Príde mi to ako včera, keď Hyundai uviedol aktuálnu generáciu i20tky na trh. Pôsobila dravo a moderne. Jej dizajnu sme podľahli aj my v redakcii a jednu sme si takmer hneď po vydaní kúpili. A to dokonca ešte skôr, ako sa k nám dostal novinársky kúsok. Vďaka tomu vznikla porovnávačka, ktorú ste si u nás mohli prečítať, ale aj pozrieť.
Teraz sa ku nám do redakcie dostal facelift. Pôvodne to mala byť ďalšia porovnávačka ale osud nám neprial a dostala sa k nám len verzia Family. Tá u nás doteraz však nebola. Taktiež to bude prvýkrát čo budem jazdiť na 1.0T-GDI vo verzii 74kw a s MANUÁLOM!
To ma veľmi potešilo. Naposledy sme dostali z importu výbavu Style s automatickou prevodovkou a s výkonom 88kW. Veľmi som si ju užil. Ale vždy som bol zvedavý na to, aký bude manuál. Popravde, po dlhšej dobe som bol rád za hocijaký manuál. Novinárske vozidlá sú v drvivej väčšine automaty. To, čo kedysi bola výsostná vlastnosť, je teraz samozrejmosť a z manuálov sa stáva ohrozený druh.
Takže vitaj facelift! Ten prebehol veľmi zľahka. Emblém sa presunul z masky na nárazník, dostala športovejší vzhľad vďaka novému zadnému difúzoru v striebornej farbe, ktorý nahrádza pôvodný, celočierny. Podobné zmeny sa udiali aj pri prednom nárazníku. Dostal viac prvkov v striebornej farbe. Znak Hyundai zmatnel a presunul sa z mriežky chladiča na samotný nárazník. Aktualizované boli aj dizajny diskov jednotlivých veľkostí. Zvyšok vzhľadu bol zachovaný. Ale veď prečo meniť niečo, čo nie je nutné meniť. Vďaka faceliftu tak dostal exteriér i20tky svieži nádych bez nutnosti výrazných zmien. Veľkým dizajnovým vylepšením je paket LED. Ten síce bol už aj v predfacelifte, no odporúčam ho priplatiť do verzie Family. Nebudete len sebavedomejší v tme ale i20tka vďaka nim dostáva špecifický svetelný podpis nie len vpredu, ale aj vzadu. Vždy sa mi páčila i20tka v tmavomodrej metalíze, veď takú máme aj doma. No táto červená s názvom “Dračia Červená” ma zneistila. V tieni sa hrá na bežnú tmavú červenú, no na slnku ukáže čo je zač a nezanikne v bežnej premávke.
Facelift prebiehal veľmi zjemna aj v interiéri. Zmeny sa mi hľadali veľmi ťažko. Pribudli nové čalúnenia sedačiek a to bude asi aj všetko. Aby som neklamal, konečne boli v interiéri použité LEDky namiesto bežných žiaroviek. Použité plasty sú tvrdé, avšak odolné. Tak, ako sme v B-segmente zvyknutí. Spracovanie patrí k lepšiemu štandardu bez otravného vŕzgania. Volant aj radiaca páka bola potiahnutá umelou kožou. Ovládanie jednozónovej klimatizácie je jednoduché a praktické vďaka použitým tlačidlám. Hodia sa aj 2 plnohodnotné držiaky na nápoje. Facelift priniesol do konfigurátora nový štandard. Zbohom analógové, či žiadne rádio. Áno, čítate dobre, verzia Classic nemala v sériovej výbave ani rádio. Lenže práve verzia Classic bola odstránená z ponuky. Základom sa tak stáva výbava Comfort. Tá síce zdražela o nejakú tú tisícku, avšak za to dostanete infotainment s 8” obrazovkou v sérii, ktorý dokáže bezdrôtovo zrkadliť obrazovku vášho telefónu cez Android Auto či Apple CarPlay. Navyše chválim matný finiš obrazovky. Nezanechávate tak odtlačky prstov na obrazovke. Súčasťou je aj zadná kamera. No a nami testovaná verzia Family dostala navyše do sériovej výbavy aj Winter pack. To znamená, že váš zadok aj ruky budú mať dostatok tepla aj v zime. No a čo sa miesta týka, auto je perfektné pre 2 osoby. Tragické to nie je ani pri 4 osobách avšak s obmedzeniami. Kufor je presne na dva stredne veľké kufre, ale pri hraní tetrisu do neho zmestíte viac, ako by ste čakali. Navyše sa tu nachádza aj dojazdová rezerva.
