Ak máš doma k dispozícii novodobú výpočtovú techniku, alebo čítaš priebežne noviny, prípadne sleduješ správy mainstreamových médií v hlavnom vysielacom čase, tak ti určite neuniklo, že pojem ruská ropa je aktuálne veľmi diskutovanou témou. Európska únia sa zhodla na jej embargu a tak cez ropovod Družba bude čoskoro tiecť ropa len pre naše domáce potreby, keďže, ako jediná krajina, sme od nej odkázaný na 100%. Uzatvorenie kohútikov s ruskou ropou samozrejme vyvolalo vlnu diskusií nielen na facebooku, ale aj v najvyšších politických kruhoch. Ako tomu býva zvykom, všetci nás ubezpečili, že nám nehrozí nedostatok ropy a bude jej k nám prúdiť určite dostatok. Mňa však samého napadla otázka, že čo ak nie?! Budeme sa vedieť spoľahnúť na našich západných susedov, alebo budeme odkázaný na „prebalovanú“ ropu z Indie, či Číny. A čo keby sme na Slovensku našli dostatočne veľké ložisko, ktoré by nás dokázalo v dostatočnej miere zásobiť a uspokojiť naše potreby?! Na otázky vždy hľadám odpovede sám a inak tomu nebolo ani teraz.
Zhodou okolností, ten týždeň, ako EÚ uvalila embargo na ropu z Ruska, som mal v rukách plne elektrické BMW iX3. Na pár dní ma to teda akosi netrápilo a okolo čerpacích staníc s vysokými cenami benzínu, som chodil namyslene v elektrike. Na chvíľku som teda sám mohol zabudnúť na tieto problémy. Mal som však chuť byť hrdinom a zahrať si role-play, že idem zachrániť túto krajinu a tu ropu pôjdem osobne nájsť. A veru netrvalo to vôbec dlho. Stačilo pár sekúnd na Googli a zistil som, že ropa na Slovensku je dokonca kúsok od Trnavy a dokonca celý okruh s dĺžkou 340 km dám na jedno nabitie a ešte mi aj ostane rezerva.
Počnúc Trnavou
Trnava sa zatiaľ nikde neskloňuje, ako miesto, ktoré by malo spojitosť so zásobami ropy v našej domovine. Z múdreho internetu som sa však rýchlo dozvedel, že spoločnosť Nafta, ktorá stojí za ťažbou ropy u nás, sa posledné obdobie intenzívne venuje prieskumným vrtom v okolí môjho rodného mesta. Vraj, je v tejto nížine obrovský potenciál, že tu ropu skutočne aj nájdu. Z Trnavy bude teda možno čoskoro druhý Dubaj. Aktuálne sa však pýši „len“ 18-timi kostolmi. Naša cesta teda logicky začína tu. Auto nabité na 100%, moja polovička na sedadle spolujazdca sa pekne učesala a vyrážame smer severo-západ. Prvou zástavkou je ironicky čerpacia stanica za Trnavou. Auto šťavu nepotrebuje, no nás čakajú 4 hodiny v aute a voda či malý snack sa nám veru zídu. Znova sa s jemným úškrnom pozerám na ceny palív a odchádzam. Počas cesty robím setting auta, ktoré, ako zisťujem, má hromadu rôznych pomôcok. Adaptívny tempomat v iX3-ke funguje premakane a okrem značiek, dedín, dokáže čítať aj mapu a prispôsobovať tomu rýchlosť. Prekvapením však je, že dokáže čítať aj pokyny Google máp z Android Auto, ktoré inak funguje bezdrôtovo.
Na úbočí Malých Karpát, kúsok za dedinou Trstín, sledujem spotrebu, ktorá sa od štartu dostala na hodnotu 14.2 kWh/100 km, čo je na takto veľké auto úžasné! Teraz však viem, že pôjde trošku hore, keďže nás čaká prejazd Bielou Horou a pred nami je zopár serpentín. To však najprv budem musieť predbehnúť to monštrum, ktoré určite prešlou emisnou kontrolou ?
