Deadman z budúcnosti
(…alebo: „Číslo 800V žije“)
V čase, keď roboty ešte neprebrali svet, no aspoň už dokážu parkovať samy, sa medzi nami pohybuje entita, ktorá nemala prežiť. Neprirodzený úkaz, stroj, ktorý mal byť po smrti. Mal to vzdať, vybiť sa, rozpadnúť do šrotu ako ostatní hrdinovia svojej generácie. Namiesto toho žije. Nabíja. A láme krky.
Tento Taycan Turbo z roku 2021 je elektrický Deadman. Chodí po našich cestách ako kybernetický veterán, hybrid medzi Jamesom Deanom a Teslou Model S, ktorý si to rozmyslel päť minút po svojej filmovej smrti. Má za sebou 180 000 km, čo je v kilometroch toľko, ako keď Číslo 5 niekoľkokrát obehlo štáty a ešte si stihlo kúpiť vlastnú powerbanku. Porsche Taycan Turbo ako jazdenka.
A predsa, keď som ho dostal do rúk, nepripadal mi ako troska. Bol to exemplár z budúcnosti, ktorý omylom ostal v súčasnosti. Niečo medzi replikantom z Blade Runnera a zamestnancom sociálnej poisťovne, bez výrazov, bez emócií, ale s výkonom, ktorý vie zabiť.
Elektrické autá totiž nestarnú ako tie spaľovacie. Nemáš kam vložiť stetoskop, nevieš počúvať ložiská, nečakáš olejovú škvrnu na zemi. Tu sa vek meria v ampérhodinách, v degradácii článkov, v počte rýchlonabíjaní na diaľničných power-huboch. Ale Taycan sa nedal. Batéria stále drží ako ministerka kultúry, podvozok neškrípe, softvér neprosí o milosť. Tento stroj jednoducho odmietol zomrieť.
Pritom si predstav, že si elektroauto. Od začiatku ťa všetci podceňujú. Nie si skutočný hothatch, nie si skutočné GTčko. Si iba ticho. A baterka. Ale tento Taycan, milý čitateľ, je dôkazom, že aj stroj bez piestov môže mať dušu. Že aj vysoko jazdený Taycan môže jazdiť ako prvý deň po zrodení.
Áno, kde tu vidieť jazvy po tvrdých bojoch predchádzajúcich majiteľov, či vodičov. Ale stále má v sebe tú digitálnu aristokraciu, ten Porsche gén, ktorý hovorí: ja nie som spotrebný materiál. Ja som balada bežných chudobných ľudí zabalená v hliníku a 800V.
Neviem, či je to ešte test auta, alebo skôr pozorovanie fenoménu longevity v ére konektivity. Ale viem jedno: keď sa povie „Porsche“, väčšina ľudí si predstaví benzín, emócie a motor vzadu. Ja si odteraz budem predstavovať elektrickú budúcnosť, ktorá mala ostať minulosťou a byť už dávno mŕtva.
Dámy a páni, vítam vás pri čítaní testu Porsche Taycan Turbo od požičovne Blackrent.sk.
Mission E omylom na ceste
Aj pre ľudí z autopožičovne Blackrent.sk bol tento Taycan istý druh experimentu. Elektrické Porsche, ktoré malo zvládnuť každodenný život v rukách klientov s ťažkou nohou a ľahkou peňaženkou. Sami priznali, že išlo o pokus, nevedeli presne, do čoho idú. V ich flotile už síce jazdili dve Tesly Model S s vysokým nájazdom, ale Taycan je iná liga. Je to Porsche. A to so sebou nesie iné očakávania, inú techniku a inú cenu za každý komponent.
Špecifikácia? Čisto náhodná. No ako sa ukázalo, veľmi šťastná. Konkrétne ide o verziu Turbo, ktorá sa až nápadne podobá na pôvodný koncept Mission E. Dokonca má totožné disky kolies, detail, ktorý ma nadchol viac, než by bolo zdravé priznať. Taycan totiž naživo pôsobí, ako keby práve vyšiel z archívu Stuttgartu, kde skrývajú koncepty. A aj keď má už päť rokov, dizajnovo je stále niekde o krok pred konkurenciou. Je to typické Porsche – starne pomaly, dôstojne a bez kompromisov.
