Ak si jeden z tých ľudí, ktorí mi už rok vyčítajú to, že som ešte stále nenapísal nič o svojom aute, a teda že by ťa to aj zaujímalo, tak si sa konečne dočkal. Ja viem, už asi aj neskoro, keďže Ibizu s motorizáciou ako je táto, už v cenníkoch nenájdeš a objednať sa teda už nedá. Tak ti možno aspoň týmito riadkami priblížim o čo si prišiel, alebo možno presvedčím, že takéto auto by si zrovna ty nechcel. Vyber si. Ja osobne som mal tiež viacero alternatív, no racionálny rozum a nejaká náklonnosť k novej Ibize ma dohnala tam kde som teraz.

Máme za sebou viac ako 13 tisíc kilometrov, čo keď si vo finále spočítam pri počte testovaných áut čo sme mali, je aj relatívne pekné číslo, na to že som veľa času strávil buď jazdením do práce 3 kilometre, alebo cez víkendy niekde na okreskách v blízkom okolí. Vo mne sa postupne ukladalo obstojné množstvo pocitov a vnemov, ktoré mi toto auto skrz mnohé jeho partie ponúklo. To znie, ako keby som bol nejaký úchylak do svojho auta a vzbudzoval si rozkoš škrabkaním jeho blatníka. To asi nie.

 

Čo bolo na výber…

Po pravde v období, keď som Ibizu objednával, mal som hneď niekoľko ďalších horúcich favoritov. Vedel som, že hľadám auto, s ktorým budem 90% času jazdiť po meste a tých zvyšných 10% bude niekde mimo neho, na okreskách, či výletoch. Táto bilancia sa za ten rok trošku zmenila a mesto je z nabehaných kilometrov cca 70%, zvyšok sú okresky a diaľnice. Pôvodným snom bola pre mňa Fiesta ST. Cenovo vychádzala rovnako, no nová sa už kúpiť nedala, čiže to boli “bazárovky”, či predvádzačky z Nemecka. Primárne som však športové auto nehľadal a chcel som kompromis. V tom období bola predstavená aj Fiesta ST-Line, ktorá ponúkala rovnako pre mňa postačujúcu dávku výkonu, no za cenu prevyšujúcu 20 tisíc a dynamické parametre nezodpovedali úplne mojim predstavám.

V tom istom čase som sa nejako tak zamyslel aj nad tým, že čo keby som si kúpil Ibizu Cupru s 1.8 TSi z Nemecka. Cenovo boli lacnejšie ako Fiesta ST a ponúkali adaptívne tlmiče, či adaptívne bixenóny spolu s veľkým 8″ displejom, čo sa mne páčilo a chcel som už posun do lepšieho. Novú Ibizu som ešte vtedy vnímal ako nepodarok a zmenšený Leon. Až sa v jeden deň vo mne niečo zlomilo a pozrel som si jej fotky. Netrvalo dlho, svoj ideál som mal už vyskladaný a auto bolo objednané.

 

 

Prvý styk

Pri testovaní áut nie je pre mňa až tak výnimočná situácia, kedy si preberám “nové” auto. Mnoho-krát sa naňho teším ako na svoje a tak ani v tomto prípade tie pocity neboli iné. Všetko si človek začne až tak postupne uvedomovať. Samozrejme nedočkavosť hrala rolu a k dílerovi som prišiel o hodinu skôr než sme boli dohodnutí, však možno už to je všetko prichystané. Predajkyňu skoro prekotilo, lebo vedela, že má ešte dosť práce s mojim autom, ale mne to nevadilo, počkal som. V momente ako som vstúpil do odovzdávacej miestnosti a pri nudnom Tiguane a ešte nudnejšom Passate zbadal svoje auto, to bol ten moment, kedy som spoznal ten pocit nového auta. Naleštené s vôňou novoty a na prevozných M-kových značkách.

Tento pocit by som pokojne chcel zažívať každý týždeň. Vôbec by mi to nevadilo a doprial by som to každému. Samozrejme, ako majiteľ v očakávaniach som si naštudoval kopec vecí o aute už popredu a hlavne som mal ešte mesiac predtým možnosť týždeň jazdiť na Arone FR 1.5 TSi, takže mnohé veci som poznal. Pri prvom pohľade som sa hneď zamiloval do vybranej farby. To bola pre mňa osobne najväčšia dilema a ešte v deň objednania som nebol rozhodnutý a nevedel som, či budem chcieť bielu, šedú, či červenú. Nakoniec to bola Pirineos Grey. V spojení s 18″ kolesami nebolo o čom.

