TEST: Mitsubishi Outlander 2.0 MIVEC - Soľ nad zlato

Mladá krv

Outlander tu s nami ani náhodou nie je dlho. Na Európskom trhu sa zabýval relatívne čerstvo a aktuálne sa máme možnosť pozerať na jeho tretiu generáciu. Človek by si však v prvom momente bol povedal, že Outlander je tu s nami už niekoľko desaťročí. Pravdu povediac, podobne som sa domnieval aj ja. Značka totižto už dlhé roky ponúka off-road legendu Pajero a Outlander by mal byť jeho slabším odvarom. Svoje prvé kroky začala prvá generácia robiť v roku 2003. Nám to v tej dobe bola neznámá a ak na ceste uvidíte prvú generáciu tohto modelu, tak budete mať veľké šťastie, keďže v našich končinách sa jedná o raritu. V princípe sa skôr jednalo o model smerovaný na US trh pod označením Airtrek.

Druhou generáciou započal aj u nás úspech tohto modelu a rok 2006 je ten, kedy sa dozvedáme o novom stredne veľkom SUV značky Mitsubishi. Už v tom období sa ponúkalo za bezkonkurenčnú cenu a hlavne tých rivalov tu moc nemal. Keď sa nad tým tak spätne zamyslím, kto bol pre Mitsubishi konkurenciou?! Okrem prémiových značiek, stredne veľké SUV nemal v tej dobe nikto. Vznikli síce modely Peugeot 4007 a Citroen C-Crosser, no jednalo sa o totožné autá s iným interiérom a pozmeneným exteriérom. Technika bola rovnaká a patrila Mitsubishi.

Rok 2012 patril už aktuálnej tretej generácii, ktorá to však mala o čosi ťažšie. Trh s novými modelmi SUV sa za tie roky trošku prehustil a nová generácia pre mnohých nebola až tak výraznou zmenou oproti predchodcovi. Predaj Mitsubishi Outlander tak v roku 2012 a 2013 na nejaký čas utíchol až prišli v 2015 s modernizáciou, ktorá oslovila a doteraz oslovuje veľké množstvo ľudí. Faktom, aj v roku 2019 je, že sa stále jedná o najlacnejšie 7-miestne SUV na trhu, čiže konkurenciu si Mitsubishi stále nenašlo.

 

Tri diamanty sú viac ako jeden

Nie že by som týmto chcel narážať na inú značku, proste ma to len tak napadlo a ľahko sa prenesiem k pointe toho, čo som tým chcel napísať. Za týždeň s Mitsubishi Outlander som si všímal akúsi nevedomosť ľudí, ktorých som stretal, že značka ako Mitsubishi stále existuje a funguje. Všetci si paradoxne pamätali legendy ako Lancer Evolution, či Pajero, no keď som začal hovoriť o modeloch ASX, Outlander či Eclipse Cross, dostalo sa mi len negatívne krútenie hlavou. Až keď uzreli testované auto fyzicky, tak reakcia vždy bola, „ahaa to je toto, veď to poznám“. Toto sa mi pri žiadnom modeli tuším ešte nestalo.

Znak Mitsubishi symbolizuje tri diamanty. Tých diamantov majú za svoje pôsobenie na rováši viac a Outlander z istého uhľa pohľadu môžeme medzi také diamanty zaraďovať. Mitsubishi v dnešnej dobe ponúka masívne auto s atmosferickým motorom a pohonom 4×4, ktorému veru dvojičku nenájdeme. Už pri prvom usadnutí za robustný volant som získal ten pocit, že sedím vo veľkom SUV. Stretli sme sa teda s asi najobľúbenejšou verziou do ulíc mesta, čiže atmosferickým dvojlitrom s výkonom 150 koní, ktorému pri práci pomáha automatická prevodovka CVT a pohon 4×4.

