Píše sa rok 2021 a dizajnéri naprieč všetkými odvetviami majú veľmi ťažkú a nevďačnú prácu. Vymyslieť, či vytvoriť niečo, čo sa na nič iné nepodobá, no zároveň to spĺňa účel a bude sa to ľuďom páčiť. A tí ľudia sú veeeľmi nevďační. Sme to my, čo sme rok od roka náročnejší. Zatiaľ, čo pred piatimi rokmi nám stačila na mobile jedna kamera a potrebovali sme fyzické tlačidlo pod displejom, dnes chceme kamier päť a displej cez celú prednú stranu mobilu. Zatiaľ, čo pred piatimi rokmi boli po dizajnovej stránke autá čistým chaosom, dnes sa všetci, teda pardon, väčšina, ubrala cestou zjednodušovania línií so snahou priniesť vždy niečo nové. No toto sa vždy nedarí. Až kým sa však nevoláte Hyundai a nemáte v rukáve skryté možnosti roku 2021. Samozrejme je reč o novom Tucsone, ktorý je výrazne odlišným autom, od toho, čo dnes poznáme na trhu. Cením Hyundai už od nepamäti za jednu vec. Sú masochisti a nehanbia sa za to. Ani neviem, kedy táto ich úchylka začala. Zrejme to bolo pri novej Kone, kedy priniesli netradičný a výrazne výstredný dizajn.
Oni ho však robiť vedia. A majú odvahu ísť do nových tvarov a do nikdy predtým nepoužitých technológií. Tentokrát sa teda rozhodli, že dizajn svojho nového Tucsonu prenechajú „generátoru náhodného dizajnu“. Do podmienok napísali kľúčové frázy, ako: „Stormtrooper, Batman, diamond, extraordinary, LED spojené svetlo, veľa hrán, trošku gulaté a hranaté blatníky z RAV4“. Počítačový algoritmus im vyplul to, čo pomenovali, ako Nový Tucson štvrtej generácie. Myslíš, že si robím srandu? Ani náhodou. Nový Tucson totižto fakt vznikol ako dokonalý algoritmus, ktorý sa dizajnéri z Hyundai-u rozhodli použiť pri dizajne svojho auta prvýkrát. Nie som si úplne istý, či tam boli tie kľúčové prvky, ktoré som vyššie vymenoval, no viac informácii sa na internete nedozvieš. Možno to bol len marketing a proces za dizajnovaním tohto auta prebiehal cez nejaký Skype hovor, keďže ho predstavili v druhej vlne celosvetovej pandémie. A Skype nazvali ako „sofistikovaný počítačový algoritmus“. Who knows.
Dôležité je však to, že nový Hyundai Tucson pristál za sprievodu soundtracku z filmu Star Wars aj u nás v medziplyne a my sme sa práve rozhodli tento test započať.
Prvý Kontakt s mimozemskou civilizáciou
Dlho som toto nepísal. Od momentu, kedy som si už pomaly začal na novinárske autá zvykať, som prestal tento odsek písať. Vrátim sa však ku koreňom a predsa len nostalgicky zaspomínam na moje riadky spred pár rokov. Tucson som mal dohodnutý pár mesiacov dopredu, keďže bol pretlak iných magazínov, ktorý ho vďaka lepším číslam dostali skôr. Nevadí. Najlepšie na koniec, či ako sa to hovorí? Moc si fandím. Až do dňa prevzatia som však špecifikáciu auta nepoznal. Vedel som, že jazdia tri novinárske a každý bol trošku odlišný. Jeden diesel 1.6 CRDi, jeden čistý benzín 1.6 T-GDi a tretí v poradí bol 1.6 T-GDi Hybrid. Ani vo sne by ma však nebolo napadlo, že nám importér tak dopraje a dá nám práve tretí menovaný. A tak v pondelok sedím v Tucsone Hybrid na ceste z Bratislavy. Prvé, čo som spravil, že som na infotainmente premenoval profil vodiča z „Autoazena“ na nás: medziplyn. Narcistické sklony pokračovali, keď som si pripojil svoj mobil s názvom bluetooth zariadenia: „Najlepší človek v tomto aute“. Nanešťastie som tam sedel sám. Mám však rád tieto procesy. Nastavenie si sedačky, spätných zrkadiel, rozhliadnuť sa po interiéri, nájsť doklady a upratať priehradku od predchádzajúcich magazínoch. Tu som našťastie našiel len staré rúško a prázdnu fľašu od Coly.
