Tento test je pre nás špeciálny. Mazda CX-80 je úplne prvá Mazda, ktorú sme v redakcii Medziplyn dostali do rúk. A ja som sa cítil presne tak, ako pri úplne prvom prevzatí testovacieho auta pred ôsmimi rokmi. V brušku mi lietali motýliky, očakávania boli veľké a hlava plná otázok. Aký bude ten legendami opradený japonský prístup k prémiovosti? Ako jazdí vlajková loď Mazdy? A najmä aký je ten 3,3-litrový radový šesťvalec, o ktorom sa toľko hovorí?
Mazda CX-80 pre mňa nebola len ďalšia položka v redakčnom pláne, bola to skúška dôvery. Tak trochu rande naslepo. A keď som si sadol za volant, zistil som, že to, čo Mazda postavila, je v dnešnej dobe malý zázrak. V čase, keď sa autá menia na digitálne obývačky a dotykové displeje vládnu svetu, CX-80 pôsobí ako moderný BlackBerry, ktoré prežilo éru dotykových superpočítačov. Namiesto sterilného, digitálneho zážitku ponúka analógový luxus, niečo, čo môžeš cítiť, počuť a vnímať všetkými zmyslami.
Je to ako zobrať do ruky Leicu a cítiť kovovú spúšť, alebo pustiť si platňu na gramofóne, nič ti neodfiltruje realitu. Ten radový šesťvalec vibruje so srdcom auta, prevodovka bez meniča prenáša jeho silu priamo a interiér dýcha ručnou prácou a minimalizmom. CX-80 nie je len auto. Je to pripomienka, že technológie nemusia zabiť emócie.
Veľká Mazda pre veľké očakávania
Do sveta Mazdy som vstupoval ako absolútny panic. Doteraz som poznal japonské autá skôr z diaľky. Vedel som, že existujú, občas som si sadol do nejakého Lexusu, Toyoty či Nissanu, no Mazdu som nikdy reálne netestoval. A práve preto som sa na CX-80 tešil dvojnásobne. Je to totiž nielen najväčšia Mazda, ktorú dnes značka ponúka v Európe, ale aj ich technologická vlajková loď.
Mazda CX-80 patrí do kategórie veľkých SUV, rozmerovo je takmer na úrovni Volkswagen Touareg alebo Audi Q7. S dĺžkou tesne pod päť metrov a rázvorom 3 120 mm patrí medzi tie „poriadne veľké“ SUV, ktoré už nevyzerajú ako zväčšený hatchback, ale ako plnohodnotný rodinný kočár.
Ak poznáš Mazdu CX-60, môžeš si CX-80 predstaviť ako jej „stretch limuzínu“. Oproti CX-60 je o približne 25 cm dlhšia, má rovnaký rázvor (3 120 mm), no jej hlavnou pridanou hodnotou je tretí rad sedadiel, takže si ju vieš objednať aj ako 6 alebo 7-miestnu. To je niečo, čo CX-60 neponúka.
Na druhej strane, ak by si býval v USA, Mazda by ti namiesto CX-80 ponúkla model CX-90, teda o niečo širší a ešte o kus dlhší (cca 5 120 mm) kus auta, aby lepšie vyhovel americkým potrebám a ich definícii „full-size SUV“. CX-80 je teda taká európska interpretácia veľkej Mazdy. Menej mohutná, ale stále priestranná a luxusná.
Pre mňa bolo fascinujúce už len to, že Mazda v roku 2025 postavila takéto auto na úplne novej platforme s pozdĺžnym uložením motora, preferovaným pohonom zadných kolies a radovým šesťvalcom. A to v čase, keď väčšina výrobcov prechádza na elektrifikáciu alebo nútený downsizing. A práve preto som sa nemohol dočkať, kedy otočím kľúčom (stlačím tlačidlo) a zistím, či je to celé naozaj také výnimočné, ako vyzerá na papieri.
Motor, technika a pohon – oxymoron, ktorý funguje
Na papieri je to čistý nezmysel. V roku 2025 mať v útrobách auta 3,3-litrový radový šesťvalec na naftu znie asi tak logicky, ako keby niekto dnes vydal ten nový tlačítkový telefón. A predsa. Držím volant CX-80 a cítim, že toto je presne ten nezmysel, ktorý nám všetkým chýbal.