 

 

 

Posledný v hre

2.0 MIVEC je v roku 2019 jediná a posledná benzínová motorizácia, ktorá sa v Outlanderi ponúka. Samozrejme keď nerátam Plug-in Hybrid. Zážihová jednotka s objemom 2 litre ponúka triezvych 110 kW/150 koní a krútiaci moment na úrovni 195 Nm. V súčastnosti je slovné spojenie atmosferický benzínový motor už skôr archaizmom, no práve preto je Outlander veľmi obľúbenou voľbou mnohých ľudí, čo vyhľadávajú spoľahlivé auto do mesta. Netreba od neho očakávať astronomické hodnoty zrýchlenia, mnohé trojvalce sú na tom o poznanie lepšie, no ponúka niečo, čo turbo motor nikdy neponúkne.

A to je pokoj. Paľo Habera v minulom storočí naspieval hit Reklama na ticho a ak by som to mal preniesť do našej terminológie (som sa hecol s takýmto cudzím slovom), tak jednoznačne je Mitsubishi Outlander a jeho motor Revival kapela skupiny TEAM a v roku 2019 nahral cover verziu. V porovnaní s mnohými modernými motormi ponúka 2.0 MIVEC reálny balzám na dušu, väčšiu dávku tohto balzamu dostanete snáď už len od atmosferickej V12-ky. Prvé, čo som si teda na tomto motore uvedomil, alebo skôr neuvedomil, bolo to ticho.

Aj keď je spriahnutý s CVT prevodovkou, ktorá ho ľúbi svojim chovaním vytočiť do vyšších otáčok, nedáva poznať to, že by motor mal mať s tým problém. Jednoducho stará dobrá japonská klasika prispôsobená do roku 2019. Veľmi príjemným prekvapením tohto komba bola ale jednoznačne spotreba. Outlander teda nepatrí zrovna medzi krpcov a mestský cyklus si vypýtal 8.5 až 9 litrov benzínu, čo je naozaj slušná spotreba, keď sa pozeráme hneď na niekoľko faktorov, čo tomu moc neprajú. Väčšia kubatúra, 4×4, automat, veľkosť auta. V porovnaní s konkurenciou je toto ukážková spotreba, to sa musí uznať.

Mimo mesta nám dokázal Outlander jazdiť za 6.8 litra na 100 km a pri diaľničnom tempe si potiahol o málo viac a to 7.2 litra. Len pre lepšiu predstavivosť, menšia Ateca FR s oturbeným dvojlitrom a rovnako pohonom 4×4 a automatom sa neodkázala v meste dostať pod 12 litrov. Toto je jeden z dôkazov, že atmosferické benzíny ešte nehrajú svoj finálny koncert.

V čom však Outlander zaostáva je samozrejme z istých logických dôvodov dynamika. Mnohé rovnako výkonné aj menšie motory by mohli Outlander školiť v zrýchlení. No na to, aby toto auto robilo rekordy v dynamike ani stvorené nebolo. Čo tým chcem povedať je len to, aby ste si pri predbiehaní vyhradili na manéver trošku viac času, než ste možno zvyknutý pri turbomotoroch. Každopádne reakcia na plyn pri vyšších otáčkach je okamžitá a 195 Nm sa prihlási celkom slušným šklbnutím o slovo. Čaro atmosferických motorov.

V nízkych otáčkach je naopak rozumný a menej uskákaný ako mnohé turbo motory. Otáčky v okolí hodnoty 1500 mu vôbec nevadia a vie sa vyškriabať bez slov aj z nich. Samozrejme úplne doma sa cíti v spektre od 2000 do cca 3500 otáčok.

 

 

 

Variátor zo skútra

To bolo prvé, čo ma napadlo pri prevodovke CVT. Zase nie je to až tak podobné a ani tragické ako na skútri, kde je tiež bezstupňová prevodovka a v istých situáciach mi táto sedela viac, ako dvojspojkové, či hydromeničové prevodovky. Pri pomalej, pokojnej jazde je jej správanie veľmi príjemné. Nepíšem to preto, že by som nechcel prevodovku uraziť, tak volím diplomatické slovíčko príjemné. Naozaj tomu tak je a toto je to práve slovo, ktoré jej správanie vystihuje najlepšie. Žiadne sekanie, žiadne cukanie pri zaradení rýchlosti, len pokojná a pozvoľná zmena otáčok motora. Prevodovka má však dve strany mince.

