Na každú sviňu sa voda varí a to platí aj o Abarthe. Pred pár mesiacmi sa mi totižto šibalsky vyhol, tým že mal rozbité čelné sklo. Ale ja sa len tak odradiť nedám. Myslím, že zástupcovia importérov by vedeli rozprávať o mojej neodbytnosti pri plánovaní áut, ktoré nedaj boh, boli ešte medzičasom zrušené kvôli nejakej udalosti. A v prípade Abarthu možno aj dobre, keďže pôvodný dohodnutý termín od 3.4. by som si ho dostatočne neužil, keďže v ten týždeň kolísali teploty na úrovni okolo piatich stupňov. Toto bola však moja úplne posledná príležitosť ochutnať niečo, o čom mnohí toľko porozprávali a do čoho sa rovnako mnohí zamilovali. Abarth 595, alebo inak aj niekedy označovaný Abarth 500.

S dílerom Abarthu, firmou Auto-Impex som sa teda dohodol na náhradnom termíne, ktorý pripadal na začiatok leta, čo mi veľmi vyhovovalo. Hlavne z toho dôvodu, že je to akýsi kabriolet a tým pádom si môžem vychutnať ešte vietor vo svojich vlasoch, kým nie som plešatý. Ono už je to akýmsi pravidlom, že na každé leto chcem nejaký kabriolet. Toto leto som to teda odbavil hneď na jeho začiatku týmto šedým fešákom. Ale nenechaj sa zmiasť jeho pekným kukučom. On sa len tvári nevinne. V jeho vnútri je to grázel, ako sa na taliana patrí. A konečne som aj pochopil, prečo mnohí nazývajú Abarth ako najmenší talianský superšport. Ono mu predsa len to označenie pre niečo dali, či?! 🙂

No v prvom rade sa teda poďme šupnúť na špecifikáciu, ktorá sa mi dostala do rúk. Abarth 595 označuje slabšiu z dvojice ponúkaných 500-viek. Má teda 120 kW, 165 koní, pod kapotou osvedčenú 1.4-ku T-Jet a samozrejme v tomto prípade manuál. 595-ka nedisponuje v našom prípade samosvorným diferenciálom a ani príplatkovými Competizione tlmičmi, či výfukovým systémom. O tom koniec koncov napovedá aj jeho názov Turismo. Je to skôr turista ako pretekár. Ale pozor! Žiadne sandálky, paštika a lepeňák vole! Toto je riadny turista s fajnovou výstrojou a rozumom… Sorry bratia češi, blíži sa predsa len vaša sezóna v Tatrách, tak pozor na búrky 😉

Tak po vzore jeho mena, som sa aj ja rozhodol, že mu doprajem predovšetkým turistiku. Testovať ho budem v jemu príjemnom prostredí a tým sú naše domáce okresky. Na tento testovací týždeň som sa z nejakého dôvodu tešil viac, ako bežne. A už pár momentov po prevzatí som vedel prečo.

 

 

Toto je základ?!

Štartujem motor Abarthu klasicky cez spínaciu skrinku s tromi polohami. Nechávam si otvorené dvere, aby som ho počul pri studenom štarte, kedy zvuk turbo-benzínových motorov na bohatšej zmesi býva najkrajší. Už v prvom momente ma zaskočil až príliš hlasným prejavom a zatváril som sa ako Kaliňák, keď sa ho novinári spýtali či fúka futro. Dobre, nechám ho zohriať a neskôr si dáme skúšku správnosti. Zoznamujem sa s interiérom, keďže v Abarthe reálne sedím úplne prvýkrát. Už na prvý pohľad neponúka extrémné technické vychytávky dnešného desaťročia. Dokonca zisťujem, že v Abarthe nemôžeš ani za príplatok mať tempomat, či vyhrievané sedačky. Zrazu pochopíš, aký brutálny komfort to je, si na diaľnici zapnúť tempomat a neriešiť plyn.

Tak som sa vydal domov, do Trnavy. Po diaľnici som osciloval medzi rýchlosťami 110 a 140 km/h, keďže som po desiatich rokoch šoféroval auto bez tempomatu a moja ťažká noha absolútne vyšla z cviku.Podľa zvuku motora sa najprv absolútne nedalo orientovať, keďže má len 5-stupňovú prevodovku a pri 110 km/h točil 3300 otáčok a pri 140 km/h niekde okolo 3700 otáčok. Čiže som si po pár kilometroch aspoň odsledoval, že keď to hučí fakt že už moc, tak idem 140 a keď to hučí len mierne, tak idem 110 😀 Na diaľnici som zistil aj to, že Abarth je dosť tvrdý a prekvapivo mi boli nepríjemné dilatácie, ktoré na mne pohybovali tukom. A to mi bolo duplom nepríjemné. Ako keby mi dával najavo, aby som schudol ten tuk, čo si pestujem na ceckoch.

