TEST: Seat Ateca FR 1.5 TSi DSG - "hezky česky"

Dnes nebudem chodiť dlho okolo horúcej kaše. Pár sekúnd som aj rozmýšľal ako originálne začať test tejto v poradí tretej Atecy, ktorá prešla našou garážou, no keďže ma dnes kopol dobre do zadku akurát tak pondelok, no nie múza, idem na to „bez predohry“. Ateca FR s označením modelového roku MY.2020 prináša pár noviniek, no v zásade sa pozeráme na niečo, čo sme už pár-krát mali. Dnes však čakala kompaktnú španielku skúška ohňom a to takmer doslova. Termín zápožičky sa nám krížil s autosalónom v Nitre, ktorého som sa pôvodne chcel zúčastniť aj vďaka pozvaniu značky Seat, no my sme mali naplánované už vopred niečo iné. Partia 5 chalanov sa rozhodla stráviť víkend v metropole milovníkov sandál s ponožkami a „paštiky“, v krásnej stovežatej Prahe. Pozvanie na autosalón som teda slušne odmietol s výhovorkou, že mám iné pracovné povinnosti (nakúpiť chľast, zbaliť zopár Češiek a prežiť). Snáď ma po tomto ešte bude mať „náš človek“ na importe rád – a.k.a. priznania automoto novinárov.

Ateca sa mi dostala do rúk presne v pondelok večer a už keď som ju zbadal, začal som sa na náš český trip tešiť ešte viac. Veľmi príťažlivá červená farba v kombinácii s FR paketom bola magnetom na pohľady a o to väčšia radosť vypukla po otvorení kufru, kde na mňa čakala elektrická kolobežka Seat Kickscooter. Takže dvojitý test, hej?! Kolobežku som samozrejme hneď musel otestovať, vonkajší teplomer ukazoval ľahkých 11 stupňov nad nulou a predpoveď počasia na môj nasledujúci deň bol Coldrex a Dorithricin keďže ma z môjho večerného výjazdu na kolobežke začalo akurát tak bolieť sakramentsky hrdlo. Poviem ti, kolobežka na elektriku je fajn vec. Pokiaľ je však vonku teplejšie ako 20 stupňov celzia a nikto sa na teba nepozerá, lebo som sa celý čas cítil ako jemný homosexuál, ktorý si za sprievodu citoslovca „Víííí“ ide pre svoje frapučínko do Starbucksu. Inak OK. Ide až 27 km/h, baterka vydrží tak 20 kilometrov pri plnej palbe a má Full LED svetlá. Nie je to už ale môj šálok kávy. Oveľa radšej mám komfort na štyroch kolesách, tak späť k Atece.

 

 

Najslabšie FR-ko

A toto netreba vôbec brať ako urážku. 1.5 TSi je relatívne čerstvý motor v ponuke modelu Ateca a ja osobne som bol veľmi naňho zvedavý. Vieme, ako sa správa v Ibize, Arone, Leone, no v prípade Atecy som bol neskúsený. Samozrejme, že na dynamiku Ibizy sa asi len ťažko bude Ateca rovnať, no o tú nám v tomto momente ani tak neišlo. V prvom rade som sa začal na označenie FR pozerať cez trošku odlišnú optiku. Tým, že je v ponuke značky verzia Cupra, samotné označenie FR je teda v prípade Atecy skôr len tak na oko. Motorizáciu následne oželiem hocijakú. Oveľa viac mi však imponuje benzínová jednotka a tú najsilnejšiu ponúkanú 2.0 TSi už sme testovali.