Na tej jednej je príjemná, na tej druhej je komótna a jej reakcie sú pomalšie. Po-mal-šie, chápete?! Pri plnom stlačení plynu čaká šofér rádovo zopár sekúnd (rozumej cca 2 sekundy) na to, kým sa dostaví vytúžená akcelerácia a môže predbehnúť auto pred sebou. To je variant v prípade, že dáte kickdown, no dá sa na predbehnutie pripraviť tým, že si pádlami pod volantom pripravíte otáčky na preradenie. Prevodovka má 6 virtuálnych stupňov, ktoré však samozrejme fyzicky neexistujú.

Ak zhrniem prevodovku ako takú, určite bude vyhovovať ľudom, ktorí majú radšej pokojnejšiu povahu jazdy. V teréne taktiež nevykazuje žiadne problémy napríklad s prílišným preklzom, ako to poznáme z dvojspojkových prevodoviek. Ak však vyžaduješ od prevodovky reakcie na milisekundy, obzri sa po Lamborghini Urus. Tým som chcel povedať, že od kategórie SUV, akým je aj Mitsubishi Outlander, sa takéto parametre nevyžadujú.

 

Uspávanka na kolesách a sen o off-roadingu

Veľmi ľahko a výstižne zhrnutý podvozok a jeho silné stránky. O tom, aký je kultivovaný motor, som už hovoril. No keď motor spojíte s veľmi dobre odizolovaným podvozkom s komfortne nastavenými tlmičmi aj pružinami, dostanete kombo ako stvorené na naše cesty. A dokonca mu nevadia ani 18″ kolesá, ktoré aj tak vo veľkej karosérii pôsobia letargicky. Okrem zopár šumov z kufra pri prejdení naozaj väčších nerovností je v aute až nečakané ticho a zavesenie kolies o svojej práce nedáva vedieť zvýšeným buchotom, či rázmi do karosérie. Tá je sama o sebe robustná a na krut (torziu) pevná, čiže nejaké náhle skríženie ju nezaskočí.

Svoj mäkký podvozok si však paradoxne nevypýta až tak veľkú daň pri rýchlejšej jazde a náhlom zmene smeru jazdy, ako by si človek myslel. Vďaka tuhším stabilizátorom ako na prednej, tak aj na zadnej multi-linkovej náprave sú náklony prijateľné a nie nebezpečné. Na moje počudovanie, Mitsubishi na podvozku Outlanderu naozaj zapracovalo a aj keď je použitá už relatívne stará platforma, tá pracuje naozaj spoľahlivo a funkčne.

Čo mi však miestami vadilo bolo absolútne nekomunikatívne a príliš preposilované riadenie. Od elektrického riadenia často človek neočakáva veľa, no trošku väčší odpor na riadený by si auto tejto veľkosti zaslúžilo. Rovnako tak aj spätnú odozvu od cesty, inak mi auto dávalo skrz riadenie ešte väčší dojem, že patrí viac do mesta ako mimo neho na okresky. Respektíve, že viac sadne žene ako mužovi, aj keď to nie je zrovna vec, na ktorú sa nedá zvyknúť.

Terén však Outlanderu chutí, ako keby sa tam narodil. Stredne ťažký off road mu vôbec nerobí vrásky a ide vždy až na limit pneumatík. Na prvý pohľad dlhý predný previs skrýva relatívne slušný nájazdový uhol 21°. Ak už s týmto autom budete liezť do terénu, uvedomte si však najskôr jeho veľkosť a na zbytočne stiesnené miesta, prípadne väčšie stúpaky, či naopak klesáky ho nechajte doma. Otvorene a s čistou mysľou však môžem povedať, že Outlander je z aktuálne ponúkaných SUV segmentu C ten najschopnejší.