Pod kapotou, ak to tak vôbec môžeme nazvať, sa nachádzajú dva elektromotory. Jeden poháňa prednú a druhý zadnú nápravu, vďaka čomu má Taycan stály pohon všetkých štyroch kolies. Výkon sa v režime overboost šplhá až k hranici 680 koní, pričom krútiaci moment dosahuje mohutných 850 Nm. Batéria má kapacitu 93 kWh a pracuje s 800-voltovou architektúrou, čo Taycanu umožňuje nielen extrémny výkon, ale aj ultra-rýchle nabíjanie. Pri ideálnych podmienkach sa vie nabiť z 5 na 80 % za necelú polhodinu rýchlosťou 275 kW.
Zrýchlenie z nuly na stovku prebehne za 3,2 sekundy, čo by ešte pred pár rokmi spadalo do kategórie superšportov. No Taycan to všetko robí s chladným výrazom Angely Merkelovej a s tichom, ktoré je až znepokojujúce. A ak máš rád technické detaily, áno, zadná náprava má dvojstupňovú prevodovku, čo je v elektrickom svete zriedkavosť, ale Porsche si vďaka tomu drží lepšiu efektivitu vo vyšších rýchlostiach.
Hmotnosť? Cez dve tony. Ale v praxi to necítiš. Taycan Turbo je technicky tak vyvážený, že jeho rozmery a kilogramy sa rozpustia pod tvojím pravým členkom. Najmä vďaka nízko uloženému ťažisku, aktívnemu podvozku a riadeniu, ktoré má stále ten štipľavý stuttgartský charakter. O tom však neskôr.
Toto auto už dávno nie je len zaujímavý elektrický projekt. Taycan Turbo je entita. A keď má za sebou 180 000 kilometrov a stále jazdí takto… nuž, potom si zaslúži viac než len rešpekt. Zaslúži si vlastný príbeh.
Starnutie pod napätím: Jazdné vlastnosti Porsche Taycan Turbo po 180 000 km
Existujú autá, ktoré s pribúdaním kilometrov miznú v časopriestore a za zlomok ceny sa predávajú v bazároch. Ich jazdný prejav sa rozostruje, podvozok sa pomaly vzdáva ako hlas starého tenora a ich technické orgány výrazne protestujú voči akejkoľvek forme športovej aktivity. Majiteľ je natoľko nesmelý ich predávať na vlastnú päsť, že ich radšej dá do bazára, aby nemusel za nich niesť zodpovednosť. Motory krátko pred generálnou opravou, synchróny v prevodovke už pri 2-ke a 3-ke ohlásia počet zubov a uloženie tlmičov buchoce ako Kandráčovci. A potom je tu Taycan Turbo, ktorý si aj po 180 000 kilometroch zachoval identitu mládežníckeho kyborga z budúcnosti. Vek sa ho akosi netýka. Namiesto starnutia dozrieva. A nie ako víno.
1. Elektrické dvojičky a genetická pamäť
Keď som pred niekoľko rokmi testoval Audi RS e-tron GT, urobilo na mňa vážny dojem. Hoci to auto bolo v princípe „súrodenec z inej rodiny“, zachovalo si práve to, čo definuje skutočné GT: kombináciu rýchlosti, precítenia asfaltu a nezlomnej stability. Aj keď som RS e-tron GT jazdil v Decembri na zimných pneumatikách, ukázal mi iný svet elektromobilizmu. Boli to časy, kedy po cestách jazdili slabučké elektrické autá do 200 koní a prichádzali postupne na trh autá atakujúce 300 koní. Audi a Porsche tu však boli s autom presahujúcim 600 koní a s jazdnými vlastnosťami, ktoré im mohli závidieť aj superšporty. Na to, ako jazdí, som pomaly už aj zabudol a uchoval som tento zážitok tak maximálne v „šuflíku“ mozgovej kôry, do ktorej nesiahaš, kým nepotrebuješ. Mal by som však z tohto zážitku spraviť reflex a vždy si naň spomenúť, keď sadnem do akéhokoľvek iného športového EV.
Taycan Turbo je čo do technických čriev prakticky totožný, ale s inou krvnou skupinou. Je to Porsche. Teda značka, ktorá nedovoľuje, aby auto jazdilo len dobre. Musí jazdiť ako zbraň. Aj vtedy, keď na budíkoch už svieti číslo, ktoré by normálne signalizovalo GO motora. Hierarchicky musí byť Audi horšia, no v praxi to znamená deficit 35 koní v prospech Porsche. Taycan Turbo ponúka predsa len o čosi viac. A hlavne je to o tom pocite.
