Písalo sa jedno Májové polooblačné sobotné popoludnie. Vonku bolo veľmi príjemných 19 stupňov Celzia, meniny mala Žofia a naposledy pršalo na Pankráca. Popri tradičných sobotných povinnostiach, mi hlavou celé doobedie behala jedna myšlienka. Myšlienka, ktorá priamo súvisela s tým, čo mi stálo pred domom a na týždeň som mu hovoril “moje”. Neboj, ženu mám pod strechou v dome, nenechávam ju vonku na ulici. Sused ma taktiež dráždil. Zatiaľ čo ja som WAP-kou čistil fasádu, on si chystal motorku na poobedný výlet na Pezinskú Babu. Potom mi to však doplo. Asi už som starý a nudný, keď ma muselo až na šiesty deň s týmto autom napadnúť to, že pôjdem po dlhom čase prevetrať moje obľúbené cesty na Kopaniciach. Mám predsa Octaviu RS, tak nech sa ukáže! Vieš si predstaviť tú zmenu nálady. Keď som namiesto smutného pohľadu na suseda, odložil práce na dome a išiel umývať auto, ktoré som rovnako začal chystať na poobedie. Úsmev od ucha k uchu, ideálne počasie na takúto činnosť, slnko vykuklo len kde tu a pocitová teplota bola veľmi príjemná.

Tak už som pomaly kalkuloval a vedel som, že asfalt nebude príliš zohriaty, keďže slnko viac nesvieti, ako svieti. Rovnako tak som rátal s tým, že Kopanice budú v sobotu poobede prázdnejšie, ak ešte k tomu je nie tak stabilné počasie a mohlo by aj spŕchnuť. Očami som teda tlačil čas, keďže drahá polovička chystala obed a nemohol som povedať nie a vypariť sa pred ním. Musel som teda počkať. Plán bol taký, že sa krátko po obede nenápadne vytratím a poviem, že ma sused volá, aby som mu pomohol previesť motorku do Bratislavy, kde má servis. A vraj, že sa nemá odtiaľ ako dostať. A keď prídem neskoro, poviem, že sa po ceste pokazila a museli sme čakať na príves. Utekám teda za susedom, či by ma kryl, ak by sa pýtala. Ten samozrejme absolútne nemal dôvod povedať nie, keďže jeho výhovorka je, že mi ide pomáhať natáčať auto za jazdy s motorkou. Inak by ho žena nepustila. Obidvaja teda spokojní, obidvaja so svojim príbehom sme sa pobrali k obedu.

Ešte som ani nestihol prehltnúť posledné sústo obedu a už som pred ženou volal susedovi, či je už nachystaný a zahral som to na to, aby sme sa rýchlo otočili, nech sme do tretej naspäť. Chápeš, potreboval som si vytvoriť pôdu na prípadné neočakávané zdržania na ceste. Obliekol som sa, obul, rozlúčil sa s drahou a čakal som suseda na ulici. Stretnutie prebehlo podľa plánu, vyrazili sme z našej uličky a na konci ulice si len zakývali a každí sa už vydal svojou vlastnou cestou. On na západ, ja na východ. Lanáril ma krátku chvíľu, nech idem s ním na Pezinskú Babu, ale keď tam to mňa nebaví. Chápem však, že on tam išiel za kamošmi. Len som dúfal, aby sa mu niečo nestalo. To by sme mali doma obidvaja prúser. Prechádzam teda cez Trnavu, zastavujem na pumpe a idem tankovať. Octavia RS zvládne aj 95 oktán a som presvedčený, že iný za svoj život ešte nedostala. Ja všah siaham po červenej pištoli. Prvýkrát skúšam 100-oktán od Vervy, ktorý je vraj najlepším palivom spomedzi 100-oktánov. A už na tomto mieste začína moja cesta.

 

 

Občerstvenie, obrubník a auto

Ešte však nesadám za volant. Auto posúvam len kúsok ďalej, kde si otváram zelený ľadový čaj na povzbudenie, proteinovú tyčinku na energiu a sadám si na obrubník. Idem ti predstaviť, čo nám dnes bude musieť robiť radosť. Auto, na ktoré sa celý týždeň pozerám, ako na sexi daily Octávku. Tá ma však označenie RS a pod kapotou jej našťastie bije plnokrvný štvorvalec s objemom 2 litre a výkonom 245 koní. Teda žiadny plugin, žiadny diesel, ale hneď vrcholná motorizácia, ktorá sa tomuto kúsku naozaj hodí a táto cesta ho má preveriť ako celok. Motor samotný je nám známý 2.0 TSI, ktorý však po novom nesie označenie EVO. Motor je poznáme pod označením EA888 a na test sme ho už mali viackrát. V tejto výkonovej verzii je však u nás prvýkrát. Po 190-koňovej verzii je práve tento derivát tým, ktorý sa môže pýšiť performance parametrami. Je veľmi schopný aj na bežné jazdenie, no vždy bol štandardom práve pre športovo ladené autá koncernu VW.

