Májová nedeľa poobede a ja sedím na terase a uvažujem, ako začať test o Honde HR-V. Včera som strávil na tejto terase 6 hodín času, keď som ju po zimnej sezóne umýval a dával dokopy. Extra pozornosť som venoval aj grilu, ktorý som lajdácky a z mojej lenivosti minulý rok neumyl. Čo však nespravíš hneď, to si ťa počká. Zlaté pravidlo života. Pri písaní ma sprevádza kdesi v pozadí dychová hudba striedajúca sa s Rómskymi piesňami. Niekto si rovnako užíva nedeľu plnými dúškami. O živote na dedine by sa dalo písať toho veľa. Po 25 rokoch života na rušnom sídlisku je však toto prostredie balzám na dušu aj uši. Veľmi dobre sa mi tu vybavujú spomienky na Hondu, ktorú sme pred pár dňami odovzdali u importéra.
Ešte ma napadla jedna myšlienka. Kedy bola vlastne jar?! Sedím tu zopár minút, no už by som potreboval nejaký chladený drink. Teplomer ukazuje už zrovna nie nízku teplotu. 28 stupňov Celzia! V polovici Mája?! To si dlho nepamätám. Keďže sa dnes už nikam nechystám, idem si niečo namiešať. Pre mňa nesmrteľnú kombináciu – Gin a Tonic. Temáticky som siahol po Roku Gin, jednom z najlepších svetových ginov. Je inak paradox, že práve Japonci sa vyznačujú najkvalitnejšími a najchutnejšími ginmi na svete. Roku Gin, Jinzu Gin či Ukiyo je len hŕstka tých vybraných. Ak nezdielaš názor nášho národa, že Gin je len drahšia Borovička, tak ti určite odporúčam jeden z nich vyskúšať.
Japonci sa však vyznačujú aj iným. Sú majstri cez technológie. A za iste ich aj vedia robiť, vyvíjať, prinášať svetu. Japonsko bolo vždy na čele technologického pokroku. V jednom, podľa môjho názoru, však vždy zaostávali a deje sa tak žiaľ dodnes. Vnútorné, komfortné vybavenie áut. Čo Japonské auto, to neprehľadné, lacné a prvoplánové ovládacie prvky. Pred pár rokmi sa z tejto kapsule vymanila Mazda, ktorá priniesla revolúciu vo svojich interiéroch a priniesla kvalitné interiéry bez pocitu plastovej hračky z Japonska. No čo však spravila Honda, predstavením ich novej filozofie svojich áut, som nečakal ani ja sám. Hondy novej generácie sme mali u nás už viackrát. Konkrétne dva kusy Jazzu a jeden kus Hondy E. Tentokrát sa k nám dostala úplne nová HR-V, ktorá len podčiarkla to, ako Honda predbehla konkurenciu. A to nielen z Japonska.
Nenechaj sa oklamať. Ja milujem Japonsko a je to jeden z mojich najväčších cestovateľských snov. Japonci žijú totálne opačný život, ako zvyšok sveta. Tak usporiadaný národ, tak vychovaný, už nikde inde nenájdeš. Je to pre mňa až nepochopiteľné. Zároveň sú od nepamäti známi za svoje kvalitné a dlho-slúžiace motory. Honda, Toyota, Mazda sú synonymom pre spoľahlivosť. Z tohto davu síce trošku vytŕča Subaru, no o tom však inokedy. Kde teda bola chyba, že nevedeli spracovať interiér, ktorý by dokázal prekonať nemeckú konkurenciu?!
Nové od základu
HR-V už nie je to, čo sme niekedy poznali. Nová generácie nielenže zmenila absolútne rétoriku použitých motorov, no zmenila aj svoje zacielenie. Tento model segmetnu B prešiel obrovskou premenou a tá sa dotkla nielen dizajnu, ale aj pohonu. Tým by som chcel začať. Nové HR-V je dostupné totižto výhradne ako Hybrid. To znamená jedine automat, jedine pohon predných kolies a jediná dostupná motorizácia. Je však treba zúfať? Vôbec nie, práve naopak. Pod kapotu sa nám totižto dostal systém e:HEV. Myslím, že je správne nazývať to ako systém a nie motor. Princíp práce tejto sústavy je totižto komplexný a tak povediac revolučný. Zhrňme si pár základných a známych faktov.
V dnešnom svete automobilov poznáme viacero označení. MHEV, HEV, PHEV, BEV. Dá sa v tom ľahko stratiť, no je dobré tieto ozančenia poznať. Honda však neponúka v širšom zmysle, ani jeden z týchto systémov. Tradičný pohon HEV, teda Full Hybrid bez možnosti nabíjania, funguje na princípe dominantného spaľovacieho motora a výrazne slabšieho elektromotora. Spaľovací motor funguje samostatne a elektromotor mu pomáha vtedy, keď chce dosiahnuť čo najlepšiu spotrebu. Zároveň vie prejsť na elektromotor aj zopár kilometrov. V princípe sa však bavíme skôr o zopár stovkách metrov. Honda v tomto nie je odlišná, no predsa len tu jeden obrovský rozdiel nájdeme.
