Značka Dacia a jej marketing ma prinútili nenávidieť jednu legendárnu pieseň od skupiny Queen. Určite už tušíš, ktorú mám na mysli. „Another One Bites the Dust“ – vyšla v roku 1980 na albume The Game a ihneď sa stala hitom. Unikátna bola hlavne svojim úvodným bass gitarovým sólom a určite nemenej ju preslávil aj chytľavý refrén. Práve refrén si vzali do parády ľudia z PR oddelenia Dacie a pozmenili si ho pre svoje potreby. Musím však povedať, že im to vyšlo, keďže o Dusterovi som sa vďaka tomu viac dozvedel aj ja. Strofu: Another One Bites the Dust premenili na Another One drives a Duster. Tým autor poukázal, že všetci jazdia na Dusteroch a viacmenej to bola reklama na úspechy predaja ich jediného SUV. Táto reklama je z roku 2016 a od vtedy Duster prešiel ďalší ohromný kus cesty. Z prvou generáciou sa teda rozlúčili patrične a pripravili si pôdu pre príchod druhej generácie v roku 2017.

Duster prešiel mnohými vylepšeniami, no stále to bol ten istý Duster. Dizajnovo skôr evolúcia, technologicky však veľký pokrok, sa odzrkadlil na stúpajúcich predajoch modelu. Príchodom novej generácie potvrdil svoju pozíciu a do roku 2019 lineárne jeho predaje stúpali. Práve rok 2019 bol pre Duster rekordným, kedy sa len v Európe predalo 220 tisíc kusov. Pre lepšiu predstavu, taká Fabia spravila „len“ 150 tisíc kusov. Potom samozrejme prišiel rok pandémie, no pre Daciu to znamenalo pokles v predaji Dusteru na úroveň posledného roku prvej generácie. Čiže niekde okolo počtu 140 tisíc kusov. A to rovnako vôbec nie je zlé. Dacia pri svojich modeloch už dlhodobo čerpá z výhodnej cenovej pozície na trhu. Nie len my, ale aj zvyšok Európskej klienteli vníma Daciu ako low-cost značku. Dacia sa však za to vôbec nehanbí a práve na tom postavila kompletne celú filozofiu. Je však správne o Dacii Duster stále hovoriť, že je low-cost?!

Dacia Duster k nám prekvapivo zavítala úplne prvýkrát. Zároveň je to naša a moja premiéra v Dusteri ako takom. Nikdy v živote som predtým v ňom nesedel, neviezol sa a nešoféroval ho. Nebude teda absolútne zo mňa hovoriť zaujatosť a postavím sa k tomuto testu vysoko objektívne. Zároveň nemám žiadne dosahy na komunitu Dacie a nikdy som sa o ich modely aktívne nezaujímal. O to lepšie. Môj štít je čistý a to isté platí pre Duster. Týmto som chcel povedať len to, že nebudem vedieť absolútne porovnať Duster z jeho predchodcom. Testujem ho teda ako úplne nové auto a porovnávať ho budem z konkurenciou. Avšak výrazne drahšou konkurenciou.

Sám pre seba si potrebujem naštudovať, kde začala cesta cenovo dostupného SUV céčkového segmentu. Podľa Wikipedie tu je s nami od roku 2010. V roku 2013 dostala facelift a v roku 2017 úplne novú generáciu. Tá napokon dostala modernizáciu minulý rok, v ktorej my aj sedíme. Modernizácia priniesla so sebou hneď niekoľko vítaných zmien. Zmena dizajnu, nový infotainment, nové svetlá a hlavne nová prevodovka. Pre mňa menej vítaná bola aj zmena farby. O tom však neskôr.

 

 

Vzperami pod prednú kapotu

Duster bol pre mňa plný veľmi milých prekvapení, ktoré sa v mojom pohľade vymikali označenia „lowcost“. Pod prednú kapotu sa totižto dostaneš bez námahy, keďže ju podopierajú plynové vzpery. Je to taká malá blbosť, no mňa potešila. Nami testovaný kúsok poháňa agregát Renaultu s označením 1.3 TCE a s výkonom 110 kW, teda 150 koní. Je to klasický štvorvalec, ktorý už poznáme aj z iných modelov skupiny Renault. Tento štvorvalec nie je pod kapotou novinkou, keďže bol dostupný aj v predfacelifte. To je jedna z chybných informácii, ktoré som uviedol vo videu. Domnieval som sa, že pred rokom mal Duster len trojvalce. Tou zásadnou novinkou však je prítomnosť automatickej prevodovky EDC v spojení s týmto motorom.

