TEST: Seat Ateca 1.6 TDi Xcellence - Excelentná na zamyslenie

 

Naftový epilóg

O niekom, resp. niečom, čo je tu s nami už viac ako jedno desaťročie, sa dá s pokojom hovoriť, ako o legende a veteránovi. Určite poznáš tie facebookové konverzácie, kde sa pýšia hrdí majitelia 1.9 TDi a 1.6 TDi, akú majú úžasnú spotrebu, a ten krúťak! Ten prvý menovaný tu už žiaľ s nami nie je. Pre mnohých ešte doteraz smutná informácia, keďže najradšej by svoju starú 1.9-ku dali aj do nového Touaregu, no emisie to už nikdy nepovolia. Nie je zrejme u nás známejšieho motora, ako práve 1.9 TDi ARL. Modla VW klubu a Seat klubu, motor s potenciálom vraj až na 450 koní (neodmeraných, odhadovaných), je však dnes už len prežívajúcou legendou. Ich počet rok čo rok klesá a v dobrom stave nájdeš len veľmi málo kusov, nehovoriac o tých sériových, ktoré nerobia zvukový efekt Pou Pou sprevádzajúci čierny dym z výfuku.

Zvony pomaly už odbíjajú aj tým menším a relatívne „zelenším“ naftovým motorom. Jedným z nich je aj práve nami testovaný 1.6 TDi. Ten sa ponúka s rovnakým technologickým základom od roku 2009. Za tých 10 rokov prešiel jemnými modifikáciami a vďaka AdBlue spĺňa aj najprísnejšie emisné limity Euro 6.2. Čo však s týmito motormi bude v blízkom horizonte dvoch až troch rokov je otázne. Skupina VW sa však začína jemne od svojich starých vznetových agregátov dištancovať a aféra Diesel Gate im priliala len olej do ohňa. V kuloároch sa dokonca povráva aj úplne vysadenie nafty z ponuky VW Group.

Toto, ako už vieme, nie je nič nereálne. Pozrime sa na také Porsche a ich portfólio ponúkaných motorov. Naftový agregát, z ktorých po pravde dlho žili, je už beznádejne preč. Naftu nahradili ekologickejšími E-Hybridmi a štvorvalcovými benzínovými motormi. Má teda zmysel v dnešnej dobe kupovať naftový motor?! 

 

 

Ako na launch akcii

Ja ľúbim dlho chodiť okolo horúcej kaše, až sa potom pozerám na to, čo som napísal a uvedomím si, že to nemá žiadnu spojitosť s testovaným autom. Ale to nevadí, lebo k tomu sa dostanem hneď teraz. Seat Ateca nie je v našej redakcii prvá. Mali sme v lete možnosť vyskúšať jej rasistickú bielu kolegyňu vo verzii FR a s benzínom pod kapotou. Tá si vyslúžila čestné miesto v mojej pomyselnej garáži a doteraz na ňu v dobrom spomínam. Keď som zbadal v pondelok pred dvomi týždňami, čo si preberám na test, ostal som na chvíľu zaseknutý, či sa nepozerám náhodou na uvádzací billboard modelu Ateca.

Oranžová metalíza s názvom Samoa, výbava Xcellence, väčšie 18″ kolesá a Full LED svetlá. Presne takto si pamätám Atecu zo dňa, kedy ju predstavili. Takto vyzerala vzorová Ateca, ktorá chodila po výstavách, launch akciách a v TV spotoch. Človek by ani nepovedal, že už je tu s nami dva roky. Stále na mňa žmurká ako tínedžerka, a o to viac ma potešil jej typický výzor. Tak sme si spravili pomyselnú premiéru po dvoch rokoch.

Kadla-kadla-brp-brp-brp. Štartujem naftový generátor ropného tankera. Ale nie, nebudem taký kritický, robím si srandu samozrejme. Relatívne tichým štartom ma privítal motor 1.6 TDi, sledujem však, že je zohriaty na 80 stupňov, takže zrejme krátko predtým ho odstavili, ktovie čo povie studený štart. Rýchlo nastaviť posed, ktorý je už dobre známy, poobzerám sa kde čo je, individualizujem si plne digitálny kokpit a týždenný život s oranžovou Atecou môžem započať. 

