Pamätáš si na začiatky mobilov s dotykovým displejom?! Ja veru veľmi dobre. Písal sa totižto rok 2009 a ja som dostal svoj úplne prvý dotykový telefón. Je pravdou, že v roku 2009 to už nebolo nič také extra výnimočné, no stále vo veľkom prevažovala vo svete existencia tlačítkových telefónov. Mojim prvým „inteligentým“ telefónom bola Nokia 5530 s označením Xpressmusic. Mala displej so závratnou uhlopriečkou 2.9″, dvojicu reproduktorov a zabudovaný stylus. Vôbec mi nevadilo to, že to bola na tú dobu celkom krabica. Keby viem, kam sa mobilné zariadenia za tých 10 rokov posunú, vážil by som si každý moment, kedy som tohto krpca nosil vo vačku. Práve rok 2009 a následne aj 2010 znamenal boom na trhu s mobilnými telefónmi. Každý výrobca začal predstavovať novinky a na trhu samozrejme bol už nejaký ten rok aj prvý iPhone. Toto znamenalo určitú revolúciu. Pred týmto rokom sme už nejaké počiny o dotykové displeje na telefónoch zažili, no vo väčšine prípadov sa jednalo o predražené zariadenia, ktoré sa nazývali PDA a kombinovali súkromný počítač s telefónom.
Týmto som začal v prípade testu elektrickej Kony práve preto, že som chcel určitým paradoxom nadviazať na revolúciu v technologickom odvetví. Pamätáš si totižto prípad, že by niekto v roku 2020 opovrhol dotykovým telefónom a namiesto toho si vybral ten tlačítkový?! Ja o tom silno pochybujem. Všetci, ba dokonca aj naši starí rodičia, sme naklonení tejto modernizácii a bažili sme dostať sa k dotykovým displejom na svojich mobiloch čo najskôr. Behom doslova pár rokov práve smartphony úplne z trhu vytlačili „hlúpe mobilné zariadenia“, používajúce tlačítka na ich ovládanie. Ľudia túto novinku vzali so všetkými desiatimi a chceli mať vždy lepší a lepší. Niekedy to bolo tak, že nám telefón vydržal aj 5 rokov a nepotrebovali sme vyslovene nový. Teraz ľudia menia telefóny častejšie, ako absolvujú pravidelnú prehliadku u zubára. Potom aj tak vyzerajú. No offense.
No a potom tu máme elektrifikáciu vo svete automobilov. Počul si od niektorého svojho známeho, prípadne na facebooku v sekcii komentárov, niekoho povedať vetu: „Strašne chcem ten nový elektromobil!“?! Dovoľ mi o tom pochybovať. Predsa, tiež je to niečo nové a niečo naozaj dobré a zároveň moderné. Prečo ľudia nechcú podstúpiť aj túto zmenu a dokonca tým pomôcť aj našej planéte?! Hyundai Kona Electric práve mňa presvedčila o tom, že elektromobilita zmysel má a na druhú stranu nemá zmysel sa jej silou mocou teraz strániť. Čím skôr človek pochopí, že toto je to, čo nás čaká v najbližších rokoch, tým bude jeho prechod na elektromobil následne ľahší a menej bolestný. A som veľmi rád za to, že máme možnosť ti priniesť test aj Kony Electric, aby si si vedel následne rozumne vybrať.
Prvá skutočná
Hyundai Kona Electric s prívlastkom +, ponúka konečne niečo, čo nemusíme nazývať kompromisom. A to je samozrejme jej dojazd na plne nabitú batériu a to, akým spôsobom sa tu premieňa elektrická energia na tú kinetickú. Práve pri tejto Kone som prvý krát v elektromobile zažil to, že som nemusel riešiť celý týždeň to, koľko km mi zostáva dojazd. Pri jej 64 kWh batérii som na túto starosť naozaj zabudol. Jej využiteľná kapacita je zároveň aj tá, ktorú udáva výrobca, čiže rovných 64 kWh. Oficiálna kapacita batérie je 67.5 kWh. Konu Electric sme mali na test práve počas týždňa pred obľúbeným prvým kolom celoplošného testovania a na Slovensku už bol čiastočný lockdown. To nám dovolilo vyskúšať Konu v úplne ideálnej premávke. A hneď na začiatku testu musím zhodnotiť teda dojazd. Pri plne nabitej batérii a nie moc šetrnej jazde, som sa dostal na spotrebu el. energie 14.1 kWh na 100 kilometrov, čo je v prípade tohto auta naozaj úžasná hodnota!
