Mám rád Hyundai. To čo ako automobilka dokázali za posledných pár rokov, by im mohli mnohé iné značky závidieť. Na Slovensku sa stabilne uchytili v TOP 3 rebríčku najpredávanejších značiek a za minulý rok im patrilo aj zopár prvenstiev. i30N najpredávanejším hot-hatchom na Slovensku a Tucson najpredávanejším SUV. Dva opačné svety, v ktorých však sú aktuálne kráľmi, aj keď by sa niekomu mohlo zdať, že takými jednookými. Pravda je však taká, že Hyundai je momentálne ten najpovolanejší a veľmi dobre vedia čo robia. Hyundai i30N Performance zožal úspech aj u nás v redakcii a o to viac ma potešilo, keď nás Hyundai pozval na dynamickú prezentáciu Fastbacku priamo na Slovakia Ring.

Fastback N som si už predtým mohol staticky poobzerať z mnohých strán, keďže už pár mesiacov behá po našich cestách a kolegovia už ho mali možnosť testovať. Dizajn sa im vydaril, to som už tvrdil pri klasickom, no práve to je bod zlomu. Klasický Fastback je auto, ktoré oslovuje primárne ľudí, ktorí sa zaujímajú o vzhľad svojho auta a chcú mať to najkrajšie z ponuky. Jednoducho povedané, v mojich očiach to bola tá “luxusnejšia” opcia klasickej i30-ky. Aj preto mi všetky tie hrany, spoilery, veľké kolesá, či červené kontrastné linky sedeli viac k hatchbacku. Fastback N pôsobí športovo, ale získal si u mňa skôr to nenávidené pomenovanie zo sveta módy – je športovo elegantný. Jasné, jasné. Dizajn je v dnešnej dobe tá najväčšia subjektivita, každý ma oči a názor si utvorí sám. Tak klišé fráza, no redaktor býva vždy najviac kritizovaný práve za to, keď sa vyjadrí k dizajnu.

 

 

Poviem teda niečo o tom, ako Fastback N jazdí. Pri našom teste klasického Fastbacku s 1.4 T-GDi oproti Hatchbacku som konštatoval, že Fastback má podvozok nastavený o niečo tuhšie a stabilnejšie ako hatch. Menšie náklony v zákrutách, stabilnejšie vedenie stopy a o niečo málo športovejší feeling za volantom. K tomuto viem po dvadsiatich ostrých minútach na okruhu povedať však pri porovnaní i30N a Fastback N úplný opak. Fastback N je poddajnejší, má mäkšie nastavenie pružín aj tlmičov, ktoré navyše dostali o 6 mm väčší zdvih, má racionálnejšie v neprospech zábavy rozloženú váhu. Pri ostrej jazde boli tieto zmeny cítiť a na okruhu Fastback N strácal na Hatchback hlavne v zákrutách. Predo mnou celý čas jazdil Maťo Homola práve na i30N Hatchback a aj pri akejkoľvek snahe ísť rovnakú stopu spolu s ním, nebolo najmenšej šance ho dobehnúť.

V režime N, kedy auto citeľne stvrdne je rozdiel poznať najviac. Pri hatchbacku bol práve toto režim určený na trať, kedy sa všetko preplo do režimov Sport, či Sport+ vrátane adaptívnych tlmičov. Tento režim bol na bežnú cestu samozrejme nepoužiteľný o čom sme písali aj v teste i30N-ka. Paradoxne však na tej “bežnej” slovenskej ceste bude mať v tomto navrch Fastback N. Potom mi tak docvaklo, prečo ten Fastback dostal orgány N-ka. Fastback N je vlastne geniálnym autom na roadtripy po európskych kopcoch a slávnych cestách. Je pohodlnejší, má väčší kufor, lepší koeficient odporu vzduchu a tým pádom možno aj menšiu spotrebu. Tak už tomu chápem. Také lacnejšie GT-čko, civilnejšie N-ko, ktoré menej strieľa no o to viac poteší tvoju chrbticu a naserie ortopéda.

Zároveň nemôžem tvrdiť ani to, že by Fastback N nebol schopným autom na okruhu. Toto tvrdenie sa opiera čisto len o porovnanie s hatchbackom, no z iných pohľadov je vo veľa smeroch Fastback praktickejšie auto. A ono to vo finále dáva všetko aj logiku a pointu. Na čo by si predsa robil Hyundai sám sebe konkurenciu, keby mali použiť na vlas rovnakú techniku s podobným zameraním. Na konci celého dňa som si teda uvedomil, že tieto dve autá aj keď sú ako keby od jednej matere, tých naozaj že rovnakých jazdeckých prvkov nesú vskutku menej, než som si na začiatku myslel.

Touto cestou by som sa však rád poďakoval značke Hyundai za perfektný deň a za možnosť vyskúšať si N-ko aj na okruhu. Tešíme sa na poriadny test na tých “našich” cestách.