Pre BMW iX3 nie je predbiehanie žiadny problém, keďže jeho výkon je okamžitých 210 kW, teda 288 koní a krútiaci moment rovnako okamžitých 400 Nm. Je to presne akurát na to, aby som komfortne predbehol pomalších účastníkov cestnej premávky. Horský priechod Biela Hora je po nedávnej rekonštrukcii s novým asfaltom a tak som si nemohol pomôcť a prepol som auto do režimu Sport a zapínam dynamickú kontrolu trakcie. BMW predsa znamená radosť z jazdy, tak sa trošku aj zabavím. Na krátkom úseku zisťujem, že pohon výhradne zadných kolies je naozaj cítiť. 275 mm široké zadné pneu sa zarezávajú do asfaltu a jemným pohybom zadných partií letí 2.6 tonové BMW ku predu. Riadenie je krásne tuhé a navyše aj komunikatívne a nízke ťažisko napomáha k pocitu ešte agilnejšej jazdy. Milujem BMW pre jeho charakter. A milujem elektrické autá pre ich okamžité reakcie. Nemusíš čakať na nafúknutie turba, či hrešiť na prevodovku, ktorá si bude robiť čo chce. Focus len na jazdu a nič ťa nevyrušuje. MI-LU-JEM!
Biela Hora nám odhaľuje Jablonicu, ktorá je vstupnou bránou do oblasti Záhoria. Vždy tadiaľto len prechádzam. Rovnaké platí aj o Senici, ktorá nasleduje. V Senici sa však nevydávame smer Holíč, keďže máme ešte jednu atypickú zástavku. Na cestu za ropou elektromobilom sme si museli prísť pre požehnanie k najväčšiemu milénovému krížu na Slovensku. Ten sa nachádza za obcou Rybky a meria úctihodných 27 metrov. Postavený bol na počesť 2000. výročia narodenia Ježíša Krista a je vyhľadávanou atrakciou okolia. Moja najväčšia atrakcia si však práve robí zopár fotiek sivého BMW a nenápadne pózuje pred objektívom môjho foťáku.
Prvé stopy ropy
Záhorie je mnohým známe, ako krajina z iného kútu sveta. Nájdeme tu borovicové lesy, ktoré sa inde nevyskytujú a navyše vyrastajú z pieskového podlažia, ktoré evokuje v človeku niekdajšiu prítomnosť mora. Piesok, ktorý sa tu nachádza, však vznikol prirodzenou cestou a jedná sa o kremičité usadeniny neďalekej rieky Morava, ktoré sa časom a pôsobením silných vetrov, dostali na povrch a vytvorili špecifický biotop. Práve tento biotop nás sprevádza celou cestou. Začína už pri Popudinských Močidlanoch, obkolesuje aj Holíč, ktorým prechádzame a končí až na hranici Bratislavy. Do Holíču sa inak niekedy musíme vrátiť, keďže je tu krásny Holíčsky kaštieľ. Teraz však čas na to nebol.
Naša cesta pokračuje a na navigácii sa už objavuje aj cieľ našej prvej polovice cesty. Je ním dedinka Gbely južne od Holíču. Už hlavná cesta tejto dediny hovorí sama za seba. Na Naftárskej ulici totižto nachádzame prvé výrazné stopy po ťažobnej činnosti. Je tu exponát Kozlíkového čerpadla a ťažobnej ropnej veže, ktorá sa používal aj pri ťažbe ropy na Slovensku. Aspoň vieš, že to mysleli naozaj vážne. Z priložených informačných tabúľ sa dozvedám aj podrobnosti.
Ťažobná veža v obci Gbely je jediný dochovaný kus tejto konštrukcie v celom Česko-Slovensku. Tá slúžila na údržbu systému stupačiek čerpadla, ak náhodou prišlo k poruche a okrem toho aj ako podporná časť sondovania vrtu a jeho tlaku, či zásob. V modernej dobe sa na tieto účely používajú už elektronické prístroje a tak tieto veže nie je potreba staviať. Kozlíkové čerpadlo je následne systém, ktorý poznáme aj z viacerých dokumentov, kde sa ťaží ropa, či už na Strednom východe, alebo v iných častiach sveta. Toto čerpadlo dokáže podtlakom čerpať ropu až z hĺbky 1000 metrov a v pravidelných intervaloch dostáva ropu do potrubného systému. Dokonca je na mieste vrtu stále vidieť pozostatky surovej ropy.