Na prvý pohľad mi dal interiér jemnú schízu. Oproti tomu, čo som videl v exteriéri, mi to celé nedávalo úplne zmysel. Kam sa podel ten algoritmom generovaný dizajn? Toto mi celé príde až podozrivo dokonalé. Usporiadanie ovládačov, vzhľad výduchov klímy, perfektne tvarovaný volant so zaujímavým dizajnom. Postupne sa mi dostáva pod kožu. Nulujem počítadlo kilometrov kvôli dlhodobej spotrebe a vydávam sa na cestu. Potom, čo sa po desiatich kilometroch dostanem do pondelkovej zápchy na D1-ke, využívam čas a čítam si špecifikáciu konkrétneho auta. A veru, nešetrilo sa tu. Priblížim ti, čo to máme v rukách. Tucson Hybrid vo farbe Teal s benzínovým agregátom 1.6 T-GDi pod jeho kapotou, ktorému druhé husle hrá elektromotor. Jeho výkon je rozkladaný medzi obe nápravy a otáčky reguluje 6-stupňová automatická prevodovka. Výbava Premium označuje vrchol ponuky a príplatky hovoria v neprospech ceny. Techno Pack, Premium Pack a čierno-lakovaná strecha. Finálna cenovka sa tak zastavila na necelých 40-tisíc €. Je to však veľa, vzhľadom na to, čo to auto ponúka?!
230 koní a.k.a. najsílnejší Tucson EVER!
Znova si zaspomínam a osviežim si v pamäti náš posledný test Tucsonu prechádzajúcej generácie. Ten bol vlastne prvý a zároveň aj posledný, keďže to bolo naše prvé stretnutie s modelom Tucson vôbec. Bola to rovnako výbava Premium, ako aj dnes a rovnako mal pod kapotou agregát 1.6 T-GDi s pohonom všetkých štyroch kolies. A práve to som rád, že môžem porovnávať. Naftové verzie sme nikdy nemali možnosť skúšať. Aj ten, čo sme mali mať, nám prvá vlna pandémie nedopriala a následne sa predal 🙁 Vôbec mi to však nevadí, keďže aktuálna generácia prišla o motorizáciu 2.0 CRDi s výkonom 185 koní a aktuálne jediná naftová motorizácia, ktorá v ponuke ostala, je výrazne slabšia 1.6 CRDi. Tá dostala len 136 koní a dá sa kombinovať aj s pohonom všetkých štyroch kolies. Tak mi automaticky napáda, že Hybrid je jediná rozumná alternatívna k niekdajšiemu najvýkonnejšiemu nafťáku. Prejaví sa to aj na spotrebe?!
Motor sme mali počas nášho testu už dostatočne zabehnutý, keďže auto malo 10 tisíc kilometrov už za sebou. Najlepšie predsa zabiehajú autá tí, ktorí si neplatia benzín. Čiže my, publicisti. Samotný agregát 1.6 T-GDi je na prvý pohľad starý známy. Aj ten však generačne prešiel zopár zmenami. Samozrejmosťou je prítomnosť filtra pevných častíc a okrem toho dostal aj technológiu Smartstream G. Technológiu Smartstream Hyundai uviedol v modernizovanej i30-ke, kde využíva modernizované vstrekovacie systémy pre lepšiu hospodárnosť s palivom. V princípe ide o vysokotlaké vstrekovanie paliva cez upravené vstrekovače, ktoré zabezpečia dokonalé rozprášenie paliva v spaľovacom priestore a tak lepšiu prípravu zmesi pre zapálenie. Tomuto systému v prípade motoru 1.6 T-GDi supluje aj systém zvaný CVVD. Dlho používaný systém CVVT snáď všetci už poznáme. Variabilné časovanie ventilov je tu s nami už snáď viac ako 20 rokov. Systém CVVD je však jeho vydarenou evolúciou. Označuje Continuous Variable Valve Duration a v praxi hovorí o zmene dĺžky otvorenia ventilov. Vďaka tomuto systému dokáže motor ušetriť palivo aj napriek vyššiemu výkonu. Pracuje efektívnejšie, ako jeho predchodca a je to cítiť vo viacerých smeroch.