 

 

 

Ako prišiel, tak aj odišiel

Samozrejme hovorím o motore. Emisná norma Euro 6.2 nezabila len objemné 12-valcové motory. Na svoju poslednú cestu prišli aj menšie motory v malých autách. A práve kvôli tejto norme tu s nami bol motor 1.5 TSi v ponuke jeden jediný rok, od Septembra 2017 do Septembra 2018. Zabil ho filter pevných častíc. Ten sa do Ibizy nevošiel bez toho, aby robili väčší zásah do karosérie, čo sa im už z finančného hľadiska zrejme neoplatilo. Ja som len rád, auto mi naberá na hodnote a teraz v Nemecku pod 21 tisíc Ibizu s týmto motorom nenájdeš. Od samotnej pohonnej jednotky som mal naozaj veľké očakávania. Bude dostatočne ostrý na môj štýl jazdy, nebude potom v meste pri pokojnej jazde žrať veľa, alebo nebude poruchový?!

V princípe všetko je tak 50 na 50. Hodnota výkonu 150 koní nie je žiadne vysoké číslo, no z ponúkaných malých hatchbackov mimo vrcholových modelov je to momentálne najviac. Podľa hodnoty výkonu a zrýchlenia by sme pokojne mohli zaradiť Ibizu FR do kategórie Warm-hatch. Totižto 150 koní spolu s 250 Nm krútiaceho momentu dokážu rozhýbať Ibizu na stovku za 7.9 sekundy, čo vôbec nie je zlé číslo. A pocitovo?! Ťah je vo veľkom spektre otáčok kontinuálny. Väčší “kopanec” príde pri 2500 otáčkach a vyvrcholí pri cca 5000 otáčkach. To bolo pre mňa príjemným zistením, že motor aj vo vyšších otáčkach dokáže pekne potiahnuť a nestane sa priebeh jeho krútiaceho momentu a výkonu plochý, nevýrazný.

Pri dynamickejšej jazde sa pokojne dá však jazdiť do 4000 otáčok, dokedy je motor najspokojnejší. K červenému pásmu mi je ho ľúto hnať a vďaka dlhému sprevodovaniu je to aj zbytočné. Dlhé prevody sú však zároveň aj zabijakom dynamiky auta v rýchlostiach nad 140 km/h. Od štvorky už jeho ťah je poslabší a maximálku – tachometrových 230 km/h dovŕši auto s menšou ochotou. Oproti predchodcovi, 1.4 TSi je však na tom po dynamickej stránke lepšie. Jeho predchodca s rovnakým výkonom má agilnejší spodok spektra no ku koncu otáčkomera len hučí bez výrazného ťahu.

Motor disponuje hneď niekoľko novými technológiami, i keď našťastie môj model ešte mnohé obišli. Pri jeho uvedení sa hovorilo o filtri pevných častíc, turbe s variabilnou geometriou lopatiek, či použitie Millerovho cyklu. Ani jednu z týchto vymenovaných vecí tento motor s označením EVO ešte nemá. Všetky prišli až vo verzii BlueMotion a z výdobytkov novej technológie mám pod kapotou len deaktiváciu dvoch valcov a vysokotlaké priame vstrekovanie paliva. Jedná sa o technológiu, ktorá má primárne napomôcť ekonomike jazdy. Takže ako to je?!

Ibizu som kupoval s tým vedomím, že bude to 1.5-ka benzín a spotreba môže byť o niečo vyššia než boli predpoklady. Pravda je však taká, že dlhodobo po meste jazdím za 7 litrov prevažne však v zápche, prípadne využívam potenciál výkonu a plyn zostupujem častejšie ako by možno bolo treba. Keď som raz veľmi chcel dostať spotrebu na minimum, tak som v meste vedel ísť za 6.2 litra pri bežnej premávke. Na diaľnici je spotreba ľahký vzorec. Pri 110 km/h – 5.3 litra, pri 130 km/h – 6.5 litra. Vypínanie valcov funguje aj na diaľnici, no čím väčšia rýchlosť a tým pádom väčší odpor vzduchu, tým menej ochotne sa valce deaktivujú. Rekordne najnižšiu spotrebu som dosiahol 4.3 litra, takže ak chceš, dá sa ísť aj za málo 🙂 A ak sa pozriem na spotrebu z opačnej strany rieky, Pezinská Baba a niekoľko ostrých výjazdov dostali spotrebu na 9.5 litra aj spolu s dochladzovaním dolu kopcom. Nie zlé!