Takže nafťáčik s automatickou prevodovkou DSG, ktorá dostala do vienka 7 stupňov. Poháňaná samozrejme len predná náprava, bez možnosti doobjednania pohonu 4Drive. Teda samozrejme sa bavíme len o tejto naftovej verzii. Zároveň je to po jednolitri aj jediná naftová motorizácia, kam si neviete pohon všetkých kolies objednať.

 

 

 

Hele vole, má to krouťák jak prase

Niekedy však ani to nepomôže. Inak slabučký, 115 koňový motor, disponuje krútiacim momentom 250 Nm. Ten je k dispozícii až pri 3250 otáčkach/min. Bohužiaľ však, dynamicky autu nepomáha až v takej miere, ako by sme si mysleli. Výkon nedosahuje horibilné hodnoty a človek si povie, že práve krútiaci moment by to mohol zachrániť. Avšak pri dynamickom zrýchlení z 80 na 120 km/h, čo je približne simulácia predbiehania, je cítiť deficit výkonu. 

V nižších rýchlostiach do 100 km/h motor však ochotne zrýchľuje. Netreba od neho očakávať zázraky, no na bežný pohyb po meste a mimo neho je tento motor nad mieru postačujúci. Ak však patríte k ľudom, ktorí potrebujú byť všade o minútu skôr a radi predbiehate ostatných vodičov, siahnite určite po výkonnejšom dvojlitri, prípadne po benzínovej alternatíve.

Pri spodných otáčkach hlavne pri rozbiehaní okolo hodnoty 1500 RPM je výraznejšie počuť naftový prejav motora do interiéru. Nie je to nič neznesiteľné, na čo by sa nedalo časom zvyknúť, no musí človek spraviť menší kompromis. V danej cenovej kategórii a hlavne segmente je to priemerné odhlučnenie. Pri ustálenej rýchlosti nie je však pre zmenu motor takmer vôbec počuť.

Človek si zvyčajne kupuje naftový agregát kvôli spotrebe. Nebudem klamať, keď poviem, že som mal veľké očakávania a veril v to, že prídem do Trnavy po diaľnici so spotrebou 3 litre nafty. Predsa len, povery, ktoré sa šírili zákutiami slovenských VW klubov o tomto motore, sa už časom stali Preambulou Ústavy TDI-čkárov. „Jó hele a nic to nežere“. Jó hele, ale žere.

Na moje počudovanie, no nemilé, som prišiel z Bratislavy po diaľnici do TT so spotrebou 6.3 l/100 km. Tempomat som mal nastavený na 120 km/h a išiel som ešte k tomu po vetre. Tak ja neviem, buď všetci v tých ich kluboch klamú, alebo bolo toto konkrétne auto len zle zabehnuté.

Nebolo by to nič výnimočné. Stretol som sa už aj s jednou firmou, ktorá mala vo flotile Octavie 2017 s 2.0 TDi a skúšali na trase BA – BB spotrebu obidvoch áut – pre zaujímavosť. V tých istých podmienkach v rovnakej rýchlosti 130 km/h malo jedno spotrebu 6.5 litra a druhé 5.9 litra. Jednalo sa o autá, ktoré mali cca 15 000 km na tachometri a boli totožne špecifikované, no prvé jazdilo predtým len mesto a druhé prevažne diaľnice. 

Je mi však plne jasné, že sa v prípade Atecy bavíme aj o väčšom aerodynamickom odpore, či väčšej hmotnosti a relatívne útleho slabšieho motoru. V spojení so 7-stupňovou automatickou prevodovkou točil na diaľnici máličko cez 2000 otáčok. Následne v meste dosiahol spotrebu 6.5 litra nafty a mimo mesta sme sa dostali so spotrebou na 4.7 litra. To zas nie je vôbec tragická hodnota, za ktorú by sa musela Ateca hanbiť. 