Začnime však motorom. Mnohí ho označujú podľa jeho skutočného objemu 1.33 litra. Renault označenie časom zjednodušil a hovorí teda o 1.3 litrovom motore. Ten sa stále ponúka vo viacerých modeloch a stále úspešne odoláva elektrifikácii formou 48 voltového Mild Hybridu. Rovnako sa to týka aj Dusteru a všeobecne Dacie. Okrem Start-stop systému v Dusteri nenájdeme žiadny ekologický, elektrický vynález, čo z nej robí veľmi atraktívnu ponuku. Jeho prejav a charakter je veľmi príjemný. Výkonu má naozaj dostatok a podľa môjho názoru je to ideálny výber do Dusteru. Svetlou stránkou motora je aj spotreba. Dlhodobo sme po meste jazdili za 6.6 litra na 100 km a mimo mesta sme spravili spotrebu 5.1 litra na 100 kilometrov. Duster a jeho filozofia hlavne nenabáda vodiča na to, aby s autom lietal. Keď som však potreboval predbehnúť pomalšie auto, ostal som milo prekvapený, s akou dynamikou to Duster zvládol.

Na druhú stranu 6-stupňová prevodovka EDC nepatrí medzi tie najnovšie. Pamätníci ju poznajú ešte pod názvom PowerShift a jedná sa o dvojspojkovú prevodovku z dielne spoločnosti Getrag. Jej označenie je 6DCT250 a v službách rôznych áut je od roku 2011. Táto prevodovka sa dokonca dlhé roky vyrábala u nás na Slovensku pri Kechneci na východe. Jej dnešný osud mne už nie je známy, no viem, že licenciu spoločnosti Getrag aktuálne odkúpila skupina Magna a pod označením EDC montuje rovnaké prevodovky do novodobých Renaultov a Dacii. Jej práca a schopnosti sú však postačujúce na prevádzku v Dusteri. Nepatrí medzi najmodernejšie prevodovky, no príkazy dokáže plniť na 100%. Dokonca sa rozbieha lepšie, ako 7EDC, ktoré pri rozbehnutí zašklbne. Rovnako aj preradenia sú veľmi hľadké, ba až nebadateľné. Jediné negatívum môže byť pre niekoho počet rýchlostí. Tá sedmička môže napríklad pri dlhej ceste na diaľnici chýbať.

S týmto spojením však dostal Duster perfektnú kombináciu, ktorá bude podľa môjho názoru veľmi obľúbená. Viem si ešte predstaviť, ako obľúbená by bola kombinácia motoru 1.3 TCE, automatu a navyše pohonu 4×4. Po motorickej stránke by Dusteru už vážne nič nechýbalo. Možno sa raz dočkáme.

 

Pripravený na dobrodrúžstvo

S Dusterom som mal veľké plány. Dostali sme ho práve na Veľkú Noc a tak nás čakal predĺžený víkend, kedy som mal možnosť spoznať Duster viac a hlavne si dať poriadne záležať na fotkách. Plánoval som vziať Duster na jednu z mojich obľúbených foto-lokalít pri Senici, no vzhľadom k sviatku a zákazu vjazdu, som nechcel dráždiť ľudí, ktorí sa prišli na túto lokalitu poprechádzať. Možno nabudúce teda. V tom momente som si povedal, že kašlem na to a nejdem plánovať. Vydal som sa teda smerom do neznáma objaviť zákutia „Zamalokarpatskej“ oblasti zvanej aj Kopanice. Ak si náš pravidelný čitateľ, tak ti určite neušlo, že na Kopaniciach trávime hromadu času s testovanými autami. Nedokážem ani spočítať, koľkokrát sme boli s autom práve v týchto častiach Západného Slovenska.