Samotný agregát má v súčasnosti 180 koní, čo je o celé 3 kone viac, ako predtým. Vieme však, že 1.6 T-GDi sa ponúka v prípade Kony aj s výkonom takmer 200 koní. Inteligentný manažment motoru vie zabezpečiť to, že v prípade nezaťaženej jazdy, kedy auto len plachtí rýchlosťou povedzme 50 km/h, ponechá sací ventil otvorený len na tak dlhú dobu, aby znížil odpor spôsobený kompresiou zmesi vo valci. Vie teda meniť dĺžku otvorenia ventilov. Starší systém CVVT vie len „posúvať“ jeden prednastavený časový interval otvorenia ventilov. V prípade dynamickej jazdy vie CVVD dĺžku otvorenia ventilov prispôsobiť aktuálnym potrebám. Laicky povedané, prepne sa v prípade tohto motora do štandardného režimu, ako sme poznali pri predchádzajúcej generácii. Nemôžem však aktuálne posúdiť ten rozdiel v spotrebe, keďže to, čo máme na test, je Hybrid. A ten mý výrazne odlišnú spotrebu, ako jeho predchodca. A to aj napriek tomu, že je to najvýkonnejšia verzia, ktorá je aktuálne v ponuke. Ak nerátam Plugin Hybrid.
Tento Tucson je jasný príklad toho, že systém Hybrid má zmysel. Elektrický motor dosahuje výkon 44 kw, teda 59 koní a dokáže samostatne poháňať celé auto. Čo sa mi na tomto systéme páči, je to, že je užívateľsky jednoduchý. Vodič sa nemusí vôbec starať o to, v ktorom režime práve jazdí. Batéria má kapacitu 1.4 kWh a tak zabezpečí čisto EV jazdu zhruba na 3 až 5 kilometrov. Auto sa samo stará kompletne o celý manažment dobíjania batérie a ukazovateľ úrovne dobitia batérie je tu zbytočný. 90% času bola nabitá cca na 50%. Maximálne sa dostala na 80%, po dlhom klesaní, kedy celý čas bola energia rekuperovaná. Následne som ju vedel veľmi efektívne využiť v meste. Pri dynamickej jazde sa vybíja batéria rýchlejšie, no pod 30% neklesla pri zachovaní rovnakej dynamiky.
Celý hybridný systém je riešený relatívne tradične. Motor aj elektromotor nájdeme nad prednou nápravou, kde je elektromotor cez lamelovú spojku a ozubené súkolie pripojený k automatickej prevodovke. To znamená, že aj v prípade čisto elektrickej jazdy prevodovka štandardne radí rýchlosti. Elektromotor teda nemá svoju vlastnú jednostupňovú prevodovku, ako to má napríklad Toyota. A to znamená to, že pohon všetkých kolies je tu rovnako tradičný. Sústava motorov, prevodovka, elektricky ovládaná rozvodovka s kardanovým hriadeľom, ktorý smeruje výkon aj na zadnú nápravu podľa potreby. Oproti predchodcovi tú chýba režim 4×4 Lock, kedy sme si vedeli na „pevno“ pripnúť zadnú nápravu. Tu sa o všetko stará inteligencia riadiacich jednotiek. Vodič môže len na displeji sledovať, ako je to rozložené na jednotlivé kolesá. A to je zaujímavé sledovať. Pri rozjazde napríklad využíva výrazne zadnú nápravu. Akonáhle ide po diaľnici rýchlosťou 130 km/h, tak sa nestane, že by zadná náprava do toho kecala. Akonáhle však prší, malá časť výkonu smeruje stále aj dozadu. Toto je zvládnuté na výbornú.
