Muscle cars zažívajú isté znovuzrodenie, automobilky predstavujú šialené modely, ktoré len zázrakom prechádzajú reguláciami vlád. Je príjemné vidieť medzi eko hybrid environmentally friendly krabicami aj niečo, čo žerie všetko čo stretne. Spomeniem napríklad taký Dodge SRT Demon, či jeho konkurenta Hennessey Camaro Exorcist. Prednedávnom prispel aj Ford svojim Shelby GT500, o ktorom sme si povedali v deň predstavenia. Nevznikajú však len v USA. Svetlým príkladom je aj Jaguar F-Type R s bublajúcou V8čkou. Sú to autá, pri ktorých sa nepozerá na spotrebu paliva, či gúm. Pozerá sa na to, ako veľmi sa s ním viete zabaviť a zabudnúť na povinnosti. Táto kategória však zažívala útlm. Stále tu boli, no nie v takom počte. Pozrel som sa na zlatú dobu týchto svalnatých áut a vybral som zopár kúskov, ktoré podľa mňa reprezentujú význam slovného spojenia Muscle Cars.
Pontiac GTO (1964-1967)
Auto, ktoré začalo ako príplatkový balíček, stalo sa ikonou svojej kategórie, prešlo späť do balíčka, zomrelo a vstalo z mŕtvych ako Fénix, ktorý bol zostrelený po 2 rokoch života. Tak nejak by som opísal život Pontiaca GTO. Rád by som však zostal na prvých 2 fázach. Pri snahe zachrániť Pontiac od istého bankrotu sa rozhodol Pontiac stať športovou díviziou General Motors. Chceli si meno vybudovať v závodoch Nascar, čo však čoskoro prekazil zákaz GM zúčastňovať sa na akýchkoľvek závodoch. A tak sa značka zamerala na športové autá vhodné do bežnej premávky. Nepomohlo však ani ďalšie pravidlo GM, ktoré obmedzovalo veľkosť motora v stredne veľkých karosériach. A tak Pontiac obišiel GM a 6,4L V8 s výkonom 242kW osadil (pri voľbe balíčka GTO) do ešte menšieho modelu s názvom Pontiac Catalina. Okrem toho za to záujemcovia dostali napríklad dvojitú koncovku výfuku, otvor pre nasávanie vzduchu na kapote, tuhšie pružiny a hlavne 3-stupňovú manuálnu prevodovku s pákou Hurst. Dal sa však zvoliť balík do balíka, kde mal motor 3 dvojkomorové karburátory (260kW), 4 stupňovú prevodovku Super Turbine 300 a LSD (Limited Slip Differential). V roku 1966 sa GTO osamostatnilo, kde sa mierne pozmenili proporcie auta a predné svetla sa presunuli do vertikálnej polohy. Presne tak, ako ich väčšina poznáme. Potom GTO prešlo zmenami pod kapotou, prišli ďalšie 4 generácie a nakoniec smrť modelu. GTO v prvej generácii zahviezdil vo filme xXx, kde ho hlavný hrdina (Vin Diesel) preháňal po ČR.
Plymouth Road Runner (1968-1970)
Road Runner je jeden z modelov, pri ktorých sa síce toho moc zaujímavého nestalo ale určite patrí medzi ikonické muscle cars. Jeho výzor, zvukový prejav a valce pod kapotou sú veci, ktoré ho tam proste zaraďujú. Jeden fun fact k nemu však patrí. Plymouth zaplatil za meno Road Runner štúdiu Warner Bros 50 000 dolárov. Za ďaľších 10 000 si dokúpili aj ikonické beep-beep. A tak nie len, že sa volá ako postava z animáču ale aj tak znie. Následne sú to už len technické info. Štandardne bolo srdce Road Runnera 383cu čo bola 6.3 litrová V8 (250kW, 576Nm). Za 714 dolárov naviac však bolo možné dostať 426 cu (7.0l V8) s výkonom 317kW a 664Nm. Prevodovky boli v ponuke dve a to 4 stupňová manuálna s radením Inland (neskôr nahradený Hurstom) a automatická 3 stupňová prevodovka TorqueFlite. Výbava bola priam sparťanská. Medzi príplatkovú výbavu patril posilňovač riadenia, predné kotúčové brzdy či rádio. Čo však prekvapilo samotný Plymouth boli čísla. Cieľ automobilky bolo predať 20 000 kusov v roku 1968. Predaných však bolo až 45 000 ks.
Ford Mustang Boss 429 (1969-1970)
Za vznik vďačí Boss 429, ako mnoho európskych hothatchov, profesionálnym závodom. Ford chcel vyvinúť konkurencieschopný motor do závodov NASCAR. Ako inak, aby mohol byť motor použitý, bolo potrebné vyrobiť a predať minimálne 500 kusov tohto motora. A o akom motore tu píšem? Išlo o 429 cu (7.0l) Cobra Jet V8, ktorý mal okrem iného kovaný kľukový hriadeľ, či hliníkovú hlavu valcov. Boss 429 využíva jeden 4-komorový Holley karburátor. Aj vďaka tomu produkoval výkon 280kW a 610Nm. Motor bol však tak veľký, že sa do obyčajného motorového priestoru Mustangu proste nezmestil. Ford preto povolal Kar Kraft, aby upravili Cobra Jet Mustangy pre tento motor. Všetky Boss 429 boli vyrobené práve vo firme Kar Kraft v Michigane. Aby bolo ukázané, ako moc vzácny je tento model, každý vyrobený kus dostal NASCAR ID na vodičových dverách. Prvý vyrobený kus dostal označenie KK#1201 a posledný KK#2558. V roku 1969 bolo vyrobených 859 kusov. Všetky mali čierny interiér, manuálnu prevodovku a ani jeden nemal klimatizáciu, práve kvôli veľkosti samotného motora. V 1970 sa takmer nič nezmenilo, okrem otvoru pre nasávanie vzduchu, ktorý bol v tomto roku vždy lakovaný do čiernej farby. Vyrobených bolo 499 kusov. Za dva roky produkcie tak Ford spolu s Kar Kraft vyrobili 1358 kusov.