Jeho ekologickejšieho kolegu s rovnakým výkonom sme mali možnosť skúšať pár mesiacov dozadu v Cupre. Ten mal rovnakých 245 koní, no vytlačených z 1.4 TSi a elektromotora. Už toto kombo bolo pre mňa príjemným prekvapením a vyváženým spojením denného jazdenia a víkendovej zábavy. Tam však to denné jazdenie výrazne prevládalo a motor sa pri vyslovene dynamickej jazde necítil až tak vo svojej koži. Tu je však tomu úplne inak, ako som neskôr zistil. Aby som sa vrátil k tomu označeniu EVO. V prípade dvojlitra to znamená menšie úpravy v motore, ako napríklad vstrekovanie paliva cez vstrekovače, ktoré dokážu vytvoriť tlak až 350 barov, oproti pôvodným 220 barom. To zabezpečí jemnejšie rozprášenie zmesi do spaľovacej komory a tým pádom aj efektívnejšie spaľovanie. Zároveň nám odpadol Budackov cyklus, ktorý bol doménou predchádzajúcej modifikácie motorov EA888 s označením 3b.

Tých zmien je však trošku viac. Tá najzásadnejšia sa dotkla turba, ktoré v prípade tejto generácie motora je úplne nové. To dokáže tlačiť 1.1 baru v prípade verzie s výkonom 245 koní. Má menšie frikčné straty a pracuje s efektívnejšími ložiskami, ako predtým. To zabezpečuje rýchlejšiu odozvu na plyn, čo bolo za jazdy cítiť. Turbo takmer nepozná turbodieru a nafúkne sa ihneď. V našom prípade je motor spojený s automatickou prevodovkou DSG s kódovým označením DQ381, ktorá mu poskytuje 7 stupňov, aby sa rozbalil. Prevodovka je overenej konštrukcie s dvomi mokrými spojkami. Jej limit je až 420 Nm a synchróny má ošetrené karbónom, ktorý sa vyznačuje vysokou odolnosťou aj pri dlhodobej záťaži. Interval výmeny oleja v prípade tejto prevodovky je nastavený až na 120 tisíc kilometrov. Za nás však môžem povedať, že odporúčam to v prípade RS-y spraviť pri 60 tisíc kilometroch. Ak teda chceš využívať potenciál jej výkonu.

Takže posuňme sa ďalej. 245 koní je natankovaných najlepším 100 oktánom v šírom okolí a predo mnou je úžasné poobedie plné zákrut, potu a pišťania gúm. Fandím si?! To sa chcem práve dozvedieť. Od Trnavy sa vydávam na sever cez Trstín, kde odbáčam na úbočie Malých Karpát doprava smer Vrbové. Tradična trasa, kde zahrievam auto aj seba. Teplotu ukazuje veľmi príjemných 17 stupňov a prepínam si jazdný režim Sport. Prevodovku dávam do manuálneho režimu podradením si na pádle pod volantom. Iná možnosť tu žiaľ nie je, keďže volič prevodovky hovorí len D/S, no žiadne M. Prepol som si zároveň aj zobrazenie teploty prevádzkových kvapalín, ktoré hovoria údaje v prospech dynamickej jazdy. Auto máme zohriate, tak poďme zistiť, čo nám Octavia RS zaspieva.

 

 

 

Skrývaný potenciál

Ak sa povie Octavia RS, málokoho napadne, že je to auto, ktoré by mohlo poskytnúť na ceste vodičský zážitok na úrovni niektorých hot-hatchov. Mňa osobne to nenapadlo celý týždeň, čo som auto mal. Až do inkriminovanej soboty. Vedel som počas týždňa, že auto má 245 koní, no skôr som ich mal pod kapotou pre prípad, že by sa chcel niekto na semaforoch naháňať, či v prípade, že by som potreboval obehnúť naftovú Octaviu RS (alebo hocijaké iné, slabšie auto) a dokázať si svoju dominanciu na ceste. Po pár kilometroch, ktoré sa dajú nazvať ostrejšími, no stále oťukávacími, môžem povedať, že som sa hlboko v Octavii RS mýlil. Hneď prvé, čo som si uvedomil po prvých zákrutách, bola úroveň gripu na prednej náprave. Auto má netradične obuté pneumatiky s rozmerom 225/40 R19 a tak na dávku výkonu 245 koní by som si najprv bol myslel, že stačiť nebudú. Opak je pravdou a veľké slovo v tomto prípade majú pneumatiky Bridgestone Potenza S005, ktoré vedia poskytnúť až nečakanú priľnavosť, ktorá je veľmi blízko lacnejším semislickom. Je to výrazne mäkká zmes s hrubým drážkovaním a naozaj milo na tomto aute prekvapili. Ani raz som nemal potrebu ich vymeniť za širšie pneu. Auto ich jednoducho nepotrebuje.