Technológie zostali pri facelifte v jednotlivých stupňoch výbavy takmer rovnaké. V nami testovanom aute boli štandardné technológie ako čítanie dopravných značiek, automatické prepínanie diaľkových svetiel, systém autonómneho núdzového brzdenia, či sledovanie jazdného pruhu. Novinkou je, že systém udržania v jazdnom pruhu je v sérii nie len vo výbave Family, ale aj Comfort. Novinkou je žiaľ aj upozornenie na prekročenie rýchlosti. Pri prekročení bude pípať, až kým rýchlosť neznížite pod limit alebo systém nevypnete. Pre JDM fanúšikov možno zaujímavý odkaz na autá z japonského trhu, avšak inak aj keď dobre myslená je to pomerne otravná fíčurka. V prípade vypnutia systému auto síce umlčíte, avšak pripravíte sa aj o čítanie značiek. Navyše, nakoľko auto nedisponuje navigáciou, nevie rozoznávať križovatky. To znamená, že zrušenie rýchlostného obmedzenia križovatkou neberie auto do úvahy a núti vás ísť poslednou zaznamenanou značkou obmedzenia rýchlosti. Preto sa u mňa štandardom po nasadnutí stalo nie len vypínanie systému StartStop, ale aj vypínanie systému sledovania značiek. To našťastie nie je veľmi zahrabané v menu a dokážete ho vypnúť pár klikmi na volante.
Poďme však na alfu a omegu každého auta. Pohon a podvozok. Nkový plamienok pre i20tku zhasol tak rýchlo ako splanul. Najprv nás lákali na výbavu Style s 88kW ale s automatom. Tú sme si zažili a ja osobne aj užil. Výkon bol v kombinacii s váhou dostatočný aj na nejakú tú zábavu ak ste boli dosť odvážny dole kopcom. Potom nám Hyundai predstavil N-line, ktorý dostal manuál a agresívnejší vzhľad. Zavŕšili to ostrou verziou N. Toto celé trvalo necelé 3 roky. Ako sme na tom teraz? Vrcholom ponuky je 1.0 T-GDI avšak už len s 74kW. Ten skombinujete s manuálom alebo dvojspojkovým automatom. Stále je však na výber atmosferická alternatíva. 1.2 MPI s výkonom 62kW. Slabšia ale za to úspornejšia a vhodnejšia do mesta. Spotreba sa na našom domácom kuse práve s týmto atmosférickým motorom pohybuje na úrovni 5l na 100km. A nebavíme sa tu o spotrebe za 1000km ale za krásnych 20 000km. Samozrejme atmosféra má aj svoje nevýhody. Ak chcete predbiehať, musíte si to rozpočítať. A to nie len prevodové stupne, ale aj priestor na predbiehanie. Dosť zaváži aj zaťaženie auta. To pri testovanom vozidle taký problém vďaka preplňovaniu turbom nebol. Ako som už spomínal, pod kapotou nachádzame vrchol súčasnej ponuky s výkonom 74kW a 172Nm. Potešilo ma, že po dlhšej dobe dostanem pod ruky testovačku s manuálom. Prevodovka nepatrí síce medzi špičku čo sa presnosti týka, avšak poslúži presne rovnako. Navyše má dlhšie prevody a 6tku zaradíte akurát tak na diaľnici. Aj vďaka tomu sme docielili výslednú spotrebu 6,2l/100 km. Táto spotreba zahŕňala 200km na diaľnici, 400km okresiek a približne 100km v meste. A to nie len v Bratislave, ale aj v Budapešti. i20tka mi cez predĺžený víkend poslúžila ako auto na výlet. Nebol som vôbec sklamaný. Vďaka spomínanému manuálu som sa na okreskách zabavil. V meste som zas nebol odkázaný na reakcie automatickej prevodovky ale len na svoj postreh. Navyše s manuálom sa oproti automatu dostanete z 0 na 100 o 1 sekundu rýchlejšie, a teda za 11,1s. Aby som sa však vrátil k motoru. 1.0T-GDI je overená zubom času. Ide o priamovstrekový benzínový trojvalec, ktorý nemá z konštrukčného hľadiska žiadne známe neresti. Navyše mal pre mňa uchu lahodiaci zvuk.
Aký motor si teda vybrať? Záleží od použitia. V prípade čisto mestskej prevádzky jednoznačne 1.2MPI. Nebude sa tak trápiť a zanášať karbónom. Ak ju chcete v čo najväčšej sile, poponáhľajte sa. Nový modelový rok dostane 1.2MPI v novej verzii, ktorá stratí 4kW. 1.0 T-GDI vám zas poskytne viac sily aj zábavy v rámci jej možností. Na podvozku sa nič badateľné nezmenilo, vpredu je použitá náprava McPherson, vzadu bola použitá náprava so skrutnou priečkou. Spolu s obutím o rozmere 195/55 R16 zaistí dostatok komfortu na dlhších cestách, ale aj v rozbitých uličkách veľkomiest.
Týždeň ubehol ako voda a prišiel čas sa s i20tkou rozlúčiť. S malým, šikovným Hyundaiom, ktorý nie len dobre vyzerá ale je aj praktický. Faceliftom sa veľa nezmenilo. To však nie je zlé. Dostala len malý refresh aby sa zatraktívnila na dalších pár rokov. Ak teda hľadáte šikovné, no zároveň praktické auto do mesta, ktoré nezruinuje váš rozpočet, i20 je horúci favorit. No a z vlastnej skúsenosti hovorím, že práve i20 si najradšej beriem do mesta na každodenné povinnosti vďaka jej rozmerom ale aj spotrebe.