Mikro-vrásku na čele mi spravila v teréne trošku staršia štvorkolka s označením 4WD pre Mitsubishi. Značka už nejaký ten rok ponúka vo svojich autách inteligentný systém pohonu všetkých kolies s názvom S-AWC, no benzínový Outlander to šťastie dostať ho nemal. Elektronicky ovládaná štvorkolka sa občas pasuje s výzvou šmykľavého povrchu a pár-krát aj zaváhala kam to ten krútiaci moment má vlastne dať. V režime 4WD Lock dokáže však výkon rozdeliť v pomere 50:50.

 

 

 

Interiér/Exteriér

V tejto časti budem aj tak pokračovať terénnymi schopnosťami auta. K SUV kategórie C nepochybne patria aj kryté prahy dverí. Outlander si však ide znova svojou vlastnou cestou a novými nohavicami mu spravíte po výlete v teréne službu, že mu jeho krásne plastové prahy utriete. On však ponúkne toho viac. Napríklad som mohol pri mojom výlete mimo cestu, či po jazde v meste sledovať cez kameru v spätných zrkadlách, ako ďaleko je moje koleso od bližšie nešpecifikovanej prekážky. Jediná škoda, že sa nedajú kamery prepnúť a ukazuje vždy len pravú stranu. Predná kamera sa pre zmenu v rýchlosti nad 15 km/h vypne úplne. Je mi však jasné, že je to otázka bezpečnosti a Mitsubishi nechce, aby sa vodič spoliehal len na kameru.

Exteriér je po dizajnovej stránke milý. Ak sa pozrieme na dnešné autá, ktoré v sebe kombinujú výrazné ostré línie s často-krát úletmi dizajnérov, je tu pre nás Mitsubishi s jemne triezvejším pohľadom na vec. Nič na zovňajšku auta nikoho neurazí, no na druhú stranu ani extra nenadchne. Za ten týždeň mi však ani jeden človek nepovedal, že by si to auto vyslovene nekúpil, lebo by sa mu nepáčilo. Pri iných modeloch zažívam polarizáciu spoločnosti častejšie. Prednej časti dominujú svetlá s dvojitou optikou LED segmentov a chrómové doplnky nárazníku. Na tmavej farbe tento doplnok pekne vynikne a osobne by som si vedel predstaviť okolie znaku v tmavej čiernej farbe. Dvojica chrómových insertov po stranách by tak vyšla viac do popredia.

Interiér má po stránke dizajnu tie najlepšie roky už za sebou a teší sa pomaly do dôchodku. Všetko má svoje miesto, všetko je funkčné a ako celok to dáva zmysel. Menší, len 7″ infotainment je natočený na vodiča spolu s dvojicou výduchov klímy po každej strane volantu. V našom kúsku bol bledý interiér, ktorého ja fanúšik síce moc nie som, no Outlander mal aj plasty zladené k farbe kože, čo je plus. V porovnaní s najnovším Eclipse Cross sú hlavne ovládacie prvky a tlačítka už relatívne archaickým kúskom.

 

 

Výsadou interiéru je však jeho priestor. Rovnako premožiteľa hľadám len veľmi ťažko a ani etalón kategórie – Škoda Kodiaq neponúka taký bohatý priestor v interiéri ako práve Outlander. Pri mne pohodlnej polohe mám nad hlavou miesto ešte na celú trilógiu Pána Prsteňov a prvý-krát sa mi stalo, že sa mi moje dlhé nohy stratili v priestore pod volantom. S výškou 1.94 metra si bez väčších problémov sadnem aj sám za seba a vedel by som sa takto pohodlne odviesť aj na dlhšiu cestu. V tretej rade je to samozrejme už limitujúce a ja sám sa tam nezmestím. O hlavu menší človek však problém mať nebude.