Ostal som ohromený, že naozaj toto na Slovensku fungovalo a na niektorých miestach stále funguje. Spravím rýchlo pár fotiek elektrického auta pri ropnom vrte a ťažobnej veži a do navigácie dávam ďalší cieľ. „Prvý ropný vrt na Slovensku.“ Ten sa nachádza pár stovák metrov od miesta, kde práve sme. Cez lesnú cestu sa dostávame do útrob zmiešaného lesu a skupina niekoľkých rómskych spoluobčanov nás „privítala“ pri úplne prvom ropnom vrte na Slovensku. Tento historický okamih mohol mať pre mňa aj iný nádych, keby ma nepozdravili slovami: „néé že nás budeš fotit more!!!“ Svojimi nohami teda stojím na mieste, kde prvýkrát na Slovensku vystrekla na povrch ropa a tým človekom, čo ju úplnou náhodou objavil, bol Ján Medlen. Bol samozvaný objaviteľ a vedec, ktorý si okolo svojej dielne vykopal melioračne kanály na zadržiavanie vody z okolitých močiarov. Z vody však vychádzali bubliny, ktoré zistil, že sú horľavé. Tak si v roku 1912 napojil k týmto ložiskám horľavého plynu svoje potrubia a vykuroval s ním svoju dielnu. Tá mu však cez zimu vybuchla a strechu odhodili niekoľko desiatok metrov ďaleko.
To upozornilo políciu, že sa na jeho pozemku niečo deje a vtedy štát uňho objavil ropu. Samozrejme, aj vďaka tomu sa nestal z neho žiadny bohatý šejk, keďže štát všetky pozemky od neho skúpil a začal ropu vo veľkom ťažiť. Na tomto mieste začala ťažba presne 23.10.1913. A tento dátum bol začiatkom ropnej éry Slovenska. Prvý ropný vrt teda vyprodukoval dokopy 3595 ton surovej ropy a dnes slúži podľa všetkého, skôr ako skládka a miesto stretávania pre miestnych junákov. Práve pri tomto mieste ma na chvíľu prepadol zvláštny pocit, že ropa je už len dávna história a nájdeme po nej len takéto schátralé pomníky. Tento pocit umocnil fakt, že som nastúpil do elektrického BMW a v tichosti z tohto miesta odišiel. Bude to za pár rokov naozaj skutočnosť?!
Pár kilometrov južnejšie…
nájdeme aktívne ropné polia pri obci Gajary, kam aj smerujú naše ďalšie kroky. Pri pohľade na satelitné snímky Google Maps, ktoré sa mi pekne premietajú na veľký, 12″ displej, vidím, že tu nájdeme desiatky ropných vrtov. Gajary sú zároveň sídlom spoločnosti Nafta a.s. a. nájdeme tu aj ich závod na spracovanie a prepravu tejto cennej suroviny. Aktuálna výdatnosť ťažby na Záhorí je však už vo finálnej fáze a v roku 2021 sa vyťažilo len necelých 5000 ton ropy. Pre zaujímavosť, ročne u nás spotrebujeme až 6 miliónov ton ropy, takže slovensko zásoby by stačili možno tak pre menší vozový park jednej firmy.
