Príbeh o Mini je ako o vzťahu, ktorý nikdy nevyhasne. Každý, kto ho zažil, vie, o čom hovorím. Ten prvý moment, keď som ho videl – Mini Cooper – pôsobilo ako auto, ktoré by sa kľudne mohlo predávať v butiku, medzi hodvábnymi šálmi a voňavým espressom. Nebolo to o technických parametroch, nie. Bolo to o atmosfére, o emócii, ktorá vás zasiahne ako čerstvý letný vánok. Mini je presne to auto, ktoré nemusí dokazovať nič, ale zato vám dokáže všetko.

Už som to zažil nespočetne veľakrát. Nová generácia Mini? Som kritický. Veď niektoré autá si nesmiete „len tak“ modernizovať – stratia dušu, ktorá ich odlišuje. Priznám sa: na začiatku som sa bál aj tohto nového Cooperu. Akoby môj obľúbený umelec začal tvoriť niečo, čo mi nesedí. Mini bolo vždy hlučné, neposedné a – ako hovoria mladí – „neposlušné decko“. Tá drzosť, akú malo malé Mini S s výfukmi uprostred, to bolo presne to, čo ma bavilo.

Ale potom prišla pozvánka na test. A hádajte čo? Nemohol som sa dočkať. Keď som zistil, že to bude Cooper C – trojdverový, v krásnej mintovej Ocean Wave Green – potešil som sa ako dieťa pred vianočným stromčekom. Lebo toto je farba, ktorá pre mňa predstavuje niečo medzi „retro-šik“ a štipkou umeleckého gýču. Spomenul som si na ikonické chladničky Smeg, ktoré zdobia minimalistické kuchyne, a v duchu som sa smial. Nové Mini je chladnička na kolesách? Možno. Ale rozhodne najštýlovejšia na trhu.

Cestou na test som si v duchu opakoval: “Buď objektívny, nebuď sentimentálny.” Ale to sa nedá. Mini je pre mňa značka, ktorá si hrá vlastnú symfóniu. Nesnaží sa vyhovieť každému – buď ho milujete, alebo nechápete. Sám si niekedy pripadám ako zbláznený fanúšik, čo po každom teste s vážnym hlasom prehlasuje: „Toto si kúpim!“ A presne o týždeň na to sa zobudím s myšlienkou, že ešte počkám.

 

 

Tento nový Cooper C je pre mňa malou krásnou bodkou za rokom 2024. Je ako rozlúčka s kamarátom, ktorého vidíte len raz za čas, ale vždy je to nezabudnuteľné. Farba auta ma hneď pri prvom pohľade presvedčila, že Mini ani v modernej ére nestráca odvahu byť iné. Zachováva si to, čo mi vždy vyčarí úsmev na tvári – iskru. Stačilo otvoriť dvere, sadnúť za volant a dotknúť sa toho veľkého displeja v strede. Áno, nový interiér je „digitálny“, niektorí by možno povedali, že príliš. Ale viete čo? Mne je to jedno. Mini stále dokáže byť tým autom, ktoré si nevyberáte rozumom, ale srdcom.

Tento test bude pre mňa osobný. Je to príbeh o tom, ako jedno malé auto dokáže pôsobiť ako šálka kávy – prebudiť emócie, nakopnúť deň a pripomenúť, že radosť z jazdy je stále ten najväčší luxus. Vitajte pri teste, kde skúšam Mini Cooper C. Možno som trochu predpojatý, ale veď… kto povedal, že testy nemôžu byť aj o láske?

 

Trojvalec stačí, ak turbo tlačí?! Takto to je?!

Mini Cooper C – vstupná brána do sveta ikonického britského štýlu. Nie je to len základný model, ale prvý krok, ktorým si môžete naladiť Mini presne podľa svojho vkusu. Pod jeho krátkou, štýlovo tvarovanou kapotou tiká známy 1.5-litrový trojvalec s označením B38A15M2. Áno, toto je presne ten motor, ktorý má v sebe viac charakteru než niektoré moderné „štvorky“, aj keď si musí vystačiť s tromi valcami.

