Och. Motýliky v brušku, nedočkavosť, spotené dlane. Je pre zmenu utorok a ja mierim na úplne novú lokáciu, kde som auto ešte nikdy nepreberal. A idem na túto novú lokáciu preberať auto, ktoré som ešte nikdy predtým nemal. Nemyslím tým len ten model. Myslím tým komplet celú značku. Tento pocit som vážne už veľmi dlho nezažil a bolo veľmi príjemné si ho pripomenúť. Za 7 rokov našej existencie som sa už do Bratislavy nachodil teda dosť. Lokácie na preberanie rôznych značiek sú porozhadzované po celej BA. Niekedy som mával aj tri preberania v jeden deň, no z logistických dôvodov som to už nedával. Teraz som rozumnejší a plánujem si max tak jedno auto do týždňa. Až keby prišlo niečo naozaj výnimočné, tak by som dal aj druhé. Ak však to prvé auto je natoľko výnimočné, že mu treba venovať dostatok času, druhé samozrejme priestor mať nebude. A to je presne prípadu Opel Astra GSe.

Pred samotným testom predchádzalo môjmu spoznávaniu značky a modelu pátranie a čítanie webu a všetkého možného o týchto autách. Nie že by som ich nepoznal, veď predsa ako auto-moto publicista musím o týchto autách čosi vedieť. Išlo skôr o to, že kým nemám mať niektoré na test, tak informácie okolo mňa prejdú a neuchovajú sa v emočnej pamäti. O to lepšie tentokrát pre mňa, keďže Astra GSe bola ako ten vysnívaný vianočný darček, o ktorom si prečítaš všetky testy, popozeráš rôzne videá a myslíš naňho pri zaspávaní. Problém bol však to, že som samostatný test Astra GSe nikde nenašiel. Všetky magazíny mali otestovaný „len“ Astra GS-Line v Hybridnom prevedení, no GSe je zase o čosi iné auto. Že by sa pri plánovaní tohto auta na importe pomýlili a bude to tento GS-Line?!

Ako už môžeš podľa nadpisu a aj fotiek vidieť, tak vďakabohu nie! V Petržalke na mňa čakala biela Astra s výrazným nápisom GSe a vedel som, že je dobre. Milým prekvapením bolo aj to, že mala len niečo málo cez 4000 km, takže reálne som bol jeden z prvých, kto v nej sedel a dlho teda po cestách nejazdí. A to je aj dôvod prečo som ju nikde zatiaľ nenašiel. Aj keď som zhruba vedel, čo ma čaká, keďže techniku už dôverne poznám, mal som samozrejme kopec otázok. A tento týždeň zabezpečil odpovede na všetky z nich.

 

Nemecká tradícia s príchuťou Champagne a Brie

Toto nie je určite pre nikoho z vás žiadna novinka. V roku 2017 kúpil od General Motors celú značku Opel práve gigant PSA za neuveriteľné 2 miliardy €. Dnes to už nie je PSA, ale dobre známy Stellantis, no základ ostal ten istý. Pre Opel to však z mnohých pohľadov mala byť práve záchrana, keďže už dlhodobo nedosahoval také výsledky, ako by si boli predstavovali. Vzápätí po akvizícii značky Opel koncernom PSA bol hneď rok 2018 prvým ziskovým od roku 1998. Zrejme sa asi PSA podarilo optimalizovať dôležité náklady. Z dlhodobého hľadiska naozaj nebolo udržateľné ťahať samostatný vývoj svojich vlastných platform, motorov a prevodoviek. Aj keď boli mnohé diely zhodné s inými GM modelmi, stále sa jednalo v princípe o dosť odlišné autá.