Vieš si predstaviť, čo by spravili predaje Kodiaqu alebo Santa Fe, keby si do nich nasadil šesťvalec diesel? Bol by to predajný trhák dekády. Lenže všetci zbabelo ustúpili k menším motorom, hybridom a korporátnym kompromisom. Mazda nie. Mazda si povedala: dáme tam radový šesťvalec, nech má vodič dôvod sa tešiť. A ja som sa tešil ako malé decko.
Nie je to najsilnejší diesel na trhu, to nie – 254 koní a 550 Nm neurve asfalt. Ale to, čo robí, je úplne iný extrém. Motor má krásne hrubý, pokojný hlas, taký barytón, ktorý ti hneď povie: „Áno, som šesťvalec. Som tu.“ A potom príde tá absurdita. Spotreba. 5,9 litra na diaľnici pri 125 km/h. 5,7 litra na okreskách. 6,9 v meste. Popravde, kolegom z brandže som neveril, keď o tom písali, či hovorili. Ale ja som to zažil na vlastné oči a hlavne na vlastný palubný počítač. A smial som sa pri tom, lebo toto je ten typ motora, ktorý si s tebou hrá na schovávačku. Mohutný šesťvalec, čo papá ako firemné kombi na úspornom režime.
Pohon všetkých kolies – zadokolka v kabáte SUV
CX-80 jazdí väčšinu času ako zadokolka. Ten systém sa volá i-Activ AWD a v praxi znamená, že Mazda ti nedá sterilný pocit „všetko riadi počítač“, ale dovolí ti cítiť zadnú nápravu. Predok sa pripája len vtedy, keď treba, a deje sa to tak hladko, že si to vlastne ani nevšimneš. Výsledok? Veľké SUV, ktoré nepôsobí ako tank, ale ako niečo, s čím by si pokojne vyšiel aj na horské serpentíny a ešte si to užil.
Pri pohone a podvozku platí starý slogan Mazdy: „Driving Matters“. Aj keď ho už dnes nepoužívajú, pri CX-80-ke by pokojne mohli. Aj napriek jej hmotnosti, celkovej mase, ktorú vedieš po ceste, je cítiť, že podvozok ladil človek s citom.
Prevodovka – žiadne žuvanie, ale priamosť
Mazda k tomu pribalila vlastnú 8-stupňovú automatickú prevodovku, ktorá sa nespolieha na klasický menič, ale na mokrú spojku. A to je rozdiel, ktorý cítiš hneď. Žiadne žuvanie, žiadny gumený pocit, rozbeh je priamy, reakcie okamžité, auto pôsobí ľahšie, než v skutočnosti je.
Na diaľnici sa motor ledva zobúdza. 130 km/h znamená asi 1 650 otáčok. Pri stovke sa ručička tachometra lenivo opiera o 1 200 a celé auto pôsobí, akoby bolo na pol plynu v permanentnom chill režime. A ty len počúvaš ten hlboký šepot šesťvalca a neveríš, že toto SUV váži toľko, čo menší rodinný dom.
Za volantom – keď veľké SUV dokážeš cítiť
Už po prvom nasadnutí za volant CX-80 som mal pocit, že sedím v aute, ktoré má iný étos. Nie je to len ďalšie veľké SUV, kde si hneď pripadáš ako vodič rodinného autobusu. Je to stroj, ktorý ťa vie objať svojou masívnosťou a zároveň ti dáva do rúk nástroje, ktoré pôsobia až intímne. Sedíš vysoko, pred tebou sa tiahne dlhá kapota, a v rukách držíš volant, ktorý je prekvapivo tenký. V niečom mi pripomína volant z MX-5 a to je možno ten prvý okamih, keď ťa CX-80 donúti zamyslieť sa, že tu nepôjde len o komfort a prémiovú fasádu.
Ten volant je totiž ako pozvánka. Pozvánka k tomu, aby si sa skutočne venoval jazde. Aby si počúval, čo ti podvozok rozpráva, aby si cítil, kde sú kolesá a akým povrchom prechádzajú. A to je pri dvojtonovom SUV niečo, čo vôbec nemusíš čakať.