Výkon? 156 koní a krútiaci moment 230 Nm. Nie, nečakajte žiadne raketové štarty, ale pravda je, že 1338 kilogramov vážiaci Cooper C má svoje čaro. Tento šikovný „mintový elegán“ zvládne šprint z nuly na stovku za 7,6 sekundy, čo je čas, za ktorý si väčšina vodičov ani nestihne uvedomiť, že vlastne idú „len“ na základnej verzii. Keď si k tomu pridáte 7-stupňovú dvojspojkovú prevodovku od firmy Getrag, máte v rukách perfektný mix mestského komfortu a svižného naladenia.

Samozrejme, ak chcete ešte viac, Mini vám to rado dopraje. Nad Cooperom C nájdete Cooper S s dvojlitrovým štvorvalcom a výkonom 204 koní. Práve tam sa už začína objavovať ten „výnimočný efekt“, ktorý dokáže stlačiť vaše chrbát do sedadla o niečo výraznejšie. Ale verte mi, vrcholný JCW s 231 koňmi je presne to, po čom každý správny fanúšik Mini túži. A prečo? Lebo má výfuk v strede. Áno, čítate správne – ten jediný, ikonický „stredový“ výfuk, ktorý vyzerá tak retro, že by sa zaň nemuselo hanbiť ani prvé Mini Cooper z 60. rokov.

Tento konkrétny Cooper C, ktorý testujem, je však ukážkou toho, že menej niekedy znamená viac. Neponúka žiadne prehnané ambície, nehrá sa na športovca, ale napriek tomu je nabitý energiou a charakterom. Je to auto, ktoré berie základnú myšlienku „Go-Kart feeling“ a prekladá ju do jazyka každodenného života. Každý meter, každé zatočenie volantu vám pripomenie, prečo Mini nikdy nezabudlo, ako sa robí dobré auto.

A teraz len dúfam, že sa jedného dňa na parkovisku objaví aj vrcholný JCW. Pretože to bude ďalšia skúška mojej pevnej vôle. Ak vôbec nejaká zostala. 😊

 

 

Keď sa malé Mini hrá na dospeláka, ale stále mu v očiach svietia iskry.

Na začiatku to bolo jednoduché: nový Mini Cooper C, 1.5 trojvalec, 156 koní. Na papieri by si niekto povedal, že to bude len „taký mestský hopsačik“. Ale každý, kto kedy zažil Mini, vie, že toto auto si nikdy nerobí starosti s tým, čo si o ňom myslia tabuľky a čísla. Mini je o jazde, o pocite, o tom, ako vám v zákrutách nedovolí nepousmiať sa. A práve tu, s Cooperom C obutým na zimných pneumatikách R17 so šírkou 195 mm, začína ten pravý príbeh.

Najskôr by sme mohli ohrnúť nos – 195-ky šírky? Na R17? To je ako šprintér v papučiach! Lenže realita je úplne iná. Práve vďaka tomu sa Mini chová ako malé, neposlušné dieťa, ktoré vám dáva najavo, že všetko je hra. Pneumatiky mu pridávajú presne tú správnu hravosť, ktorú chcete. Na letných gumách by bolo auto asi o kus presnejšie a predvídateľnejšie, ale takto? Každý kilometer je dobrodružstvo. Na šmykľavejšej ceste sa zadok len jemne zavrtí, volant vám pošle správu „Pozor, ide to bokom“, a vy sa jednoducho usmejete. Pretože toto je Mini. A presne toto chcete.

Ale poďme k motoru, pretože to je kapitola sama o sebe. B38 – 1.5-litrový trojvalec. V dobe, keď každý pozerá na valce ako na dôležitý znak mužnosti, musím s pokorou dodať: BMW vie, čo robí. Nie je to žiadna novinka. Už v BMW i8 – áno, v hybridnom superšporte – tento motor fungoval na 230 koní a dodnes sa dá považovať za technologickú parádu. Viem to, pretože som v lete mal to šťastie povoziť sa v i8 v Los Angeles. Auto som mal požičané na päť dní, malo najazdených 80 000 kilometrov a aj napriek tomu jazdilo fantasticky. Presne tam som si uvedomil, aký je ten motor univerzálny. Kultivovaný, príjemný, dravý, keď treba. A tu, v Mini, je naladený skromnejšie, no stále si zachováva svoju iskru.