To sa však akvizíciou pod krídla PSA zmenilo. Astra bol posledný model, ktorý si si ešte minulý rok vedel kúpiť čisto z dielne Opel/GM. Prišla mi vždy veľmi pekným autom, no z nejakého dôvodu vo mne nikdy nenechala toľko emócií. Pritom Astra generácie J vo verzii OPC vyhrávala viaceré slalomy a na tú dobu to vôbec nebolo zlé a podpriemerné auto. Práve naopak, OPC sa postaralo o preslávenie kategórie Hot-Hatch a aj keď len trojdverová, no ponúkala 280 koní, ktoré produkovala z 2.0 turbo-benzínového motoru. Doteraz si pamätám typický zvuk tohto auta. Od výfuku pri plnom plyne vychádzalo len obrovské množstvo vzduchu, že si mal pocit štartujúcej stíhačky. To však OPC tak trochu aj bolo.

No a keďže už OPC zrejme nikdy nebude, Opel musel pod záštitou iného darcu nájsť alternatívu, ktorou by si vedel marketingovo získať aj bežný ľud. Tou alternatívou je GSe. Táto skratka je odkazom na minulosť, ktorá sa však snúbila s prítomnosťou a budúcnosťou. Je to spojenie troch slov: „Grand Sport electric“. Pred desiatkami rokov však táto skratka označovala model Commodore alebo Monzu a znamenala čosi iné: „Grand Sport Einspritzung“. Pre lingivisticky slabších (ako som aj ja), je preklad slova Einspritzung slovo vstrekovanie. Vďaka použitiu vstrekovania paliva sa dosiahol v ich modeloch vyšší výkon, oproti dovtedy používanému karburátorovému systému.

Tu sa mi spája hneď niekoľko súvislostí. Opel vo svojej novej ére pod Stellantisom vsadil na absolútne revolučné dizajny. Tie vychádzajú z ich minulosti a veľmi retro-futuristicky sú prevedené na veľmi dobre vyzerajúcich novinkách. Aj práve GSe je jeden z dôkazov, že tento ich retro systém sa im páči a chcú v ňom pokračovať. Zároveň si ním zachovalu tú nemeckú DNA. Aj keď teda vnútri je cítiť francúzsky parfém.

 

 

Grand Sport electric

Predstavivosti sa medze nekladú a presne toto platí či už pri názve GSe, alebo aj všeobecne pri dizajne novej Astry. Páči sa mi fakt, že Opel skĺzol do výnimočnejších kapitol vytvárania názvu svojho športového modelu. Nie je to len nudné a toľko omielané GT, ktoré dnes nájdeš snáď už všade. Zároveň vedeli, že nemôžu použiť názov OPC, keďže tieto ich modely nebudú až do takej miery Opel Performance. Aj mňa by však zaujímalo, aj po skúsenosti s týždňom jazdenia na GSe, či niekedy ešte značka opráši ich divíziu OPC aj pre sériovú výrobu, alebo sa musíme zmieriť s tým, že už nikdy nič také nebude. Astra OPC, či Corsa OPC boli dve absolútne úžasné autá, ktoré petrolheadom veľmi chýbajú. A nebolo to prvýkrát, čo Opel pochoval svoje športové označenie a jednu divíziu. Rovnaký osud postretol minulý rok aj GSi, ktoré bolo ako posledné dostupné v Insignii. Je obrovská škoda vidieť, ako sa automobilový svet mení a ako na cintorín dejín odchádzajú postupne viaceré legendárne označenia a s nimi aj ich modely.

Na Opel GSe teda sú kladené určité požiadavky aj zo strany fanúšikov značky Opel a nielen ich. GSe nemôže byť len stupeň výbavy, ktorý ponúkne športovejší look. Musí zákonite ponúknuť niečo viac, ako GS-Line. A toto sa práve Oplu naozaj podarilo doručiť. V širšom kontexte by sme mohli Opel Astra GSe dať do priameho porovnania s Peugeotom 308 GT. Obe autá sú postavené na rovnakej platforme EMP2 V3, používajú rovnaký pohon v podobe benzínového motora 1.6 Turbo/PureTech a dopované sú elektromotorom s celkovým systémovým výkonom 225 koní. Ani vo sne by ma však nenapadlo ako na prvý pohľad dve identické autá môžu byť úplne odlišné.