Vďaka tejto spotrebe som bol reálne schopný na jednu batériu, ktorú som počas týždňa vôbec nešetril, spraviť až 410 kilometrov bez nutnosti nabíjania. Týchto 410 kilometrov bolo z 10% po diaľnici a zvyšok čisto v meste a relatívne agresívnym jazdným štýlom. A toto je práve čaro elektromobilu. Ak jazdíte s ním primárne po meste a využívate vo veľkej miere jeho výkon a rýchlu odozvu na stlačenie plynu, nijako extra to nepocítite na zvýšenej spotrebe energie. Tá sa vždy prejaví až v situáciách, kedy častejšie človek využíva diaľnicu a k slovu sa vtedy hlási odpor vzduchu. Zároveň som ani raz nesiahol po núdzovom móde, kedy by som vypol akýkoľvek komfortný spotrebič v aute. Stále som mal zapnuté vyhrievané sedačky, vyhrievaný volant a audio som si tiež užíval do sýtosti. Nič z toho nemalo dramatický vplyv na to, že by mi rapídne klesal dojazd.
Zároveň veľmi príjemnou stránkou elektrickej Kony je jej výkon. Hyundai tu nešetril a na predné kolesá naprogramoval výkon celých 204 koní a 395 Nm. Pripomínam, že tento výkon je dostupný stále a vždy, nemusíš čakať na nejaké oneskorené turbo. Bavíme sa teda o parametroch menších hot-hatchov, kde ak chceš ten výkon využívať na 100%, tak ťa to aj niečo bude stáť. Ver, či nie, v prípade Kony ma to nestálo nič. Autu chutí to, ak jazdíš štýlom brzda/plyn hlavne v meste. Keďže pri následnej prudkej decelerácii krásne vyrovná tú minutú energiu na prudký rozbeh. A to nedokáže žiaden spaľovací motor. Predstav si, že by ti pri brzdení tlačilo do nádrže naspäť benzín z ničoho len tak. Krásna predstava.
Jazdou vyniká
Toto je však vec, ktorá už tak nejako automaticky platí pre každý elektromobil. Tie sú navrhnuté inak, ako poznáme a s konvenčnými autami sa preto málokedy jazdné vlastnosti dajú porovnávať. V prvom rade je to obrovská a naozaj ťažká batéria ukrytá v podlahovom systéme týchto áut. V Kone je jej výrobca spoločnosť LG Chem. Nesie označenie NCM 622, pozostáva z 294 článkov, je samozrejme vodou chladená a len jej netto hmotnosť je 452 kilogramov. Nebavíme sa ešte o meniči napätia, samotnom elektromotore a chladiacom systéme tohto pohonu. Ak si teda uvedomíme, že gro tejto hmotnosti je práve v podlahe a spodnej časti auta, výsledok toho sú klamlivo dobré jazdné vlastnosti. Píšem klamlivo hlavne z jedného dôvodu, a tým je prevádzková hmotnosť auta v porovnaní s obutými pneumatikami. Hyundai Kona Electric s 64 kWh batériou má prevádzkovú hmotnosť 1743 kilogramov a pritom obúva pneumatiky o rozmere 215/55 R17, ktoré ani náhodou nevedia s autom čarovať. Vrodená nedotáčavosť sa teda dostaví veľmi skoro a zároveň majú tieto pneumatiky občas problém s prenosom sily na vozovku. Avšak menej, ako som pôvodne čakal.
V našich podmienkach sme mali už zimné pneumatiky, no vôbec mi to neprekážalo v tom, aby som vyskúšal Konu aj po stránke dynamiky. A nie len na rovinke. Ak sa však bavíme aj o tom, v našom meraní dala Kona akceleráciu z 0 na 100 km/h za veľmi slušných 7.1 sekundy. A to sme už naozaj vo vodách malých hot-hatchov. Dokonca v prípade pružného zrýchlenia zo 60 na 100 km/h to dala elektrická Kona za 3.6 sekundy. Toto je napríklad rovnaký údaj, ako sa nám podarilo odmerať na Hyundai i30 Fastback N na treťom prevodovom stupni. Z 80 na 120 km/h dokonca Kona triumfla i30N s hodnotou 4.6 sekundy oproti 4.7 sekundy na 4-ke. Len toľko k hodnotám zrýchlenia.