2. Ticho pred bleskom
Na Taycane sa najprv zamiluješ do toho, že starne v spomalenom zázname. Vonkajší dizajn, najmä v tejto konfigurácii pripomínajúcej koncept Mission E, je dodnes plný futurizmu. Toto nie je auto, ktoré bude zastaralé o 5 rokov. Toto je auto, ktoré bude vyzerať aktuálne aj po dekáde. Funkčné detaily ako výsuvné kľučky, krídlo, natáčacia zadná náprava či vzduchový podvozok neboli len pri výrobe dizajnovými frajerinami. Fungujú. Aj po 180 000 km. A fungujú presne tak, ako by si to čakal od auta s logom Porsche na kapote.
A o to viac sa čudujem, prečo tak padli na cene.
3. Diaľnica ako röntgen
Pri 130 km/h si Taycan Turbo vypýta 24 kWh/100 km. Žiadne zložitosti. Dojazd sa ustáli okolo 350 km a to aj pri plne nabitej batérii. Reálne? V systéme po nabití svietilo 360 km. Nový Taycan Turbo vraj kedysi ukazoval 430 km. Ak urobíme zložitejší matematický oblúčik, sme niekde medzi 85 % a 90 % pôvodnej kapacity batérie. A to bez laboratórnych meraní, len zdravým rozumom a empirickým pozorovaním. Aj tak je to výkon hodný potlesku. A dokazujúci, že elektromobily nemusia byť len dočasné technické hľadania.
Ak by sme chceli byť úplne korektní, museli by sme vykonať skúšku kapacity batérie. V bežných podmienkach je najefektívnejšie vykonať to vybitím vozidla na úroveň cca 10% a nabiť ho úplne doplna na 100% a pozrieť si, koľko kWh počas nabíjania bolo do batérie dodaných. Ak rátame, že 10% je cca 9,3 kWh, tak logicky by sa do batérie malo zmestiť pri novom vozidle 83,7 kWh k dosiahnutiu využiteľnej kapacity. Na to som žiaľ čas nemal, no keďže sa chalanom z Blackrent.sk podarilo čerstvo na tomto vozidle podarilo predĺžiť priamo v Porsche záruku, tak predpoklad je taký, že kapacita batérie je stále v okolí 90%, inak by ruku do ohňa za toto auto nedali, keďže kilometrovo je už mimo záruky na batériu.
4. Podvozok mimo času
Taycan s takýmto nájazdom by teoreticky mal byť vo veku, keď sa autá prehýbajú v bokoch a odskakujú na jamách. Mal by mať vymenené tlmiče, nahnevaný zvuk podvozku a unavený výraz. Nič z toho. Všetko originál. Žiadna výmena tlmičov, vzduchových vakov, bŕzd ani nič podobné. Tuhosť ako z výroby, akustický komfort, ktorý by ste nehádali ani v aute s polovičným nájazdom. Karbon-keramické brzdy? Originálne kotúče. Originálne platničky. Väčšinu práce odčerpajú samotné elektromotory rekuperáciou. Toto je laboratórne čistý príklad toho, čo sa stane, keď sa Porsche rozhodne, že ich elektromobil nebude len rýchly, ale aj odolný.
A to si ešte pozrime strechu, ktorá je z veľkej časti pokrytá sklom. A tak by skeptici povedali, že tuhosť karosérie utrpí a že už po pár tisícoch to bude vŕzgať. Sklamem vás všetkých. V Porsche nie a obzvlášť, ak celý podvozok tvoria batérie a ich púzdro, ktoré sú násobne tuhšie a predstavujú lepšiu kostru, než akákoľvek modulárna platforma.
5. Pezinsko-babský inšpektor
A potom prichádza moment pravdy. Pezinská Baba. Miesto, kde jazdím, keď chcem z auta vytiahnuť dušu. Všetky tie poctivo vyplatené kilometre sa tu mali ukázať ako jazvy. Ale Taycan nezápalil ani jeden varovný signál. Držanie stopy bolo absolútne presvedčivé. Nielen na papieri. Ale fyzicky. Cítil som, ako si Taycan sám krája hmotnosť v zákrute, ako brzdí presne v okamihu, keď sa to má stať. A s akou silou brzdí, to je priam až oči vytláčajúce.. Ako nenásilne prenáša váhu, akoby mu ani fyzikálne zákony nepatrili. To auto nebolo len rýchle. Bolo čitateľné, predvídavo rýchle a pôsobilo ako môj exoskeleton, ktorý som cítil každým milimetrom mojej kože.