Prekvapením pre mňa bolo použitie znova tradičnej prevodovky. Žiadna dvojspojka sa nekoná. Hybridný Tucson využíva inú technológiu, ako Kona Hybrid. Prevodovka je tu síce 6-stupňová, no s technológiou hydrodynamického meniča. V prípade tohto pohonu však zabezpečuje hladšie preraďovanie a necháva väčší priestor elektromotoru na svoje pripojenie sa do systému. No a nakoniec tie najdôležitejšie údaje. A nemyslím tie dynamické. Táto celá sústava dáva dokopy systémový výkon 230 koní. Samotný spaľovací motor má 180 koní a 265 Nm. Spoločne majú tých Newtonmetrov 350 a dosahujú tak zrýchlenie z 0 na 100 km/h za 8.1 sekundy. Spotreba je však ešte zaujímavejšia. Celý týždeň sa mi po meste neprehúpla spotreba cez 6.8 litra na 100 kilometrov. Mimo mesta som jazdil so spotrebou 5.1 litra dlhodobo a pri naozaj výletnom tempe som sa dostal s Tucsonom na 4.2 litra. Na diaľnici si potiahne trošku viac, ale stále menej ako v meste. To len 6.3 litra. Ak by som to mal porovnať s nehybridnou verziou z predchádzajúcej generácie, tak by som sa musel uchýliť k porovnávaniu hrušiek s jablkami. Tieto dve prevedenia sa jednoducho porovnávať nedajú. Vraciam sa však k tomu, že nový Hybrid je jasnou alternatívou k naftovej jednotke 2.0 CRDi. A to nielen dynamikou, ale aj spotrebou.
Jazdou pripomína Millennium Falcon
Spomínam tak na jeden letný večer, kedy som sa bol previesť na Millennium Falcon okolo našej galaxie. A potom som si uvedomil, že šoférujem Nový Tucson. Jeden by povedal, že Tucson jazdou moc nevyniká. Ja by som povedal, že sa vymyká priemeru v triede. Väčšina výrobcov vytvorila kompaktné SUV, ktoré sa snažia jazdiť, ako hatchbacky. Ostré reakcie, relatívne tvrdý podvozok a snaha o čo najmenšie náklony karosérie. Zabudla pritom na to, že SUV nikdy nebude mať vlastnosti nízkych hatchbackov. Hyundai sa toho chytil a svojum SUV-čku dal aj odpovedajúce naladenie podvozku. Ten je výrazne komfortný aj na 19″ diskoch kolies. V režime Sport je zbytočne tvrdý, no stále so ponechal jemné náklony, ktoré predtým absentovali. Celé auto sa tak po ceste plaví ako práve ten Millennium Falcon. Je veľké a podvozkom sa nesnaží maskovať svoju hmotnosť. Vodič má tak stále v hlave to, že sedí vo veľkom aute, ktoré má aj svoju hmotnosť. Nami testovaný kúsok mal aj adaptívny podvozok, ktorý menil svoje nastavenie naprieč režimami jazdy. Rozdiely nastavenia podvozku však nie sú nijak výrazné.
Aj preto ti neviem úplne odporučiť adaptívny podvozok, ako jeden z povinných príplatkov. Jediný rozdiel bol cítiť v režime Sport, kedy nestuhol, no ztvrdol. Aj preto som zvyšok času jazdil len v režime Normal, kedy je aj podvozok „normálny“, respektíve komfortný. Po pár kilometroch, kedy som sa s Tucsonom oťukal, som si na jeho jazdný prejav zvykol a veľmi mi vyhovoval. Myslím, že inžinieri spravili dobre, keď zobrali starú platformu, ktorej dali iné podvozkové dielce a jemne pozmenili vnímanie jeho hmotnosti. Svoje na správaní auta robí aj baterka. Tá je skrytá pod zadnými sedačkami a tak nijako zásadne neznižuje ťažisko auta, ako to poznáme z čistých elektromobilov.
Prekvapením pre mňa bola odozva progresívneho riadenia. To je komunikatívnejšie, ako by som si bol na prvý pocit myslel. Viem, kde auto je, kde má hranu a poslúchne, kam ho chcem dať. Ostatné je len práca pneumatík. Tucson obúva atypický rozmer 235/50 R19 a samotné disky pôsobia na aute menším dojmom. Určite by mu neuškodili po estetickej aj agilnej stránke väčšie disky s nižšou pneumatikou. Ideál by podľa mňa bol 235/45 R20. Vedenie stopy by bolo o poznanie lepšie. Pri takto vysokej bočnici sa viackrát stalo, že pneumatiky boli najväčším limitom auta. Bočnica sa rýchlo zdeformovala a Tucson išiel „do kolien“.