Prvá vec, ktorá ma v prípade Astry absolútne oslovila, bol posed za volantom a samotný veniec volantu. Tu čerpá Opel z taktickej výhody konvenčne riešeného kokpitu so štandardným volantom s priemerom 42 centimetrov. Polohu sedadla si teda vieš nastaviť naozaj nízko a veľmi rýchlo si nájdeš tú sebe ideálnu polohu. Volant však na moje milé počudovanie nie je vôbec športovo strihnutý. Okrem toho, že má samozrejme perforovanú kožu na svojom venci, nedisponuje takmer žiadnymi vybratiami. A to ani v časti „bicepsov“ volantu. Takto jemné vybratia si ani nepamätám, kedy som naposledy videl v aute. Všetci dnes dávajú extrémne tvarované volanty, že ma celkom potešilo, že tento je tak veľmi umiernený.

Astra GSe, ako som už stihol spomenúť, má pod kapotou známy motor 1.6 v tomto prípade s prívlastkom Turbo. Jedná sa však o motor z dielne ešte koncernu PSA s označením EP6FDT so samostatným výkonom 180 koní a krútiacim momentom 250 Nm. Ten sa v súčasnosti používa vo viacerých modeloch a teda výhradne s Plugin-Hybridným systémom. Spalovaciemu motoru je nápomocný elektromotor s výkonom 110 koní a svojim vlastným krútiacim momentom slušných 320 Nm. Je jasné, že aj v plne elektrickom režime je tak Astra GSe relatívne dynamickým autom. Systémový výkon dosahuje už známych 225 koní a celkom 360 Nm. Na kolesá tento výkon oba motory posielajú cez upravenú prevodovku e-EAT8 rovnako z dielne bývalého koncernu PSA.

Vďaka týmto parametrom sa Astra GSe postará o zrýchlenie z 0 na 100 km/h za 7.5 sekundy. Tento údaj samozrejme platí pri plne nabitej batérii. Ak je batéria vybitá, zrýchlenie sa zhorší na 8.1 sekundy. Maximálna rýchlosť je veľmi slušných 235 km/h. V prípade elektrického režimu to však je obmedzené na 135 km/h. Nepredpokladám však, že by niekto po diaľnici jazdil na elektriku.

 

 

Ako teda Grand Sport electric jazdí?!

To najlepšie som si nechal až na koniec. Okrem toho, ako veľmi dobre som sa cítil v Astre za jej volantom, o to lepšie som sa ešte cítil pri dynamickej, ostrej jazde. Astra GSe totižto skrýva v útrobách svojho podvozku ešte jeden veľký benefit. Samotný podvozok je už aj bez toho veľmi dobre naladený, no tlmiče sú tým zázrakom, prečo ma tak Astra GSe bavila. Oproti modelu 308 GT tu totižto nájdeme tlmiče s technológiou KONI FSD. Táto technológia je už známa napríklad z Abarthu 695 a aj iných športovo strihnutých áut. Ide o princíp zmeny tuhosti podvozku na základe povrchu cesty. Tento tlmič dokáže veľmi rýchlo reagovať na zmenu správania vodiča a rovnako tak aj na zmenu povrchu. Nie je to teda adaptívny podvozok ako ho poznáme. Slovo „adaptívny“ sa v tomto prípade dá preložiť doslova. Adaptuje sa totižto podľa cesty a nie podľa jazdných režimov.

V praxi to znamená, že si s autom môžeš dovoliť naozaj ostrú jazdu aj na rozbitejších okreskách. Tlmiče sa nastavia vždy na to, čo im príde do cesty. Je to podľa môjho názoru omnoho lepšie riešenie, ako bežné adaptívne tlmiče, ktorým sa mení tuhosť zmenou jazdného režimu. Tie trpia vždy na to, že akonáhle sa v športovom režime dostanú na zlý povrch, prestanú to zvládať. Tu toto nehrozilo a tak som sa s Astrou viackrát veľmi dobre a ostro povozil. Dá sa na jej podvozok vážne spoľahnúť a je cítiť, že si konštruktéri značky Opel spravili veľa vecí po svojom. Tak po Nemecky.