Otvorte okno, pridajte plyn a čakáte typické vibrácie a dunivý, otravný zvuk. Lenže tu? Nič také nepríde. Zvuk je kultivovaný, príjemný, a keď motor vytočíte, má v sebe dokonca akýsi „športový bas“. A hlavne, žiadne otrasy v kabíne. To je proste BMW a jeho dokonalé naladenie. Samozrejme, motor má svoje muchy. Z nízkych otáčok mu chvíľku trvá, kým sa nadýchne. 230 Nm krútiaceho momentu nie je žiadna sláva, a tak ak chcete skutočne cítiť, čo dokáže, musíte mu trochu „naložiť“. Ale verte mi, keď sa rozbehne, dynamika je viac než slušná. Na stovku to dá za 7,6 sekundy, čo je čas, ktorým predbehne väčšinu bežných kompaktov v meste. Ale tá pravá odmena príde, keď sa pozriete na spotrebu.

 

 

Na diaľnici pri 130 km/h som sa držal na úžasných 6,2 litra. V meste sa ustálila na 7,5 litra. A mimo mesta? Tam som sa párkrát priblížil k magickej 5,5-litrovej hranici. Toto sú čísla, ktoré sa bežne spájajú s malými trojvalcami, ale väčšinou za cenu nulového charakteru. Mini Cooper C vám však dá aj „dušu“ – niečo, čo sa nedá vyčísliť litrami na sto kilometrov.

A potom sú tu jazdné vlastnosti. Pri prvom pohľade som si myslel, že podvozok prešiel veľkou revolúciou. Ale kdeže – je to vydarená evolúcia. Karoséria je tuhšia, podvozok pevnejší a zadná náprava stále visí na multilinku. A práve to je kľúčom. Jazda je stabilná, pevná a Mini pôsobí oveľa dospelejšie než predtým. Nie je to žiadna chrastítková plechovka. Mini váži 1338 kg, čo je vlastne dosť. Seat Ibiza váži 1140 kg, Ford Fiesta 1080 kg. Ale ten rozdiel necítite ako záťaž – cítite ho ako pevnosť, robustnosť a kvalitu. A potom príde zákruta.

V zákrutách sa Mini mení. Pevné auto s dospelým podvozkom sa zrazu správa ako to staré, známe Mini. Zadok sa jemne pohne, volant vám dá presnú odozvu, a vy máte pocit, že ste za volantom nejakej motokáry so strechou. Je to presne to, čo robí Mini Mini. Nezáleží na tom, koľko váži, ani aký motor má pod kapotou. V zákrutách je stále to neposlušné dieťa, ktoré sa hrá so zadným multilinkom a krúti volantom s ľahkosťou.

Mini Cooper C nie je len auto. Je to zážitok. Po týždni za volantom si opäť raz uvedomujem, že Mini stále dokáže priniesť presne tú radosť z jazdy, ktorú v iných autách márne hľadáte. A aj napriek tomu, že je to „len“ základná verzia, svojej povesti si obhájilo na 1000 %.

 

 

Dizajn a interiér – keď sa auto stane umeleckým dielom a vy sa ho neviete nabažiť.

Dnes už máloktoré auto dokáže spôsobiť, že sa za ním ľudia otočia. A ešte menej ich to dokáže spraviť so šarmom, ktorý nie je okázalý, ale prirodzene štýlový a drzý. Mini je ako človek, ktorý príde na párty v zamatovom saku a s noblesou všetkých presvedčí, že práve toto je ten správny dress code.