O pol litra menší motor sa teda následne javí ako voľba rozumu. Je to ale tak?! Začnem odpoveďou – áno je. Mám taký pocit, že sa verejnosť na Slovensku začína zmierovať pomaly s tým, že pod kapotami aj väčších áut sa objavujú často menšie motorizácie. To, že je turboéra je viac než jasné a do áut pribúdajú nové a nové motory. Zatiaľ čo výrobcovia zo starého kontinentu tomuto trendu holdujú, na druhej strane sveta je hŕstka výrobcov, ktorí na svoj dvojliter atmosféru nedajú dopustiť. Charakterom mne osobne však stále viac vyhovujú turbo-motory a tento nie je výnimkou. Ako som už avizoval v úvode testu, bude ho čakať ťažká skúška. Už prvotný plán bol, že motor nebudeme šetriť a budeme simulovať jednu z najťažších výziev pre menší objem a väčšie auto. 5 dospelých chlapov, plný kufor vecí na 4 dni pobytu a česká diaľnica.

Na naše prekvapenie sme diaľnicu zastihli vo veľmi dobrej kondícii. Aj napriek viacerým obmedzeniam sme tak 80% času išli tempomatových 140 km/h a trasu Trnava-Praha sme absolvovali za 3 hodiny a 40 minút. Náš úplne prvotný plán bolo porovnať trasu Bratislava – Praha spôsoby dopravy auto versus vlak. Pri stave ciest vo štvrtok večer však konštatujeme, že vlak by zaručene prehral. Namiesto toho nás Ateca rozmaznávala. Teda minimálne dvoch ľudí vpredu, čiže mňa a toho, kto skôr zakričal „shotgun„. O priestore si však povieme v nižších odsekoch. Myslím, že každého zaujíma hlavne spotreba pri tomto štýle jazdy s takto naloženým autom. Cesta do Prahy je po rôzne členitom teréne, no môžeme sa pokojne baviť, že jej výškový profil ma mierne stúpajúcu krivku. Spotreba v daždi, na 140 km/h s 500 kg nákladu?! 8.1 litra na 100 kilometrov. Cesta naspäť dokonca ešte o 6 deci menej a palubný počítač sa zastavil na čísle 7.5 litra. Podmienky takmer totožné, až na ten dážď. Posúď sám, je to zlá hodnota?! Podľa mňa určite nie.

Motor točí pri 140-ke 2900 otáčok na siedmom prevodovom stupni a ani raz sme nemali pocit, že by sa bol s hmotou auta a s nami nejako trápil. 1502 kilogramov je pohotovostná hmotnosť plus 5 krát 80 kilogramov a 5 krát 20 kg kufre. Dokopy celých 2000 kg a auto akoby nič. Prekvapivo sa dobre pod touto záťažou chovala aj DSG prevodovka, ktorá nemala žiadne zbytočne preklzy a spoliehala sa plne na 250 Nm krútiaceho momentu motora. No veru neviem, či by 2.0 TSi dokázal absolvovať túto trasu s takou spotrebou, keď sme s ním na okreske mali problém ísť pod 7 litrov. Pri bežných presunoch mestom vo dvojici sme na palubnom počítači odsledovali hodnotu 7.2 litra. Teda to bolo posledné číslo, čo si z toho víkendu pamätám. Pozdravujem biochemičky, ktoré sme stretli na Slovákovici ;).

 

A čo podvozok?

Čo ten asi povedal na tie dve tony živej hmoty?! No dokopy nič. Už je akýmsi štandardom, že Ateca ponúka veľmi slušné jazdné vlastnosti. Oproti Leonu je jej správanie oveľa dospelejšie a športového ducha nezaprie ani pri základnej verzii Style. Inak sa však auto chová, keď je naložené a tým pádom má aj podvozok inú geometriu. Pri Atece som sa však ničoho nebál a pokojne som mohol ísť ako s prázdnym autom. To, že je podvozok predimenzovaný sme si mohli overiť už pri bývalých dvoch verziách a najviac sa to ukázalo práve tu. Už sa vôbec nečudujem, prečo si Cupra divízia ako prvé auto vybrala práve Atecu.