Najväčšou doménou tohto auta je jeho chovanie sa v zákrute. Tým, že hmotnosť je sústredná v podlahe, jeho ťažisko je presne na úrovni osi kolies, čím sa každý elektromobil môže pýšiť. Akékoľvek náklony karosérie sú preto zanedbateľné. Auto neuveriteľne ochotne reaguje na povely od volantu a tým spĺňa perfektne úlohu obratného mestského auta. Okrem toho je však nadpriemerne dobre zvládnutá smerová stabilita a svojou hmotnosťou na ceste pôsobí ako auto vyššej kategórie, ktoré však stále operuje na pôdoryse B-segmentu. Na zadnej náprave je použitá zložitá stavba Muli-linku, ktorý vie jednoducho čo robí. Jediným deficitom tohto auta sú teda úzke pneumatiky. Tie sú samozrejme použité spoločne s aerodynamickými krytmi kolies, na čo najväčšiu úsporu valivého odporu a zároveň aerodynamických strát. Toto je, čo sa jazdy týka, jediný kompromis, ktorý musí vodič akceptovať.
Osobne by ma však naozaj zaujímal efekt toho, keby na toto auto obujeme poctivé 235-ky a pokojne aj s nižším profilom na R18 disku s klasickým dizajnom bežných áut. Hlavne by ma zaujímal dopad na spotrebu energie a následný dojazd pri nezmenenom štýle jazdy. Byť na mieste výrobcu, by som túto opciu ponúkal za príplatok pre tých, ktorý chcú lepšie jazdné vlastnosti na úkor dojazdu.
Da Vinciho Mona Líza
Každí povie, že nie je krásna, no jej krásu a úsmev nazvali dokonalými a ľudia ju už od roku 1505 akceptujú. Jednoznačne patrí medzi najznámejšie obrazy, ak nie ten úplne najznámejší a aktuálne aj najhodnotnejší. Doteraz sa presne nevie, či Mona Líza bola skutočná osoba, alebo to bol výplod fantázie nie len umelca, ale aj veľmi uznávaného vynálezcu, Leonarda da Vinciho. Od počiatku sa svet aj znalci nazdávali, že sa jedná o portrét Lisy Gherardini, manželky florentského obchodníka Francesca di Bartolomeo di Zanobi del Giocondo. Nemali predsa najmenší dôvod o tom pochybovať, keďže toto meno našli aj v zápiskoch samého Da Vinciho v spojení práve s obrazom Mona Lisy. V roku 2005 však po dôkladnej rekonštrukcii obrazu a jeho skúmaní a neskôr v roku 2017 po biometrickej analýze tváre Mona Lisy, zistili, že skutočná Lisa Gherardini vyzerala inak, ako bola Da Vincim interpretovaná. Navyše v roku 1505, kedy obraz dokončil, mala Lisa Gherardini už 64 rokov a ani náhodou nevyzerala tak, ako na jeho obraze. A práve tu začala diskusia o Da Vinciho predstavivosti.
Malým oknom z histórie umenia prepojíme vzhľad legendárnej Mona Lízy s novým a mladým Hyundaiom Kona Electric a teda nielen ním. Všeobecne sa môžeme baviť o všetkých elektromobiloch súčasnosti. Ak sa pozrieme na EV autá, ktoré vznikli pretvorením konvenčného modelu, prípadne zdĺhavým vývojom, napadne ma len malý počet tých, ktoré vyzerajú naozaj pekne. Samozrejme, že dizajn je vysoko subjektívna vec, hlavne v dnešnej dobe, no celkom nerozumiem tomu, prečo sa výrobcovia uchyľujú k dizajnom, aký je povedzme tento. Výrazná predná maska, ktorá vyslovene kričí, že sa jedna o elektrické auto, celoplošné kryty kolies pre elimináciu aerodynamického vírenia a často polarizujúci dizajn, nás sprevádzajú v prípade elektromobilov už dlhé roky. Presne ako Mona Líza. Nie sú krásne, no ľudia si na ich vzhľad tak zvykli, že ich už berú ako samozrejmosť.
Je jasné, že elektromobil nepotrebuje prednú masku s otvorom pre prívod vzduchu ku chladičom. Zároveň by sa to minulo účelu znížiť koeficient odporu vzduchu v prednej časti auta. Osobne si však myslím, že sa to vždy dá vyriešiť aj pekne a bez toho, aby jasne na niekoľko kilometrov dávalo auto najavo, že je to elektromobil. Zatiaľ sa to však podarilo len málo značkám. Svetlým príkladom pekného a hlavne nenápadného dizajnu elektromobilu, je Audi so svojim modelom E-Tron. Na prvý pohľad je veľmi ťažko rozoznať, či sa naozaj jedná o elektro, alebo ide o bežné auto, no zároveň svojim dizajnom vzbudzuje pozornosť a človeku je jasné, že sa jedná o niečo výnimočné. Nerozumiem teda celkom tomu, prečo dizajnéri pri tvorbe elektromobilov sa striktne držia pravidla, aby ho čo najviac odlíšili od bežného auta. Stretávam sa totižto často s tým, že ľuďom sa jednoducho po stránke vzhľadu elektromobily mnohé nepáčia. Pritom bežná verzia toho istého modelu už áno. Týmto som však načrel ešte hlbšie ako som pôvodne zamýšľal, do tak citlivej témy, akou je dizajn áut.