Berúc do úvahy charakter hybridného systému, nie je samozrejme toto auto žiadny extrémny jazdec. K tomu si treba uvedomiť aj fakz, že Astra GSe má zadnú nápravu polotuhej konštrukcie riešenú cez torznú priečku. Aj vďaka tomu je  s ním veľa zábavy. Je to okrem toho veľmi ochotný sluha pri bežnom živote, ktorý vás však dokáže vytrhnúť zo stereotypu bežných dní aj zaujímavým jazdným prejavom. Netreba však o tomto aute uvažovať ako o niečom, čo bude chodiť jazdiť horské priechody, či slalomy a okruhy ako jazdila Astra OPC. Je to skôr taký výletník s nadaným telom.

Počas týždňa som inak celkom aktívne využíval aj hybridný systém a plne-elektrický režim. Mám možnosť doma nabíjať, tak som využíval znova nočnú tarifu a jazdil celé dni len na elektriku. Plugin-hybridný systém tohto auta je dobre známy. 12.4 kWh batéria, ktorá sa postará o reálny dojazd na úrovni 50 kilometrov. Za celý týždeň som z celkovo 400 kilometrov v tomto aute spravil viac ako 200 na čistú elektrinu. A veľmi mi to vyhovovalo a páčilo sa mi to. Z hľadiska efektivity som sa hýbal na spotrebe elektrickej energie okolo 22 až 24 kWh/100 km. Verím tomu, že ak by otpimalizovali elektrický pohon, dokázali by sme sa pri nezmenenej kapacite batérie pozrieť aj na dojazd okolo 70 kilometrov.

Dôvod však, prečo je tento pohon menej efektívny, je ten, že elektromotor je prepojený na kolesá cez 8-stupňovú automatickú prevodovku od firmy Aisin. Konkrétne sa tu nachádza hybridná skrina s označením AWF8F35. Už z praxe je dokázané, že elektromotor funguje najefektívnejšie buď cez priamy prevod, alebo cez CVT prevodovku. Existuje viacero plugin-hybridov, ktoré dosahujú elektrickej spotreby na úrovni 16, či max 18 kWh a tým pádom majú aj pri použití rovnako veľkej batérie omnoho vyšší dojazd. V tomto prípade to však za nevýhodu Astry nepovažujem, keďže v danej kategórii kompaktných hatchbackov tej plugin-hybridnej konkurencie moc nie je. A ostatné Plugin-hybridy dosahujú rovnaké, alebo veľmi podobné parametre.

Astra ma inak veľmi potešila jej celkovým odhlučnením v kabíne. Sám som bol milo prekvapený takmer nulovou úrovňou hluku od kolies, či od motora. Ten po jeho naštartovaní je sotva počuť a roznáš jeho chod len vďaka ikonke na displeji. V tomto dávam konštruktérom obrovský bigup, keďže na takejto úrovni nemajú odhlučnené kabíny ani mnohé drahšie kompaktné hatchbacky. Po jazdnej stránke som si teda Astru GSe veľmi zaľúbil. Určite chcem vyskúšať aj Sports Tourer, aby som vedel porovnať jazdné správanie s väčším kufrom a ešte väčšou stabilitou na ceste.

 

 

Dizajn si ma hneď získal

Už na prvý pohľad som videl, že je to kompletne iné, ako to čo na trhu poznáme. Opel vsadil na istotu svojej histórie a presadil si veľmi aktuálne vyzerajúci retro-dizajn. Je hrdý na svoje korene a svoj pôvod a dáva nám to najavo hneď viackrát. Celé auto je veľmi experimentálne spravené, že keby ho vidím prvýkrát, nemalo by klučky a malo by ohromne veľké disky kolies, myslel by som si, že je to koncept. Jednoducho, toto sa dizajnérom fakt vydarilo a vidno, že mali ostré ceruzky. To nehovorím vôbec náhodou, keďže na aute nájdeme hneď niekoľko veľmi výrazných dizajnových čŕt a rysov.