Musel som si priznať, že som bol prekvapený. Extrémne. Jazdil som mnoho áut, ale len máloktoré po takomto nájazde ostalo takto jazdecky čisté. Pri viac jazdených autách s bežným spaľovacím motorom, máš už jemný rešpekt pred jeho tlačením na okraj červených otáčok. Predsa len, má už niečo za sebou a spaľovací motor so stovkami pohyblivých súčiastok nemá akúkoľvek šancu mať rovnaké vlastnosti, ako nový, alebo čerstvo zabehnutý kúsok. V tomto mám množstvo vlastných aj cudzích skúseností. Množstvo peňazí minutých na to, aby motor fungoval aspoň na bežné jazdenie správne a nie ešte na plné bomby na Pezinskej Babe.
Toto auto zmenilo môj benchmark v prípade rýchlych áut. Otvorene priznávam, že je to najrýchlejšie auto, aké som kedy na Pezinskej Babe mal možnosť skrotiť. A ani sekundu som sa s ním nebál pritlačiť ho na limit. Vedel som sa naňho 100% spoľahnúť. Najväčším údivom bolo jeho prirodzené neutrálne správanie, pri ktorom začneš násobne vnímať preťaženie, ktoré na teba v zákrute pôsobí. Ani v jednej zákrute sa zadok auta nezobral vlastnou cestou a dokonalo kopíroval smer prednej osi kolies. DOKONALÉ!
6. Nájazd ako metafora
Záznam o 180 000 km na displeji bol v tom momente len číslo. Nespomenul by si si naň, ani pri pohľade, ani pri jazde, ani pri vôni. Všetko v aute fungovalo ako nové. Tlmiče sa netvárili unavene, krídlo sa nezasekávalo, rekuperácia brzdila ako na prvý deň. To nie je normálne. To je Porsche. A zároveň dôkaz, že elektromobil nemusí byť dočasný módny doplnok, ale technicky premyslený stroj so životnosťou presahujúcou naftové ideály. A naozaj tu nepotrebuješ ani Wunderbaum s arómou „New Car“. Ty sa v ňom skutočne cítiš stále dobre. Ale o tom neskôr.
Nie, Taycan Turbo po 180 000 km nie je mŕtvy „baterkáč“. Je to stroj, ktorý žije a je vo svojich najlepších rokoch. Možno inak. Ale žije. A jazdí tak, že z neho tachometer nerobí geriatrický prístroj. Robí z neho adrenalínovú elektrickú strelu, ktorá si svoju formu udržala dôstojne. A súčasne brutálne.
Takto má vyzerať starnutie pod napätím.
„Ale systémy už musia byť zastaralé…“
Znova sa ozývajú hlasy zo záhrobia internetu. Najprv skeptici hovorili, že elektrické autá skapú po 100 000 km a nikto ich nebude chcieť. Akonáhle sa začali objavovať aj jazdenejšie kúsky, tak začali hovoriť o tom, že ale kde to budem nabíjať?! (No Porsche asi nikde, lebo zrejme naňho nemáš peniaze 🙂 ). Akonáhle sa však ukázalo, že ani nabíjanie nie je problém, samozrejme si začínajú hľadať iné zámienky rovnako ako „plocho-zemci“, ktorí ťa idú presviedčať o svojej pravde. Teraz prichádzajú na rad všetky moderné systémy a celý infotainment auta. „Lebo však aj mobil meníš každé dva roky, lebo je už starý…“ Tu to však vôbec neplatí. Rok 2021 a v tomto aute je ešte viac výbavy, ako sa nachádza v 99% autách dnes. Bezdrôtové nabíjanie telefónu. Bezdrôtové Android Auto aj Apple CarPlay. Displej pre spolujazdca. Elektricky ovládané klapky výduchov klímy. Elektrické kľučky. Výsuvné krídlo. Digitálne Matrixové LED svetlá. Digitálny kokpit.
A najlepšia správa je, že všetko z toho funguje aj po rokoch bez jediného problému, badateľného opotrebenia, či morálneho úpadku. Ale to nie je to, čo ma dostalo najviac. Ak sa pozrieme na kvalitu spracovania interiéru, tak som osobne padol na riť. A ty by si padol tiež. Vieš… Mám doma koréjské lacnejšie auto avšak v jeho plnej špecifikácii s cenovkou 30 tisíc €. To auto má dva roky a najazdených cca 19 tisíc kilometrov. Mám v ňom „kožené“ sedačky, panoramatickú strechu a zopár ešte prémiových vecí vrátane audiosystému. Toto Porsche Taycan Turbo, ktoré má 4 roky a 180 000 km, je vnútri menej opotrebované a menej na ňom poznať vek a kilometre, ako na tom mojom súkromnom aute. Koža na sedačkách je ako nová bez akýchkoľvek známok používania. Jasné, kde tu nájdeš nejaký škrabanec zo zipsu kabelky, či riflov, ale bočnice sú ako nové. Volant je tu tiež kožený a pochybujem, že predchádzajúci majiteľ šoféroval toto auto v rukaviciach. V mojom aute však vyzerá po 20 tisíc horšie ako tu. Vŕzganie interiéru? Nie, nekoná sa. Repráky? Máme tu príplatkový Burmester a aj pri vyššej hlasitosti sa neozve žiadne chrčanie, či rezonovanie. Jedným slovom: úžasné.