Milým prekvapením v prípade motoru, bola jeho schopnosť rýchlo sa zohriať na prevádzkovú teplotu. Pri vonkajšej teplote okolo 0°C mu stačilo na 90 stupňov vody sotva 5 kilometrov a cca 15 minút. Toto je s určitosťou jeho najsilnejšou stránkou.

 

 

 

Keď jazdíme my…s Atecou

Existujú však veci, ktoré veľkej oranžovej Atece ani náhodou nemôžeme vytknúť. Jedno z tých vecí sú určite jazdné vlastnosti. Keď si odmyslíme lenivejší motor a pridáme do toho balíčka perfektný podvozok, ktorý dokonca nedisponuje adaptabilitou, tak dostávame kus španielského potešenia. No dobre, to asi zasa preháňam, pod pojmom „španielske potešenie“ si asi každý predstaví niečo iné.

Každopádne, Ateca svojimi jazdnými vlastnosťami má určite čo povedať. Aj napriek väčšiemu obutiu na pekných 18″ kolesách dokázala filtrovať naše krásne tankodromové cesty. Prvé dni som sa ani nejako nezaujímal o to, čo má Ateca obuté a mal som pocit, že asi jazdím na sedemnástkach. O to bolo však väčšie prekvapenie, keď som reálne zistil, aké kolesá obúvam.

Na to však, že sú to 18-ky, má Ateca reálne zábavné obutie. Na svoju hmotnosť 1540 kg má rozmery pneumatík len 215/50. Toto možno trošku napomáha lepšej spotrebe, možno trošku lepšej dynamike, no smerovej stabilite v zákrutách moc nie. Pri rýchlejších prejazdoch sa naozaj veľmi skoro hlásila nedotáčavosť, čo však majú v tomto momente na svedomí čisto pneumatiky. Štandardné obutie 235, ktoré autá tejto kategórie dostávajú, by jej určite neuškodilo.

Aj napriek tomu, že sú na aute obuté bicyklové plášte, na moje počudovanie veľmi dobre brzdilo. Nástup bŕzd je relatívne triezvy a pre intenzívne brzdenie musíte na to naozaj dupnúť. O to sa však dá brzdný účinok lepšie dávkovať. Nemyslel som si však, že sa s Atecou tak zabavím. Jej slabá stránka, užšie pneumatiky, sa nakoniec ukázala ako aj najzábavnejšia stránka. Po chvíľke sme si na seba zvykli a s Atecou som si užil aj zopár zábavných kilometrov.

Predsa len, stále je to Sport-Utility vehicle. Sport sme už ako tak vyskúšali, poďme na jeho užitočnú stránku a tou je terén. Znova nás v mnohom limitoval pohon len prednej nápravy, no skúsime to. Nezapadli sme a to je základ. Druhé miesto, kde sa nám však užšie obutie skoro stalo osudným. Do akcie sa zasa hlásila hmotnosť auta a už už som skoro vytáčal kamoša, nech ma príde vytiahnuť, keď som na rozbahnenej ceste ľahol na brucho. Pneumatiky plné blata, zadné samozrejme nepomáhali, tak mi neostávalo nič iné, len to skúsiť nejako rozhúpať. Podarilo sa mi z toho dostať a veľmi rýchlo som sa snažil dostať na spevnenú cestu.

Vďaka dobrým nájazdovým uhlom sa mi to ľahko podarilo. Ateca má aj zároveň kompaktný rázvor a tak je veľmi obratná v teréne. Pre lepší zážitok určite siahnite po pohone 4Drive. Ten by sme volili tak, či tak. Pohon všetkých štyroch kolies nie je nikdy na škodu. Ak má byť toto len diaľničný koráb, či mestská nehromadná doprava, tak na 4×4 zabudnite. To sa vám do toho neoplatí zbytočne investovať, no potom nelezte do takéhoto terénu a neplačte ako ja teraz!

Moja práčka o tom, že som mal výlet do terénu, našťastie ani nevedela. Čiže tým pádom ani nohavice, keďže prahy sú plne prekryté, ako vpredu, tak aj vzadu. Po mojom terénnom výlete, som oranžovú farbu na spodnej časti vozidla hľadal len ťažko pod hrubou vrstvou blata, no moje rifle ostali čisté. Takže nakoniec je aj užitočná!