Ale dobre, dával mi tým len najavo, že „bráško, ja nie som úplne na diaľnicu“. A tak som pri Senci zdrhol zo zovretia troch prúdov na okresky. A tam je jeho detské ihrisko. Už pri prvej jazde som zapájal zmysli a vnímal ho. On vnímal zároveň mňa a spolu sme míňali tabuľu za tabuľou, ktoré označovali konce obcí – Blatné, Kaplná, či Cífer. Dal mi na tomto krátkom úseku dôvod tešiť sa na náš výlet.

 

 

Prvé pozorovania však boli, že na diaľnici aj napriek vysokým otáčkam dokázal ísť za 7.5 litra. Nie zlé. Na okreskách pri bežnom presune dokonca atakoval hranicu 6 litrov a tým sa zapísal do kategórie použiteľných športových áut bez ohľadu na veľkosť jeho kufra. Čo som si zároveň všimol, že vďaka krátkym prevodom sa javí aj 165 koní, ako obrovská dávka výkonu a auto malo takmer vždy schopnosť neuveriteľne pružne zrýchlovať. Pár desiatok kilometrov som si zvykal na čudný posed, ktorý je podobný menšej dodávke. Sedíš vysoko, volant máš ďaleko, lebo sa nedá nastaviť pozdĺžne a pedále sú ukotvené príliš vysoko, že som spojku stláčal za jej vrchnú upínaciu časť, ani nie samotný pedál. Dokonalá je však poloha radiacej páky – pár centimetrov od volantu. Geniálne!

Abarth síce neponúka tempomat, ani vyhrievané sedačky, za to tu však máš digitálny prístrojový panel. Je menších rozmerov, ale dokonca v dvoch schémach dokáže zobrazovať podstatné údaje. A navyše vedľa tohto displeja nachádzam aj analógový ukazateľ tlaku turba, čo sa dnes len tak hocikde nevidí. V strede tohto budíku je veľký nápis „Sport“. A ten sa vysvieti keď zapneš športový režim. Aké dômyselné riešenie – také hodné talianov a ich kultúry 🙂

Na digitálnom prístrojovom paneli sa mi však páčia práve tie talianské detaily. Napríklad otáčky sa tu neoznačujú ako RPM, či ot./min, ale GIRI. Toto slovo označuje otočenia, čiže rotations. Okrem toho tu je teplomer vody, ktorá sa označuje ako Acqua a na druhej strane je palivomer, kde svieti nápis Benzina. A to sú práve také maličkosti, ktoré sa mne ohromne páčia a dotvárajú celú atmosféru talianského superšportu.

 

 

 

Stlač si škorpióna

Od roku 2021 pribudla do interiéru Abarthu jedna malá drobnosť. Tlačítko Sport, ktoré si predtým našiel na palubnej doske nad panelom klímy, bolo nahradené tlačítkom s logom škorpióna. Robí vlastne tú istú úlohu, len stláčanie tlačítka so škorpiónom je viac cool. To tlačítko však presne stvárňuje to, čo škorpión znamená. Je malý, no veľmi jedovatý. A práve týmto tlačítkom vstrekneš jed aj do motora. Auto neuveriteľne zmení charakteristiku plynového pedálu a začne explozívne vstrekovať palivo, že máš pocit, že si dovtedy mal len režim ECO. Na inom režime som ani nejazdil.

V prípade tohto Turisma to nemení zvuk výfuku, keďže tento základný výfuk nemá klapku. Aj bez nej však dokáže veľmi nahlas kričať a susedia na tvojej ulici ťa určite budú mať veľmi radi. Až sa mi osobne zastavuje rozum, keď si uvedomím, že toto je základná výfuková sústava a už tá robí taký bordel. Potom si pozrieš cenník a zistíš, že si vieš do Abarthu priplatiť ešte tri rôzne výfukové systémy: Record Monza, Magneti Marelli a Akrapovič. Tie posledné dva menované sú aktuálne už len ako originál náhradný diel, ale stojí podľa mňa za to si ich priplatiť. Tak malé a tak kurva hlučné auto! 😀

Okrem charakteristiky plynového pedálu sa však auto zásadne nezmení. Riadenie je rovnako tuhé v oboch režimoch a podvozok Koni je klasickej koncepcie bez adapcie. Zmení sa ti grafika digitálneho panelu, kde sa ti v strede objaví veľký G-meter. Ver mi, ten nebudeš mať kedy sledovať. Idem si teda Abarth poriadne vyskúšať!