Ak sa teda na to akokoľvek pozriem, Porsche Taycan je veľmi dobrou voľbou v prípade jazdeného kúsku. Samozrejme, jedno auto nerobí štatistku a je možné, že ty zajtra kúpiš auto s menej kilometrami a po dvoch dňoch ti odíde vzduchové pruženie s opravou za 20 tisíc €… Ale v tomto prípade to všetko funguje. A dnes vieš Taycan kúpiť naozaj za smiešne peniaze. Ak by sme sa však pozreli na takúto špecifikáciu, tak aj s viac kilometrami si stále držia cenu blízku 80 tisíc € s DPH. Hlavne Taycan Turbo je vzácnosť, ktorú len tak nenájdeš. Ak už nájdeš, tak skôr Taycan Turbo S, keďže rozdiel v cene týchto áut bol cca 7 tisíc € v čase, keď boli nové. A Turbo S už má tých koní 750.
Tento kúsok však bol určite cenovo na úrovni aj verzie Turbo S, keďže tu máme takmer všetky príplatky, ktoré existovali. Nočné videnie, Burmester, Matrixy, spolujazdcov displej, červenú kožu s vylisovaným logom aj nápisom Porsche, či prémiové disky Mission E. Z doplnkov v tomto aute chýbali len ventilované sedačky s masážnou funkciou. Dokonca aj tie karbón-keramické brzdy sú vzácnosťou. Väčšinou nájdeš len oceľové kotúče, alebo maximálne karbidové príplatkové brzdy.
Ak však nepotrebuješ Turbo a ani Turbo S, myslím si že Taycan 4S je dobrou voľbou, aj keď so slabším výkonom a väčšou stratou hodnoty. Mať však 4 ročné Porsche za 50 tisíc? Radšej ako ženský Macan. Teda aspoň za mňa.
Epilóg: Nabité na večnosť
Porsche Taycan Turbo po 180 000 kilometroch nie je len ojedinelý prípad, je to precedens. Nie je to experiment na baterky, ktorý ťa raz dobehne v podobe rachotiaceho podvozku, poklesu kapacity alebo závad, ktoré sa opakujú častejšie než sviatky v kalendári. Nie je to marketingový šperk, ktorý zažiari na pol roka a potom sa zmení na opakujúcej sa servisné akcie. Toto je dôkaz, že automobilka, ktorá má v DNA víťazstvá v Le Mans, vie postaviť elektromobil, čo starne s gráciou a jazdí ako prvý deň.
Taycan Turbo s týmto nájazdom nehrá na city ani na ekologické výčitky. Neponúka ti falošnú morálnu nadstavbu o záchrane planéty. Namiesto toho ti ponúka surový dôkaz, že elektromobil môže byť technicky brilantný, odolný, rýchly a hlavne nadčasový. Jazdí, brzdí, drží stopu a vyžaruje emóciu ako auto, ktoré ešte len čaká na svojho prvého majiteľa. A pritom už dávno niekoľkých malo.
Tento konkrétny kus, ktorému Blackrent.sk predĺžil záruku priamo cez Porsche, je zároveň veľmi praktickou ukážkou toho, že elektromobily nemusia byť strašiakom v bazároch. Stačí, aby boli postavené tak, ako má byť postavené každé Porsche – poctivo. S rešpektom k tradícii a zároveň s otvorenou náručou k technickej budúcnosti.
Taycan po 180 000 km mi nedal pocítiť jediný moment neistoty. Žiadnu vrtošivosť, žiadne odfláknuté detaily. Len absolútne sústredenie na jazdu, na stabilitu, na výkon a na udržanie si statusu. A to aj napriek faktu, že z pohľadu trhu ide dnes o auto s cenovkou zodpovedajúcou jazdenému Macanu.
Tak ak niekto tvrdí, že elektromobil je len spotrebná elektronika so štyrmi kolesami, mal by sa previezť týmto Taycanom. Ale pozor – môže sa mu to navždy zapísať do pamäti. A možno navždy zmeniť jeho pohľad na to, čo je to automobil.
Toto nie je elektromobil. Toto je Porsche. Nabité na večnosť.