Vraj náhodne generovaný dizajn…
A dostávam sa postupne k tomu najlepšiemu, čo Tucson ponúka. Dizajn, jeho prvky, výbava a atypizmus v dobe šedých áut. Na počiatku toho všetkého a prvýkrát, ako som osobne Tucson uzrel na obrázkoch, bol som vystrašený. „Toto im nemôže výjsť.“ A ono to vyšlo. Okolo dizajnu bolo obrovské haló, ktoré prekonalo aj to, keď facelift Octavie tretej generácie dostal delené svetlá. Pri obrázkovom predstavení boli dva tábory ľudí. Tí, ktorým sa to páčilo a tí druhí. Ja som sa dal do pozície pozorovateľa, keďže dobre viem, ako to s dizajnom áut. Na fotke je to jedna vec, no na vlastné oči už vec druhá. A často človek výrazne zmení názor. Ak však mám povedať svoj názor na dizajn, keď bol predstavený, tak mi Tucson prišiel, ako „mačkopes“. Naživo mi to však následne všetko dávalo význam a pochopil som celé auto a všetky jeho tvary. Tým som sa bližšie a podrobnejšie venoval v našom Onetake-u na Youtube. Určite si pozri.
Tucson dostal jemu typické svetlá denného svietenia, ktoré sú akýsi signature celého auta. Ak sú zhasnuté, vidieť nie sú. Ak ich zapálite, vytvoria nenapodobniteľný dizajnový podpis a zároveň aj nezameniteľný. Spredu vznikne silueta anjelských krídel. Mne skôr pripomínali krídla Batmana. Okrem svetiel to bola aj jedna farba z ponuky s názvom „Dark Knight“. Kórejci sú zrejme fanúšikovia DC komiksov. My sme však mali na aute farbu Teal, ktorá s ním hrala najlepšie. Videl som ho už v bielej farbe, v červenej, no práve táto smaragdovo modrá mu svedčí úplne najviac. Čierna strecha je do toho už len ako menšia čerešnička. Osobne sa mi veľmi táto kombinácia páčila v spojení s matnou chrómovou líniou tiahnucou sa od spätných zrkadiel, až po zadné svetlá.
Ja som toho názoru, že svetlá, disky a spätné zrkadlá robia auto. Tu do bodky splnili moje predstavy. Spätné zrkadlá majú estetický tvar s integrovanou kamerou, svetlá majú výrazný podpis a disky sú primerane futuristické. Vrátim sa však k tým svetlám. Okrem toho, že denné svietenie tvorí dizajn celého auta, konštruktéri museli nájsť priestor aj pre štandardné stretávacie a diaľkové svetlá. Tie sú našli miesto nižšie v nárazníku a sú na rozdiel od tých denných výrazne priznané. Ich svetelný talent však už nie je tak výrazný, ako je výrazná ich pozícia v nárazníku. Žiaľ. Stretávacie svetlá majú na pomery áut dnešnej doby úzky uhol záberu a relatívne nízky svetelný bod. Tak vznikajú na ceste zbytočné tiene od zakrivenia vozovky. Diaľkové svetlá sú statické a osvietia dostatočne krajnicu, no do diaľky to už taká báseň nie je. Samozrejme adapciu nemajú okrem automatického prepínania žiadnu. A to je zároveň najslabšia stránka celého auta. A to môžem povedať, že prechádzajúca generácia bola na tom lepšie, čo sa svetelného výkonu týka.
Na čom mi to však Tucson kompenzoval, bol zvyšok výbavy auta. Najviac ma tešili kamery, ktoré tu nájdeme dokopy štyri. Ich obraz je však výborný a poskytujú veľmi ostrý výhľad na 360 stupňov okolo vozidla. Kamera v spätných zrkadlách je navyše multifunkčná a okrem predného kolesa zaberá aj zadný časť boku auta a ponúka zobrazenie, ako alternatívu k detekcii mŕtveho uhlu. Ten je tu však tiež. Spoločne s ďalším množstvom bezpečnostných a asistenčných systémov. Tých je tu neurékom a nájdeš tu všetko, čo aktuálne autá ponúkajú. Aj adaptívny inteligentný tempomat, aj detekciu chodcov a navyše aj detekciu pasažierov na zadných sedadlách. V interiéri ma však paradoxne tešila najviac jedna maličkosť. A tou je systém Diffuse, ktorý je jedným z režimov klimatizácie. Ten ponúka režim windfree, ako poznáme z interiérových klimatizácii. Výduchy môžeš mať zatvorené a vzduch k tebe preniká cez malé otvory, ktoré nájdeš na celú šírku palubnej dosky. Nie je to však priamy vietor a to je na tom príjemné. Hlavne v lete ti tak studený vzduch neprúdi rovno na tvár a klíma ti tak nevadí.