 

 

 

Xcellence exceluje

No niečím iným, ako terénnymi schopnosťami. V čom som Atece vyčítal najmenej, bola jednoznačne výbava. Dovolím si o sebe tvrdiť, že som taký technický týpek a dokážem v aute sedieť dlhé hodiny a len tak sa hrať so všetkými vymoženosťami. Čiže, čím lepšie vybavené auto, tým sa viac naňho teším, ako všetky jeho prvky preskúmam. Rovnako to bolo aj tu. Balík Xcellence s prívlastkom Family ponúka naozaj širokú škálu „zabijakov času“. Veľa z toho, dá sa asi povedať všetko, sme už mali možnosť preskúmať už pri verzii FR. Pri nej sme sa však zaujímali úplne o niečo iné a na tieto technologické vychytávky toľko času nezostalo.

Ateca je spolu s Leonom, Tarracom a po novom aj Ibizou, model Seatu, ktorý dostal do vienka možnosť objednať si Full Digital Cockpit pred vodičom. Tento typ displeja použitý namiesto klasických analógových budíkov, stále ešte filtruje ľud na dva tábory. Jedny ho nenávidia, druhí ho milujú. Ja jednoznačne patrím do tej druhej skupiny. Podľa analógových budíkov skutočné auto nespoznáš a pokiaľ to má spríjemniť človeku cestu, tak prečo nie. Zrovna Seat je jedna z tých značiek, ktorá vie tieto virtuálne kokpity spracovať na veľmi dobrej úrovni.

 

 

Akosi to má už v génoch skupiny VW, kde ako prvá s tým prišla značka Audi. Tá napríklad do svojho modelu TT implementovala tento displej ako primárnym ovládačom ich multimediálneho systému. Sekundárny displej v stredovej konzole tu budete hľadať márne. To zatiaľ v Atece nemáme, no bol som veľmi rád, že som všetko mohol ovládať z volantu. Samotný systém rádia je fajn, no nová Arona a Ibiza má v prípade rovnakej uhlopriečky lepší, žiaľ. Kapacitný displej s vykreslovaním v TFT technológii na matnej plastovej fólii nie je už žiadnou novinkou a Ibiza to má s čírim sklom a LED zobrazovaním vyriešené už oveľa modernejšie. Treba si však uvedomiť, ako dlho tu s nami už Ateca je. Toto nie je nejaké negatívum, ktoré by bránilo bežnému používaniu.

Už samozrejmosťou sú Full LED svetlá. Píšem to v každom teste Seatu, napíšem to aj tu. Seat, ktorý nemá Full LED svetlá nie je Seat. Ich technika kráča s dobou a aj keď sa tu nachádzajú štandardné statické svetlá bez adaptácie, tak sú minimálne postačujúce. V dnešnej dobe snáď už ani nenájdeme auto s LED svetlami, ktoré by zle svietili, ak sa také k nám dostane, určite ti o tom dáme patričnú recenziu. 

Trošku škoda je to, že je Seat stále na chvoste VW Group. Vyvíjajú perfektne jazdiace autá s bohatou výbavou, no na mnohých veciach sa stále šetrí. Tým sú aj zmieňované svetlá. Ľudia a aj ja by sme časom prijali ich adaptívnu funkciu a schopnosti „matrixovania“, pritom to vôbec nie je zložité. Toto však nie je výčitka len značke Seat. Rovnako na to stále zabúdajú, resp. nekladú veľký dôraz aj mnohé iné značky. Dajme si príklad taký Kodiaq. Vyskladáme si auto za 50-tisíc € a máme tam svetlá rovnocenné Ibize, či Polu. Je to hanba?! Posúď sám.