Veľké slovo v tom má aj barlička v podobe samosvorného diferenciálu VAQ. Ten je už dobre známy, aj keď my ho v redakcii máme úplne prvýkrát, takže ma logicky zaujímalo, čo dokáže. Mechanika má svoje čaro, ale Škodovka dokazuje so systémom VAQ, že sú aj lepšie systémy, ktoré dokáže človek využívať, bez toho, aby sa musel obmedzovať. Počas týždňa a bežného dochádzania do práce, som ani raz nepocítil efekt ťahania za riadenie pri akcelerácii, ktorý je známy zo systémov s klasickým svorom. VAQ pracuje na princípe spojky Haldex a väčšinu času sa chová, ako otvorený diferenciál. Až keď je to naozaj nutné, vzopne spojky a presunie výkon, tam kam ho treba. Inými slovami, veľmi mi pomáhal, aj keď sa to nedá priamo porovnať s inými. Možno to je práve tým, že nie je tak surový a podvedome mi tak prišiel o triedu horší. Pravda je niekde medzi.

Späť k jazde. Vyššie som spomenul pneumatiky, ktoré sú tu atypicky užšie. Jediný moment bol, kedy som si uvedomil deficit jedného centimetra na šírke behúňa. Počas dažďa na mokrej vozovke. Vtedy, ak sa chceš rýchlejšie rozbehnúť, prípadne akceleruješ prudšie, preklz sa dostaví takmer ihneď. Ono pri danej porcii výkonu to treba očakávať a nezachráni to ani VAQ diferenciál. Aj slabšie autá sa občas pasujú s trakciou za mokra. Raz, ak to neni 4×4, tak netreba čakať zázraky. Naopak však pri ostrej jazde mi užšie obutie vyhovovalo z jedného titulu. Auto mi neprišlo tak podmanivé a blbuvzdorné, ako niektoré iné. Ak chceš rýchlo jazdiť zákruty na Octavii RS, musíš s ňou pracovať. Žiadny plný plyn za apexom, žiadne bezhlavé trhanie volantom, či snaha o porušenie fyzikálnych zákonov. Vodič musí vedieť pracovať s plynom, s váhou auta a premýšľať o krok vopred. A to ma nesmierne bavilo. Akonáhle som sa však s Octaviou naučil jazdiť, odvďačila sa naozaj neutrálnym správaním a čo som bol veľmi prekvapený, tak aj minimom nedotáčavosti.

 

 

Treba ísť na ňu s rozumom. Ak ho nemáš, tak si kúp diesel s pohonom 4×4 a možno ti odpustí viac. Pri ostrej jazde mi vadilo len pár vecí. Tá najzásadnejšia, ktorá sa nijako vyriešiť nedá (zrejme), je nastavenie prevodovky, ktorá nedokáže podržať rýchlostný stupeň. Navyše, ak dlhšie nezasiahneš do radenia manuálne, prepne sa automaticky do režimu S. To sa mi vždy stalo pri prejazde dedinami. Ak už tomu nakladáš a radíš si sám, robí si prácu veľmi dobre. Problémom je následne len celkové odhlučnenie auta a to, že od výfuku nič nepočuješ. Tak sa mi viackrát stalo, že som jednoducho nevedel, aké mám otáčky. Výfuk by si zaslúžil hlasnejší prejav a minimálne klapku v jednom z jeho vývodov. Ak môže Kodiaq RS mať repráky vo výfuku, prečo nemôže mať najostrejšia Škodovka klapku?! Aftermarket našťastie ponúka hromadu riešení.

Rovnako po aftermarkete bude potrebné siahnuť tomu, ktorý to s jazdením bude myslieť vážne. A reč je o brzdách. Tie majú slušný prejav a brzdná sila sa dá primerane dávkovať, no len do okamihu, kedy sa prehrejú. 245 koní totižto dokáže auto rozhýbať veľmi rýchlo a celú hmotu následne brzdia 340 mm kotúče na prednej náprave. Tie navyše nemajú žiadne podporné chladenie prívodom vzduchu z prednej časti a tak sa rýchlo “upečú”. Vzadu máme 310 mm vetrané kotúče, ktoré sa snažia pomáhať. Ale to hovorím naozaj len ľuďom, ktorí to myslia s jazdením na Octavii RS vážne a chcú párkrát do mesiaca s ňou vybehnúť povedzme na Pezinskú Babu. Za mojim susedom napríklad.