Na prvých kilometroch jazdíš opatrne, s rešpektom k hmotnosti, ktorou si obklopený. Ale potom príde prvá serpentína, alebo diaľničný pripájač. Stlačíš plyn hlbšie, auto sa trochu zakloní a ty čakáš, že príde klasický „SUV efekt“: kolísanie, oneskorená reakcia, pocit, že fyzika ťa ťahá proti tvojej vôli. Lenže tu sa to nestane. Zrazu cítiš, že ten tenký volant má svoj dôvod. Auto reaguje s prekvapivou priamočiarosťou, zadok sa vie ľahko odľahčiť a krútiaci moment ťa dokáže vyviezť zo zákruty tak, že máš na tvári ten úsmev „tak toto som nečakal“.
A kým zasiahne ESP či systém i-Activ AWD, ktorý sa stará o prerozdelenie výkonu medzi nápravami, máš krátku chvíľu, krátky, sladký okamih, keď cítiš celé auto pod sebou. Cítiš, ako sa zadok jemne hýbe, ako hmotnosť pracuje s karosériou, a ty to všetko kontroluješ len jemnými pohybmi rúk a nôh. V tom momente prestáva byť CX-80 veľkým SUV a stáva sa tým, čím Mazda vždy chcela, aby bolo. Vodičským autom.
Čo je na tom fascinujúce, je fakt, že Mazda odmietla ísť cestou adaptívnych podvozkov, vzduchových vakov a módov, ktoré ti nasilu menia charakter auta. Tu máš klasický, poctivo naladený podvozok bez elektronických kúziel. A výsledok? Tuhý, istý a predvídateľný základ. Nie je to najmäkšie SUV na trhu, ale to nie je ani pointa. Pointa je, že sa naň vieš vždy spoľahnúť. Že keď prechádzaš zákrutou, necítiš digitálne filtrovanú interpretáciu reality, ale priamu odpoveď stroja, ktorý má váhu a charakter.
A tu sa dostávam k tomu, čo na CX-80 milujem najviac a to, že sa na jazdu tešíš. Nie preto, že by ťa čakal nejaký adrenalínový zážitok v štýle Mazdy MPS. Ale preto, že aj obyčajný presun sa stáva niečím, čo ti vyčarí úsmev. Ideš len do vedľajšej dediny, a pritom máš pocit, že si si práve našiel výhovorku: „vezmem Mazdu, lebo si chcem zajazdiť“.
CX-80 je kus železa, ktorý váži vyše dvoch ton. A predsa sa správa tak, že ho cítiš v každom okamihu. Vieš, kde je predok, cítiš zadok, vnímaš, ako sa celá karoséria nakláňa a prenáša silu. A to je ten zážitok, ktorý dnešné SUV väčšinou potláčajú. Filtrujú ti cestu, aby si mal pocit, že sedíš v luxusnej obývačke. Mazda ide opačne. Necháva ťa cítiť, že si stále vodič. To je dôvod, prečo sa do nej vždy tešíš sadnúť.
Pritom vie byť aj komfortná, aj tichá, aj prémiová. Len nikdy nezabudne, že jej DNA nie je o tom, aby ťa vozila od A po B ako autonómna kapsula. Je o tom, aby ti ten presun niečo dal. Aby ti pripomenula, že jazda môže byť príjemný rituál a to aj keď ideš len kúpiť chlieb.
Dizajn a technológie – japonský zen medzi SUV
Priznávam sa hneď na začiatku, predná časť Mazdy CX-60 a rovnako aj CX-80 mi nikdy nelahodila. Tie svetlá mi prišli neforemné, akoby ich niekto dokreslil na poslednú chvíľu. Boli zvláštne, nevyvážené a mal som pocit, že Mazde jednoducho nesadli. Lenže čím dlhšie som sa na ten predok pozeral, tým viac sa pre mňa vyrovnával. Líniami, proporciami, až napokon aj tie svetlá začali dávať zmysel. Dizajn sa mi pod kožu dostával pomaly, no o to istejšie. Možno by sme niektorí chceli, aby sa do Európy dostala CX-90, tá má podľa mňa ešte o čosi harmonickejšie línie, ale to je len moja osobná dilema.