Systém Hondy sa nie na darmo nazýva e:HEV. Samotný elektromotor tu totižto disponuje výkonom 131 koní. Je to niekoľko násobne viac, ako v prípade Hybridov iných značiek. Len pre porovnanie, elektromotor v kategóriou podobnej Toyoty C-HR, má len 48 koní. A prečo tomu tak je? Honda sa rozhodla ísť proti prúdu a vymyslieť efektívny systém pohonu bez potreby využívať neefektívny spaľovací motor na primárny pohon sústavy. Preto má spaľovací motor objem len 1.5 litra a dosahuje výkon 107 koní. Tento výkon dokáže smerovať na cestu len v rýchlosti od 80 km/h do rýchlosti 120 km/h. O pohon auta sa stará hlavne elektromotor. Spaľovací motor slúži za bežných okolností len ako generátor. Ten je spojený s trakčným elektromotorom, ktorý vyrába energiu pre hnací elektromotor a súbežne časť ukladá aj do batérie.
Toto riešenie nevyžaduje žiadnu prevodovku a aj podľa praxe je efektívne premieňať priamočiaru kinetickú energiu valcov, na elektrickú energiu a ňou až poháňať celé auto. A ako sa to teda prejaví na ceste? Pohon týmto systémom je veľmi komfortný. Pod pojmom komfortný myslím hlavne jeho vláčny prejav. Plynulo sa rozbieha, nie je cítiť prácu prevodovky, keďže tu nie je a zároveň človeka neotravuje prepínanie medzi spaľovacím motorom a elektromotorom. Jazdu by som v mnohom prirovnal skôr k elektromobilu, ako ku hybridu. Ak človek potrebuje, výkonu má na bežné účely dostatok. Na každodenné presúvanie sa po meste to bohato stačí. Autu prichádza dych až pri 140 km/h. Do budúcna by teda nebolo na škodu vidieť v ponuke aj silnejšiu kombináciu, ktorú uvidíme tento rok aj v novom Civicu e:HEV.
No a vďaka geniálnemu a premyslenému systému, je nemenej geniálna aj spotreba. V meste je absolútne bežné jazdiť na úrovni 4 litre na 100 km. Mimo mesta to je nemenej potešujúcich 5 litrov na 100 a na diaľnici pri 120 km/h sa zastavila spotreba na 6.2 litra na 100 km. Ešte stále si myslíš, že hybridy nemajú zmysel?!
Honda stále Hondou
Myslím si, že nebudem ďaleko od pravdy, ak poviem, že mnohých pôvodných fanúšikov značka Honda na Slovenskom trhu už dávno stratila. Povedzme si pravdu, fanúšikovská základňa značky Honda sa točí okolo Civicu 6g, Accordu, či svätého grálu: Integry Type R. Vôbec im to nemám za zle. Honda čerpá hlavne zo svojej slávnej histórie a ich autá boli výkladnou skriňou Japonského presného inžinierstva. Motory VTEC nepoznali konkurenciu či už s výkonom v pomere k objemu, alebo spoľahlivosti. Poznám nejeden Civic 6g, ktorý bol chudák zodratý z kože, no motor stále jazdí. A zároveň aj milujem ten nezameniteľný zvuk štartéru Hondy. Aktuálna ponuka Hondy v Európe je však založená na SUV modeloch a na použití techniky e:HEV. Za mňa veľmi fajn, no na tuningovom zraze v Senci nevysvetlíš chlapcovi so starším Civicom, že TOTO je veľmi dobrá Honda. Tak to vysvetlím tebe, ako možnému potenciálnemu kupcovi nového HR-V.
Model HR-V patrí, vďaka svojim rozmerom, do B segmentu. Tento segment však na prvý pohľad prerastá a máš pocit, že skôr balancuje na vstupe do C-segmentu. Pocitovo a hlavne jazdným charakterom, maskuje ešte viac svoj pôvod. HR-V-čko jazdí podozrivo dospelo, až človek zabudne na to, že je to stále len B-čko. Bavme sa o bežnej mestskej jazde. Dokonalý povrch našich lesných ciest v centrách miest (irónia s paradoxom), mi dovolil otestovať podvozok aj v tých najťažších podmienkach. Honda HR-V disponuje jednou zaujímavosťou. Odhliadnúc od toho, akú verziu výbavy si objednáš, tak ti vždy príde obutá na R18 diskoch. Tie sú v ponuke len jedny jediné a absolútne nemáš žiadnu možnosť výberu. A práve toto, podľa môjho skromného názoru, dovolilo konštruktérom vyladiť podvozok do dokonalosti. Nemuseli hľadať kompromisné nastavenie pružín a tlmičov, aby zvládli štyri rôzne pneumatiky a štyri rôzne rozmery diskov.