Aktívny ropný vrt sme žiaľ nenašli. Cesta k nemu totižto nie je sprístupnená a nechceli sme pokúšať mužov zákona. Našli sme však ten, ktorý bol ešte tri roky dozadu aktívny a je voľne prístupný aj z verejnej komunikácie. Síce som na tejto ceste preveril aj SUV vlastnosti BMW iX3, stojíme pri ňom. Dnes už len chátra, no pár rokov dozadu bol hrdinom spoločnosti Nafta, ktorý čerpal čierne zlato. Jedná sa o rovnaké kozlíkové čerpadlo, aké sme videli aj v obci Gbely. Pár minút len stojím a rozmýšľam. Je to pre mňa omnoho väčší zážitok, ako som si pôvodne myslel. Som rád, že som túto cestu absolvoval. Bol to príjemný výlet a dozvedel som sa o histórii ťažby ropy na Slovensku.
Uvedomil som si, že Slovensko nemá kapacitu a ani potenciál na to, stať sa sebestačné v ťažbe ropy. V tomto sme ako štát odkázaný od celého sveta a aktuálne nás a naše pumpy zachraňuje stále Ruská ropa. Kedy sa to zmení, podľa mňa nevedia ani predstavitelia Slovnaftu. V čom však sme sebestačný, je výroba elektrickej energie z jadra. Máme u nás dve obrovské a výkonné jadrové elektrárne, ktoré dokážu zásobovať celé Slovensko elektrickou energiou a ešte aj ostane na zvyš a predávame ju do zahraničia. Zároveň máme nevyužitý potenciál Podunajskej nížiny na veterné elektrárne, ktoré by dokázali relatívne ekologickú výrobu elektriny, ešte viac „zozelenať“. Budeme v budúcnosti donútení presadnúť na elektromobily, lebo nebudeme mať k dispozícii ropu?!
Nákupné centra namiesto čerpacích staníc
S BMW iX3 sme zakončili našu cestu v Bratislave v novom nákupnom centre Nivy. Tam sme ho pripojili na hypernabíjačku disponujúcou výkonom až 150 kW. V sobotu poobede dokázala poskytnúť výkon maximálne 120 kW, čo je stále veľmi slušné. Auto sme nabili z 36% na 100% behom 51 minút a v batérii bolo dostatok energie na ďalších 400 kilometrov. Dobre počítaš, ak si vydedukoval, že sme doteraz minuli 64%. V Bratislave to bolo rovných 310 kilometrov od momentu, čo sme vyrazili z Trnavy a motali sa po Záhorí. Práve v nákupných centrách sa budeme zrejme v budúcnosti stretávať. Na nabíjačkach tu bolo zopár áut, no už teraz som mohol vidieť, že ich bude treba do budúcna viac. Myslím tých nabíjačiek.
Inak uvedomil si si, že exteriérové nabíjačky sú všetky bez strechy? Každá pumpa strechu má a nabíjačky vôbec. Je nebezpečnejšie tankovať auto, keď naňho prší, alebo narábať za rovnakých podmienok s niekoľkými stovkami Ampérov v ruke? Nákupné centrá sú teda vážne veľmi pohodlným riešením.
Ropa čoskoro dovidenia
BMW iX3 je dôkozom toho, že aj elektromobil dokáže vyzerať ako normálne auto. Nič futuristické, vyzerá stále ako normálna X3-ka, až na pár odlišností. Žije sa s ňou veľmi dobre, poskytuje vysokú mieru komfortu a hlavne aj prestíž za cenu Enyaqu. Konkrétny kúsok s plnou výbavou má totižto cenovku 78 tisíc € s daňou. Na 20″ diskoch, s panorámou, s laserovými svetlami, Harman Kardon audiom, či perfektnými jazdnými vlastnosťami. Je treba niečo viac dodať?! Ak by ti to nestačilo, samotnému autu som sa rozhodol venovať v našom videu, ktoré už teraz nájdeš na našom YouTube. Prišlo mi to vhodnejšie ukázať si ho dynamicky a nie staticky.
A tak som sa dostal do záveru tohto článku. Áno, považuj to za roadblog. Ber to ako inšpiráciu, kam sa najbližšie môžeš ísť pozrieť, keďže história našej malej krajinky je úžasne rozsiahla. A nehovorím len o tých hmatateľných pamiatkach z čias Rakúsko-Uhorska. Verím teda, že sa ti tento blog páčil a teším sa na ďalšie dobrodružstvo.