Ako tak teda jazdím po Kopaniciach, ktoré sú úplne vyludnené, uvedomujem si to, aké je to auto všestranné a ako sa mi fakt začína Octavia RS páčiť. Počas týždňa si ma rozmaznávala s adaptívnym podvozkom v režime Comfort v mestských uliciach a cez víkend mi vyčarila veľmi široký úsmev na tvári na zákrutami lemovaných Kopaniciach. Až sám tomu neverím. Po dvoch hodinách jazdenia a mojom očividnom meškaní domov, volám svojej polovičke. Našiel som pekné miesto s perfektným výhľadom kúsok od Košarísk, kde je aj signál a mám potrebu sa ozvať. “Zlato, motorka sa mu pokazila, čakáme v Ivanke pri Dunaji na auto s prívesom, prídem asi neskôr.” Vraj je u kamošky na káve a tiež sa možno zdrží. Super!

Sedím tak na lavičke, vedľa mňa hneď RS-a a spoločne rozjímame. Popri jemnom zvuku praskaní výfukového potrubia a tepla sálajúceho od brźd, si uvedomujem, ako mi bude chýbať. Nielen Octavia RS v jej benzínovom prevedení. Ale za pár rokov každé benzínove auto, ktoré dokáže poskytnúť aspoň taký zážitok, ako Octavia RS. A jej hejteri, ktorí ju jazdili a povedali, že je vraj nedotáčavá a nemá absolútne talent, tak im bude ešte smutno za ňou. Po jazdnej stránke sa jej nedá čo vytknúť. Svojim zameraním sa nehrá na vagabundský hot-hatch a presne tak aj jazdí. Nejeden plnokrvný hot-hatch by však potrápila. Verím tomu. Sú však disciplíny, ktoré s prevahou vyhrala. Jednou z nich je spotreba. Za celý týždeň som sa zasekol na hodnote 10.2 litra, čo boli jazdy prevažne v mestskom cykle. V sobotu počas môjho výletu, som si pri tankovaní vyresetoval spotrebu a na Kopanice, po dynamickom presune, prišiel za 6.7 litra. To vôbec nie je zlé, ak zvážim ešte ten fakt, že jazdí aj na 95-ku.

Vyhrala aj disciplínu Launch Control-u. Toto bola prvá predokolka, kde Launch Control mal naozaj zmysel a bol veľmi efektívny. Pri rozjazde nedovolí prešmyknúť kolesám a spojky prevodovky DSG sa nevzopnú úplne pre optimálny krútiaci moment. Aj vďaka tomu dokázala RS-a pokoriť stovku z pevného štartu za rovných 6 sekúnd. Z 0 na 200 km/h jej to trvalo 21.6 sekundy, či porazila aj Hyundai i30N, ktorý to u nás dal za 22 rovných sekúnd. Tu však je výrazne cítiť rozdiel manuálu a automatu v prospech Octavie. Výkon jej teda absolútne nechýba, po jazdnej stránke dokáže ponúknuť prekvapivý zážitok a zároveň by som si ju vedel predstaviť, ako svoje daily auto. Excelentné!

 

 

S Octaviou prvýkrát

Okrem toho, že som bol Octaviu prevetrať na moje obľúbené cesty, musím poznamenať jednu vec. Novú Octaviu máme u nás na test prvýkrát, takže ma samozrejme zaujímali aj iné veci, ako len jazda. A tomu som sa venoval, ako inak, počas týždňa s ňou. V momente, keď bola nová Octavia predstavená, tak sa ozývali hlasy, na čo všetko sa podobá. Ja som v nej však stále videl len Octaviu, ktorá dozrieva a šliape na päty svojmu súrodencovi – Superbu. Octavia má z aktuálnej palety Škodovky najkrajší a najjedinečnejší dizajn, ktorý mňa osobne najviac oslovil. Toľko naj v jednej vete som veru už dlho nepoužil. Po dizajnovej stránke jej nie je naozaj čo vytknúť. Za jej vzhľadom stál už nie Jozef Kabáň, ale Oliver Stefani, ktorý pre Škodovku pôsobí od roku 2017. A s ceruzkou to jednoznačne vie, čoho dôkazom je práve nová Octavia.