Záťažovým testom prešiel teda podvozok so vztýčenou hlavou a len tak sa zahanbiť nenechá. Jeho komfort sa taktiež radí medzi tie lepšie značky a začínam mať pocit, že Seat sa snaží vytŕčať z davu VW group a okrem športovosti ponúka aj stabilitu a komfort. A toto sa stáva už akousi tradíciou. Stále ma veľmi mrzí, že sme nemali možnosť vyskúšať Cupru Atecu, myslím, že by ma to auto dostalo. Nami testovaný model bol ešte k tomu bez adaptívneho podvozku, čo však ja osobne vnímam ako pozitívum, nie naopak. Až pri treťom testovanom kúsku som si však uvedomil posed vo vozidle. To, že Arona je len vyvýšené Ibiza som už rozoberal, no až teraz som si to uvedomil aj v Atece. Jej kabína nie je extra odlišná od Leonu a keď som si ja, takmer dvojmetrový človek, nastavil sedadlo na seba, čiže úplne na podlahu ako som zvyknutý, nado mnou vzniklo kvantum priestoru. A možno by som až povedal, že zbytočného. Alebo možno Seat myslel na ľudí merajúcich 2.3 metra aby sa v aute pohodlne odviezli s rezervou nad hlavou.

Čo už je však pre mňa akási diagnóza, je kritizovanie SUV modelov za absenciu pohonu všetkých kolies. Tu mi tento deficit nejako neprekážal. Pohon 4Drive by bol celkom príjemným plusom, no to aj vo faktúre vozidla. Je však možno len na škodu, že Seat nemá v ponuke 1.5 TSi s pohonom 4Drive, no výhradne len s tým predným. Štvorkolku spoločne s benzínovým agregátom dostanete tak len pri 2.0 TSi, čo už môže byť pre niekoho zbytočný luxus, nie každý potrebuje 190 koní a jazdiť za 11 litrov.

Náš kúsok bol obutý na 18″ kolesách, ktoré sú štandardom výbavy FR. Za príplatok sa ponúkajú ešte o niečo krajšie 19″ disky, no pre komfortnú stránku si ich radšej odpustite. 18-ky zvláda podvozok veľmi úctihodne a v meste by ste neskôr na väčšie obutie mohli doplatiť. Sám viem o čom hovorím. V Prahe sme toto vnímali ešte intenzívnejšie, keď sme hľadali parkovacie miesto v uliciach starého mesta a často bolo nutné absolvovať výstup na niekoľko centimetrový obrubník, na čo by nižší profil pneu spolu s 19″ diskami moc dobrého nepovedali. Okrem toho by ste upgradli rozmer z pôvodných 215/50 na väčších 235/40 a dva centimetre navyše na každej pneu by sa určite negatívne prejavili aj na výslednej spotrebe. Len pri Ibize rozdiel dvoch centimetrov robí rozdiel 0,5 litra dlhodobo. A to je tiež na zamyslenie.

 

 

Still the same, ale aj tak omladená

Hovorím o interiéri Atecy. Tu sme už pár-krát sedeli a práve preto mi do očí udrelo hneď pár malých detailov, ktoré sa za ten rok zmenili. Toto je prvá Ateca, ktorá má namiesto virtuálneho kokpitu klasické analógové budíky. Rozdielom však je oproti predchádzajúcim verziám výzor stredového displeju. Dostal jemne nový nádych a pôvodné farebné rozloženie zmizlo a nahradilo ho jemné modré podsvietenie. Toto myslím, že je priamo naviazané na zmenený vzhľad celého panelu infotainment systému v strede palubnej dosky. Staršia modifikácia obsahovala matný panel s fyzickými tlačítkami. Tie sa tu vytratili a sú nahradené lesklým panelom s viacerými dotykovými „knoflíkmi“. Tu nám možno Seat dáva jemne najavo to, že takýmito jemnými zmenami sa pokúsi ešte udržať Atecu nejaký čas na trhu. Za pár mesiacov príde do predaja úplne nový Leon a Atecu bude modernizácia čakať cca do jedného roka po Leone. Otázne je, či príde komplet nový koncept založený na novom Leone, alebo sa bude dizajn odvíjať skôr len od Tarraca a riešený miernym faceliftom.