Myslím, že absolútnou dominantou tohto konkrétneho kúsku sú unikátne 18″ disky kolies, ktoré sú inšpirované konceptom Manta GSe. Pravda je však taká, že ich finálna podoba na Astre je ešte krajšia! A inak povedal by si na prvý pohľad, že to sú „len“ 18-ky?! Karoséria a jej blatníky nie sú vôbec v tomto prípade drasticky nafúknuté a tak aj s týmto rozmerom diskov pôsobí veľmi vyvážene.

Ďalším dôležitým prvkom novej Astry je jej centrický dizajn. Ten je sústredený práve okolo stredu auta, kade prechádza hlavná dizajnová línia celého modelu. Auto je akoby opticky predelené na dve časti. Tú vodičovu a spolujazdcovu. Už od predného znaku totižto vedie línia cez interiér, strechu, tretie brzdové svetlo a až po zadný difúzor. Je to rovnako veľmi silný odkaz na pôvodné Ople z minulého tisícročia. Slovami chvály naozaj v tomto prípade netreba šetriť. Subjektívne sa mi Astra naozaj veľmi páči, obzvlášť, ak sa zameria človek na tie unikátne detaily, ktoré z nej nerobia len ďalšie nasilu hranaté a športovo vyzerajúce auto.

Prednej časti potom ešte dominuje výrazná maska s typickými hranatými svetlami už známymi pre Opel. Možno by sa mi ešte páčilo, ak by k tej čiernej maske pridali aj čiernu kapotu po vzore Grandlandu, či Mokky. Čo sa mi však nepáči a musím to dizajnu vytknúť je práve tá predná maska. Všetko by bolo fajn, ak by bola buď celá otvorená, alebo celá zatvorená. Je však tak pol na pol a ani to nie úplne presne. Nájdeme v nej menšie otvory pre prívod vzduchu ku chladičom, ale dalo sa to určite vyriešiť aj elegantnejšie. To je tak, keď do dizajnu zasiahnu konštruktéri.

 

 

Interiér je následne po vzore exteriéru jednoduchý, nevýstredný, no veľmi ľudský. Všetko je podľa mojich predstáv, neudialo sa tu futuristické divadlo a Opel vsadil na osvedčenú klasiku. A to ma veľmi, ale že naozaj veľmi potešilo. Interiér obsahuje všetky moderné prvky výbavy, no zabalené do nášho dobrého kamaráta. Proste nie je to ten výstredný sused, čo v noci ležal na schodoch v tangáčoch. Je to ten dobrý kamoš, ktorý pre teba príde na letisko a nebude nič za to chcieť. Interiér som si teda okamžite zamilova. Hlavne jeho fyzické tlačítka, či geniálne sedačky. Ak sa pozrieš na tie displeje, akoby ti na nich niečo chýbalo. Máš aj celkom pravdu.

V Opli sa rozhodli z hlavného displeja digitálnych budíkov vyhodiť niektoré údaje a presunúť ich na headup displej. Údaje ako spotrebu, či tempomat si teda pozrieš len na headup displeji. V tomto som však hneď našiel aj jednu malú nevýhodu a tá spočíva v nosení polarizačných okuliarov, ktoré pohlcujú odrazy svetla. Ak ich nosíš pri šoférovaní, tak tento headup displej za jazdy nebudeš vidieť a tak ani údaje spotreby, či tempomatu. Stačí to vyriešiť tak, že si jednoducho ten headup displej pri nosení polarizačných okuliarov vypneš a potom ti tieto údaje presunie na hlavný displej za volantom. Nie je však úplne komfortné sústavne zapínať a vypínať tento HUD. Ak by na to bolo tlačítko, bolo by to určite omnoho lepšie.

