospracujúci priemysel, IT spoločnosti, obrovské personálne, alebo reklamné spoločnosti, textilnú výrobu, gumovýrobu, výrobu plastov a mnohé iné, sme na diametrálne odlišnom čísle. Mnohé z tých spoločností sú v 100%-nom vzťahu ku automobilovému priemyslu, no ich odvetvie podnikania je iné, tak sa nerátajú do tých 13%. Chápeme sa zatiaľ?! Dúfam, že som zrozumiteľný. No a po súčte týchto reťazcov sa dostávame na číslo 44%. Takto veľmi je naša ekonomika závislá na výrobe a hlavne predaji áut. Nemôže sa predsa niečo vyrábať, ak to nebude nikto kupovať. 44% HDP a takmer 800 tisíc ľudí pracujúcich pre tieto firmy.

Poďme teda teraz do extrémov. Predstav si, že sa úplne stopne predaj vozidiel, čo sa teda za mesiac Marec a Apríl už aj stalo. Predaje nových áut klesli o 70% v Marci a rátajme, že o cca 90% v Apríli oproti predchádzajúcemu roku. To, že nám pán Matovič budúci týždeň otvorí predajne, ešte nedonúti vás ľudí tie autá aj kupovať. Takže rátajme, ak sa niečo radikálne nezlepší, prepad predaja áut bude 90% a to nielen na Slovensku. Prenesme toto číslo na priemysel samotný, zamestnanosť a vo finále aj HDP. Z 800 tisíc ľudí príde o zamestnanie 720 tisíc a zo súčasných 44% HDP nám ostane 4,5%. Štát príde takmer o polovicu príjmu na odvodoch do štátnej kasy. A to už následne máme ako domček z karát. Z tých 720 tisíc ľudí si chcelo v roku 2021 stavať dom na hypotéku z banky 50 tisíc a 300 tisíc z nich chceli ísť na dovolenku cez cestovnú kanceláriu s využitím leteckej dopravy. Takto ostanú na úrade práce a pol roka ich bude živiť štát, potom nevedno čo bude. Ekonomika štátov, nie len teda Slovenska utrpí ako ešte nikdy. Ak sa niečo radikálne nezmení, budeme svedkami najväčšej recesie nie, že od čias vojny, ale čo si ani vojenský pamätníci nebudú pamätať. V časoch svetovej vojny totižto určite automobilový priemysel netvoril 44% HDP. Pekné, že?! A to nie je určite všetko.

Čo by sa teda malo udiať, aby sme tohto neboli svedkami? Odpoveď je vlastne úplne jednoduchá. Veľa vecí má v rukách práve štát. Rovnako, ako tomu bolo v roku 2008 počas a po globálnej ekonomickej kríze, kedy sa predaj nových áut nakopol tzv. „Šrotovným“, práve teraz budeme musieť očakávať druhú vlnu. A toto nie je moje odporúčanie, to je čistý fakt, ak nechceme zažiť situáciu z predchádzajúceho odseku.

Zhrňme si to v bodoch:

  1. Druhá vlna šrotovného – priama finančná podpora pri kúpe nového vozidla. Vzhľadom na infláciu treba zvážiť navýšenie tejto podpory z roku 2009 z pôvodných 2000€ na 2500€. V roku 2009 sa práve toto postaralo o naplnenie showroomov a o akúsi hystériu pri predaji vozidiel.
  2. Nájomné autá. Jeden bod z programu Borisa Kollára. V jeho volebnom programe sľuboval obyvateľom SK autá, ktoré si budú môcť vziať na tri, štyri, alebo päť rokov a napríklad za Touareg s cenovkou 55 tisíc € budú platiť len 210€ mesačne aj s poistením. Bežné auto by tak Slováka stálo mesačne cca 100€ až 150€. Takto by sa zabezpečil doterajší cashflow v predaji, ale aj v servise áut.
  3. Zníženie cien zo strany výrobcov. Aj toto je jedna z možností. Vďaka inflácii a prísnym predpisom EÚ sme svedkami však len stáleho navyšovania cien. Práve v tomto období by naša milovaná únia mohla zvážiť rôzne likvidačné sankcie voči výrobcom nových áut za vypúšťané emisie CO2 a ušetriť im tak nemalé peniaze, ktoré by vo finále mohli použiť ako zníženie cien svojich modelov. Medziročne narástli ceny áut v priemere o 900€ len kvôli flotilovým emisiám CO2.

 

Ideálne by samozrejme bolo, keby sa tieto tri kroky aplikujú súbežne, no verím, že by stačil jeden z týchto krokov, aby to znova naštartovalo „motor“ ekonomiky celého sveta a aj nás, Slovenska. Ešte nemáme dobojovanú vojnu s pandémiou, no treba už myslieť aj na takéto následky, ktoré žiaľ budú ničivejšie ako samotný vírus. Ak sa teda nepodchytia včas. A práve preto tvrdím, že je teraz kúpa nového auta dôležitejšia ako kedykoľvek predtým. Cestoviny a múka nás nezachránia.