Tucson však ponúka viaceré prvky aj z prémiového segmentu. Nech to znie akokoľvek divno, je to tak. Jedným z nich je možnosť posunutia spolujazdcovej sedačky tlačítkami na jej operadle. Tie sú samozrejme prístupné pre pasažierov ako vzadu, tak aj vodiča. Čiže, ak máš výrazne zábavné deti, zabezpeč, aby ti nezošrotovali ženu na sedadle spolujazdca. Už počujem ten ich smiech, keď tam niekoho likvidujú. Funguje to totižto, aj keď na sedadle niekto sedí. Ďalším prvkom, ktorý poznáme skôr z drahších značiek, je odsúvanie sedadla pri vystupovaní. Hyundaie sú týmto známe. Okrem toho Tucson dostal aj funkciu bezkontaktného otvárania elektrického kufra. Stačí sa k nemu postaviť a on sa po chvíli otvorí. Zaujímavé riešenie, no podkopnutie nohou považujem za praktickejšie. Ak niekoho na parkovisku stretneš, nebudeš môcť stáť pri svojom kufri. Kamoš potom uvidí tie plienky, ktoré si bol kupovať. A ty si uvedomíš, že si mu ešte nepovedal o tom, že máš už druhé dieťa.
Vrátim sa však do kabíny vodiča. Vieš, čo sa mi tu ešte napáči?! Hromada lakovaných plôch, ktoré sú veľmi náchylné na odtlačky a tak ich musíš naozaj pravidelne čistiť. Teda v sobotu, keď žena bude upratovať byt, ty si pôjdeš leštiť plasty do auta. Ak je reč už o tých plastoch, tak chválim Hyundai za použitie mäkkých plastov aj na zadných dverách. To sa tiež len tak nevidí a veru ani ja osobne som to už dlho nevidel v tejto triede.
Systém, ktorý Hyundai použil v Tucsone je zhodný s tým, ktorý sme už videl v modernizovanej i30-ke. 10.25″ displej a na ňom zvláštne nadizajnované ikonky. Ak sa chceš dozvedieť, čo znamenajú, musíš ich popis prečítať. Videl som už aj lepšie riešenia. K tomu pridali rovnako veľký displej namiesto budíkov, ktorý je už štandardnou výbavou. Je pekne zapracovaný do priestoru a nijako vulgárne nevytŕča do priestoru. Do celého interiéru sa náramne hodí. Čo povieš?
Pre rodinu, aj pre iných
Nový Tucson je naozaj podarené auto. Jeho výstredný dizajn sa mi vo finále páčil a zvykol som si naň. Prináša niečo atypické do tejto doby podobne, ako Peugeot 3008 a smerovanie značiek týmto smerom sa mi páči. Pokiaľ sa im dizajn vydarí, tak s tým vyhrali. Môže sa však stať, že s dizajnom niekedy aj seknú mimo polena, no to však nie je príklad Hyundaiu. Na svete je však viac ako 7 miliárd ľudí a je vždy veľká šanca, že určite aspoň jeden sa nájde, ktorému sa bude páčiť aj neuveriteľne škaredý výtvor. To sa však Tucson báť nemusí. On je určený práve pre tých 7 miliárd ľudí, ktorým sa jeho dizajn páči. A ak to nie je možno na prvý pohľad, určite to časom príde. Ako aj u mňa.
Cenovka je možno na pohľad vysoká, no bol som ubezpečený priamo predajcom, že sa vie aj bežný človek dostať na cca 35 tisícj € v tejto špecifikácii s Hybridom. Osobne som veľmi zvedavý, na príchod verzie N-Line. Aj keď nevyzerá tak dynamicky, ako jej prechodca, prinesie znova možnosť výberu, či chce človek prémiovo, alebo športovo vyzerajúceho Tucsona. Tento test považujem už ajtak za zbyotčný, keďže k dnešnému dňu po cestách jazdí už také množstvo Tucsonov, že si reklamu robia aj sami. To som ešte nazažil, že by po cestách v tak krátkej dobe behalo toľko nových vozidiel daného modelu. Možno to je tým dizajnom, že si to len viac všímam?! To je na inú debatu. Napríklad na našich meetoch, ktoré už konečne čoskoro obnovíme!
Tucsonu dávam zlatého bludišťáka a teším sa, že mi mohol rozjasniť môj týždeň.