 

 

 

 

Hrkálka s turbom

Motor mám celkom rád, ale len so štuplami v ušiach. Jeho zvukový prejav je tragikomédia, žiaľ. V dnešnej dobe sa pri nafúknutých turbo-motoroch nepozerá zrejme na jeho zvukový prejav. Za posledný rok som sa stal jednoznačne najhlučnejším motorom z našej redakcie, a to tu máme aj nejaké nafťáky a keď niekam prídem, radšej ho hneď vypínam. Slovo hrkálka je v tomto zmysle úplne najvýstižnejšie, keďže vstrekovače je počuť viac ako samotné spaľovanie. Na FR-ko je zvukový prejav naozaj dosť chabý a mnohí sa mi nečudujú keď uvažujem nad zmenou výfukového systému, aby ten zvuk bol hodný toho označenia. Samozrejme nehovoriac o tom, že na zadnej časti sa týčia dve fejkové koncovky 😀

Ďalším neduhom tohto motoru je jeho správanie v zime. Akonáhle sa ochladí pod nulu a chcem ísť so zapnutým kúrením už od začiatku, motor veľmi nepríjemne šklbe, ako keby nevedel čo ma pri tak sýtej zmesi robiť. Riadenie motora sa teda rozhodne pre rýchlejšie ohriatie vody v kúrení pripustiť benzínu do valcov o čosi viac a hlavne pri pohybe v zápche sa ľudia okolo musia myslieť, že za volantom sedí totálny amatér, ktorý nevie púšťať spojku. Jednoduchým riešením je vypnúť úplne v zime kúrenie a počkať kým sa motor zohreje na 90 stupňov. Vo finále tak pomôžete aj sebe aj motoru, keďže auto ajtak pri studenom motore nekúri takmer vôbec. V zime sa zároveň aj zvyšuje spotreba o cca 0.5 litra. Tento motor nie je úplne dobre prispôsobený na zimné podmienky.

Čudujem sa však, že tam koncern nedal aspoň prídavné kúrenie, ako to robia iné značky, či aktívne roletky vpredu pred chladič. Bolo by to riešením tohto problému. Toto je jeden z tých dôvodov, prečo je Ibiza tvrdohlavá.

 

 

Na Ibize a s triezvou jazdou?!

Značka Seat vyberá svojim modelom mená podľa mnohých španielskych miest. Ibiza, Leon, Ateca, Arona, Toledo a po novom aj Tarraco sú mestá, či miesta lokalizované priamo v Španielsku. Ibiza je zo všetkých najstaršia. Paradoxne najmenší model značky je tu s nami už od roku 1984 a pozeráme sa už na piatu generáciu. Pomenovaná bola podľa veľmi dobre známeho “party-ostrova” Ibiza. Je však aj jej správanie hodné počtu promile na Ibize? To zrovna nie, no keď sa jej chce a trafíte ten správny krok, zadkom vie zahodiť veľmi elegantne. Rýchla jazda ma v Ibize naozaj baví. Jej platforma je už oveľa dospelejšia bez náklonov a na hrane je naozaj príjemne stabilná, ba až neutrálna. Nedotáčavosť nie je to, s čím by si rozumela a vďaka veľmi dobre dimenzovanému podvozku dokáže byť prekvapivo rýchla a vrtká v zákrutách. Auto mám bez adaptívnych tlmičov a nejako stále neľutujem. Aj keď je obuté na 18″ kolesách, pohodlie to až tak neuberá a keď som sa istý čas vozil na Ibize so 16″ kolesami, ten rozdiel som až tak citeľne nevnímal. A to sa bavíme o porovnaní FR a Style.

V prípade výbavových verzií je rozdiel aj v podvozkovej sústave. Jediná Ibiza FR dostala do vienka podvozok nižší o 15 mm, tuhšie, citujem “športové tlmiče a pružiny” a hrubší predný stabilizátor. Z tohto a po roku spolužitia dokážem konštatovať to, že podvozok je oveľa rýchlejší ako motor. Väčšinou by to teda tak malo bývať až sa potom však šofér bojí posúvať limity auta a limity svoje. Šťastím pri Ibize FR je to, že veľa z jej športového charakteru je ukrytých ďaleko za hranou a rýchlo, či zábavne sa dá povoziť aj vrámci limitov. S tou zábavou je to však naozaj triezva záležitosť.