Keďže bola však už nafotená Ateca pod maskovaním, dá sa očakávať, že sa dočkáme len faceliftu súčasnej generácie. V interiéri následne nájdeme určite nový volant, pár zmien a predná maska prejde z lichobežníkového tvaru do hexagonálneho aký má Tarraco. Na túto zmenu som zvedavý, no osobne sa mi starší dizajnový jazyk Seatu páči o čosi viac, ako ten nový. Asi len sila zvyku a keď takéto niečo uvidím naživo, zrejme zmením názor, uvidíme.

 

 

Nami testovaný kúsok mal zopár paketov výbavy navyše. Najviac ma už tradične potešil adaptívny tempomat s funkciou asistencie jazdy v zápche. Akonáhle máte automat a elektronickú ručnú brzdu s funkciou auto-hold, túto fičúrku môžete považovať v Seate za samozrejmosť. A nie je to len tak na oko a nedoladené. Na českej D1 sme to mali možnosť v jednej zápche aj vyskúšať a auto nemalo problém s tým držať „nohu na brzde“ aj celých 5 minút. Tak ponechalo tempomat stále v stave pohotovosti a jednoduchým kliknutím na reset rýchlosti sa autonómne pohlo smerom vpred. Po piatich minútach sa síce tempomat prerušil, no automaticky sa aktivovala ručná brzda a tak sa nemohlo stať, že by sa auto pohlo. Následne však stačilo znova tempomat aktivovať a všetko fungovalo rovnako ako dovtedy.

Okrem tohto bola výbava taký štandard. Full LED svetlá, predné a zadné senzory bez kamery, media systém s Full Link prepojením a zimný paket. Čo mi chýbalo asi najviac a som už za tie roky na to zvyknutý je cúvacia kamera. Keď máte ešte nabalený kufor až po strechu a vzadu sedia traja dospelí ľudia, ktorí mi ochotne zakrývali aj ten nijaký výhľad dozadu, prišla by vhod. Za 28-tisíc € však táto Ateca ponúkla toho naozaj dosť. Už len stupeň výbavy FR plus benzín s automatom a balíkom asistenčných systémov hovorí jasne v prospech tejto ceny. Myslím však, že keby si pridám ešte virtuálny displej a parkovaciu kameru, do 30 tisíc by som sa vošiel.

Zaujímavým poznatkom tohto testu však nebolo len nejaké to vybavenie auta, ale aj samotný priestor. Väčšinou sa stretávam s názormi, že tieto SUV kompaktnej kategórie nie sú plnohodnotné 5-miestne autá. Blbosť! Išli sme piati a poviem len toľko, že to bola frajeriiina, ako cez Dobšinský kopec do bordelu. Osádka na predných sedadlách samozrejme tradične v takmer perfektnom komforte a traja týpci vzadu sa sťažovali len prvých päť minút. Nakoniec boli celkom spokojní. Ako dôkaz, čo Ateca zvládla, prikladám sem aj jednu menej kvalitnú foto potom, čo sme sa zbalili na cestu späť. Neviem koľko má ten kufor litrov, no odteraz ho budem merať na 5 ľudí.

 

Díky, díky, díky…

…jednej, druhej aj tretej Atece. Každá, ktorú sme aj patrične otestovali vrámci zdravého rozumu a našich možností nám ponúkla vždy iný pohľad na toto naozaj vydarené prvé SUV značky. Najprv to bol športovec, potom slabší no verný sluha s nafťákom a do tretice zlatý stred, dobre vyzerajúci a poskytujúci kompromis vzhľadu, ekonomiky prevádzky a samozrejme aj ceny. Na otázku, čo by som si vybral ja, myslím, že odpoveď poznáš. Siahol by som po Cupre Atece a to z jediného prozaického dôvodu, lebo k*rva 300 koní a štvorkolka!!

Ak však obdržím niekedy v živote balíček aj s rozumom dospelého človeka hľadajúceho auto pre rodinu, 1.5 TSi DSG FR by bola voľba nie len rozumu, ale z časti určite aj srdca.