Nami testovaný kúsok bol teda aj hojne nabitý technológiami. Systémy ako adaptívny tempomat, sledovanie mŕtveho uhlu, asistent jazdy v pruhu, či dokonca aj upozornenie na prichádzajúce vozidlá pri cúvaní boli príjemným pomocníkom. Úprimne, život s takýmto veľkým autom si bez podobných asistentov zrejme ani predstaviť neviem. Som človek novej generácie a vo veľa prípadoch sa v aute spolieham práve na tieto asistenty lebo im jednoducho verím. V Outlanderi pracujú bez zaváhania.

Adaptívny tempomat je síce staršej generácie a aj napriek autoholdu sa po pár sekundách na mieste deaktivuje a odmietne asistovať v zápche, no pri bežnom používaní na diaľnici je postačujúci a funguje bez zaváhania. Outlanderu by však určite pomohla modernizácia interiéru a jeho systémov. Nový modelový rok 2019 síce prešiel jemným „botoxom“ hlavne v exteriéri, no interiér ostal takmer nedotknutý, čo je trošku na škodu.

Okrem toho je však v aute obrovská hromada ďalších a ďalších systémov, ktoré len pridávajú na pohodlí celej posádky. Vo finále je to obrovský balík užitočných vecí za smiešnu cenu.

 

 

Epilóg

Ak si to však zhrniem kompletne celé, uvedomím si fakt, že Outlander nie je len balík plný rôznych systémov, či asistentov za vynikajúcu cenu. V prvom rade je to obrovské auto, ktoré ponúka pohodlie 7-člennej rodine a nestane sa, že by pri ňom zbankrotovala. Ak raz budem mať 5 detí, Outlander by bol určite jedno z tých áut, po ktorom by som pozeral.

Verím, že do budúcna príde Outlander s dizajnom nového Eclipse Cross, a to hlavne v interiéri, a bude to auto, ktoré ešte narobí vrásky aj nemeckým, oveľa drahším konkurentom. Už teraz je v predajoch veľmi úspešný a veru, ani sa nečudujem. Perfektný motor, 4×4, automat, dobré jazdné vlastnosti, veľký priestor za cenu 35 tisíc € neponúka okrem Mitsubishi v 7-miestnom usporiadaní nikto.

 

 

Plusy:

• + Atmosferický benzínový motor s príjemným charakterom
• + Veľmi komfortný podvozok
• + Konzervatívny dizajn
• + Cena pri 7-miestnom usporiadaní
• + Balíček asistenčných systémov
• + Spotreba atmosferického motora
• + Správanie prevodovky CVT pri bežnom jazdení
• + Pohon 4×4 s možnosťou ECO
• + Schopnosti v stredne náročnom teréne
• + Ticho pri jazde

Mínusy:

• – Slabšia dynamika motora
• – Ovládacie prvky v interiéri
• – Málo komunikatívne riadenie
• – Občas mätúce systémy
• – Strašia technika pohonu 4×4

 

Technické údaje:

Motor

Objem: 1998 ccm
Najväčší výkon: 110kw (150k) pri 6000 ot./min
Najväčší krútiaci moment: 195 Nm pri 4200 ot./min

Špecifikácia vozidla

Zrýchlenie 0 – 100km/h: 13,3 s – odmeraných: 9,7 s
Maximálna rýchlosť: 190 km/h
Normovaná spotreba paliva (l/100km)
Mesto: — l (počas testu: 8,5l až 9l)
Mimo mesta: — l (počas testu: 6,8l)
Kombinovaná: 8,7 l
Objem palivovej nádrže: 60 l

Rozmery vozidla

Celková dĺžka: 4695 mm
Celková šírka: 1 810 mm
Celková výška: 1 710 mm
Rázvor: 2 670 mm
Objem batožinového priestoru: 477 – 591 l
Maximálny objem batožinového priestoru: 1 608  l

Schopnosti v teréne

Max. nájazdový uhol: 21°
Predný previs: 990 mm
Zadný previs: 1035 mm
Svetlá výška: 190 mm
priemer otáčania 10,6 m

Hmotnosti a zaťaženia

Pohotovostná hmotnosť: 1 615 kg
Maximálna hmotnosť vozidla: 2 225 kg
Brzdeného príves: 1 600 kg