Doteraz trvám na tom, že najzábavnejšie auto v kategórii Super-mini je Fiesta ST, či všeobecne aj klasická Fiesta. Jej roztopašný zadok nemá aktuálne konkurenciu a Ibiza sa len s údivom môže pozerať na to, ako dokáže Fiesta jazdiť zákruty bokom. Ibiza FR v 5. generácii však dospela. Táto zmena sa navyše udiala veľmi rýchlo až možno tak človeku ostane smutno, kde je tá nedospelá krpaňa. Dlhší rázvor, širší rozchod kolies no pri zachovaní rovnakých vonkajších rozmerov docielil to o čom som už písal. Ak teda preferuješ rýchlu a čistú stopu – Ibiza FR, ak však chceš väčší výkon a s väčšou zábavou, siahni po Fieste ST. Vo finále sú to však dve neporovnateľné autá, ktoré zdieľajú len rovnakú kategóriu.

 

 

Poznáš však trik menom škandinávsky flick? Je to vec, ktorou v prípade aj takto stabilného auta docieliš pretáčavý šmyk miernym odľahčením zadku, čo sa dá v tiahlej zákrute docieliť buď jemným pribrzdením, ale skôr šklbnutím volantu jemne do druhej strany ako je smer jazdy. Veľa-krát sa len tak vozím a v každej zákrute si zahadzujem zadok tohto auta a užívam si to aké je čitateľné. Takáto forma zábavy je pre zadokolkárov nepochopiteľná, no poznáš už aspoň odpoveď na to, akým spôsobom dokáže byť zábavná. Napríklad však Fieste ST k tancujúcemu zadku stačí ubratie plynu v tiahlej zákrute.

Ak však teda príde za mnou niekto, že táto Ibiza FR nie je moc športové auto, minimálne podvozok ho presvedčí o opaku, keď už nie motor. Riadenie je elektricko-hydraulické s možnosťou zmeny tuhosti prepnutím do režimu Sport. V tomto jazdnom režime sa okrem tuhosti riadenia zmení aj odozva motora a na moje prekvapenie aj správanie systému ABS, ktoré dovolí mierny preklz kolies. Ďalším stupňom je prepnutie systému ESP aspoň do režimu Sport, keďže úplne vypnúť sa nedá.

 

 

Interiér/Exteriér

Nie je žiadnym tajomstvom, že nová Ibiza takmer dokonale vypadla z oka súčasnému Leonu. Mnoho podobných prelisov a tvarov dáva zložitú úlohu aj najväčším odborníkom cez autá rozoznať na ceste Ibizu od Leona. Obzvlášť vo verzii FR ma už pár-krát ľudia pochválili za peknú Cupru. Bodaj by ňou bola. S dizajnom som pri predstavení nebol vôbec stotožnený ani ja sám. Pamätám si slová znechutenia keď som zmenšený Leon zbadal a skonštatoval som, že Ibiza stratila svoj temperament. Keď si však spomeniem na minulosť, Ibiza pri príchode nove generácie nebola nikdy len evolúciou. Vždy to bol kompletne nový model postavený na dizajnovom základe tých rokov, v ktorých mal byť úspešný. Môj názor na vzhľad Ibizy odstál ako šumivé víno, bublinky vyprchali a vychutnal som si potom jeho čistú chuť. Po spoločnom roku sa mi veru ale ťažko hľadá partia, ktorá by sa mi na nej nepáčila.

V prvom rade, ani náhodou neľutujem výber farby. Šedá Pirineos jej okrem praktickej stránky pridala aj o niečo väčší vzhľad a neľutujem ani väčšie 18″ kolesá. Okrem toho, že vyzerajú naozaj dobre, nie sú ani extra tvrdé na našich cestách, i keď trasy si občas vyberám, ale to skôr kvôli veľkým jamám. Občas trošku ľutujem, že som si nedoplatil za 150€ červené strmene, aj keď je to vec, ktorú si hocikedy môžem sám doma prerobiť. Určite by som chcel ešte doobjednať originál integrovaný spojler, ktorý je súčasťou príslušenstva Sport Line a dokrášli inak plochú zadnú časť auta. Výfuk som chcel riešiť, aby som z dvoch fejkových koncoviek spravil dve reálne, no potom, čo som mal možnosť to vidieť, už som si to nejako rozmyslel. Výhodou je, že sa aspoň nešpinia.

 

 

To isté sa však nedá povedať o lesklo lakovaných plastoch v interiéri. Tie sú s prepáčením zadrbané furt. Piano Black, ako to všetci nazývajú a s dávkou pýchy prezentujú vo svojich autách je v autách chujovina na N-tú a niekedy by som to najradšej zakázal. Áno, pekne vyzerajúca palubná doska, ktorá spolu so zapracovaným displejom tvoria jednu líniu je síce pekná. No po spoločnom roku leštení plast má viac slniečok, ako celý vesmír. Viete to je tak. Treba to raz za týždeň utrieť od prachu a od prstov vašej frajerky, či kamarátov. Ja by som to pokojne vymenil za kožené čalúnenie, ktoré sa už teraz ponúka akosi separátne. Zaujímavé, keď som objednával auto ja, dalo sa to objednať len spolu s polokožennými sedačkami za viac ako 800€!