Môžeme sa naň pozerať z rôznych uhlov, ale jedno je isté: Frank Stephenson stvoril legendu. Keď prvýkrát oživil Mini, spojil to najlepšie z histórie s niečím úplne novým. Riskoval, lebo z retro modelov je len krôčik k trapasu. A povedzme si úprimne – koľko „retro comebackov“ skončilo fiaskom? Lenže Mini je iné. Je ako Beatles – vždy nadčasové. Stephenson pochopil, že Mini musí byť viac než len auto. Musí byť kultúrnym symbolom, drobnou revolúciou na kolesách.

A tak je tu nová generácia s označením F66. Niektorí ju možno na prvý pohľad odbijú ako „len ďalší facelift“, ale to by bola chyba. Pravda je, že to nie je revolúcia, ale je to vydarená evolúcia. Mini nikdy nebude o tom, aby sa zväčšovalo, zoštíhľovalo alebo menilo svoj charakter. Stojí pevne na rovnakej platforme UKL1 a stále je to to isté kompaktné auto, ktoré sa vám zmestí všade. Žiadne nádorové blatníky, žiadne zbytočné svaly – len čisté, ikonické línie.

A tie detaily? Presne o tých je Mini. Guľaté predné svetlá sú tu stále, akoby ste sa pozerali do veľkých očí šteňaťa. Ale sú modernejšie, s možnosťou troch rôznych grafík. Je to ako mať tri tváre pre jedno auto – vždy si môžete vybrať, aké „svetlo“ bude svietiť na vašich cestách. A čo zadná časť? Svetlá v tvare britskej vlajky zostali, ale ich nový mnohouholníkový tvar im dodáva trochu dravosti. Najprv som si vravel, že je to možno zbytočné. Ale potom sa na ne zadívate – a zrazu pochopíte. Mini vie, že dobrý dizajn je o detailoch.

 

 

A potom príde farba. Ocean Wave Green. Tá mintová farba, ktorá pôsobí ako z kuchyne vašej babky, kde stála ikonická chladnička Smeg. Retro? Áno. Ale osviežujúco moderné. Táto farba nie je pre ľudí, ktorí chcú splývať s davom. Je to vyhlásenie. Mini si v nej dovolí byť hravé a šik zároveň, pričom vám dáva najavo, že na svete je už dosť „serióznych“ áut.

Keď otvoríte dvere, čaká vás interiér, ktorý je rovnako hravý, ale moderný. Prvá vec, ktorú si všimnete, je kruhový displej. Má 9,44 palca – alebo 240 milimetrov v priemere, aby sme boli presní. Je to stredobod celého auta, ako dobre namiešaný kokteil v rukách barmana. Nahradil klasické budíky a stal sa centrálnou inteligenciou Mini. Rýchlosť, navigácia, rádio – všetko tu máte v jednom prehľadnom, nádhernom kruhu. Áno, občas systém zblbne a rozhodne sa, že ste hosť, ktorého Android Auto nechce pustiť dnu. Ale inak? Je to paráda. A keď nechcete pozerať do stredu, je tu Head-up displej, ktorý premieta rýchlosť priamo pred vaše oči.

Potom je tu zvuk. Harman Kardon. Dvanásť reproduktorov v takto malom aute hrá tak dobre, že máte pocit, že ste si sadli doprostred koncertnej sály. Bez rezonancie, bez šumu, len čistý zvuk s hlbokými basmi. Toto je audio, ktoré si zaslúži poklonu.

Keď začnete skúmať ďalšie detaily, zistíte, že Mini si dalo záležať na každom kúsku interiéru. Nový panel štartovania a ovládania smeru jazdy je prepracovaný a moderný, aj keď ja by som preferoval páčku prevodovky za volantom – akosi by to viac pasovalo k jeho športovému duchu. Materiály? Dokonalé. Tu sa nešetrilo. Ambientné osvetlenie, ktoré sa premieta spoza displeja, je tak jednoduché, až je geniálne. Pôsobí ako jemné divadelné osvetlenie, ktoré dokresľuje atmosféru.