Mimo toho tu však nájdeme dva priemerne veľké 10″ displeje, čo je tiež jedno z tých triezvejších rozhodnutí. Ale nevadí mi, skôr som rád. Opel Astra generácie L je v mnohých aspektoch také analógové auto, ktoré v dnešnej dobe digitalizácie prinesie človeku oddych od obrazoviek. Počas týždňa som absolútne nemal extra potrebu ťukať do displeja. Raz som si ho nastavil a ostal tak. Všetko podstatné som totižto vedel ovládať s tlačítkami pod displejom, ktorých je tu na dnešnú dobu naozaj dosť. Veľmi kvitujem aj množstvo odkladacích priestorov a že všetko má svoje miesto.

Aby som však len nechválil stále, musím povedať aj slabšie stránky. Jednou z nich je audiosystém. Opel Astra GSe má len 8 reproduktorov vrátane subwooferu a stredotónového reproduktoru. Nevieš si priplatiť viac a hlavne si nevieš priplatiť žiadnu zvučnú značku audiosystémov. Tento sériový audiosystém nehrá síce vôbec zle, no počul som už aj lepšie repro-systémy v sériových autách. Zároveň sa mi nepáči lesklý stredový panel. Už prvý deň bol absolútne zachytaný. Vôbec nič by sa nestalo, ak by bol matný. Teším sa na ten deň, keď to výrobcovia pochopia a prestanú tieto piano black plasty dávať na drvivú väčšinu plôch v interiéri.

Veľmi silnou stránkou Astry sú však jej svetlá. Ich názov je IntelliLux Pixel Lights a ich výkon a schopnosti sú úplne mimo tento segment. Rovnať sa môžu naozaj len s nemeckou konkurenciou, keďže v sebe ukrývajú až 168 LED segmentov, ktoré sa separátne dokážu zapínať a vypínať. Fungujú naozaj veľmi responzívne a na premávku oproti reagujú v zlomkoch sekundy. Zároveň ich vyrezávanie je tak jemné, že dokážu vyrezať presne šírku vozovky, prípadne šírku jedného jazdného pruhu. Ďalšou silnou stránkou je ich schopnosť spätného zapnutia. Mnohé matrixové svetlá bojujú s tým, že akonáhle prejde vozidlo v protismere, trvá im zopár sekúnd, kým si to uvedomia a zapnú sa naspäť. V tomto prípade je to okamžite po prejazde auta. Svetlá ma osobne naozaj v dobrom dostali.

 

 

Niekto povedal, že je to nuda

Na moje počudovanie si od mnohých novinárov nová Astra vyslúžila také veľmi „unudené“ hodnotenie. Ja musím vo všetkom nesúhlasiť. Teší ma, že aj v roku 2023 prišla niektorá z automobiliek s autom, ktoré ponúka na svojej palube všetky moderné výdobytky dnešnej doby, no zabalila to všetko do nám blízkeho balenia. Opel nemal potrebu experimentovať a premeniť celý interiér Astry na dotykovú plochu a za to ich nesmierne cením. Astra navyše s označením GSe ponúka úžasný zážitok po jazdnej stránke a navyše k tomu taký ten psychický komfort v interiéri, kde nemáš nervy na jej ovládanie. Všetko ti hneď sadne do ruky a pritom vidíš, že je to moderné.

Za mňa musím Astru GSe ohodnotiť naozaj len pozitívne, keďže som si s ňou užil kopec radosti pri vypletaní našich okresiek v trnavskom kraji, no zároveň som sa mohol spoľahnúť na všetky jej systémy. Je to naozaj premakané auto v C-segmente, ktoré by si určite aj u nás zaslúžilo omnoho viac pozornosti aj v smere od novinárov. Teším sa už teraz na naše ďalšie stretnutie!

A čo cena? Zámerne nekomunikujem v našich testoch cenu. Má to byť o pocite, o empírii. Fakty nechám na teba už na základe práve prečítania tohto článku. Veď pozri si sám cenník Astry GSe na tomto linku. Budem rád, ak nám do komentára napíšeš, čo si myslíš o tomto modeli ty sám a či by si si Astru GSe kúpil.