Pre nás chlapov sú Kopanice ako obrovské detské ihrisko, kde sa vyšantíme, minieme benzín a unavený si to následne zamierime domov k našim polovičkám. Keď som bol mladší, tak sme z Kopaníc chodili rovno poza hory na Pezinskú Babu. Trasa Jablonica – Cerová – Plavecký Mikuláš – Rohožník, boli naše pravidelné prejazdné stanice. To som však ešte mal priateľku, za ktorou som sa nechcel domov ponáhľať 😀

S Dusterom, ktorého odtieň oranžovej farby priviezli až z ďalekej Arizony, som teda prvýkrát objavil aj mne dovtedy nepoznanú časť Kopaníc. V Senici, kde zlyhal môj plán fotenia, som viacmenej na slepo odbočil na Sobotište. Už kúsok za Senicou nájdeme rekreačný cieľ – Kunovskú priehradu. Keďže som však pri sebe nemal plavky a hlavne vonku bolo tak 10 stupňov nad nulou, rozhodol som sa nezastavovať. Sobotište ma prekvapilo svojou príjemnou atmosférou. Dedinky na Kopaniciach sú poväčšinou také ponuré. Skryté niekde medzi lesmi, bez akejkoľvek infraštruktúry a často bez ľudí. Sobotište bolo presným opakom. V tejto obci som však tiež nezastavoval a smeroval som ďalej, na kopec, ktorý som videl nad dedinou. Zle som však odbočil a objavil som sa už ďalej za dedinou smerom do ešte väčšieho neznáma.

Pri hľadaní miesta na otočenie som však našiel väčší poklad. Brod cez malú riečku, teda možno lepšie povedané potok. Môj fyzicky prvý brod, ktorý som objavil s autom, ktoré by ho bez problémov malo zvládnuť. Ideálne miesto na odskúšanie off road vlastností Dacie. Brod mal dve cesty. Jednu z betónových panelov a druhú hlbšiu, prírodnú. Hádaj, ktorú som si vybral. No samozrejme tú z tých panelov. Nie som dement a nechcem ho hneď utopiť. Bez čakania som sa teda pustil cez túto vodu a tešil sa viac ako malý chlapec. O tomto som sníval, od kedy viem, čo sú autá. Ty si si nebrával do vane, keď si bol malý, svoje modely áut?! Neklam!

 

 

Vodu som prešiel a začal som skúmať, či prekonám aj ten hlbší. Po zistení, že je hlboký cca pol metra, som si to radšej rozmyslel a Dustera ušetril potopy. Mám čerstvo v pamäti to, ako Rasťo Chvála utopil Nivu, ja sa rád tomu vyhnem. Každopádne, je to prvé miesto, kde som cvakol pár fotiek. Po opadnutí nadšenia som nastúpil do Dustera, ktorý nemá prekryté prahy, zašpinil si rifle, ponádaval si a vydal sa naspäť na cestu. Smerujem teda naspäť do Sobotišta a vyberám si správnu odbočku. Objavujem sa zrazu na vrchole hory, pri budove družstva s hnojom, no to mi vôbec neprekáža, keďže si vychutnávam ten výhľad. Uznaj sám.

 

 

Prejdem ďalších zopár metrov a zisťujem, že kopec ide ešte vyššie. Tam stretávam rovnaký druh živočícha. Druhý Duster, ktorého majiteľ zrejme peši objavuje okolitú prírodu. Tak som sa aspoň symbolicky pokochal prírodou spolu s ním a spravil chalanom spoločnú fotku. Tu je krásne vidieť tá analógia toho celého, prečo vlastne toto píšem. Dacia Duster a jej majitelia budú chcieť predsa objavovať krajinu. Kto si ju kupuje?! Staršie manželské páry, možno aktuálne už aj rodiny s deťmi, ktorým extra nezáleží na akomsi vykonštruovanom sociálnom kredite a ľudia, čo chcú za svoje peniaze maximum. A hlavne nové auto. Daciu Duster si kupujete preto, lebo ju potrebujete a chcete, aby plnila všetky úlohy spolahlivo. A Duster je tu pre vás.