Podvozok HR-V veľmi efektívne filtruje krátke zvlnenia ciest, opakujúce sa priečne nerovnosti, aj mačacie hlavy. Náklony karosérie sú minimálne a karoséria je veľmi tuhá. Počas jazdy aj v extra zlých mestských podmienkach, podvozok ani na chvíľku nezaváhal a auto rovnako nevydalo žiadny zvuk. Zadná náprava je pritom jednoduchej konštrukcie s torznou priečkou. Jednoducho, Honda to vždy vedela a vedieť to vždy bude. Najlepšie podvozky z Japonska?! Samozrejme.
A čo spraví B-segment na diaľnici. Ako je už zvykom v prípade sub-kompaktných SUV, tak ani Honda HR-V nemá problém s jazdou po diaľnici. Do podvozku sa dá oprieť aj v dlhých tiahlych zákrutách a dilatácie zvláda s prehľadom. Náklony ani vo vyšších rýchlostiach vodič nepostrehne a prekvapivo odhodlaná je aj na brzdách. A hluk by som priradil do kategórie priemerných. Nie je to nič hrozné a BA-Tatry sa dajú s prehľadom zvládnuť aj bez prestávky.
JIS – Japonské priemyselné normy. A ako ich Honda vymenila za DIN
Svet je dlhodobo normalizovaný. Od obliekania, politických názorov, náboženstva, pohlavia, no aj cez dôležité technické a priemyselné normy. Poznáme ich hneď niekoľko. Na Slovensku používamé normy s označením STN – určite si ich už niekde videl. Vo svete je zaužívaná hlavne norma ISO, no a v Nemecku majú regionálnu normu DIN. Vedel si, že napríklad aj výkon udávaný pri európských autách, sa udáva v norme DIN?!
No a v úvode som už naznačil, ako sa Honda výrazne posunula a spravila doslova revolúciu v kvalite spracovania svojich áut. Pre mňa to bolo veľmi príjemným prekvapením už pri Jazze, či Honde E. V HR-V však mám pocit, že to posunuli ešte na vyššiu úroveň. Jedným dychom však musím povedať, že na prvý pohľad nevyzerá interiér nečakane hodnotne. Použitím materiálov a usporiadaním jednotlivých prvkov, je podobný Mazde. To skutočné prekvapenie začne až v momente, keď sa človek pustí do hĺbkového objavovania. Mne to prinieslo veľmi pozitívny zážitok, aký som v tomto smere pri teste áut u nás ešte nemal ani pri tých najdrahších značkách. Interiéru sa treba začať dotýkať, až tak si človek bude vedieť predstaviť to, čo tu teraz opisujem.
Napríklad tlačítka klimatizácie. Tie majú veľmi krátky a mechanický chod. Aby si si to vedel lepšie predstaviť a máš akýkoľvek nový smartphone, tak stlač tlačítko hlasitosti, či odomykania mobilu. A presne takýto chod majú všetky tlačítka v novom HR-V. Nie je to navýkové?! Akonáhle začnem ďalej skúmať, zisťujem, že mi vyhovuje aj netradične riešený displej so zopár tlačítkami. Ten má dokopy 9″ a má hlavne matný povrch a tak odtlačky prstov nie sú na ňom zreteľné. Potom sa začnem hrať s otočnými ovládačmi rovnako klimatizácie. Znova raz… Toto už ani neviem, k čomu by som to bol prirovnal. Ani ten najlepší otočný ovládač sa neovláda tak dobre, ako toto. A tu prichádza ďalšie prekvapenie. Pri zmene teploty klimatizácie, sa mení aj podsvietenie obidvoch otočných ovládačov. Ak teplotu pridávaš, obruč pod ovládačom je červená. Ak naopak uberáš, tak je modrá. Veľmi pekný detail, ktorý ma dostal.