Black Friday na sklade Hyundai-u
Nie, nemusíš hneď utekať na web značky a pátrať po 50% zľavách. Týmto nadpisom som chcel zdôrazniť to, že Kona Electric v sebe spája nie len auto s veľmi dobrými jazdnými vlastnosťami, či dojazdom na jedno nabitie. Kona Electric je zároveň najlepšie vybavená Kona po stránke výbavy. Teda donedávna ešte bola. Ak je tvoje oko bystré a čítaš aj náš web, tak si si možno všimol, že práve Kona prešla nedávno faceliftom. Naša facelift teda ešte nemá, tak sme sa mohli pripraviť na to, čo nás za pár mesiacov čaká. Kona Electric totižto bola ako jediná, ktorá ponúkla čiastočne digitálny kokpit a hlavne úplne nový 10.25″ displej multiemediálneho systému. Ten okrem zmeny uhlopriečky, prešiel aj zmenou uživateľského rozhrania.
A tu musím vyzdvihnúť zmenu k omnoho lepšiemu. Hyundai so svojim infotainmentom na tom nebol posledné roky najhoršie. No zároveň sa o ňom nedalo povedať ani to, že by bol na tom extra dobre. Obsadzoval miesto niekde v strede pelotónu pred Japonskými systémami a za tými Nemeckými. Tento sa však začal doťahovať k čelu pretekov. Dajme im ešte dva roky a bude ako Sagan na Tour de France. Počas týždňa sa mi s ním fungovalo veľmi dobre. Jeho funkcionalita ostala zachovaná a samozrejme v prípade baterkového auta bola obohatená o zopár funkcií navyše. Všetko, čo človek potrebuje, nájde v tomto rozhraní veľmi rýchlo.
Veľkým pozitívom, a to sa už budem opakovať z testov minulých Kón (pozn. množné číslo od názvu Kona), bol audiosystém. Ten je už tradične od menej známej značky Krell. Tá je však jasným dôkazom toho, že ak sa nejedná o zbytočne predražený mainstream, tak sa často stretneme s kvalitnejším hudobným prejavom. O to viac som si audio v Kone užíval, ak ma zbytočne nerušil ruch spaľovacieho motora. Jediným rušivým elementom boli bočné sklá a ich aerodynamický hluk. Na mieste výrobcu by som zvážil minimálne v prípade Kony Electric použitie akustických skiel. Komfortu na palube by to výrazne prospelo.
Ak sa už teda bavíme o tej palube, nedá mi Konu Electric neskritizovať. Ten interiér je pre mňa osobne otras. Použitie modrých plastov, sivého volantu a bielej kože… To musel navrhnúť nejaký úchylák. Pritom to mohlo byť tak elegantné auto. Okrem toho však nájdete v interiéri všetko, na čo si len zmyslíte. Ventilované sedačky, ktoré sú navyše elektricky nastaviteľné. Samozrejme aj vyhrievaný volant, adaptívny tempomat s funkciou Stop&Go, HUD displej a tlačítka namiesto páky.
Aj priestoru je tam eventuálne dosť. Osobne mi chýbal len rozumný priestor na odkladanie mobilu. Ten pod panelom klimatizácie bol zbytočne malý. Ako som v úvode spomínal, telefóny rastú viac a viac a nový Samsung Galaxy S20 sa tam už nezmestil.
Na konci to aj tak všetci…
…omudrujú. Žiaľ, to je na Slovensku osud elektromobilov. Nie je to ani tak preto, že by to boli zlé autá. To ani náhodou. Kona Electric je jasný dôkaz toho, že elektromobilita už dávno nie je v plienkach a ponúka dojazd hodný bežného auta s benzínovým motorom. A navyše aj s prijateľnou cenovkou. Na Slovensku máme na to pripravenú aj infraštruktúru, záchranné zložky, či legislatívu. Jediný aspekt, ktorý stále nie je pripravený presedlať na elektro, je mentalita ľudí.
Ja pripravený som. Som však prirpavený predovšetkým na elektromobil, ktorý ma osloví svojim dizajnom a bude sexi minimálne tak, ako konvenčné autá. Stále sa pýtam samého seba. Prečo nová Kona Electric nemôže vyzerať tak dobre, ako Kona N-Line?? Ostane to pre mňa navždy zrejme záhadou.
