V priebehu pár týždňov vám prinesieme pár zaujímavých informácii o 5tich vybraných autách z dekád 80tych, 90tych a 00tých. Začneme pekne postupne. 80te roky. Autá hranaté, no šialené. Za spomenutie určite stoja napríklad VW Golf GTI MK2, Toyota Corrolla GT-S AE86, Nissan Skyline R32 GT-R či Ferrari Testarossa. Venovať sa však budeme iným. Akým? To sa môžete dočítať v nasledujúcich riadkoch!

5. Peugeot 205 GTI (1984-1994)

Malé, trojdverové a hranaté. Taká bola väčšina hothatchov z 80tych. A samozrejme s atmosférickým motorom. 205 GTI prišlo do predaja v roku 1984 s motorom XU5j. Ten ponúkal výkon 77kW. V roku 1987 však prešiel motor modernizáciou a dostal väčšiu hlavu valcov a samozrejme sa zväčšili aj valce. Motor bol nazvaný XU5JA a produkoval 86kW. Nárast výkonu o 11kW autu prospel a zrýchlenie z 0-100 sa zlepšilo z 8.7s na 8.2s. Okrem verzie 1.6 GTI však bola na trhu aj 1.9 GTI, ktorá disponovala výkonom 94kW. Rozdiely boli na prvý pohľad badateľné. 1.6 GTI malo kotúčové brzdy len vpredu. Zadné boli bubnové. 1.9 GTI bola vybavená kotúčovými vpredu aj vzadu. Ďalším rozdielom boli polokožené (1.9GTI), alebo látkové (1.6GTI) sedadlá. O úspešnosti tohto modelu hovoria aj čísla. Počas 10tich rokov na trhu bolo celkovo predaných 333 000 kusov.

4. Audi Quattro (1980-1991)

Keď sa spomenie Audi Quattro, tak si väčšina z nás predstaví, ako dominuje na rallye šampionátoch. Ja vám chcem však predstaviť tú civilnú, obyčajnejšiu verziu. Prvý automobil od Audi so stálym pohonom štyroch kolies a zároveň prvé Audi s preplňovaným motorom. Prvý motor, ktorý Quattro používalo bol radový päťvalec SOHC s objemom 2,1L. Motor bol preplňovaný turbom a tak sa Audi podarilo naladiť motor na 147kW a 285Nm. Prvá zmena prišla až v roku 1987, kedy sa zdvihový objem zvýšil na 2.2L, ale výkon 147kW zostal. Táto varianta sa však dlho neohriala a už o 2 roky neskôr sa zmenil rozvod na DOHC. Tým vzrástol aj výkon na 162kW. Počas 11 ročného pôsobenia Audi príliš nezasahovala do dizajnu auta. Zmeny sa okrem motoru diali aj v podvozkovej časti. A tak sa odstránil zadný stabilizátor kvôli zredukovaniu pretáčavosti, použili sa tvrdšie pružiny a podvozok sa znížil o 20mm. Okrem toho v roku 1987 pribudol stredový diferenciál Torsen, ktorý nahradil manuálnu stredovú uzávierku diferenciálu. Celkovo bolo vyrobených 11 452 kusov.

3. BMW M3 E30 (1986-1992)

Ďalší hranatý prírastok do nášho rebríčka. Vznikla kvôli homologizácii tak, ako mnohé legendy. Predpis bol 5 tisícová séria. M3 si zobrala za základ štandardnú E30, avšak zhodné so sériovou karosériou nakoniec zostala len kapota a strecha spolu so strešným oknom. Už na prvý pohľad vieme rozlíšiť obyčajnú E30 od M3 vďaka rozšíreným blatníkom, alebo spojlerom. Volant ale aj sedačky hrdo niesli logo divízie M. Na začiatku bola M3 spriahnutá s 2.3L motorom, ktorý disponoval výkonom 144kW. Následne však prišla verzia Evo 1 so 147kW, neskôr Evo 2 so 162kW. Na záver prišla verzia Sport Evolution, kde narástol nie len výkon, 175kW, ale aj objem na 2.5L. Počas produkcie bolo vyrobených 16 202 kusov.

2. Porsche 959 (1986-1989)

Pri uvedení bola 959 najrýchlejším sériovo vyrábaným automobilom. Vďačila za to motoru o objeme 2,8L, ktorý bol preplňovaný dvoma turbami a tak výkon dosahoval 331kW.  Tento výkon však nebol prenášaný len na zadné, ale aj na predné kolesá. Pri prudkom zrýchlení však 80% výkonu bolo posielaných na zadné kolesá. Auto vzniklo kvôli účasti v rallye, konkrétne v skupine B. Tam sa však nestihlo riadne uplatniť, najmä kvôli predčasnému zrušeniu skupiny. Vozidlá však boli úspešné v súťaži Dakar, kde v roku 1986 obsadili prvé a druhé miesto. Auto však nebolo len výkonné, ale aj ľahké. Vážilo len 1450kg. Vyrábané boli dve verzie a to Sport a Komfort. Dokopy bolo vyrobených 337 kusov. Z toho však až 37 bolo prototypov. Zaujímavosťou však je, že v roku 1992 až 1993 bolo vyrobených ďalších 8 kusov v limitovanej sérii.

1. Ferrari F40 (1987-1992)

Pri príležitosti štyridsiateho výročia značky bol predstavený model F40, ktorý sa stal nástupcom GTO. Auto bolo zamerané najmä na jazdné vlastnosti a tak chýbali aj základné prvky komfortu ako centrálne zamykanie alebo elektricky ovládané okná. Komfort teda bol podpriemerný, ale dizajn bol už iná káva, o finálnu podobu sa postaral Pinifarina. Pôvodné návrhy pochádzali od samotného Enza Ferrariho. Mohlo z toho zísť niečo ohavné? Karoséria skrývala 2,9l osemvalec preplňovaný dvoma turbami. Výkon činil 351kW a 577Nm a tak predčil konkurenta, Porsche 959, v maximálnej rýchlosti o 9km/h (324km/h vs 315km/h).  Pôvodný plán bolo vyrobiť 450 kusov, no finálny počet sa zastavil na čísle 1311.

Privacy Preference Center