CX-80 sa totiž stále drží tradícií dizajnového DNA Mazdy, známeho ako „Kodo – Soul of Motion“. Všetko má v sebe japonskú disciplínu, čistotu a účelnosť. Nie je to agresívne, ani príliš dekoratívne. Skôr je to pokojná estetika, ktorá funguje až vtedy, keď sa na ňu pozeráš dlhšie. Presne ako pri japonských záhradách, čím dlhšie v nej stojíš, tým viac detailov začneš vnímať.
Keď otvoríš dvere, interiér ťa privíta ako vstup do záhrady posiatej sakurou. Je to pocit čistoty a jemnosti, ktorý Mazde verím od prvej sekundy. Tu sa totiž cítim viac v Japonsku než v akejkoľvek Toyote či Honde, v ktorých som sedel. Je to o detailoch, o prešívaní sedadiel, o jemných švoch na palubnej doske, o kombinácii kože, látky a dreva. Tu je cítiť filozofiu „Ma“ – priestor medzi vecami, ktorý im umožňuje dýchať.
A keďže tu máme výbavu Takumi Plus, bavíme sa o najvyššom leveli luxusu, ktorý Mazda vie ponúknuť. Sedačky sú oblečené do prémiovej Nappa kože, volant a palubka majú svoje poctivé prešívanie a celé to pôsobí, akoby auto vyšlo z ruky niekoho, kto pozná remeslo. Tento konkrétny kus bol navyše šesťmiestny. V druhom rade teda nenájdeš lavicu, ale dve samostatné kapitánske kreslá a tu si dovolím povedať, že sedí sa na nich lepšie než vpredu. Plnohodnotné sedadlá, nastaviteľné v každom smere, s obrovskou lakťovou opierkou medzi nimi. Chýbali mi už len zabudované displeje na zábavu, a mal by som pocit biznis triedy na palube JAL. (Japan Airlines)
A keď sme pri technológiách, spomenul som už v úvode BlackBerry. A práve v interiéri ten odkaz cítiť najviac. Mazda sa nenechala strhnúť dotykovým šialenstvom. Tu máš všetko logicky rozložené a dostupné cez tlačidlá. Klimatizácia, volant, multimediálny systém, nič nemusíš loviť v menu displeja. A v roku 2025 je to možno väčší luxus než samotná koža na sedadlách. To je to, čo sme všetci chceli, ale väčšina značiek nám to už odmieta dať.
Digitálny kokpit síce neohuruje rôznymi grafikami a audio systém Bose nepatrí medzi absolútne špičky triedy. Ale úprimne, vôbec mi to neprekážalo. Mazda to všetko nahrádza tým, že celok pôsobí harmonicky. Že sa cítiš dobre. Že do auta nastúpiš a hneď vieš, že tu je pokoj. Celú atmosféru uzatvára jednoduché biele ambientné osvetlenie, ktoré si nenastavíš na dúhu, ale možno práve preto pôsobí čisto a kultivovane. Excelentné riešenie.
Záver – keď sa realita stretne s očakávaniami
Sú autá, ktoré dotestuješ a hneď na ne zabudneš. A potom sú také, pri ktorých ešte po odovzdaní kľúčov sedíš chvíľu v kancelárii, pozeráš von oknom a v hlave si prehrávaš posledné kilometre. Mazda CX-80 patrí do tej druhej skupiny. Prišla ku mne ako neznáma, ako prvá Mazda v našej redakcii, a odišla ako auto, ktoré mi zmenilo pohľad na to, čo dnes znamená veľké SUV.
Nie je to žiadny technologický cirkus, ktorý ťa ohúri hneď prvým bliknutím displeja. Je to skôr pokojný, sebavedomý stroj, ktorý ťa presviedča postupne. Najprv technikou, potom pocitom za volantom, nakoniec atmosférou interiéru. A keď si to všetko zrátaš, pochopíš, že Mazda CX-80 je dnes pravdepodobne najvyváženejšie veľké SUV v tejto triede.
Moje hodnotenie? 99,9 %. Nie preto, že by som sa bál povedať „100“. Ale preto, že to malé desatinné miesto nechávam ako priestor na budúcnosť, možno na to, aby Mazda raz urobila ešte väčší zázrak. Ale tu a teraz môžem s čistým svedomím povedať: CX-80 je dokonalé naplnenie predstavy o veľkom SUV v roku 2025. Nie je lepšie auto v tejto kategórii. Prisahám.