 

 

V nami testovanom aute absentovala príplatková výbava Top-View kamery s 360° zobrazením okolia. Ak by som si špecifikoval svoju vlastnú Atecu, toto by som si tam určite priplatil, keďže v FR-kovej sme to mali a bola to naozaj super vec hlavne v teréne, či v meste, kde človek nemá taký rozhľad o okolí vozidla. Auto však napriek tomu je chránené z každej strany. Na každom rohu, a to doslovne, máte nejakého asistenta, ktorý sa stará o bezpečnosť posádky. 

Asistent výjazdu z parkovacieho miesta, aktívny parkovací asistent, zadná kamera, parkovacie ultrasonické senzory z každej strany, adaptívny tempomat, front-assist systém, detekcia mŕtveho uhla, či asistent jazdných pruhov. Možno som vymenoval všetky, no ak nie, tak sa prosím Ateca na mňa nehnevaj. Každý jeden mi spríjemnil istým spôsobom život. Sú to vymoženosti, ktoré sme si 20 rokov dozadu v autách ani nevedeli predstaviť a keď sa zjavilo auto, ktoré malo zadné parkovacie senzory, brali sme to ako malý zázrak. Teraz si auto bez parkovacích senzorov už ani nevieme predstaviť. Všetko sú to naozaj super veci, ale najviac musím pochváliť adaptívny tempomat.

Ten v spojení s automatickou prevodovkou dokáže asistovať aj v zápche a tak si viete riešiť rôzne iné veci. Ja som napríklad cestou do Bratislavy v pondelok ráno odpísal v zápche od odbočky na Senec na všetky maily. Naozaj super vec. Jeho činnosť je navyše taká, že pokiaľ zastavuje za autom pred vami, tak si nenechá až tak veľký odstup a pomaličky sa posúva k nemu, aby zbytočne nevznikali veľké medzery.

Vieš určite o tom, že Seat je španielska značka však. A vieš určite aj v akom podnebí sa Španielsko nachádza, no v subtropickom. A myslíš, že oni potrebujú veci ako vyhrievaný volant?! No nieee! Na čo, keď tam videli sneh tak raz v živote, aj to si mysleli, že prišla apokalypsa?! Áno, som povrchný, no rád mám ruky v teple a okrem toho, že v tomto konkrétnom aute nebolo ani vyhrievané čelné sklo, tak sa sem nedal doobjednať vyhrievaný volant, čo je pre mňa najväčším negatívom tohto auta. Je to asi zaujatosť však?! Dobre, dobre, musím im ale nechať jednu vec, a tou je doplnkové kúrenie. Auto vďaka elektrickým špirálam v systéme kúrenia ženie teplý vzduch dovnútra oveľa skôr, ako sa zohreje motor. A to je fajn!

Si audiofil?! Nami testované auto teda naplno tvoje predstavy nenaplní. Seat po novom však do cenníku pridal možnosť priobjednať si prémiový audio-systém Beats Audio. Ten ohodnotiť žiaľ neviem. Testovali sme už mnoho Seatov, no zatiaľ ani jeden tento príplatok nemal. Ten štandardný hrá uspokojujúco. To je všetko čo naň poviem.

 

 

 

Tradičný epilóg

Ako už býva zvykom, na konci každého testu si auto zhodnotíme. Ateca ako model je mne veľmi srdcu blízky a momentálne jedna z najrozumnejších alternatív v prípade SUV z kategórie kompaktných. Super jazdné vlastnosti, veľký životný priestor, slušné výdobytky modernej techniky zabalené vo vkusnom obale.  Je veľká pravdepodobnosť, že v najbližších dvoch rokoch čaká Atecu facelift. Sám som veľmi zvedavý, čo nám ten prinesie i keď aktuálna generácia má stále čo povedať bez nejakých extra výčitiek.

Mojou Sofiinou voľbou by však v prípade Atecy bol jednoznačne benzínový agregát s pohonom všetkých štyroch kolies 4Drive. Pri racionálnejšom uvažovaní by som siahol po menšom objeme 1.5 TSi s výkonom 150 koní, no keby sa mi znova stalo, že spanikárim, tak tu máme stále 190 koňový dvojliter, ktorý sme už otestovali. No a pre tých úchylákov, Cupra Ateca stačí?!