Turismo nemá samosvor, nemá Brembo brzdy a ani Sabelt škrupinové sedačky. Aj preto ma osobne veľmi zaujímalo, ako tento základ ponuky bude jazdiť. Odjazdil som v živote už viacero športových áut a niektoré bez samosvoru a práve preto som mal z tejto disciplíny mierne obavy. Už po prvých ostrých kilometroch na mne obľúbenom úseku Trstín – Buková, mi bolo jasné, že ten samosvor tomuto autu zásadne nechýba. Tým, že Abarth je taký nákupný košík, tak neodľahčuje predné kolesá tak, ako iné autá. To auto je až priveľmi zábavné, na to aby to bolo pravdou!

 

 

Má však špecifický dar. Presne v deň preberania tohto Abarthu som totižto jazdil aj BMW M3 Touring, ktorého krátky report nájdeš TU. Auto, ktoré malo 510 koní mi vo finále prišlo pomalšie, ako 165 koňový Abarth. Všetko je to však o veľkosti. Abarth je totižto malá krabička, ktorá navyše v prevedení Cabrio prináša nefiltrovaný zážitok z jazdy. Počuješ v ňom absolútne všetko a celé auto tak povediac prežívaš. Nie je to ako super nadupaný exoskeleton v prípade M3 Touring. Je to skôr ako okuliare na plávanie a šnorchel. A to je na ňom najrýchlejšie. Tá bezprostrednosť.

Ak sa však pozriem na jeho jazdné vlastnosti objektívne, tak musím sňať svoj klobúk z hlavy. Abarth vo svojom základnom prevedení 595 Turismo jazdí úžasne. Na brzdách je veľmi sústredený a nemáš vôbec pocit, že mu chýbajú tie Brembo štvorpiestiky. Motor je vďaka krátkej prevodovke úžasne pružný a z akýchkoľvek otáčok sa pozviecha a vystrelí vpred. Riadenie je trošku menej komunikatívne a hlavne na moje nemilé prekvapenie aj relatívne tupé. Od Abarthu by som čakal omnoho ostrejší pomer prechodky riadenia. Zároveň si veľmi skoro všimneš aj totálne neadekvátny polomer otáčania, ktorý je väčší ako M3 Touring. A to Abarth nemá ani štyri metre. Bizár.

Na konci dňa mu to však absolútne odpustíš, lebo ti ponúkne obrovskú porciu zábavy a úsmevu. A k tomu si pridaj ešte faktor zábavy bez strechy, ktorú si vieš stiahnuť dozadu a prežiť to tak omnoho intenzívnejšie. Zároveň sa mi toto riešenie sťahovacej strechy veľmi páči, keďže vďaka zachovaniu B a C-stĺpiku sa zachovala aj tuhosť auta. Aspoň do istej miery v porovnaní s inými kabrioletmi. A okrem tuhosti neprichádzaš ani o priestor v kufri, keďže má rovnaký objem ako verzia s pevnou strechou a to úsmevných 185 litrov. Čiže na jeden menší kufor a batoh. Kočík tam zrejme nedáš. Ďalší spoločný znak s talianskými superšportami.

A nie je inak ten Abarth príliš tuhý? Prekvapivo a hlavne po zistení, že pružiny sú skôr na okrasu, je relatívne v pohode na bežné jazdenie. Nie je to samozrejme žiadny luxus, ale čakal som omnoho horšie trasenie a skákanie. Dá sa to zvládnuť, no treba sa vyhýbať jamám. S tým však zrejme pri kúpe rátaš.

 

Turismo?

Tých verzií, ktoré si v prípade Abarthu môžeš, alebo si si mohol kúpiť, bolo neúrekom. Abarth 595 je označenie verzie s výkonom 165 koní, zatiaľ čo 695 označovalo výkonovú verziu 180 koní. Potom si vieš vybrať Turismo, Pista, Competizione, SS, Tributo, F, Scorpioneoro, Yamaha, Anniversario, Rivale, Biposto, Biposto Record, Maserati Edition… No bolo ich veru dosť. Z týchto všetkých samozrejme ponúkali mnohé len ako limitované edície a doteraz mi v pamäti utkvela jedna jediná. Biposto. Pamätám si ako včera, keď som to auto mal v Driver San Francisco a bol som unesený z toho, ako dobre vyzeralo. Fascinovalo ma, že sa vyrábalo len ako dvojmiestne s klietkou a za 10 tisíc € si si vedel priplatiť Dog Leg sekvenčnú prevodovku. Namiesto skiel na dverách si mal len prexisklá s otvormi. Čistý závoďák, ktorý by som si doteraz chcel veľmi rád vyskúšať. Nikdy som toto auto nevidel naživo.