Neviem prečo, no pred samotným testom som sa najviac tešil na interiér. Bude to zrejme tým, že obzvlášť RS-a ho má spracovaný veľmi kvalitne a v jej útrobách som sa cítil naozaj príjemne. Teší ma prítomnosť nového trojramenného volantu, ktorý dostal novú logiku ovládania. Okrem toho, že dobre vyzerá, tak sa s ním rovnako dobre aj pracuje. Za ním tradične nájdeme pádla DSG prevodovky, čo niekto niekedy označoval ako radenie F1. Hlavne borci v inzerátoch. Dominantou interiéru je semišový obklad palubnej dosky, ktorý sa tiahne celou jeho širkou. Do neho je elegantne zapracovaný 10 palcový displej infotainmentu. Ten by mohol byť pokojne ešte väčších rozmerov, keď vidím jeho hrubé rámiky. Možno pri facelifte sa ho dočkáme. Dokonca som si zvykol aj na dotykové ovládanie klimatizácie a všetkých funkcií auta. Zároveň aj Start-stop je potrebné vypínať cez displej. Je to však jednoducho skryté v nastaveniach vozidla, kam sa vieš prekliknúť fyzickým tlačítkom.

 

V čom som sa však stratil, okrem sedačiek, bolo pátranie po vypnutí ESP. K tomu sa preklikávaš trochu dlhšie. Musíš si navoliť nastavenia vozidla a pretočiť si zobrazenie auta do zadnej polohy, kde máš nastavenie bŕzd. A až tam následne nájdeš režim ESC Sport. Aspoň niečo, aj keď popravde som ho vypínal len kvôli Launch Controlu. Mimo toho sa mi nechcelo v tom hrabať. Auto malo štandardný audiosystém, čiže Canton sme tu nemali. Ten však hral relatívne obstojne, aj keď mu chýbali stredné tóny. Doháňa to však na hlbokých tónoch, až ma zmiatol, či nemá niekde subwoofer. Nemá ale. Pre mňa by teda Canton bola povinná opcia pri objednávke. Zároveň by som určite objednal aj tieto 19″ disky kolies. Pôsobia však stále menším dojmom, kvôli vysokej bočnici pneumatík.

Akú farbu by si chcel na Octaviu RS ty? Ja by som si vybral sivú metalízu Quartz a dal k nej čisto strieborné disky kolies. Červená farba je už taká tradičná a na bielej je všetko vidieť. Čiže pragmaticky by padlo rozhodnutie na sivú metalízu. A áno, chcel by som v Octavii aj veci, ako adaptívny podvozok, či asistenčné systémy spoločne s head-up displejom. Ten je na správnom mieste a riešený odrazom na sklo, nie na plastový vízor. Čo sa však týka samotnej funkcie systémov, adaptívneho tempomatu, svetiel a podobne, tomu sa budeme venovať v ďalšom teste Octavie. Máme totižto naplánované hneď trio Octáviek a s RS-ou to začalo. Za dva týždne sa môžeš tešiť na test Octavie Scout, kde bude určite viac priestoru aj na výbavu, komfort, priestor a iné tu nezaujímavé veci.

 

 

Prekvapivo výborná…

Náš život s novými autami nám prináša veľa prekvapení. V dnešnej dobe sú určite omnoho častejšie práve tie príjemné, ako naopak, nepríjemné. Dnes ťažko nájdete na trhu auto, ktoré by bolo vyslovene zlé, či nedostatočné. Octavia RS však v našich očiach bola vždy autom, ktoré chce zaujať hlavne svojim vzhľadom a mala by byť akousi Audi RS6 pre chudobných. Frajerina s logom RS, o niečo viac koní ako bežne a pseudošportové vlastnosti. V tomto som sa však veľmi mýlil. Až mi je zle zo samého seba. Ale tak uvedom si aj ty sám. Koľko ľudí poznáš, čo vlastnia Octaviu RS predchádzajúcej generácie, preto, že chceli s ňou vymetať okresky, kopce, či okruhy?! Ja len jedného. Aj ten je Čiech.

A práve preto by som si prial, keby ľudia na Octaviu RS zmenili názor, tak ako som zmenil ja po týždni s ňou. Nie je to len pózerské auto, ktoré si kupujú všetci pre jej nabrúsený vzhľad. Je to auto, ktoré sa vôbec nehanbí si obuť bežecké tenisky a ponaháňať sa s ostatnými. Nebojí sa zákrut, aj keď si ju musí trošku šofér predom prečítať. Pre mňa osobne bola Octavia RS tým najväčším prekvapením po stránke jazdnej agility, aké sme kedy v redakcii mali. MB-čka to dobre spravila!