 

 

A potom je tu volant. Volant, ktorý je tak tučný, že mám pocit, že som v posilňovni a držím tyč na bench press. Ale zároveň je krásny. Trojramenný dizajn s popruhom je presne tým detailom, ktorý vám ukáže, že Mini je auto pre nadšencov.

Nakoniec sa dostávame k cenovke. Tento konkrétny Mini Cooper C stojí 36 000 €. A úprimne? Za to, čo ponúka, je to férová cena. Ak chcete viac, JCW verzia za 44 000 € vám prinesie všetko v dravejšom balení. Ale už tento „základ“ ukazuje, že Mini vie byť prémiové, hravé a stále si zachováva to, čo ho robí jedinečným.

Mini Cooper C nie je len auto. Je to výnimočný dizajn, špičková kvalita, moderné technológie a hlavne – je to radosť. V dobe, keď sa autá stávajú sivými a sterilnými, Mini si dovolí byť farebné a šťastné. Presne tak, ako by malo byť každé auto, ktoré vám má vyčarovať úsmev na tvári.

 

 

Záver – Mini Cooper C: od srdca, pre srdciarov.

Mini Cooper nikdy nebol a nikdy nebude autom pre masy. Na to má Mini v rukáve Countryman, ktorý je praktickejší, priestrannejší a ochotný zapadnúť do každodennej reality dnešných rodín. Ale Cooper? Ten je ako umelecký obraz v galérii. Nemusí sa páčiť každému, nemá ambíciu trhať rekordy predajnosti, ale tí, čo mu prídu na chuť, ho milujú. Od prvého momentu, ako sadnete za volant, cítite, že toto auto nevzniklo preto, aby plnilo excelové tabuľky výrobných kvót. Vzniklo preto, aby robilo radosť. Aby ste sa usmievali, aj keď len prechádzate okolo neho zaparkovaného pred vaším domom.

V čase, keď sa svet čoraz viac obracia k elektrifikácii, ma stále teší, že v Mini mali odvahu potiahnuť spaľovacie motory o pár rokov dlhšie. Aj keď je budúcnosť neúprosná a elektromobilita nás čoraz viac tlačí do kútov, Mini Cooper C je pripomienkou, že spalovací motor má stále svoje čaro. Ten trojvalec nie je dokonalý, ale je živý. Je to malý, mechanický stroj, ktorý vás vtiahne do deja. Kým sa elektromotory budú hrať na bezchybných matematikov, Mini vám dá kus tej staromódnej radosti z jazdy.

No buďme úprimní. Mini Cooper C nedokáže byť jediným autom v garáži. Nie je na to stavaný a ani nikdy nemal byť. 210-litrový kufor je fajn, ak vozíte len kabelku, nákup alebo menšie batožiny, ale na veľké výlety to skrátka nestačí. A štvormiestna kabína? Tá jasne hovorí, že Mini sa nehrá na rodinné MPV. Je to auto pre jednotlivcov, páry a pre všetkých, ktorí nepotrebujú „veľa“ na to, aby si užívali veľa radosti.

A tu prichádza moja úvaha: jedného dňa by Mini mohlo pribudnúť do mojej garáže. Nie ako hlavné auto, nie ako každodenný otrok povinností. Ale ako to druhé auto – tá malá hračka, ktorá vám spríjemní každý voľný kilometer. Mini by bolo tou čerešničkou na torte. Takým tým autom, ktoré cez víkend vytiahnete, naleštíte a poviete si: „Toto je moje. Toto mi robí radosť.“

Cooper C nie je auto, ktoré si vyberáte hlavou. Vyberáte si ho srdcom. A v tejto kategórii, ktorú som si dovolil nazvať „Od srdca“, má Mini svoje nezastupiteľné miesto. Pretože ako máloktoré auto dokáže spojiť emóciu s racionálnym základom. A aj keď ho teraz musím vrátiť, niekde hlboko v duši si hovorím – raz sa vráti. Raz to Mini bude stáť v mojej garáži. A to už myslím smrteľne vážne. Či?