Fascinujúce je aj to, že za tie roky sa nezmenila pohonná jednotka týchto malých škorpiónov. 1.4 T-Jet sa dávala desať rokov dozadu, dáva sa aj dnes. A vôbec sa nečudujem, že je to voľba mnohých ľudí, čo chcú začať jazdiť na okruhu. Je to dostatočne rýchle, dostatočne pripravené na okruh a hlavne s obrovským množstvom príslušenstva a hlavne cenovo dostupnými náhradnými dielmi. Treba asi rátať s tým, že to je Talian a nikdy nevieš, čo si pre teba pripraví. Podľa referencií ľudí čo poznám však viem zhodnotiť, že je to spoľahlivé auto, ktoré ponúka veľa radosti.

A ktorú verziu by som bral ja?! Turismo sa mi páčilo. Tento konkrétny kúsok mal veľmi peknú kombináciu základnej pastelovej farby a čierneho interiéru s kontrastným nápisom Abarth. Sedačky sú veľmi pekné s týmto diamantovým vzorom. V Trnave jazdí jeden Abarth v bielej farbe, ktorý má krásny hnedý interiér. A presne tak si viem predstaviť aj ten svoj. Mohol by byť Competizione, alebo SS, no s hnedými Sabelt sedačkami. A chcel by som na ňom aj ten širší bodykit, ktorý vyzerá brutáálne. A k tomu aj to známe krídlo, ktorého geometriu si vieš nastavovať. A popravde, ponechal by som v ňom tieto základne halogénové žiarovky, ktoré by som vymenil za LED-ky a nepriplácal by som si za bixenóny.

Turismo je však fajn. Ja napríklad tiež neviem porovnať ako jazdí Abarth so samosvorom, takže sa neviem k tomu vyjadriť. Viem hodnotiť len to, čo jazdím. A ak vyslovene nehľadáš sekundy na ringu, na bežné okreskové vozenie ti postačí aj Turismo. A tvoja frajerka ocení, ak to bude práve 595C, čiže tento variant bez strechy. S tou čiernou strechou zároveň zaniká ten vajcový tvar celého auta a páči sa mi detail zadného krídla.

V interiéri však nehľadaj žiadny luxus. Určite si nájdi kúsok s Beats Audio. Tu totižto nebol príplatkový audio-systém a po presadnutí aj z mojej Ibizy so základným audiom bol počuť obrovský rozdiel. Ak hľadáš auto, ktoré ti ponúkne komfort, Abarth nie je pre teba. Tu nemáš okrem vyslovene potrebných vecí nič navyše. Ešte podľa mňa tie zadné parkovacie senzory sem dával s takou nechuťou. Auto štartuješ teda výhradne kľúčikom a na tri polohy. Vyhrievané sedačky ani za príplatok, to isté platí o už spomínanom tempomate. Monochromatické spätné zrkadlo tiež nie je a nebolo ani v ponuke, či napríklad parkovacia kamera. Máš tu však Android Auto a Apple CarPlay. To ti musí stačiť. A hlavne kopec radosti!

 

 

A znova sa lúčim

Nie s tebou. Ale s autom a s jednou krásnou érou. 70 rokov Abarthu so spaľovacími motormi totižto oficiálne skončilo. Toto je jeden z posledných vyrobených a už nikdy viac. Teda možno. Nateraz sa budeme musieť uspokojiť s elektrickým Abarthom 500, ktorý vychádza z elektrickej 500-ky. Nemá však nič z toho, čo mal tento Abarth. Nemá ani samosvor, či Brembo brzdy. Nemá nič. Ani hovno! A je mi to sakra ľúto, hlavne potom, čo som mohol tento delikátny škorpióni jed okoštovať ja sám.

Na webe som sa nedočítal moc o pôvodnom Abarthe. Niekde sa píše, že jeho výroba pokračuje ďalej, no inde zas, že tento rok je určite posledný, keďže už kvôli prísnym emisným normám nebudú vo Fiate vládať tento model ďalej ťahať. Pravdu sa dozvieme zrejme až po pár mesiacoch a možno až rokoch. Ktovie, čo sa ešte do roku 2030 udeje a či sa predsa len nedočkáme novej generácie Abarthu 595 a 695. To by bol splnený sen, ktorý by aj mňa ako veľmi komfortného človeka naozaj oslovil. Veď tá nová elektrická 500-ka vyzerá po stránke dizajnu naozaj dobre. No nie?!