 

 

Po krátkej filozofickej odbočke som sa vrátil na cestu. Stúpanie pokračovalo a objavil som sa na krásnom mieste. Rozľahlá rovina na jednom z najvyššie položených miest v okolí, odkiaľ bol nádherný výhľad takmer na všetky svetové strany. Okej, tu zastavujem. Je tu pekne malovaná zástavka, ktorú zrejme takto ozdobili jej majitelia. A tí sa volajú podľa všetkého Kutálkový. Týmto ich pozdravujem. Vnútri zástavky si čítam: „Fenomén Kopanice“. A majú pravdu. Objavená, no nedotknutá krajina. Všetci len prechádzajú, nikto sa dlhšie nezdrží. Nikto tu nechce zničiť zaužívané zvyky a tradície. Všetci majú k sebe blízko, no zároveň sú od seba vzdialený niekoľko kilometrov. Namiesto pomenovania „Dom na dome“ tu platí: „Lúka vedľa lúky vedľa lesa“. A tam niekde sú skryté aj domy. Milujem to tu. Je to relax, oddych a vykúpenie z bežného sveta. Ľudia sem chodievajú zabúdať na svoje problémy. S Dusterom si to o to viac užívam, že s ním tú prírodu objavujem. S inými autami som sem tú prírodu išiel len na rýchlo zobudiť svojou jazdou a zabudol som sa pritom pozerať cez bočné okná.

 

 

Po načerpaní miestnej atmosféry pokračujem v mojej ceste. Krásne fotky som na tomto mieste spravil, no je čas sa posunúť. A zísť aj možno trochu z cesty. Pár kilometrov od tohto miesta, kúsok od osady Malejov schádzam teda z asfaltu a cez poľnú cestu prechádzam ďalej. Využívam vysoký podvozok na miestach, kde nepotrebujem ani náhodou štvorkolku. Pravda je taká, že v 95% takýchto prípadoch a takýchto výletoch pohon všetkých kolies nepotrebujete. Mal som pocit, že na tejto ceste nenájdem miesto, ktoré by Duster neprekonal. A ani som nenašiel. Vyšiel som pár kilometrov od dediny Vrbovce. Voľným okom, kúsok za veternou turbínou, ktorú som si stanovil, ako svoj budúci cieľ, som videl už Českú republiku. Teda o tom som predtým nevedel, čítam to až teraz z mapy. Svoju púť som teda týmto oficiálne ukončil. Dokázala mi, že Duster je hodný môjho označenia, a že sa nestratíš s ním nikde. Viacero aspektov ho priam predurčuje na to, byť komfortným a ochotným spoločníkom na cestách do neznáma.

 

 

Prestíž znamená predsudky

Dacia Duster Prestige je aktuálne najvyšší stupeň bežných výbav modelu. Nad ním je hierarhicky už len výbava Extreme. Prestige prináša však mnoho toho, čo by ste v iných značkách hľadali len márne. V tejto časti teda zhrniem to, čo ma Duster za ten týždeň naučil a prečo som mal voči nemu prvotné predsudky. Konkrétn kúsok mal cenovku 21 tisíc €. Zdá sa ti to veľa? Pozri sa na to vybavenie. Za 21 tisíc dostaneš SUV, ktoré balancuje na začiatku kompaktného segmentu. Svojimi rozmermi určite. Cenou sa však dostal pod úroveň konkurentov v B segmente a nehovoriac aj o výbave a jazdných vlastnostiach. Začnem teda od konca. Jazda v Dusteri bola tak príjemná, že som na okamihy aj zabúdal, že šoférujem. A to doslova. Riadenie Dusteru je výrazne preposilované a celý čas sa dá doslova ovládať jedným prstom. Podvozok je viac Nemecký, ako Francúzsky. Čiže nie je výrazne mäkký, no naopak príjemne tuhý a presný. Chtiac, či nechtiac som Duster trošku chytil v jednej pasáži našej cesty pod krk.