Na tie som sa vykašľal. Rovnako vlastne ako na červené strmene, prémiové Beats Audio, či panoramatickú strechu. To tam nemám, z racionálnych dôvodov som to odtiaľ dal preč. Čo však bolo neodmysliteľnou súčasťou môjho auta, boli Full LED svetlá. Stále pre mňa platí, Seat bez LED-iek nie je Seat a vyzerá otrasne. Svetlá pre mňa boli základ a stali sa zároveň istým benchmarkom triedy. Od kedy auto mám, porovnávam všetky ostatné svetlá práve s mojimi a ak mám objektívne zhodnotiť na základe porovnania intenzity, rozptylu svetelného kužeľa, či dosvitu, tak lepšie svietili len svetlá v Mini Coopri, ktoré mali Matrixovanie a rovnakých kvalít dosahovali svetlá vo Fieste ST. Je to paradox, že omnoho drahšie autá, čo sme mali na test mali svetlá v týchto parametroch v horšej kvalite, ako sú tie moje. Chvíľku som sa až čudoval, či si to len nahováram, ale pri Ibize sa im svetlá naozaj vydarili a som s nimi nadmieru spokojný.

 

 

Začínam mať dojem, že som už zaujatý, keď píšem ďalšie a ďalšie riadky, no na Ibize a jej vybavení je len málo čo vytknúť. Multimediálny systém pracuje rýchlo, full-link funguje bez menších problémov, štandardné audio má veľmi dobrý zvukový prejav a ešte k tomu aj asistenti fungujú viac než dobre. Aktívna brzda v meste mi niekoľko-krát zachránila kožu, adaptívny tempomat funguje aj pri preradení a spolupracuje aj so systémom štart-stop. To znamená, že keď sa auto predo mnou pohne, moje auto sa automaticky naštartuje naspäť. Keyless systém je hodný triedy malého auta a funguje len na vodičových dverách a kufri, no za to má pri radiacej páke efektné tlačítko, ktorého podsvietenie pulzuje v rytme tlkotu srdca.

Keď už hovorím o tom podsvietení, je tu aj ambientné vo dverách, pri nohách a v stredovej konzole. To vo dverách sa dá meniť na červené a biele a pri otvorení dverí zvýši svoju intenzitu svietenia. To je milé, myslí na bezpečnosť a na to aby som si nezašpinil tenisky. Vec však, na ktorú ultimátne nadávam doteraz, je stropnica. Prečo sa nedala dať už čierna, keď výbava Xcellence čierny strop má?! Toto Seatu neodpustím nikdy. Rovnako ako to, že po roku mi začali vŕzgať zadné dvere, či to, že cúvacia kamera na to že má pomaly 4k obraz, má len statické čiary a to, ktorým smerom auto ide si len domyslíš.

 

 

 

Aký teda bol ten rok?!

Poviem to, ako to zvyknú hovoriť novinári, keď nemajú v tom úplne jasno. Bol príjemný. On bol však s týmto autom o trošku viac ako príjemný. Ani neviem, či som tu spomenul všetko. S najväčšou pravdepodobnosťou nie, no chystám už aj separátny článok, v ktorom zhrniem 5 vecí, ktoré milujem a naopak 5 tých, čo nenávidím na svojom aute. Ak by som ti v prípade novej Ibizy mal niečo odporúčiť je to, že určite popozeraj aj iné značky, aby si našiel to, čo vyhovuje priamo tebe. Tento rok budeš mať poslednú možnosť dostať Ibizu s motorom 1.5 TSi, lebo podľa môjho dobrého zdroja ich zopár ešte ide k nám na sklad. Ja sa na to zase pozerám tak, čím menej ich bude, tým pre mňa lepšie s cenou pri predaji, takže si kúpu dva-krát rozmysli 😀

Mám teraz taký vnútorný pocit, že tieto riadky boli silno egoistické a zaujaté, no verím, že som skritizoval všetko, čo som mal na srdiečku a keby máš ešte nejaké otázky ku konkrétnym veciam, nižšie máš sekciu na komentáre, pýtaj sa. Ale uznaj, že vyzerá neskutočne sexi!

 

 

 

Za zapožičanie auta ďakujem sám sebe.

 

Cena Ibizy FR od: 16 170€, moja konfigurácia mala cenníkovú cenu 19 560€ a nákupnú: 17 880€

 

Privacy Preference Center