Dodge Charger Daytona (1969)
Tak ako spomínaný Boss 429, aj Charger Daytona vďačí za vznik závodom NASCAR. V roku 1968 Ford valcoval NASCAR a Dodge bol zúfalo pozadu. Ich prvým pokusom bol Charger 500, ktorý mal upravenú prednú masku a aerodynamiku karosérie. To však nestačilo. Konkurenčný model od Fordu, Torino, stále dominoval. A tak prišli s ešte väčšími zmenami. A tak prišiel na svet Charger Daytona. Dizajn bol vyvíjaný s pomocou inžiniera z raketovej divízie Chrysleru. Áno, Chrysler vyvíjal rakety. Charger dostal takmer 60 centimetrový zadný spoiler spolu so špicatým „nosom“ namiesto bežnej prednej masky Chargera 69´. Daytona bola postavená na špecifikácii R/T a tak zdielaľa rovnaký podvozok, brzdy a výber motorov. Štandardne bol pod kapotou 440 cu (7.2l V8) Magnum. Na výber bol však aj 426 cu (7.0 V8) HEMI. Týchto však bolo len 70ks z celkového počtu 503. Aby som sa však vrátil k závodom. Daytona a jej príbuzný Superbird dominovali v závodoch hneď od uvedenia. V roku 1970 vyhrala Daytona spolu so Superbirdom 33 zo 48 závodov. 24. Marca 1970 bola dokonca prvýkrát prekonaná magická hranica 322km/h (200 mph) v Talladege. Potom však začali problémy. Na trhu sa Daytone moc nedarilo. Nakoľko pre obyčajných ľudí bola moc divoká a navyše sa prehrievala. Jej úplny koniec spečatila zmena pravidiel v roku 1971, kde autám s AERO prvkami bolo dovolené mať motor maximálne o objeme 4.9L. A tak sa skončila éra šialených modelov Charger Daytona ale aj Road Runner Superbird.
Buick Grand National (1982-1987)
Buick mal v 80-tych rokoch reputáciu nudného, obyčajného, rodinného presúvadla. Chceli však prísť s niečím, čo zdvihne záujem aj u mladej generácie. A tak sa začal príbeh modelu Grand National. Na trh prišiel v roku 1982 s atmosférickou 4.1L V6 ktorá produkovala 93kW/278Nm. Áno, nie sú to ohromujúce čísla. Netreba zabúdať na to, že v tej dobe prichádzali prvé emisné obmedzenia a automobilky si na to ešte len zvykali. Nebojte, ešte sa to zlepší. V roku uvedenia existoval Sport Coupe Package, vďaka ktorému ste dostali síce menší motor (3.8l V6), avšak preplňovaný turbom a tak sa výkon vyšplhal na 130kW a 373Nm. Buick si nasledujúci rok nechal čas na rozmyslenie a tak sa GN nevyrábal. Vrátil sa v roku 1984 v celočiernom prevedení. Na výber už bola len oturbená V6 (149kW, 407Nm) so sekvenčným vstrekovaním paliva a počítačom riadeným zapalovaním. To zabezpečilo že na drag stripe, (veď kde inde by ste to zobrali že?) vedel GN zdolať 400 metrov za 15.9s. Pre porovnanie, Corvetta v tom istom roku zdolávala 400m za 15.2s. Nasledujúce dva roky sa Buick snažil auto stále niečím dopĺňať aby stačili konkurencii. Rád by som však preskočil na rok 1987, kedy sa na svet dostal GNX (Grand National Experimental). GNX bol vyvíjaný v spolupráci s McLarenom. A tu začala sranda. GNX mal papierových 206kW a 488Nm. Avšak skutočný výkon činil 224kW a 569Nm. McLaren auto vybavil turbom Garrett AiResearch T-3, ktoré spolupracovalo s oveľa väčším intercoolerom. Prevodovka bola upravená Hydramatic 200-4R. Ďalej dostal duálnu koncovku výfuku, ktoré smerovali do boku auta a nie dozadu ako sme zvyknutí. Úprav bolo oveľa viac, no tieto sú tie najvýznamnejšie. Vďaka týmto všetkým úpravám bol GNX na 400m rýchlejší ako F40 (o 0.3s) či Porsche 930 (o 0.8s). Samozrejme na trati by to vyzeralo úplne inak. Tu sme však pri amerických autách, tie zväčša závodia rovno alebo doľava. GNX bolo vyrobených len 547ks s cenovkou 29 900 dolárov.