Prehodením radiacej páky do režimu M, som mu dal najavo, že idem teraz ja veliť v tomto aute. Prekvapilo ma, že plus a mínus boli na správnom mieste. Teda smerom dopredu na páke podradzuješ a smerom dole radíš o stupeň vyššie. Reakcie na manuálne preradenie prichádzali v akceptovateľnom čase. Inými slovami, vedel som sa aj trošku zabaviť. Vysoký podvozok Dusteru hltal nerovnosti cesty jedna radosť a čím som išiel ostrejšie, tým lepšie fungoval. Toto už dávno nie sú nekvalitné a zle jazdiace autá! Nikto nikdy nebude na Dusteru cielene jazdiť okresky. Neverím tomu. Niekedy však život môžeš priniesť také situácie, že budete možno musieť z Kopaníc previesť svoju manželku do najbližšej pôrodnice a teda malo by to spĺňať aj atribút: bezpečne rýchlo. Celá karoséria, ktorá je postavená na platforme B0+, je navyše príjemne tuhá a samého ma prekvapilo, že nikde nič nevŕzgalo, ani počas takejto jazdy.

Ak však človek zastaví a pozrie sa hlbšie do Dusteru, zistí, že ten prestíž, za ktorý si zaplatil, tam skutočne je. Ukáž mi iné auto za tieto peniaze, ktoré má 360º kamerový systém s kamerami v spätných zrkadlách. Alebo mi ukáž iné auto tejto veľkosti za 21 tisíc €, ktoré má bezdrôtový Apple CarPlay, Android Auto. A 6 reprákov v základe? Fajn tiež. Poteší aj bezkľúčové odomykanie so senzorom priblíženia. Nie je teda vôbec potrebné stláčať tlačítko na kľučke. Stačí k autu prísť a ono sa odomkne. Samozrejme vnútri nájdeme štartovacie tlačítko.

 

 

Duster dostal do vienka aj tapacír v kufri. Minule sme testovali SUV inej značky s cenovkou 37 tisíc € a v kufri mal na blatníkoch plast. O ten hrkalo všetko, čo v kufri bolo. Toto v prípade Dusteru nehrozí. Zároveň som už veľmi dlho v autách nevidel tesnenie medzi prednými a zadnými dverami. Konkrétne na dosadacej ploche predných dverí, ktoré tlmí zvuk buchnutia dverami a zároveň eliminuje aj aerodynamický hluk. Duster to potrebuje, keďže má už pomenej izolácie vo dverách, či strope. Aerodynamický hluk teda raz bude musieť prísť. Ťažko sa mi nachádzajú slová, čo mi v tejto kategórii auta ešte chýba. Duster má všetko a nepotrebuje podľa mňa nič navyše. Ešte aby som nezabudol. Dostal dokonca aj sledovanie mŕtveho uhlu a aj LED stretávacie svetlá s LED smerovkou vpredu. To už je luxus, čo povieš.

 

Another one drives a Duster

Ak cítiš z mojich slov jemnú iróniu, musím ťa sklamať. Duster v Prestige výbave s benzínovým štvorvalcom, automatickou prevodovkou a Arizona farbe, je naozaj vydarené auto. Duster sa kupuje s rozumom. A tento Duster čiastočne aj so srdcom. Nebojte sa však absolútne automatickej prevodovky. Dajte si pozor na interval 60 tisíc km a všetko bude ok. Budete spolu kamoši. Chcel by som, aby sa niečo do budúcna v Dusteri zlepšilo? Určite áno.

Prahy dverí. Tie musia dostať prekrytie. Bez pardónu. Neviem si predstaviť nohavice staršej dámy, ktorá po takomto výlete vystupuje z auta naspäť doma. Alebo niekde na oslave, kde ju čakajú vnuci a vnučky a vonku je sychravé upršané počasie. A pre nás aktívnych výletníkov po okreskách malebných krajov a kľukatých ciest, by som pokojne prijal aj volant s hrubším vencom. Mohol by dostať aj dva malé bicepsy, aby sa lepšie držal. Za tie roky v iných autách som si už na to veľmi zvykol. Takýto volant sem nepatrí.

Vo finále však Duster predčil samozrejme naše očakávania. Kúpiš lepšie auto dnes?! Myslím, že áno. No kúpiš ho za tieto peniaze?! Zaručenie nie. Má malé chyby, ktoré sa mu však za jeho cenu dajú ľahko odpustiť. Konečne teda poznám všetky tie dôvody, prečo je Duster tak obľúbený a behá ich po cestách také množstvo. A inak čo tá farba. Arizona Orange je fajn, no Atacama bola omnoho krajšia. Dýchala luxusom, toto je len ďalšia oranžová. Niekedy zmena nie je nutná…