Ono, podľa mňa to nie je o tom, koľko máš v aute ambientného podsvietenia a ako moc ti kedy bliká. Toto sú tie detaily, vďaka ktorým to auto miluješ a všemožne ho obhajuješ, že práve ono je to najlepšie. Ďalším uspokojivým detailom sú tesnenia na boku dverí, ktoré oddelujú predné a zadné dvere. Pri buchnutí dverami tak vydajú tlmený zvuk a nič tu netrieska. Zadný kufor je zase elektrický. Má neskutočne tichý zvuk a hlavne pri jeho zatváraní sa pri spodnej polohe zastaví a pomaličky sa dovrie, ako softclose na limuzínach. Úžasnéé! No a keď sme už pri tom kufri, ten teda veľký nie je. Žiaľ. Má len menej statočných 304 litrov, čo je najmenej v triede. Na druhú stranu to však HR-V doháňa svojim Magic Seats. Zadnú radu sedadiel vieš premeniť ľahko na obrovský úložný priestor vyklopením sedáku. Clever riešenie, ktoré poznáme už aj z predchádzajúcej generácie.
Páči sa mi osobne aj to, že celý interiér je príjemne priestranný a hybridný pohon si nevzal žiadnu daň. Čo sa mi však už až tak nepáči, je napríklad čiastočne digitálny kokpit. V Jazze si možno spomínaš, že bol prítomný len malý 5″ displej, ktorý ukazoval všetko potrebné. Tu máme síce väčší, 7″ displej, ktorý je kombinovaný s klasickým analógovým tachometrom. Je to podľa mňa zbytočné a celá palubná doska by vďaka malému displeju, podobnému tomu v Jazze, vyzerala menej konvenčne. Už nie je doba, kedy potrebujeme na palubnej doske mať obrovské budíky a displeje. Dúfal som, že Honda toto pochopila. Zároveň aj volant je už konvenčnejší a nie ten dobre vyzerajúci z Jazzu, či E-čka. Tento má tri ramená a príde mi to, ako by sa dizajnéri báli v prípade HR-V viac experimentovať. Inak sedačky ultra pohodlné! Aj pre vysoké postavy, ako som ja.
Extra pozornosť si určite zaslúžia aj zvyšné samozrejmé súčasti auta, ako toto. Full LED svetlá dostali vpredu statickú techniku s presvecovaním do zákrut a s dynamickou smerovkou. Vzadu nájdeme takmer prepojenú líniu a jednoduchú 3D grafiku. Výkonnosť svetiel je nadpriemerná na B-segment. To, že sa nedokážu nijako adaptovať, im aj odpustím. V segmente to neponúka nikto. Medzi Japonskými výrobcami navyše Honda HR-V vyčnieva aj bezkľúčovým odomykaním auta. Žiadne tlačidlo na kľučke tu nehľadaj. Chytíš kľučku a máš odomknuté. Dotkneš sa jej z vrchu a máš zamknuté. Nazvime to pokojne nemeckým štandardom. Toto stále ešte mnoho výrobcov nedokáže robiť.
Zakončím to ešte jedným pozitívnym, no zároveň negatívnym vnemom ohľadom výduchov klímy. Honda HR-V dostala krajné výduchy s možnosťou difúzie vzduchu. To znamená, že rovnako veľmi dobre spracovaným otočným ovládačom, si vieš prepnúť druh fúkania z priameho na difúzny. Vtedy ti chladný vzduch smeruje vírivým prúdom na okno a rozlieha sa do interiéru. Je to omnoho komfortnejšie, ako keď ti studený vzduch fúka priamo na tvár, či telo. Na druhú stranu však stredné výduchy neponúkajú možnosť uzavrieť ich. Sú teda stále otvorené a nevieš s nimi nič spraviť. Hodinu som pátral po tom, či sa dajú zavrieť. Nedajú. A tak krajné difúzne fúkanie stráca trošku svoj účel. Jooj chlapci inžinieri. Jeden krok vpred a dva kroky vzad, či ako?!
Jeden skok vpred a jeden krok vzad
Na cieľovej rovinke však Honda HR-V dominuje. Je to model, ktorý nie je určený pre masy. Zároveň však bol za Apríl najpredávanejším modelom značky na Slovensku. Aj napriek vyššej cenovke, začínajúcej na úrovni 28500€, je to dobrá voľba. Je to však predovšetkým voľba srdca. Moje srdce hovorí, že je to úžasné auto, ktoré si zaslúži viac pozornosti. A zároveň tak aj Honda, ktorá robí perfektné autá hodné tohto desaťročia. Geniálny Hybrid, geniálna spotreba, geniálne spracovanie a postačujúca dynamika z nej robia adepta aj do tvojej garáže. Aj napriek zopár maličkým neduhom sa žije s ňou v symbióze a s radosťou som do nej sadal. A dizajn?! Mne sa tento coupe štýl páči. Len čo tá BMW M trikolóra v prednej maske? Vysvetlite mi to prosím niekto 😀
[…] Honda vytvorila ZR-V pre nás, pre „Zoomerov“. Neviem či vieš, ale skratky Hondy ako HR-V, CR-V a ZR-V majú reálny význam a ukrývajú v širšom kontexte logické spojitosti toho […]